Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/68/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201059 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201059.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: spoločnosť s ručením obmedzeným POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Senec - katastrálny odbor so sídlom Hurbanova 21, Senec, za účasti S. S. S., narodeného X.X.XXXX, bytom H. XX, M. F., o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 23.4.2012 proti rozhodnutiu odporcu č. V-795/12 zo dňa 19.3.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-795/12 zo dňa 19.3.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava titulom súdneho poplatku za konanie 33,- eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. V-795/12 zo dňa 19.3.2012 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. H. E. (ďalej aj ako „založené nehnuteľnosti“) a to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva č. 035/2012-ŠTE zo dňa 7.2.2012, na základe ktorej mal byť vykonaný návrh na vklad vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“, alebo „záložná zmluva“) bola uzavretá spôsobom, ktorý odporuje ust. § 22 ods. 2, príp. § 31 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Táto zmluva ako inštitút zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 103900353 zo dňa 23.6.2011 a zmluvy o úvere č. 103900384 zo dňa 9.8.2011 uzavretých medzi navrhovateľom ako veriteľom a zúčastnenou osobou ako dlžníkom (obe zmluvy ďalej aj ako „zmluva o úvere“, resp. „úverová zmluva“) bola zo strany zúčastnenej osoby vystupujúcej na strane záložcu podpísaná v zastúpení ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej len „združenie ProHelp“). V zmluve o zriadení záložného práva pritom nebola dohoda o splnomocnení, na základe ktorej združenie ProHelp konalo v zastúpení zúčastnenej osoby, bližšie špecifikovaná (napr. miesto a dátum uzatvorenia dohody). Ďalej odporca uviedol, že i samotná dohoda o splnomocnení nemá náležitosti aké vyžaduje ust. § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, nakoľko absentuje výmera a druh pozemkov, t.j. identifikácia založených nehnuteľností. Okrem toho poukázal na formulárový charakter plnomocenstva) z čoho vyvodil, že jeho obsah zúčastnená osoba (splnomocniteľ) nemohla ovplyvniť a toto jej bolo predložené spolu so zmluvou o úvere. Okrem toho, ako ďalej zdôraznil odporca, združenie ProHelp plnomocenstvo písomne akceptovalo až dňa 7.2.2012, t.j. v deň uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva. Konštatoval, že ak splnomocnenca v podstate vyberá dlžníkovi (zúčastnenej osobe) na štandardnom zmluvnom formulári veriteľ (navrhovateľ), je to jasným signálom o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle pri splnomocnení je slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti (a i § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka podmieňuje platnosť právneho úkonu slobodou vôle). Záverom uviedol, že zabezpečenie pohľadávky veriteľa inštitútom zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, ktoré majú väčšiu hodnotu než zabezpečovaná pohľadávka je výrazným zásahom do práv dlžníka vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 23.4.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol v ňom, že sporná dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a že táto spĺňa náležitosti platného právneho úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť), pričom tvrdenia odporcu podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za zúčastnenú osobu konať a táto nemala možnosť sa sama rozhodnúť kto ju bude zastupovať, považuje za ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Namietal i záver odporcu o existencii rozporu sporného plnomocenstva s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že podľa odbornej literatúry nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať - ďalej v odôvodnení dodal, že odporca nepreukázal ani to, že v prípade združenia ProHelp ide o osobu, ktorá je v styku s navrhovateľom. Uvádzal, že on sám sa na samotnej dohode o splnomocnení žiadnym spôsobom nepodieľal, z jej obsahu nevyplýva, že by bola súčasťou navrhovateľovej zmluvnej dokumentácie a taktiež z administratívneho spisu odporcu nemožno vyvodiť, že by navrhovateľ zastúpenie od zúčastnenej osoby požadoval alebo mu dokonca navrhoval ako zástupcu konkrétnu osobu (združenie ProHelp). Navrhovateľ ďalej opísal okolnosti uzatvorenia dohody o splnomocnení, napr. uvádza, že zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených... atď. a na záver tejto argumentácie opäť zdôrazňuje, že združenie ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od navrhovateľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Ďalej uvádzal, že uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu záložcu (zúčastnenej osoby) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí a to z dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Navrhovateľ nesúhlasil ani s názorom odporcu, podľa ktorého spornú plnú moc je nutné posudzovať v intenciách § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, nakoľko (s odkazom na § 8, § 42 katastrálneho zákona) táto nie je titulom pre nadobudnutie vlastníckeho či iného práva a teda sa na ňu citované ustanovenie nevzťahuje (svoj záver ďalej odôvodňuje príkladmi z katastrálneho zákona, podľa ktorých pojem zmluva a plná moc nemožno stotožňovať) a mal za to, že túto možno posudzovať len v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s uvedeným namietal, že katastrálny zákon s výnimkou ustanovenia formálnej požiadavky (úradné overenie podpisu splnomocniteľa) necháva otázku plnej moci (pre prípad zriadenia vecného práva) otvorenú a teda niet právneho dôvodu na to, aby sa tento záver nevzťahoval aj na hmotnoprávnu plnú moc, ktorú upravuje Občiansky zákonník, ktorý neobsahuje požiadavku existencie špeciálnej plnej moci. Navrhovateľ zhrnul, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo udelené (zúčastnenou osobou) splnomocnencovi (združeniu ProHelp) nesprávne právne posúdil. K zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam ako takému dodal, že tento inštitút využíva len v prípadoch, kedy je záložca (dlžník) dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca (dlžník) od neho vylákal poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni navrhovateľovi riadne vrátiť. Domnieva sa, že odporca prekročil rámec svojich kompetencii vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ak skúmal zmluvu o úvere, ktorú vyhodnotil ako rozpornú s dobrými mravmi. Má za to, že odôvodnenie odporcu v tejto časti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko neuviedol, prečo konkrétne je rozpor s dobrými mravmi daný (pre úrok, poplatok a pod.). Ďalej uvádza, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom a preto by sa nemala posudzovať podľa § 39 Občianskeho zákonníka ale podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 5.6.2012 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Zúčastnená osoba sa k opravnému prostriedku navrhovateľa aj napriek výzve súdu nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p.) v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neúčasť riadne ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci bez ich účasti a v neprítomnosti zúčastnenej osoby, ktorá sa aj napriek predvolaniu na pojednávanie nedostavila a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd sa v prejednávanej veci oboznámil s administratívnym spisom odporcu a doplnil dokazovanie vyžiadaním si od navrhovateľa originálov dohôd o splnomocnení k zmluve o úvere č. 103900384 a č. 103900353. Navrhovateľ však súdu predložil iba ich fotokópie, založené tiež v spise odporcu. Z obsahu administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ dňa 24.2.2012 podal návrh na vklad vlastníckeho práva k založeným nehnuteľnostiam. K návrhu priložil obe dohody o splnomocnení zo dňa 7.2.2012 (podpísané zúčastnenou osobou 23.6. a 9.8.2011 ako splnomocniteľom a združením ProHelp ako splnomocnencom 7.2.2012) a samotnú zmluvu o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam zo 7.2.2012 (uzatvorenú medzi zúčastnenou osobou ako záložcom v zastúpení združenia ProHelp a navrhovateľom ako záložným veriteľom). Z dohôd o splnomocnení súd zistil, že tieto sú v predtlačenej forme, nemenným je pritom predmet dohody - udelenie splnomocnenia individuálne určenému splnomocnencovi, ktorým je združenie ProHelp, ako aj rozsah udeleného oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej s navrhovateľom. Po preskúmaní vyplnených údajov súd zistil, že v záhlaví oboch dohôd o splnomocnení je identifikovaná zúčastnená osoba, ktorá dohodu týkajúcu sa zmluvy č. 103900353 podpísala dňa 23.6.2011 a zmluvy č. 103900384 dňa 9.8.2011, ako preukazuje i úradné osvedčenie pravosti jej podpisu. Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, k uzavretiu oboch dohôd došlo až 7.2.2012, kedy udelenie plnej moci písomne akceptovalo aj združenie ProHelp. V časti „špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa“ sú identifikované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. založené nehnuteľnosti. Súd považuje za potrebné uviesť, že tieto sú vyplnené už na prvý pohľad odlišným písmom, akým boli vyplnené identifikačné údaje o zúčastnenej osobe, resp. o osobe predsedu združenia ProHelp p. Petra Mamojku. . K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného práva k založeným nehnuteľnostiam, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, bola na strane záložcu uzatvorená už v zastúpení zúčastnenej osoby. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere (č. 103900353 zo dňa 23.6.2011 a č. 103900384 zo dňa 9.8.2011), a to najmä istiny úverov v celkovej sume 1150.- eur a príslušenstva. Sporná dohoda o splnomocnení (správne dohody o splnomocnení) pritom nie je v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná dátumom či miestom jej uzatvorenia a ani žiadnym iným spôsobom. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ako to vyplýva z citovaných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom na zápis vlastníckych a iných práv v katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Ako už súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere č. 103900353 a č. 103900384 a v deň ich uzatvorenia udelila zúčastnená osoba za účelom zabezpečenia z nich vzniknutého záväzku združeniu ProHelp plné moci na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej) dohody o splnomocnení zapísaná v časti „špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa“. Ako už bolo uvedené vyššie, identifikačné údaje o týchto nehnuteľnostiach neboli do dohôd vpísané (konkretizované) pri ich podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou) 23.6.2011, resp., 9.8.2011 - boli zjavne doplnené po ich podpise splnomocniteľom, ktorá skutočnosť je zrejmá z na prvý pohľad odlišného písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a písma v časti „špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa“ na strane druhej. Predmetné dohody o splnomocnení boli pritom písomne akceptované zo strany združenia ProHelp až 7.2.2012 - v ten istý deň, ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva (7.2.2012), t.j. nie v deň udelenia plnej moci zo strany zúčastnenej osoby. Z uvedeného