Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/189/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201034 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201034.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: K. Z., O. XX, K., zastúpený: Z.. Michal Fecilák, Jesenná 8, Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, nám. Slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 6277/2012/SŽDD/27629 zo dňa 15.05.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie K. samosprávneho kraja č. XXX/XXXX/OOD-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo určené, že obvod trolejbusovej dráhy vedenej po ceste nachádzajúcej sa v k.ú. J. I., na parc. KN-C č.XXXX zapísanej na LV č. XXXX, ktorej vlastníkom je žalobca, sa na danom pozemku nezriaďuje s odvolaním sa na § 3 ods. X písm. b/ zákona č. XXX/ XXXX Z.z. o dráhach a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako zákon, alebo ako zákon č. XXX/XXXX Z.z.). L. uviedol, že v žalobe napadnutým rozhodnutiam predchádzali rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, pričom žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o určenie obvodu dráhy na predmetnom pozemku a vec bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie. L. nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a predovšetkým nesúhlasil s výkladom § 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z. Podľa jeho názoru, poukazujúc pritom na pravidlá slovenského pravopisu, správny výklad príslušného ustanovenia zákona je taký, že pokiaľ § X ods. 3 písm. b/ zákona znie „... najmenej však X,X m od vonkajšieho okraju súčasti dráhy“; „to neplatí, ak ide o električkovú dráhu alebo trolejbusovú dráhu, ktorá vedie po ceste alebo miestnej komunikácii ...“, znamená to, že neplatí, že ochranné pásmo je najmenej X,X m v prípade, ak ide o trolejbusovú dráhu, ktorá vedie po ceste alebo miestnej komunikácii. V tom prípade potom platí, že ak ide o trolejbusovú dráhu, ktorá vedie po ceste alebo miestnej komunikácii, obvod dráhy je X m od krajného vodiča trakčného trolejbusového vedenia. L. nesúhlasil so žalovaným, podľa ktorého by v prípade, ak by trolejbusová dráha viedla po ceste alebo miestnej komunikácii, obvod dráhy nie je ani X,X m a ani X m od krajného vodiča trakčného trolejbusového vedenia. Y. podľa žalobcu nemá logiku, keďže samostatná veta „obvod dráhy je vymedzený zvislými plochami vedenými na pozemok“ nevymedzuje tieto zvislé plochy - ich začiatok. Q. dráhy je v posudzovanom prípade X m od krajného vodiča trakčného trolejbusového vedenia a je vymedzený zvislými plochami vedenými na pozemok, keďže dráha vedie po ceste. V takto vymedzenom priestore sa nachádzajú v zmysle § 3 ods. X zákona všetky pozemky, na ktorých sa nachádzajú súčasti dráhy, ktoré sú trolejbusové vedenia, vrátane nosného systému a podpier, budovy a zariadenia určené na uspokojovanie prepravných potrieb verejnosti, vrátane inžinierskych sietí, ktoré sú potrebné na prevádzku trolejbusovej dráhy a zastávky, ktoré tvoria nástupištia a nástupištné ostrovčeky, ich vybavenie a prístrešky. V prípade, ak by dráha neviedla po ceste alebo miestnej komunikácii, ale viedla by po samostatnom pozemku určenom iba na premávku električiek alebo trolejbusov, vtedy by bol obvod dráhy iba X,X m od vonkajšieho okraja súčasti dráhy, pretože na takto vymedzenom pozemku by nebol taký pohyb osôb ako je v prípade, ak dráha vedie po ceste alebo po miestnej komunikácii. L. nesúhlasil s argumentáciou napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého obvod dráhy v danom prípade neexistuje, čo však znamená, že žalobca ako vlastník pozemku môže na trolejbusovej zastávke umiestňovať, čo sa mu zapáči, napríklad rôzne stavby, reklamné, propagačné a informačné zariadenia, ktoré nesúvisia s prevádzkou trolejbusovej dráhy, ani s dopravou na dráhe, taktiež môže v blízkosti trolejového vedenia vykonávať rôzne činnosti, ktoré by mohli ohroziť dráhu alebo dopravu na dráhe a pod.. Na základe uvedeného žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj jeho predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. L. sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K tvrdeniu, že ak ide o trolejbusovú dráhu, ktorá vedie po ceste alebo miestnej komunikácii, obvod dráhy je X m od krajného vodiča trakčného trolejbusového vedenia, žalovaný uviedol, že takýto výklad je účelový a vytrhnutý z kontextu. Podľa § X ods. 3 písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., obvod trolejbusovej dráhy, ak je vedená na samostatnej cestnej komunikácii určenej len pre potreby trolejbusovej dráhy, je X m od krajného vodiča trakčného trolejbusového vedenia a zároveň najmenej X,X m od vonkajšieho okraja súčasti trolejbusovej dráhy, ktoré sú taxatívne vymedzené vo vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. o stavebnom a technickom poriadku dráh. Z podkladov zadovážených v správnom konaní pre rozhodnutie vyplýva, že predmetná trolejbusová dráha je vedená po ceste umiestnenej na parcele KN-C č. XXXX v k.