Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/195/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201076 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201076.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpený: DEDÁK & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Štefan Dedák, konateľ a advokát, proti žalovanému: Regulačná rada Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Rady pre reguláciu č.: 04/778/12/RpR zo dňa 30.03.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 04/778/12/RpR zo dňa 30.03.2012 a prvostupňové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0002/2012/P-ZK zo dňa 30.11.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66 € za súdny poplatok a v sume 430,46 € z titulu trov právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Žalobca ako regulovaný subjekt doručil dňa 28.10.2011 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj len úrad) návrh ceny za dodávku plynu pre domácnosti a podmienok priznania cien za dodávku plynu pre domácnosti na obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012. Keďže návrh bol podľa úradu neúplný, žalobca bol podľa § 14 ods. 3 zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej aj len zákon o regulácii) a vyhlášky úradu č. 216/2011 Z.z. (ďalej aj len vyhláška) listom zo dňa 18.11.2011 vyzvaný na odstránenie nedostatkov a doplnenie podkladov k návrhu ceny v lehote 30 dní, pričom bol poučený o možnosti zamietnutia návrhu ceny a zastavenia cenového konania. V súvislosti s touto výzvou bolo cenové konanie prerušené. Žalobca predložil úradu podklady a informácie požadované v jeho výzve listom zo dňa 25.11.2011. Dňa 30.11.2011 žalobca nazrel do spisu úradu a v zápisnici spísanej pri nahliadnutí do spisu vzniesol výhradu. Úrad rozhodnutím č.: 0002/2012/P-ZK zo dňa 30.11.2011 (ďalej aj len prvostupňové rozhodnutie) rozhodol podľa § 14 ods. 4 zákona o regulácii tak, že žalobcom predložený návrh ceny za dodávku plynu pre domácnosti a podmienok priznania cien za dodávku plynu pre domácnosti na rok 2012 zamieta a podľa § 30 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) cenové konanie zastavuje, pretože žalobca ako regulovaný subjekt neodstránil nedostatky návrhu ceny. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla Rada pre reguláciu napadnutým rozhodnutím č.: 04/778/12/RpR zo dňa 30.03.2012 tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie úradu potvrdila. Od 01.09.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý zrušil predchádzajúci zákon č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (aplikovaný vo veci). Z § 42 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z.z. vyplýva, že od 01.09.2012 je Rada pre reguláciu Regulačnou radou, ktorá predstavuje spolu s predsedom úradu orgány úradu (§ 4 ods. 3 cit. zákona). S poukazom na uvedené je v záhlaví rozsudku ako žalovaný uvedená Regulačná rada Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Pre úplnosť treba uviesť, že úrad po vydaní rozhodnutia zo dňa 30.11.2011 začal z vlastného podnetu konanie o určenie ceny za dodávku plynu pre domácnosti pre obdobie roku 2012, pričom v tomto konaní určil pre žalobcu rozhodnutím č. 0029/2012/P zo dňa 14.12.2011 na obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 maximálne ceny za dodávku plynu pre domácnosti. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím úradu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca dôvody tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia uviedol v časti III. žaloby, pričom súd z dôvodu prehľadnosti uvádza žalobné dôvody v rovnakom označení ako žalobca. A. Podľa žalobcu tento predložil úradu úplný cenový návrh podľa zákona o regulácii, vyhlášky a správneho poriadku, pričom úrad v rozpore s týmito predpismi návrh zamietol a konanie o návrhu zastavil. Úrad v rozhodnutí uviedol, že žalobca nepredložil a nevypočítal náklady na prístup do prepravnej