je teda nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že splnomocniteľ (zúčastnená osoba) a ani splnomocnenec v čase podpísania splnomocnení splnomocniteľom neidentifikoval nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že obe dohody o splnomocnení uzatvorené medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp sú absolútne neplatné, a to z nasledovných dôvodov: -už na prvý pohľad je zrejmé, že každá z dohôd o splnomocnení udelená zúčastnenou osobou v deň uzavretia zmluvy o úvere bola v časti špecifikácie nehnuteľností vo vlastníctve zúčastnenej osoby (t.j. založených nehnuteľností) vyplnená inou osobou ako je zúčastnená osoba (a to pravdepodobne až v deň jej akceptácie zo strany združenia ProHelp, t.j. dňa 7.2.2012). Nad akúkoľvek pochybnosť však v čase podpisu splnomocnení splnomocniteľom (zúčastnenou osobou) špecifikáciu založených nehnuteľností dohody o splnomocnení neobsahovali - v opačnom prípade by tak osobné údaje splnomocniteľa a špecifikácia založených nehnuteľností boli napísaná rovnakým písmom. Takéto splnomocnenia teda nemôže byť platné, pretože v čase ich udelenia nebolo z nich možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nich splnomocnencovi vyplývajú a následne posúdiť, či tento konal v mene splnomocniteľa v medziach udelených oprávnení alebo či rozsah svojich oprávnení prekročil - ide teda o neurčitý prejav vôle, pretože v čase udelenia plnomocenstiev nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. je daná existencia rozporu s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka; - tieto dohody nie sú uzatvorené v súlade s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu záujmov, t.j. zjavnej skutočnosti, že splnomocnenec (združenie ProHelp) nemal v zmysle dohody konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), skôr naopak. Jeho zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa) a de facto okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela, dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere (v skutočností) plnila riadne a včas. Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie naopak; - vychádzajúc z predchádzajúcich odsekov je zrejmé, že ak boli plné moci zo strany zúčastnenej osoby udelené v ten istý deň ako boli uzatvorené zmluvy o úvere a zároveň sa takýmito plnomocenstvami zhoršilo postavenie zúčastnenej osoby ako dlžníka, tak združenie ProHelp v skutočnosti konalo v záujme navrhovateľa, čo je v ostrom rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože takéto konanie sa nielen prieči dobrým mravom, ale aj priamo odporuje zákonu (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Uvedený právny záver súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že na spísaní/uzatváraní dohôd o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia týchto dohôd, napr. uvádza, že zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených... atď. Takéto vyjadrenia, vyslovené v rámci námietok skôr svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí a to z dôvodu, že uvedenie zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva“ a to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp prijalo plné moci až 7.2.2012 a nie v deň ich udelenia. Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať a to nielen preto, že komentár k zákonu nie je ako taký záväzný, ale i z dôvodu, že existencia rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba de facto splnomocnila združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého. Námietka navrhovateľa, podľa ktorej sporné plné moci nemožno posudzovať v intenciách § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, je podľa názoru súdu taktiež nedôvodná, argumentácia navrhovateľa nemá žiaden právny základ, plnú moc je totiž logicky, vychádzajúc i z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nutné posudzovať v spojení so „základnou zmluvou“, v tomto prípade zmluvou o zriadení záložného práva a to najmä vo vzťahu k jej určitosti, zrozumiteľnosti a najmä jej rozsahu (t.j. či splnomocnenec pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva konal v rozsahu svojej právomoci alebo túto prekročil). V samotnej zmluve o zriadení záložného práva okrem toho nie je plná moc (plné moci), na základe ktorej mal byť splnomocnenec oprávnený ju uzavrieť, riadne identifikovaná. Absolútna neplatnosť dohôd o plnomocenstve má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva a teda navrhovateľ nepredložil odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založeným nehnuteľnostiam. Odporca postupoval správne, keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je daný i zjavnou nevyváženosťou hodnoty zabezpečovanej pohľadávky navrhovateľa (istina 1.150.- eur s príslušenstvom) a založených nehnuteľností (rodinný dom, ostatné plochy a nádvoria)! Námietku navrhovateľa spočívajúcu v tom, že skúmanie zmluvy o úvere zo strany odporcu je prekročením jeho kompetencií vyplývajúcich z ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona (a zároveň je odôvodnenie odporcu v tejto časti nepreskúmateľné) považuje súd za bezpredmetnú, nakoľko odporca túto zmluvu žiadnym spôsobom nevyhodnocoval, ako je zjavné z obsahu napadnutého rozhodnutia, skúmal len zmluvu o zriadení záložného práva (a túto vyhodnotil ako rozpornú s dobrými mravmi). Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu ich náhradu súd nepriznal. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. (v znení platnom ku dňu podania návrhu). Navrhovateľ bol v konaní pred súdom neúspešný a preto ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 33.- eur (položka 10 b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).