Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/107/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201066 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201066.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: V.. Z. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F. V. Č.. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice (predtým Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Drieňová 22, 826 86 Bratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. SVS-OP2-2012/009293/TIG zo dňa 4.5.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote dňa 11.6.2012 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2012/009293/TIG zo dňa 4.5.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Košice - okolie sp. zn. B/2011/04549 zo dňa 29.12.2011, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil tým, že dňa 27. 9. 2011 v čase okolo 19. 00 hod. pred pozemkom rodinného domu č. XX v obci F. V., mal vynadať Y. Y. a jej manželovi I. Y. do " kreténov, idiotov ", za čo mu bola uložená pokuta vo výške 25,- € a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- €. Podľa názoru žalobcu, správne orgány vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal na dôkazný prostriedok, ktorým mala byť nahrávka na jeho mobilnom telefóne z ktorej vyplýva, že nie on adresoval predmetné výroky voči uvedeným osobám ale naopak, pani Y. urážala jeho. Správny orgán predmetný dôkazný prostriedok nezohľadnil a nevysvetlil, prečo ho nepovažoval za relevantný. Odvolací orgán síce skonštatoval jeho námietku týkajúcu sa zvukovej nahrávky, avšak uviedol, že vykonávanie a hodnotenie dôkazov patrí do pôsobnosti správneho orgánu. V danej veci stáli proti sebe protichodné výpovede navrhovateľky správneho konania a žalobcu. Svedkovia, manžel a svokor navrhovateľky vypovedali v jej prospech. Jedná sa o zaujaté osoby, pričom svokor navrhovateľky nebol prítomný pri incidente. Nebol prítomný ani ďalší svedok, I. I., ktorý taktiež vypovedal v prospech navrhovateľky. Podľa žalobcu, bez vykonania a vyhodnotenia zvukovej nahrávky poskytnutej žalobcom správnym orgánom, nemohlo byť zistenie skutkového stavu dostačujúce. Na základe uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca žiadal zároveň priznať náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.7.2012 k námietke žalobcu vo veci odignorovania zvukovej nahrávky ako dôkazu uviedol, že vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, správny orgán je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať. Prvostupňový správny orgán vo veci zvukovej nahrávky predloženej žalobcom postupoval podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, podľa ktorého písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Zvuková nahrávka žalobcu bola vyhotovená nezákonne v rozpore s ustanovením § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože Y. Y. nedala privolenie na jej vyhotovenie a použitie ako dôkazu. Na takto zistený dôkaz nie je možné v konaní prihliadnuť, pretože nebol získaný zákonným spôsobom. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcu sa neobjektívnosti svedkov žalovaný uviedol, že správny orgán predmetné výpovede považoval za vierohodné, pretože pred svojou výpoveďou boli poučení o povinnosti vypovedať pravdivo. Žalovaný nemal dôvod spochybňovať ich vyjadrenia. Žalobca nepredložil žiaden použiteľný dôkaz, nenavrhol žiadnych svedkov, ktorí by potvrdili, že sa skutku nedopustil. Z vykonaného dokazovania možno konštatovať, že prvostupňový správny orgán relevantne posúdil skutočný stav veci, vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu a správne aplikoval príslušné právne predpisy. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, vychádzajúc z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku boli zverejnené zákonom určeným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke súdu. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu administratívneho (priestupkového) spisu súd zistil, že dňa 7. 10. 2011 bol na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Jasove doručený podnet H.. Y. Y. a I. Y. na prešetrenie konania a správania sa žalobcu. Sťažovatelia uviedli, že žalobca sa voči nim hrubo správal telefonicky, osočoval ich, že sú drzí, arogantní, že ho osvetlením za domom oslepujú, pričom nikdy nespomenul, že mu ich osvetlenie prekáža. Situácia sa začala vyostrovať po tom ako začali stavať garáž v máji 2011. Od tej chvíle žalobca začal sťažovateľov fotografovať, natáčať do telefónu, kričať a vulgárne nadávať. Do telefónu si fotil aj sťažovateľku v čase, keď bola na svojom dvore v plavkách, prípadne počas prechádzky s kočíkom. Neustále ich špehuje, opakovane krivo obviňuje, že znečisťujú životné prostredie, že sú podvodníci, špekulanti. Jeho správanie sťažovateľov obťažuje. Správanie sa žalobcu je nevyspytateľné a sťažovatelia sa boja o bezpečnosť rodiny. Dňa 27. 