Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/105/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201032 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201032.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: E. T., nar. XX.X.XXXX, Y.. C. Č.. XX, XXX XX J., zastúpený advokátom, JUDr. Ľuboslav Kašuba, AK Na Vŕšku 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/450592/2012/5113-r zo dňa 26.3.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/450592/2012/5113-r zo dňa 26.3.2012, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV, č. 603/231/128289/11/Sle zo dňa 9.12.2011, ktorým prvostupňový orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume X XXX,XX €. Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane ho výzvou zo dňa 12. 10. 2011 vyzval, aby predložil len doklady súvisiace s príjmom, ktorý bol v roku 2009 a 2010 poukázaný na jeho účet. Žalobca predložil správcovi dane všetky doklady súvisiace s jeho príjmom. Na uvedenom základe bol vyhotovený protokol číslo 603/321/120591/2011/Mac zo dňa 15. 11. 2011. Žalobca sa k protokolu písomne vyjadril, pričom namietal, že celú prijatú sumu z prenájmu správca dane započítal len žalobcovi, pričom nehnuteľnosť neprenajímal len on ale aj jeho manželka, ktorá je rovnako uvedená v nájomnej zmluve ako spoluprenajímateľ, pričom dostávala polovicu príjmu z prenájmu nehnuteľnosti. Žalobcovi mala byť teda započítaná len jedna polovica došlého príjmu. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vyjadril k námietke len všeobecne a túto neakceptoval. Podľa názoru žalobcu, žalovaný bol povinný riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a toto považuje z uvedeného dôvodu za nepreskúmateľné. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane vyzýval žalobcu len na zdokladovanie príjmov a nie na predloženie všetkých listín, ktorými možno zistiť rozhodné skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti. Žalobca doložil správcovi dane aj doklady preukazujúce opodstatnené výdavky, ktoré boli predmetom vykonávanej kontroly. Jednalo sa o faktúry číslo 01/05/2009 a PPD č. 01/05 zo dňa 2. 6. 2009 v sume XXXX,XX €, č. 01/07/2009 a PPD č. 01/07 zo dňa 24. 7. 2009 v sume XXXX,XX €, č. 01/09/2009 a PPD č. 01/09 zo dňa 2. 10. 2009 v sume XXXX,XX €. Na základe podanej námietky správca dane oznámil, že vykoná krížovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorý predmetné faktúry vystavil. Následne bol vypracovaný dodatok k protokolu zo dňa 30. 11. 2011, ktorý bol so žalobcom prejednaný dňa 31. 11. 2011, kedy bolo žalobcovi oznámené, že namietaná okolnosť po predchádzajúcej konzultácii nemôže byť uznaná z dôvodu, že by bola prekročená lehota na vykonanie kontroly, ktorá uplynula 30. 11. 2011 ako aj z dôvodu sťahovania a reorganizácie. Z tohto dôvodu neboli preverované skutočnosti okolo predložených faktúr. Následne správca dane vydal dodatočný platobný výmer voči ktorému podal žalobca odvolanie. Okrem iného namietal porušenie zásady objektívnosti pri vykonávaní kontroly ale aj zásadu zákonnosti, čoho výsledkom boli neúplné a teda nesprávne zistenia rozhodujúce pre správne určenie dane ako aj postup správcu dane pri určení výšky dane. Následne žalobca poukázal na ustanovenie § 15, § 29, § 2 zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o správe daní ) a poukazoval na zásady daňového konania. Podľa jeho názoru žalobca preukázal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a žiadal súd aby ho zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že vykonanou kontrolou bolo preukázané, že daňový subjekt zatajil príjmy z prenájmu nehnuteľnosti u nájomcu, České