ú. J. I.. L. ustanovuje, že ak trolejbusová dráha vedie po ceste alebo miestnej komunikácii, obvod dráh sa nezriaďuje. Preto podľa žalovaného námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. H. súd v G. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. X O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia žaloby v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. K. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom N. republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. X O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. K. správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX požiadal o vydanie rozhodnutia - určenie obvodu dráhy na predmetnej nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom. K. správny orgán - K. samosprávny kraj rozhodnutím č. XXX/XXXX/OOD-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol, že podľa § X ods. 3 písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. na predmetnom pozemku obvod dráhy nezriaďuje. Z rozhodnutia vyplýva, že správny orgán zabezpečil dostupné podklady k tomu, aby mohol vydať rozhodnutie, pričom dôležitým podkladom v správnom konaní by bolo právoplatné stavebné povolenie stavby trolejbusovej dráhy, ktoré však v konaní nebolo predložené. Podľa fotokópie zápisnice z kolaudácie trolejového trolejbusového vedenia konanej dňa XX.XX.XXXX sa stavba trolejbusovej dráhy realizovala na úseku I. X. - I. v roku XXXX. K. správny orgán si overil dňa XX.XX.XXXX na katastri vlastníctvo, pričom podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je vlastníkom predmetnej parcely žalobca a v časti V - ťarchy daného výpisu je uvedené - „vecné bremeno podľa § 4 zákona NR SR č. XX/ XXXX Z.z. - právo stavby - cesty na pozemku par. U. XXXX/X v prospech každého vlastníka stavby - Z- XXX/XXXX-Návrh S. K./vlastník cesty/na zápis vecného bremena“. K. na túto preukázanú skutočnosť (existenciu cesty na predmetnej parcele a fotokópie zápisnice z kolaudácie trolejového trolejbusového vedenia na úseku I. X. - I. konanej dňa XX.XX.XXXX), dospel prvostupňový správny orgán k záveru, že trolejbusová dráha je umiestnená na predmetnej parcele vo vlastníctve žiadateľa a je vedená po ceste, ktorej vlastníkom je S. K.. L. sa konštatuje, že žiadosť žalobcu o určenie obvodu dráhy podanú v roku XXXX nemôže správny orgán vybaviť v stavebnom konaní podľa § 58 ods. X stavebného zákona a podľa § 3 ods. X a X zákona č. XXX/XXXX Z.z., pretože takto môže konať len na návrh stavebníka, prípadne pochybnostiach na návrh prevádzkovateľa dráhy, pričom žalobca nie je ani jedným z nich. Preto nebolo možné vyhovieť žiadosti žalobcu a bolo rozhodnuté, že obvod dráhy sa na predmetnom pozemku nezriaďuje. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa XX.XX.XXXX napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa konštatuje, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že stavba trolejbusovej dráhy bola postavená pred nadobudnutím účinnosti zákona č. XXX/XXXX Z.z.. t.j. pred XX.XX.XXXX a obvod dráhy bol určený vtedy platným zákonom o dráhach, resp. vykonávacím predpisom k nemu, ktoré boli zrušené a teda sú neúčinné. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX je žalobca vlastníkom predmetnej parcely, na ktorej je postavená cesta vo vlastníctve S. K., na ktorej bola zriadená predmetná trolejbusová dráha. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že trolejbusová dráha vedie po ceste a preto sa obvod dráhy nezriaďuje a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu neboli porušené právne predpisy, skutkový stav bol riadne a objektívne zistený, pričom žalovaný poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu toto považoval za zákonné a potvrdil ho. Podľa § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. obvod dráhy tvoria pozemky určené na umiestnenie dráhy a jej súčastí, ktoré sú potrebné na prevádzku dráhy a na dopravu na nej. V pochybnostiach o tom, ktoré pozemky patria do obvodu dráhy, rozhodne špeciálny stavebný úrad na návrh prevádzkovateľa dráhy. Podľa § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. obvod dráhy zriaďuje špeciálny stavebný úrad v stavebnom povolení alebo stavebný úrad vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Q. dráhy vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia alebo vyvlastňovacieho rozhodnutia. Podľa § X ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z. obvod dráhy je vymedzený zvislými plochami vedenými na pozemok. Ak z rozhodnutia podľa odseku X nevyplýva inak, obvod dráhy je tri metre a) od vonkajšieho okraja telesa železničnej dráhy a stavieb, konštrukcií a pevných zariadení, ktoré sú jej súčasťou, ak ide o železničnú dráhu, b) od osi krajnej koľaje električkovej dráhy, od krajného nosného alebo dopravného lana lanovej dráhy alebo od krajného vodiča trakčného trolejbusového vedenia, najmenej však 1, X metra od vonkajšieho okraja súčasti dráhy; to neplatí, ak ide o električkovú dráhu alebo trolejbusovú dráhu, ktorá vedie po ceste alebo miestnej komunikácii (ďalej len "cestná komunikácia"). ? S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či vo veci konal príslušný správny orgán, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol i adekvátne právne posúdený. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákona platného a účinného v čase rozhodnom pre konanie. N. medzi účastníkmi v danej veci bola otázka výkladu ustanovenia § X ods. 3 písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z.. H. podľa žalobcu aj v prípade, že trolejbusová dráha vedie po ceste alebo miestnej komunikácii, obvod dráhy je X m od krajného vodiča trakčného trolejbusového vedenia, žalovaný zastával názor opačný, teda že v prípade ak by trolejbusová dráha vedie po ceste alebo miestnej komunikácii, obvod dráhy nie je ani X,X m a ani X m od krajného vodiča trakčného trolejbusového vedenia. Súd poukazuje na ustálený právny názor, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (nález B. súdu SR z XX. mája XXXX, č. k. IV. ÚS XX/XXXX-XX). L. č. XXX/XXXX Z.z. upravuje dráhy ako stavebno-technický a funkčný základ pre dráhovú dopravu, vzťahuje sa na všetky druhy a typy dráh, na ktorých sa uskutočňuje verejná doprava. O. sa rozumie jej fyzická stavebno-technická podoba, ako cesty určenej pre pohyb dráhového vozidla. Y. sa rozumie najmä železničná infraštruktúra a potom lokálna infraštruktúra v podobe električkových a trolejbusových sietí v mestách, špeciálnych dráh a lanových dráh. V zmysle vyššie uvedeného za právne významné hľadisko pre zistenie (posúdenie) dikcie ustanovenia § X ods. 3 písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. považuje súd úmysel zákonodarcu vymedziť parametre určenia obvodu dráhy, ktorý je definovaný ako vnútorný ochranný a manipulačný priestor, ktorý je nevyhnutný na bezpečnú prevádzku, opravy a údržbu dráhy a jej súčastí. B. zákonodarcu je vyjadrený v dôvodovej správe k právnemu predpisu, pričom jej úlohou je objasniť (priblížiť) úmysel a ciele zákonodarcu pri prijatí právneho predpisu v konkrétnom znení a platí to i v prípade, že text zákona nie je pre dotknuté subjekty dostatočne určitý alebo zrozumiteľný. Súd poukazuje práve na dôvodovú správu k zákonu č. XXX/XXXX Z.z., z ktorej vyplýva, že pre existujúce dráhy zostáva vymedzenie obvodu dráhy priamo zákonom vyjadrené v metroch. Q. dráhy sa v zásade meria od samotného telesa dráhy. O. sa skladá aj zo súčastí, ktoré presahujú pôdorys telesa dráhy, napríklad mosty, tunely a iné inžinierske stavby, budovy staníc, zastávky s nástupišťami, trolejové stožiare a vedenia, signalizačné zariadenia a podobne. K. týchto súčastiach dráhy sa vzdialenosť vonkajšej hranice obvodu dráhy meria nie od telesa dráhy, ale od vonkajšieho pôdorysu týchto súčastí dráhy. W. § X ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z. opisuje obvod dráhy ako zvislé plochy vedené na pozemok. Q. sám osebe nemá normotvornú povahu, iba vysvetľuje, kadiaľ obvod dráhy vedie. S. úvodná časť odseku 3, spoločná pre obe písmená (a/, b/) odseku uvádza, že obvod dráhy je tri metre... V písmene a/ táto veta ďalej pokračuje určením obvodu dráhy na železničných dráhach a stavbách. K. b/, ktoré sa vzťahuje na súdenú vec, určuje, že (úvodná časť vety) obvod dráhy je tri metre (pokračovanie podľa písm. b/) od osi krajnej koľaje električkovej dráhy, od krajného nosného alebo dopravného lana lanovej dráhy alebo od krajného vodiča trakčného trolejbusového vedenia, najmenej však 1, X metra od vonkajšieho okraja súčasti dráhy; to neplatí, ak ide o električkovú dráhu alebo trolejbusovú dráhu, ktorá vedie po ceste alebo miestnej komunikácii. Q. dráhy treba predovšetkým chápať ako vnútorný priestor plniaci ochrannú a manipulačnú funkciu, ako priestor, ktorý je nevyhnutný na bezpečnú prevádzku, opravy a údržbu dráhy a jej súčastí. V kontexte sa uvedeným má význam určovať tento ochranný a manipulačný priestor (obvod dráhy) na miestach, kde je to potrebné. Je celkom zrejmý zámer zákonodarcu vyňať z tohto režimu (určovania obvodu dráhy) cesty a miestne komunikácie, kde osobitná právna úprava zákonom č. XXX/XXXX Z.z. nie je potrebná, nakoľko tieto spadajú pod iný osobitný právny predpis dostatočne upravujúci užívanie a ochranu pozemných komunikácií a tiež práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru (zákon č. XXX/XXXX Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)). Súd je preto v zhode s názorom žalovaného, že zákon č. XXX/XXXX Z.z. v príslušnom ustanovení § X ods. 3 písm. b/ zákona č. XXX/ XXXX Z.z. ustanovuje, že ak trolejbusová dráha vedie po ceste alebo miestnej komunikácii, obvod dráh sa nezriaďuje, a preto výklad zákona správnymi orgánmi bol v súlade so zákonom. Vzhľadom na uvedené H. súd v G. dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Y. rozhodnutie senát H. súdu v G. prijal pomerom hlasov X : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.