9. 2011 v podvečerných hodinách I. Y. zatelefonoval ďalší sused a oznámil im, že okolo ich domu a áut chodí niekto s baterkou. Sťažovateľka nato vyšla k domu žalobcu opýtať sa ho, či on chodí s baterkou okolo ich nehnuteľnosti. Žalobca vyšiel na terasu a bez slova ju začal fotografovať do telefónu. V čase, keď začali prekladať detskú sedačku do druhého auta, opätovne sused vyšiel a začal im nadávať do kreténov, idiotov a podobne. Kričal, aby vypli osvetlenie okolo domu, pričom jeho výstup trval približne 20 minút. V dňoch 1. a 2. 10. 2011 takmer v pravidelných intervaloch provokatívne stál takmer na streche ich drevárne a fotografoval manžela pri práci. Počas neprítomnosti sťažovateľa fotil aj svokra so švagrom proti ich vôli. Svojím správaním úmyselne narušuje občianske spolunažívanie, narúša pokoj rodiny a ubližuje tým na zdraví aj ich deťom. Starší 9 ročný syn sa bojí ísť sám k potoku, pretože sused stojac na svojej terase ho neustále pozoruje. Mladší 18 mesačný syn sa vždy hystericky rozplače na krik suseda. S predmetným problémom sa obrátili aj na starostu obce, pred ktorým žalobca všetko poprel. Žalobca napísal aj niekoľko sťažností, v zmysle ktorých sťažovatelia vykonávajú stavebné práce v rozpore s ohlásením stavby. Predmetné vyjadrenie poskytla sťažovateľka, Y. Y. Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach - okolie dňa 11. 10. 2011, o čom bol vyhotovený záznam o podaní oznámenia. V zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 25. 10. 2011 žalobca uviedol, že so svojimi susedmi - sťažovateľmi, má problémy od roku 2010. Prekáža mu osvetlenie dvora, ktoré mu svieti do okien. Svietidlá sused zapína hlavne vo večernej dobe, pričom jeho žiadosť o iné nastavenie nerešpektuje. Nikdy susedom nenadával a všetko sa snažil riešiť bez emócií. V marci 2011 začali susedia stavať garáž o ktorej sa domnieva, že zastavaná je väčšia plocha ako by mala byť a na jeho otázku sused potvrdil, že na uvedenú stavbu má stavebné povolenie. Stavebná inšpekcia na podnet žalobcu potvrdila, že na predmetnú stavbu je potrebné stavebné povolenie, čo susedia nerešpektujú. Následne začal fotiť susedov poznámok, a to stavbu garáže, pretože chcel mať podklady o nedodržiavaní rozhodnutia stavebného úradu. Je pravdou, že sa nachádzal pri ich vozidlách ale len z dôvodu, že boli postavené neďaleko potoka v ochrannom pásme a preto si ich fotil. Následne za ním prišla pani Y., ktorá mu baterkou svietila do okien a potom ako vyšiel von mu začala nadávať na čo on nereagoval a všetko si natočil do mobilného telefónu. Nijakým spôsobom susedke ani jej manželovi nenadával v predchádzajúcich konfrontáciách a odmieta tvrdenie, že by ju fotil v plavkách. Všetky fotky sa týkajú len neoprávnenej stavby. Dňa 25. 10. 2011 podal vysvetlenie I. Y., v ktorej potvrdil vyjadrenia svojej manželky a uviedol že v inkriminovanom čase im mal žalobca nadával do kreténov a idiotov a nadával aj jeho rodinným príslušníkom. Žalobca tiež uviedol, že svojich susedov dostane preč, aj keď ho to bude veľa stáť. Žalobca ich pravidelne provokuje. Dňa 9. 11. 2011 podal vysvetlenie aj starosta obce, V.. G. M. ktorý uviedol, že mal stretnutie s p. Y. aj so žalobcom z dôvodu podania podnetu na zastavenie stavby. Počas stretnutia mu pani Y. oznámila, že medzi ňou a žalobcom vznikol spor, z jeho strany došlo k foteniu osôb a pozemku sťažovateľky. Svedok uviedol, že nikdy nebol priamym svedkom sporov medzi žalobcom a sťažovateľmi. Písomne vyzval obe strany, aby spor ukončili a obnovili susedské spolunažívanie. Dňa 16. 11. 2011 podal vysvetlenie Y. Y., svokor sťažovateľky a otec sťažovateľa, ktorý uviedol , že mal vedomosť po fotení pozemku sťažovateľov žalobcom. Má vedomosť o tom, že syn suseda opakovane upozorňoval, aby so svojim konaním prestal, pričom žalobca vo svojom konaní pokračoval. Dňa 18. 9. 2011, keď pomáhal synovi na stavbe ich žalobca takisto fotil, fotila ho aj susedova exmanželka. Žalobca fotil svojich susedov pri práci aj v októbri 2011, pričom stál na kraji strechy synovej drevárne. Počas vyhotovovania fotografií a videozáznamov žalobca neustále používal vulgárne výrazy na adresu sťažovateľov. Vie o tom, že žalobca pokračuje so sledovaním syna a jeho rodiny a taktiež, že mu vulgárne nadával. Počas jeho prítomnosti sa žalobca synovi vyhrážal, že aj napriek oznámeniu mu bude robiť napriek. Konanie žalobcu považuje za hrubý zásah do synových práv. Dňa 16. 11. 