centrum so sídlom na Hviezdoslavovom námestí č. 8, Bratislava, k týmto príjmom žiadal uplatniť výdavky - faktúry, ktoré nemal zaúčtované v peňažnom denníku. Žalobca v žalobe namietal okolnosť, ktorá nebola predmetom jeho odvolania voči platobnému výmeru a to, že nehnuteľnosť prenajímal s manželkou z čoho vyplýva, že mal mať započítanú len jednu polovicu z príjmu. Tieto skutočnosti sú podľa žalovaného zavádzajúce, pretože daňový subjekt v podanom daňovom priznaní za rok 2009 uplatnil odpočítateľnú položku na manželku, čím deklaroval, že manželka nepoberala príjmy vyššie ako XX XXX,XX €. Taktiež v priznaní v pomocných výpočtoch informáciu o delení si príjmov neuviedol. Manželka nepodala daňové priznanie za rok 2009, a teda nepriznala žiadne príjmy z prenájmu. V napadnutom rozhodnutí sa z uvedeného dôvodu nebolo potrebné k tejto problematike vyjadrovať. Čo sa týka skutočností, že bol žalobca vyzvaný na zdokladovanie len príjmov žalovaný uviedol, že správca dane má právo výberu kontroly. Výsledkom kontroly boli zatajené príjmy, ktoré správca navýšil, ale zároveň uznal daňovému subjektu aj všetky výdavky uplatnené v daňovom priznaní, resp. výdavky zaúčtované v peňažnom denníku. Žalobca nemal právo podľa § 15 ods. 5 písm. c) zákona o správe daní, aby v procese začatej kontroly dokladal správcovi dane doklady, ktoré nemal zaúčtované v peňažnom denníku a požadovať ich uznanie. Daňový výdavok je definovaný v § 2 písm. i) zákona číslo 595/2003 Z.z. O dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). Podmienkou pre uznanie daňového výdavku okrem preukázateľnosti jeho vynaloženia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov je, aby bol zaúčtovaný v účtovníctve. Prvotnou príčinou neuznania predmetného výdavku je teda okolnosť, že žalobca ako účtovná jednotka nepostupoval v súlade s v § 3 a § 8 zákona číslo 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Správca dane vyhodnotil predložené faktúry a pokladničné doklady, ktoré neuznal z dôvodu, že doklady nespĺňali definíciu základného pojmu daňového výdavku podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. ich zaúčtovanie. Poukazovanie žalobcu na porušenie zásad daňovej kontroly nemá opodstatnenie, pretože správca dane postupoval v súlade s § 15 zákona o správe daní. Žalobca opomenul práve zásadu zákonnosti, nedodržaním zákonných ustanovení vylúčil možnosť uplatniť výdavky ako daňové výdavky pre zníženie základu dane. Na základe uvedených dôvodov žalovaný trval na svojich záveroch prezentovaných v napadnutom rozhodnutí v ktorom sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. Zo zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 citovaného zákona). Súd v danom prípade skúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného len v rozsahu žaloby t.j., že do príjmu za rok 2009 mala byť započítaná len polovica z príjmu za prenájom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese Na Vŕšku č. 1, Bratislava a správca dane mal zohľadniť a preveriť výdavky vyplývajúce z faktúr číslo 01/05/2009 a PPD č. 01/05 zo dňa 2. 6. 2009 v sume XXXX,XX €, č. 01/07/2009 a PPD č. 01/07 zo dňa 24. 7. 2009 v sume XXXX,XX €, č. 01/09/2009 a PPD č. 01/09 zo dňa 2. 10. 2009 v sume XXXX,XX €. Z administratívneho spisu súd zistil, že na základe poverení na vykonanie daňovej kontroly pracovníkmi správcu dane, zameranej na daň z príjmu fyzickej osoby za rok 2009 u daňového subjektu - žalobcu, bolo žalobcovi doručené oznámenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 5.5.2011. Dňa 31.5.2011 bola vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní týkajúca sa predmetnej veci, na základe ktorej bol žalobca vyzvaný k predloženiu potrebných dokladov - peňažný denník za rok 2009 vedený od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009, prehľad príjmov a výdavkov od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009, výkaz o príjmoch a výdavkoch k 31. 