siete a prepravu plynu na rok 2012 („CPS2012“) v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky. Úrad pri posudzovaní návrhu a pri vydaní rozhodnutia postupoval neodôvodnene formalisticky, keď mal k dispozícii dostatok informácií, ktoré vedel použiť pri výpočte CPS2012, čo potvrdil aj v konaní ex offo. Žalobca tvrdil, že v návrhu v spojení s odpoveďou na výzvu úradu predložil úplný návrh podľa zákona o regulácii, vyhlášky ako aj správneho poriadku. Poukázal na § 19 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. Zároveň poukázal na § 14 ods. 4 zákona o regulácii, podľa ktorého ak je návrh ceny neúplný alebo je v rozpore s § 12 ods. 10 a § 14 ods. 3 písm. c/ úrad vyzve účastníka cenového konania, aby v ním určenej lehote odstránil nedostatky. Úrad návrh ceny zamietne, ak účastník cenového konania v lehote určenej úradom neodstránil nedostatky návrhu; v takom prípade môže úrad určiť cenu na základe konania z vlastného podnetu aj bez návrhu ceny účastníka cenového konania. Podľa žalobcu zákon o regulácii spolu s vyhláškou neuvádzajú výpočet CPS2012 ako obligatórnu náležitosť cenového návrhu. Žalobca predložil úradu údaje potrebné na preverenie cien za dodávku plynu pre domácnosti, vrátane údajov potrebných pre výpočet CPS2012. Neexistoval teda dôvod na zamietnutie návrhu a zároveň zastavenie konania, pričom navyše bol postup úradu v rozpore s § 3 ods. 2, 4 a § 19 ods. 3 správneho poriadku a bol neodôvodnene formalistický. Ak by aj CPS2012 bol obligatórnou náležitosťou návrhu ceny, mal úrad postupovať v súlade s § 3 ods. 2, 4 a § 19 ods. 3 správneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdov ako aj odbornú literatúru. Skutočnosť, že úrad postupoval neodôvodnene formalisticky dokazuje aj to, že žalobca predložil všetky údaje potrebné pre výpočet CPS2012, avšak podľa názoru úradu a žalovaného žalobca nepredložil správny výpočet CPS2012, čo mu bránilo pokračovať v konaní a rozhodnúť o cenách a podmienkach ich uplatňovania, avšak na druhej strane úrad v konaní ex offo iba na základe údajov z konania o návrhu určil sám CPS2012 a vydal rozhodnutie ex offo. Úrad teda svojim vlastným konaním potvrdil, že dôvody, pre ktoré vydal rozhodnutie a jeho postup v konaní o návrhu boli neodôvodnene formalistické a že sám mohol odstrániť údajnú vadu v súlade s § 3 ods. 2, 4 a § 19 ods. 3 správneho poriadku. S námietkou žalobcu ohľadne neodôvodnene formalistického postupu úradu sa žalovaný zaoberal nedostatočne. B. Preskúmavané rozhodnutia sú nezákonné, pretože úrad nedodržal zásadu úzkej súčinnosti so žalobcom požadovanú v § 3 ods. 2 a v § 19 ods. 3 správneho poriadku. Úrad vyzval žalobcu na doplnenie návrhu a predloženie podkladov uvedených vo výzve, pričom vo väčšine bodov výzvy svoje požiadavky jasne špecifikoval. V bode 6. výzvy požiadal o opravu prílohy č. 11 návrhu a namiesto poučenia len citoval § 18 ods. 3 vyhlášky, ktorý žalobca poznal a z ktorého nebolo možné odvodiť konkrétnu požiadavku úradu na doplnenie/opravu návrhu. Vo väčšine iných bodov výzvy úrad nielen poukázal na nedostatok návrhu ale zároveň žalobcu aj konkrétne poučil, ako má tento nedostatok odstrániť. Úrad teda pri niektorých svojich požiadavkách vo výzve postupoval v súlade so zásadou úzkej súčinnosti, s ohľadom na CPS2012 konal v rozpore s touto zásadou a len formalisticky odcitoval § 18 ods. 3 vyhlášky. C. Návrh žalobcu v spojení s odpoveďou na výzvu úradu predstavuje úplný návrh v cenovom konaní spĺňajúci všetky obsahové požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov. Žalobca poukázal na znenie § 18 ods. 2, 3 vyhlášky s tým, že § 18 ods. 3 vyhlášky musí byť interpretovaný tak, že do výpočtu menovateľa v rámci výpočtu CPS2012 vstupuje len množstvo plynu, ktoré regulovaný subjekt plánuje dodať odberateľom na vymedzenom území, a teda nie predaj mimo SR. Túto interpretáciu potvrdzuje aj to, že úrad pre výpočet CPS2012 použil hodnotu celkovej platby