2010 podal vysvetlenie I. I., ktorý k veci uviedol, že je známym I. Y.. V mesiaci september alebo október 2011 bol sťažovateľovi pomôcť pri betónovaní, pričom počas práce na dvore sťažovateľa chodil okolo oplotenia sused, ktorého osobne nepozná, tento po celý čas držal palicu aj neustále vulgárne nadával I. Y. a jeho rodine. V spise sa nachádzajú doklady svedčiace o okolnosti, že spor medzi žalobcom a sťažovateľmi sa snažil riešiť dohovorom aj starosta príslušnej obce. Vec bola následne postúpená na konanie Obvodnému úradu Košice - okolie. Správny orgán 1. stupňa predvolal zúčastnené osoby na prejednanie priestupku, predvolal aj starostu obce a I. I.. V zápisniciach o prejednaní priestupku sa nachádzajú výpovede vypočutých osôb obsahom zhodné s vysvetleniami prednesenými pred príslušným policajným orgánom tak, ako sú popísané vyššie. Podľa výpovede žalobcu zo dňa 29. 12. 2011 pred prvostupňovým správnym orgánom, žalobca trval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, pričom podľa zápisnice nepodal žiadne iné návrhy na vykonanie dôkazov na svoju obhajobu okrem už uvedených skutočností. V zápisnici sa nenachádza záznam, podľa ktorého by trval na vykonaní dôkazu - telefonickej nahrávky. Svoje vyjadrenie vlastnoručne podpísal. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 27. 9. 2011 v čase okolo 19. 30 hod. pred pozemkom rodinného domu č. XX v obci F. V., vynadal Y.T. Y. a jej manželovi I. Y. do kreténov a idiotov, čím sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ublížením na cti tým, že ich urazil. Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 25 €. Konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že od mája 2011 v presne nezistený deň a čas do 11. 10. 2011 mal opakovane vyhotovovať fotografický záznam a videozáznam pozemku Y. Y. ako aj osôb, ktoré sa na ňom zdržiavali, teda svojim konaním sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu schválnosťami, správny orgán zastavil z dôvodu, že skutok nie je priestupkom. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na výpovede Y. Y., I. Y., Y. Y., I. I., starostu obce V.. G. M. a žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom uvedených osôb bol podľa správneho orgánu dostatočne preukázaný skutkový stav a preukázaná vina žalobcu. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca dňa 14. 2. 2012 odvolanie, v ktorom popieral okolnosť, že by niekedy susedom nadával a poukázal na svoj zvukový záznam, ktorý vykonal počas predmetného konfliktu nahrávkou do mobilného telefónu. Uviedol že časť predmetného záznamu prehral pred správnym orgánom, ktorý tento dôkaz nevyhodnotil. Uviedol, že nebol správnym orgánom poučený o možnosti nahliadnuť do výpovedí navrhovateľov a svedkov a dodatočne sa k nim vyjadriť. Uviedol, že mu bolo umožnené zúčastniť sa svedeckej výpovede navrhovateľov. V texte svojho odvolania sa venoval aj problematike legálnosti činnosti susedov a ich rodinných príslušníkov. Podaním zo dňa 1. 3. 2012 sa Y. Y. a I. Y. vyjadrili k podanému odvolaniu žalobcu, ktorí trvali na svojich výpovediach. Okolnosť, že žalobca im nadával dňa 27. 9. 2011 považujú len za kvapku v mori jeho provokačného, arogantného a účelového správania plného schválnosti, a klamstiev. Uviedli, že je namieste pochybnosť o autenticite hlasu telefónnej nahrávky, komu sú adresované a či sa nejedná o zostrih. Poukázali na príslušné ustanovenia Trestného zákona o ochrane súkromia a obydlia. Vzhľadom na správanie sa žalobcu pochybovali o jeho zdravom psychickom stave. Vyjadrili obavu z jeho stupňujúcej sa agresivity. Následne bolo žalovaným vydané napadnuté rozhodnutie, ktorý rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia sa nachádza stanovisko zhodujúce sa s obsahom vyjadrenia k žalobe popísaného vyššie. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech,. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu do 99 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 331 eur. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok). Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3). Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5). Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, poskytuje obvinenému z priestupku širšie procesné práva. Predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi, ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech vinníka (in dubio pro reo). Vymedzenie inštitútu skutkovej podstaty priestupku vychádza z poznatkov náuky trestného práva. Zákon o priestupkoch stanovuje pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku štyri základné znaky: objekt, objektívnu stránku, subjekt a subjektívnu stránku. Zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku. Pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok je nevyhnutné, aby bolo dostatočne preukázané, že priestupca svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. V každej priestupkovej veci treba preukázať zavinenie priestupku, a za tým účelom je nevyhnutné vykonať všetky dostupné dôkazy. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. Správny orgán pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže oprieť svoje zistenia ohľadne skutku, t.j. či sú pre zistený skutkový stav upotrebiteľné. To znamená, že dokazovanie predstavuje aj verifikačný proces, pri ktorom správny orgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný, a ktorý je pre rozhodnutie vo veci bezvýznamný. Ak správny orgán vyradí určitý dôkaz ako bezvýznamný, už sa týmto dôkazom ďalej nezaoberá. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti správny orgán posudzuje, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či z tohto hľadiska možno vyčítať aj určité chyby, t.j. či ide o dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom alebo o dôkazy nezákonné. Na dôkazy, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno prihliadnuť. Iný postup správneho orgánu by mal za následok, že porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu by sa premietlo do skutkového stavu veci, ktorý zistil správny orgán a v konečnom dôsledku aj do rozhodnutia vo veci. Ak by správny orgán prihliadol na nezákonné dôkazy a na základe takýchto dôkazov by postavil skutkové zistenia, potom by správne konanie v predmetnej veci zaťažil chybou, ktorá by mala za následok vecne nesprávne a v konečnom dôsledku aj nezákonné rozhodnutie. Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nebol preukázaný opak. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti dochádza správny orgán k záveru, ktoré skutočnosti na základe dôkazov, pre rozhodnutie významných a zákonných možno považovať za pravdivé, a ktoré pravdivé nie sú. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa názoru odvolacieho súdu môže správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia. Na rozdiel od správnych orgánov, ktoré vo veci konkrétne konajú (najmä vykonávajú dokazovanie) a rozhodujú, súd nepreskúmava vhodnosť alebo účelnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Ak správny orgán na preukázanie naplnenia skutkovej podstaty prejednávaného priestupku neodstránil rozpory medzi výpoveďami obvineného z priestupku a jednotlivých svedkov a nevykonal dôkazy na preukázanie ich hodnovernosti, je to dôvod, aby súd rozhodnutie pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil. V danom prípade, v súlade s názorom správnych orgánov súd zastáva názor, že z vykonaného dokazovania je možné určiť, že žalobca porušil povinnosť uloženú vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zistil z výpovedí poškodených, svedka a osoby, ktorá nebola blízkou osobou poškodených. Ich výpovede neboli menené, rozporné a nebol daný dôvod na ich spochybnenie. Argumenty uvádzané žalobcom o tom, že poškodeným nenadával, neboli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia poškodených a svedkov. Žalovaný teda okrem svojho tvrdenia, že skutok nespáchal, neprodukoval žiaden vierohodný, nespochybniteľný, zákonným spôsobom získaný dôkaz svedčiaci o tom, že sa priestupku nedopustil. Žalobca v konaní nepredložil a nenavrhol žiaden použiteľný dôkaz zabezpečený v súlade so zákonom na podporu svojich tvrdení. Z uvedených dôvodov neboli zo strany žalobcu vznesené žiadne dôkazy, ktoré by vniesli pochybnosti o spáchaní skutku žalobcom. Z obsahu spisu súd zistil, že dôkazný prostriedok, ktorý chcel žalobca využiť v konaní - zvukový záznam získaný jeho mobilným prístrojom, nebol zabezpečený spôsobom podľa ust. § 114 Trestného poriadku, neboli splnené podmienky na jeho využitie v priestupkovom konaní - príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov predsedom senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudcom pre prípravné konanie, a to na základe návrhu prokurátora. Návrh prokurátora musí byť odôvodnený podozrením z konkrétnej trestnej činnosti. Musia v ňom byť uvedené identifikačné údaje o osobách alebo veciach, ktoré sú predmetom tohto úkonu, za predpokladu, že sú známe, a preto na takýto dôkaz správny orgán nemohol prihliadnuť. Okolnosť, že správny orgán nevykonal všetky žalobcom navrhované dôkazy - zvukový záznam z jeho telefónu, ktorý nebol zabezpečený v súlade s príslušnými všeobecne záväznými predpismi, preto nepovažuje súd za takú vadu, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Je na správnom orgáne a jeho posúdení, ktoré z navrhovaných dôkazov sú pre rozhodnutie dôležité, ktoré vykoná a ktoré nie. Podľa názoru súdu správny orgán vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy neboli spochybnené, a preto možno skonštatovať, že žalobca sa dopustil vytýkaného priestupku. Zároveň súd nezistil v konaní správnych orgánov vadu, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím s ust. § 250k ods. 1 O.s.p tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu, pričom žalovaný nemá takýto nárok zo zákona. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.