12. 2009, hospodárenie za obdobie 1. 1. 2009 až 31. 12. 2009, výpis z bežného účtu vedený v poštovej banke podľa mesiacov ak konečný zostatok k 31. 12. 2009, inventárna karta HIM č. 021/2002 (budova - vstupná cena X XXX XXX,XX Sk zaradená 1. 2. 2002 ) adresa: návrh škôd číslo 1, Bratislava, PPD + VPD za rok 2009 por. Č. 100001 - 100006, nájomná zmluva uzatvorená na prenájom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese Na Vŕšku č. 1, Bratislava. Žalobca v priebehu kontroly predložil požadované doklady vrátane zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 4. 7. 2007 medzi žalobcom a jeho manželkou ako prenajímateľmi a spoločnosťou České centrum ako nájomcom. Predložený bol aj dodatok číslo 1 zo dňa 1. 10. 2007 k zmluve o nájme nebytových priestorov ako aj výpoveď z predmetnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2009. V rámci šetrenia správca dane z listu nájomcu zo dňa 17. 6. 2011 zistil, že za nájom nehnuteľností zaplatil žalobcovi dňa 5.4.2009 za 1. kvartál 2009 sumu XXX XXX,- Sk, za 2. kvartál 2009 dňa 1.4.2009 sumu XXXX,XX €, dňa 1.7.2009 za 3. kvartál 2009 sumu XXXX,XX € a za 4. kvartál 2009 dňa 1.10.2009 sumu XXXX, XX €. Za prvé 2 mesiace roku 2010 zaplatil nájomca dňa 5.1.2010 sumu XXXX,XX €. Nájomca oznámil správcovi dane čísla účtov na ktoré poukazoval predmetné nájomné. Zo založených dokladov je zrejmé, že čísla účtov vedené v Poštovej banke a.s. a OTP banke a.s., na ktoré nájomca poukazoval nájomné v priebehu roku 2009, boli vedené na vlastníka účtu, ktorým je žalobca. V spise sa nachádza zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 4. 7. 2007 v zmysle ktorej žalobca spolu s manželkou ako prenajímatelia dávajú do prenájmu Českému centru byt č. 3 a č. 4 ako i nebytový priestor nachádzajúce sa na adrese Na Vŕšku č. 1, Bratislava. Zmluvné strany sa dohodli na mesačnom nájme vo výške XXX XXX,- Sk. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 19. 10. 2011 zástupca žalobcu vysvetlil rôzne prímy poukázané na účet žalobcu v rokoch 2009 a 2010 tým, že sa jednalo o vrátenie pôžičiek od rodinných známych, resp. priateľov, ktoré nie sú písomne zdokladované. Obdobným spôsobom bol vysvetlený aj príjem v roku 2010 v celkovej výške XXX XXX, XX € z Dubaja. Správca dane si v rámci vykonávaného šetrenia zabezpečil výpisy z účtov žalobcu za sledované obdobie, zohľadňujúce pohyby finančných prostriedkov na účtoch žalobcu. Dňa 15. 11. 2011 bol vyhotovený protokol číslo 603/321 k/120591/2011/ Mac o výsledku zistenia z daňovej kontroly na Dani z príjmov fyzickej osoby v roku 2009. Správca dane poukázal na predložené dôkazné prostriedky, účtovné doklady, výsledky šetrenia a skonštatoval, že daňový subjekt v danom období nepriznal všetky príjmy dosiahnuté poberaním finančných prostriedkov súvisiacich s prenájmom nehnuteľnosti umiestnenej na adrese Na Vŕšku č. 1, Bratislava. Poukázal na predložené výpisy z účtov žalobcu na základe ktorých bolo zistené, že v účtovníctve žalobcu boli nesprávne priznané príjmy podliehajúce dani z príjmu fyzických osôb ako aj nesprávne vedené účtovné výkazy, ktoré tvoria prílohu k daňovému priznaniu za rok 2009. Žalobca v daňovom priznaní za rok 2009 vykázal príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu vo výške XXXX € a prislúchajúce výdavky vo výške XXXX €. Kontrolou bolo zistené, že žalobca obdržal príjmy z prenájmu podľa § 6 zákona o správe daní vo výške XX XXX,XX €, čo predstavuje rozdiel o XX XXX,XX € viac ako žalobca priznal. Predmetná skutočnosť bola preverená príslušnými výpismi z účtov, ktoré si správca dane zaobstaral ako ich vyjadreniami nájomcu. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že za obdobie od 5. 1. 2009 do 11. 9. 2009 žalobca na svoj účet obdržal od Českého centra titulom nájomného celkovú sumu XX XXX,XX €. Žalobca v daňovom priznaní za rok 2009 deklarovalo základ dane z príjmov fyzickej osoby v čiastke XX XXX, XX € ak kontrolou bol zistený základ dane vo výške XX XXX,XX €. Žalobca v daňovom priznaní deklaroval daňovú povinnosť vo výške XXX,XX € ak kontrolou bola zistená daňová povinnosť vo výške XXXX,XX €. Rozdiel dane priznanej žalobcom a zistenej kontrolou tak predstavoval čiastku XXXX,XX €. Žalobca sa vyjadril k protokolu listom zo dňa 26. 11. 2011. Vo svojom vyjadrení uviedol, že správca dane nesprávne započítal príjmy z nájmu len žalobcovi, pretože nehnuteľnosť neprenajímal len on, ale aj jeho manželka, pričom táto dostávala polovicu príjmu z prenájmu nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu mu mala byť započítaná len 1 polovica z príjmov. Uviedol tiež, že v protokole neboli zohľadnené výdavky daňového subjektu, ktoré mal s prenajímanou nehnuteľnosťou. Zároveň predložil doklady, faktúry číslo 01/05/2009 a PPD č. 01/05 zo dňa 2. 6. 2009 v sume XXXX,XX €, č. 01/07/2009 a PPD č. 01/07 zo dňa 24. 7. 2009 v sume XXXX,XX €, č. 01/09/2009 a PPD č. 01/09 zo dňa 2. 10. 2009 v sume XXXX,XX €. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 30. 11. 2011 zástupca žalobcu okrem už uvedeného žiadal o vypracovanie nového protokolu, ktorý by zohľadňoval aj náklady, ktoré mal žalobca v súvislosti s prenájmom nebytových priestorov. K uvedeným požiadavkám zaujal správca dane stanovisko v Dodatku k protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 30. 11. 2011 v ktorom uviedol, že žalobca vykonanou kontrolou zistil, že žalobca v časti daňového priznania za rok 2009 - pomocné výpočty, neuviedol, že priznáva spoločne dosiahnuté príjmy ktoré vydelí v určitom pomere. Jednoznačne v oddieli číslo X. r.71 uviedol plnú čiastku zníženia základu dane na manželku podľa § 11 ods. 3 v sume XXXX,XX ,-Sk, čím je deklarované, že manželka nepoberala príjmy vyššie ako XX XXX,XX € a že sa daňový subjekt rozhodol s manželkou deliť príjmy 100 % : 0 %. Manželka žalobcu daňové priznanie za rok 2009 nepodala a teda nepriznala žiadne príjmy z prenájmu. Žalobca viedol jednoduché účtovníctvo, pričom v jeho hlavnej účtovnej knihe - peňažnom denníku, nie sú zaúčtované žiadne z nákladov, ktoré boli predložené v prílohe vyjadrenia, vyplývajúce z faktúr číslo 01/05/2009 a PPD č. 01/05 zo dňa 2. 6. 2009 v sume XXXX,XX €, č. 01/07/2009 a PPD č. 01/07 zo dňa 24. 7. 2009 v sume XXXX,XX €, č. 01/09/2009 a PPD č. 01/09 zo dňa 2. 10. 2009 v sume XXXX,XX €. Správca dane uznal všetky skutočné daňové výdavky, ktoré žalobca v daňovom priznaní uplatnil. Dňa 9. 12. 2011 správca dane vydal dodatočný platobný výmer číslo 603/231/128289/11/Sle, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2009 v čiastke XXXX,XX €. V odôvodnení predmetného rozhodnutia správca dane popísal priebeh vykonanej kontroly, poukázal na zistenia z ktorých vyplynulo, že žalobca nesprávne priznal príjmy podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb ako aj účtovné výkazy tvoriace prílohu k daňovému priznaniu za rok 2009. Popísal všetky okolnosti smerujúce k vyrubeniu rozdielu dane, ktoré sú popísané vyššie. Správca dane v predmetnom rozhodnutí poukázal na príslušné ustanovenia zákona o správe daní v zmysle ktorých postupoval. Voči dodatočnému platobnému výmeru sa žalobca odvolal, pričom namietal len okolnosť, že správca dane neuznal žalobcovi výdavky súvisiace s prenajímanou nehnuteľnosťou. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 9. 12. 2011 a uviedol v ňom dôvody v zhode s obsahom vyjadrenia k žalobe. K námietke žalobcu ohľadom neuznania dokladovaných výdavkov uviedol, že správca dane nemal dôvod vyzývať žalobcu na predloženie daňových výdavkov, pretože všetky zaúčtované výdavky v peňažnom denníku a uplatnené v daňovom priznaní žalobcu boli uznané. Je mylné stanovisko žalobcu, že zatajeným príjmom možno priradiť daňové výdavky dodatočne. Žalobca svojim postupom sám vylúčil možnosť uplatniť daňové výdavky pre zníženie základu dane. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o dani z príjmu v účinnom znení, predmetom dane sú a) príjmy zo závislej činnosti ( § 5), b) príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ( § 6), c) príjmy z kapitálového majetku ( § 7), d) ostatné príjmy ( § 8). Podľa ust. § 6 ods. 3 a 11 cit. zákona, príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností. Ak daňovník uplatňuje pri príjmoch uvedených v odseku 3 preukázateľne vynaložené daňové výdavky, vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu o a) príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede, b) hmotnom majetku a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať, c) zásobách, pohľadávkach a záväzkoch. Podľa ust. § 17 ods. 1, písm. a) cit zákona, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, Podľa ust. § 2 písm. i) zákona o dani z príjmu, je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Je nepochybné, že predpokladom odpočtu výdavku, resp. nákladu je preukázateľnosť jeho vynaloženia, ktorého základ tvoria predovšetkým účtovné doklady vyhotovované účtovnou jednotkou podľa príslušných ustanovení zákona o účtovníctve. Ich predloženie však nezbavuje správcu dane oprávnenia skúmať prvotnosť operácie na zabezpečenie a udržanie príjmov. Podľa § 24 ods. 1 ZDP, daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Pri vymedzení výdavkov definovaných v ust. § 19 zákona o dani z príjmu, ktoré si daňovník dane z príjmov fyzických osôb alebo daňovník dane z príjmov právnických osôb môže odpočítať od príjmov zahŕňaných do základu dane z príjmov, musíme vychádzať z ustanovenia § 2 písm. i), podľa ktorého daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka (v rámci jednoduchého, resp. podvojného účtovníctva) alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka (pokiaľ daňovník na účely vykázania základu dane vychádza z evidencie ustanovenej v § 6 ods. 11 alebo 14). Platí to za predpokladu, ak z iných ustanovení zákona o dani z príjmov nevyplýva niečo iné. Ustanovenie § 19 bezprostredne nadväzuje na takéto vymedzenie daňových výdavkov, pričom upravuje najmä podmienky, pri splnení ktorých možno určitý výdavok uplatniť, resp. upravuje možnosť uplatnenia ich určitej výšky (limitované výdavky) pri vyčíslení základu dane z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie. Podľa ust. § 11 ods. 1 a 3, zákona o dani z príjmu, základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2 až 4, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane a) rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti 57) v tomto zdaňovacom období 1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima, 2. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela), 3. má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, b) vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti 57) v tomto zdaňovacom období 1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, 2. má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009 žalobcu, podaného dňa 16.3.2010 vyplýva, že žalobca deklaroval príjem z prenájmu vo výške XXXX €, a súvisiace výdavky v sume XXXX €. Uplatnil si zníženie základu dane podľa § 11 zákona o dani z príjmu na manželku vo výške XXXX,XX €. V konaní správcu dane bolo skonštatované, že manželka žalobcu nepriznala za rok 2009 žiaden príjem podliehajúci dani z príjmu, čo žalobca nenamietal. Bolo preukázané, že platby nájomného boli poukazované na účet, ktorého majiteľom bol žalobca a v konaní žalobca nepreukázal, že by manželke poukazoval polovicu z daného príjmu. Správca dane takisto zistil, že žalobca si v daňovom priznaní uplatnil výdavky v sume XXXX € súvisiace s prenájmom, ktoré mu uznal. Žalobca v daňovom priznaní nedeklaroval výdavky vyúčtované faktúrami číslo 01/05/2009 a PPD č. 01/05 zo dňa 2. 6. 2009 v sume XXXX,XX €, č. 01/07/2009 a PPD č. 01/07 zo dňa 24. 7. 2009 v sume XXXX,XX €, č. 01/09/2009 a PPD č. 01/09 zo dňa 2. 10. 2009 v sume XXXX,XX €, ktoré boli predložené pri výkone kontroly v rámci jeho vyjadrenia k protokolu o výsledkoch kontroly. Správca dane z dokladov predložených žalobcom nezistil, že by tieto boli riadne zaúčtované v účtovníctve žalobcu. Žalobca toto zistenie - neevidovanie uvedených faktúr v účtovníctve žalobcu, v rámci konania nevyvrátil. Je preto zrejmé, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť, pri uplatňovaní fakturovaných výdavkov až v rámci výkonu daňovej kontroly tieto počas celého zdaňovacieho obdobia evidovať v príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede. Za účelom deklarovania príjmu a výdavkov v danom daňovom období je daňový subjekt podávať daňové priznanie v súlade s ust. § 32 zákona. Podľa ust. § 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v účinnom znení, tento zákon upravuje a) rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva 1. právnických osôb, ktoré majú sídlo na území Slovenskej republiky, 2. zahraničných osôb, ak na území Slovenskej republiky podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov, 3. fyzických osôb, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu 4)s výnimkou fyzických osôb, ktoré vedú daňovú evidenciu podľa osobitného predpisu, b) rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky. Osoby podľa odseku 1 písm. a) sa považujú za účtovnú jednotku. Podľa § 8 ods. 1 až 3 cit. zákona, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov. Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov. Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, prípadne konsolidovanú účtovnú závierku, vyhotovila výročnú správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 21a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy. Podľa § 4 ods. 1, 4 a 5 cit. zákona o účtovníctve, účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku s výnimkou podľa odseku 3; fyzická osoba vedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. Prípady, v ktorých účtovná jednotka musí viesť za seba a za majetok a záväzky iných osôb, s ktorými nakladá vo vlastnom mene, oddelené samostatné účtovníctvo a zostavovať oddelene účtovnú závierku, môže ustanoviť osobitný predpis. Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo ako sústavu účtovných záznamov podľa § 31 ods. 2. Účtovným záznamom sa rozumie údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Každú informáciu týkajúcu sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia je účtovná jednotka povinná zaznamenávať len účtovnými záznamami. Vo vzťahu k neuznaniu výdavkov v zmysle faktúr číslo 01/05/2009 a PPD č. 01/05 zo dňa 2. 6. 2009 v sume XXXX,XX €, č. 01/07/2009 a PPD č. 01/07 zo dňa 24. 7. 2009 v sume XXXX,XX €, č. 01/09/2009 a PPD č. 01/09 zo dňa 2. 10. 2009 v sume XXXX,XX € súd v súlade s názorom žalovaného uvádza, že zákonnou podmienkou na uznanie daňového výdavku je jeho zaúčtovanie v účtovníctve daňového subjektu podľa príslušných ustanovení zákona o účtovníctve a ich uplatnenie v rámci daňového priznania za príslušné daňové obdobie. Žalobca sa v danom prípade uvedenými ustanoveniami neriadil, nepriznal príjmy z prenájmu nehnuteľností v rozsahu zistenom správcom dane (čo ani nepopieral), neuplatnil si v daňovom priznaní predmetné vyfakturované výdavky súvisiace s prenájmom, tieto neúčtoval zákonom stanoveným spôsobom. Podľa ust. § 15 ods. 1, 2, 10 a 17 zákona o správe daní v účinnom znení, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10). O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. V danom prípade, podľa názoru súdu, správca dane postupoval v súlade s uvedenými ustanoveniami, čo vyplýva z dokladov predložených žalovaným. Podľa § 30 ods. 3 druhá veta zák.č. 511/1992 Zb., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Pokiaľ ide o zásadu voľného hodnotenia dôkazov, zákon neustanovuje a ani nemôže stanoviť pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať pri hodnotení ich vzájomnej súvislosti. Iba daňové orgány posudzujú vierohodnosť dôkazných prostriedkov a rozhodnú o ich osvedčení ako dôkazu. Vnútorné presvedčenie o nepravdivosti či vierohodnosti dôkazného prostriedku je výsledkom logického myšlienkového postupu vychádzajúceho z posúdenia objektívnych skutočností vonkajšieho sveta (skutkových okolností) zistených v konkrétnej posudzovanej veci, napr. rozpor vo výpovedi svedka, ako aj rozpor medzi dôkazmi. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti potom daňové orgány dochádzajú k záveru, ktoré skutočnosti je možné považovať za pravdivé (dokázané). Súd v danom prípade z obsahu spisu ako aj z rozhodnutí napadnutých žalobou vychádzajúcich zo skúmania kontroly zistil, že žalobca prijal na účet, ktorého bol majiteľom peňažné prostriedky titulom nájomného za nehnuteľnosti nachádzajúce sa na ul. Na Vŕšku č. 1, Bratislava v priebehu roka 2009 v rozsahu XXXXX,XX €. Bolo v konaní preukázané, že tieto príjmy žalobca nepriznal v daňovom priznaní príjmov fyzických osôb za rok 2009. Žalobca v rámci konania nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o skutočnosti, že by nebol príjemcom celej predmetnej čiastky. Uplatnil si daňový bonus na manželku, v časti daňového priznania za rok 2009 - pomocné výpočty, neuviedol, že priznáva spoločne dosiahnuté príjmy ktoré vydelí v určitom pomere. V oddieli číslo X., r.71 uviedol plnú čiastku zníženia základu dane na manželku podľa § 11 ods. 3 v sume XXXX,XX ,-Sk, čím je deklarované, že manželka nepoberala príjmy vyššie ako XX XXX,XX € a že sa daňový subjekt rozhodol s manželkou deliť príjmy 100 % : 0 %. Manželka žalobcu daňové priznanie za rok 2009 nepodala a teda nepriznala žiadne príjmy z prenájmu. Na základe uvedených výsledkov dokazovania teda žalovaný na základe voľného hodnotenia dôkazov dospel k logickému záveru, že žalobca bol jediným príjemcom vyššie uvedeného nájomného. Podľa názoru súdu, žalovaný postupoval v súlade so zákonom, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, vychádzal zo skutkových zistení, ktoré boli dostatočné na posúdenie veci. Súd v konaní nezistil takú vadu v postupe a rozhodnutí žalovaného, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania nemá zo zákona nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.