za prepravu plynu z prílohy č. 11 návrhu, ktorý je však založený iba na tarifách súvisiacich s dodávkou plynu na vymedzenom území a nezahŕňa tarify aplikovateľné pri preprave plynu využívajúce iný ako domáci výstupný bod z prepravnej siete. D. Predloženie alternatívneho výpočtu žalobcom nie je zákonným dôvodom pre zastavenie konania o návrhu/zamietnutie návrhu. Žalovaný nesprávne tvrdí, že v cenovom konaní nemôžu byť predkladané alternatívne prepočty, pretože z vyhlášky nevyplýva, že regulovaný subjekt môže alebo musí v návrhu ceny predkladať alternatívy výpočtu CPS2012. Žalobca poukázal na čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, § 3 ods. 1, ods. 2 veta prvá správneho poriadku, s tým, že subjekty súkromného práva môžu v konaniach pred správnymi orgánmi konať podľa zásady „čo nie je zakázané, je dovolené“. Zákon o regulácii a vyhláška nezakazujú predkladať úradu alternatívne prepočty alebo iné údaje, podklady a informácie „nad rámec“ zákona o regulácii a vyhlášky. Predloženie takýchto údajov, podkladov a informácií nespôsobuje nedostatok návrhu, ktorý by mal za následok jeho zamietnutie, resp. zastavenie konania. E. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože nezrušilo nezákonné rozhodnutie úradu. Žalobca poukázal na výrok rozhodnutia úradu, ktorým úrad jednak návrh žalobcu zamietol a zároveň konanie o jeho návrhu zastavil. Uviedol, že § 14 ods. 4 zákona o regulácii je voči § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku vo vzťahu lex specialis vs. lex generalis alebo meritórneho rozhodnutia vs. procesného rozhodnutia. Skutočnosť, že zákonodarca výslovne neupravil vzťah § 14 ods. 4 zákona o regulácii a § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku neznamená, že majú byť použité súčasne a naopak znamená, že na ich vzťah sa má aplikovať princíp lex specialis derogat legi generali. Rozhodnutie obsahujúce vo výroku aj „zastavenie“ aj „zamietnutie“ nespĺňa kritérium jasnosti a určitosti. F. Rozhodnutie úradu nebolo podpísané oprávnenou osobou a napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou, ktorá má vplyv na jeho zákonnosť. Zákon o regulácii definuje Regulačnú radu ako nezávislý orgán, pričom členstvo v tejto rade nie je zlučiteľné s výkonom funkcie predsedu úradu. Poukázal na znenie § 19a ods. 5 a § 9 ods. 7 zákona o regulácii, § 9 ods. 2 správneho poriadku a § 6 ods. 3 písm. b/ bod. 1 zákona o štátnej službe. Predseda Rady pre reguláciu vykonávajúci pôsobnosť predsedu úradu mal byť vylúčený z prejednania a rozhodovania v konaní o odvolaní v súlade s § 9 ods. 2 správneho poriadku, pretože sa v tej istej veci zúčastnil rozhodovania na prvom stupni. Faktický stav, kedy jedna a tá istá osoba sa má zúčastňovať na rozhodovaní o právach žalobcu v prvostupňovom ako aj druhostupňovom konaní, pričom samotný zákon o regulácii nezlučiteľnosť funkcií člena rady a predsedu úradu sankcionuje povinnosťou odvolať takéhoto člena rady a tento stav pretrváva viac ako 5 rokov len na základe prechodného ustanovenia, neprimerane zasahuje do ústavných práv žalobcu, predovšetkým práva na súdnu a inú ochranu vyjadrenú v čl. 46 ods. 1 ústavy. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť, pričom k jednotlivým žalobným námietkam uviedol nasledovné: A. Tvrdenia žalobcu sú účelové, keďže zákon o regulácii v § 14 ods. 3 písm. d/ ustanovuje, že návrh ceny obsahuje ostatné podklady, ktoré sú určené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným úradom. V § 18 vyhlášky je ustanovený spôsob výpočtu maximálnej ceny za dodávku plynu pre domácnosti, parametre, ktoré sa považujú za východiskové na účely výpočtu ceny za dodávku plynu pre domácnosti, vzorec podľa ktorého sa vypočítava maximálna východisková cena za dodávku plynu, ako aj spôsob určenia nákladov na prístup do prepravnej siete a prepravu plynu v eurách na jednotku množstva plynu na rok. Žalobca bol povinný predložiť ostatné podklady k návrhu vypracované tak, ako to ustanovuje vyhláška. Žalobca predložil dva alternatívne návrhy, ktoré však neboli v súlade s vyhláškou a úrad nevedel a ani nemohol vedieť, ktorý návrh z hľadiska predložených výpočtov a parametrov adekvátne preukazuje a zodpovedá plánovanému množstvu dodaného plynu všetkým odberateľom v roku 2012, teda tomu množstvu, ktoré bolo jedným z údajov potrebných na výpočet nákladov na prístup do prepravnej siete a prepravu plynu na jednotku množstva plynu. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom o regulácii, vyhláškou ako aj správnym poriadkom a odmietol tvrdenie žalobcu o formalistickom postupe v konaní. B. Žalovaný dodržal zásadu úzkej súčinnosti, keď vo výzve žalobcovi riadne vyšpecifikoval, čo je potrebné uviesť do návrhu ceny. Žalobca by mal byť aktívnym činiteľom v priebehu celého správneho konania a keď podľa jeho názoru rozsah pomoci a poučenia nebolo dostatočné, mal požiadať úrad o ďalšie vysvetlenie. C. Rok 2012 je prvým rokom regulačného obdobia 2012 až 2016, pričom úrad v § 18 vyhlášky ustanovil spôsob výpočtu nákladov na prístup do prepravnej siete a prepravu plynu v eurách na jednotku množstva v predchádzajúcom regulačnom období. Žalobca v tomto smere už pri návrhu vyhlášky v pripomienkovom konaní uplatnil k navrhovanému spôsobu výpočtu týchto nákladov zásadné pripomienky. D. Žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu o nezákonnosti prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia a zotrval na názore, že žalobca predložil neúplný návrh ceny a preto ho úrad správne vyzval na jeho doplnenie tak, aby údaje v ňom uvedené zodpovedali podmienkam cenovej regulácie. Žalobca i napriek výzve úradu neupravil prepočet nákladov na prístup do prepravnej siete a prepravu plynu na rok 2012, ale zotrval na svojich pôvodných výpočtoch a predložil navyše alternatívny prepočet, pričom v oboch alternatívach boli uvedené také množstvá dodávky plynu, ktoré nezodpovedali plánovanému množstvu dodaného plynu všetkým odberateľom v roku 2012. E. Ak účastník cenového konania neodstráni nedostatky, úrad návrh ceny podľa § 14 ods. 4 zákona o regulácii zamietne. Inštitút zamietnutia návrhu ceny však nie je podrobne v zákone o regulácii upravený a správny poriadok zamietnutia návrhu neupravuje vôbec. Preto nie je jasné, či sa návrh ceny na začatie konania v prípade nesplnenia zákonných požiadaviek zamieta len listom alebo je úrad povinný vydať rozhodnutie. Podľa žalovaného zamietnutím návrhu ceny nedôjde súčasne aj k zastaveniu cenového konania a teda k jeho ukončeniu a preto aby bolo cenové konanie ukončené, aplikoval úrad pri zamietnutí návrhu aj § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku a konanie zastavil, keďže žalobca na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o takejto možnosti poučený. Výrok rozhodnutia je jasný a určitý, keďže z neho jasne vyplýva, že úrad návrh zamietol a zároveň cenové konanie zastavil. F. Prvostupňové rozhodnutie bolo podpísané oprávnenou osobou, pričom predseda Rady pre reguláciu nie je zamestnancom úradu rovnako ako každý člen tejto rady, keďže ide o verejnú funkciu. Správny poriadok síce zakazuje, aby tá istá osoba rozhodovala v prvom aj druhom stupni, avšak tento zákaz sa vzťahuje len na zamestnancov, a nie na osoby, ktorých členstvo je verejnou funkciou. V § 9 ods. 7 zákona o regulácii je ustanovené, že členstvo v Rade pre reguláciu je nezlučiteľné s funkciou predsedu úradu, no iba v tom prípade, ak by člen tejto rady mal byť zároveň aj predsedom úradu. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 19a ods. 5 zákona o regulácii je tento stav v súlade so zákonom o regulácii a člen Rady pre reguláciu nie je predsedom úradu, ale iba vykonáva jeho pôsobnosť do času, dokiaľ vláda vymenuje nového predsedu. IV. Posúdenie veci Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 veta prvá O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Musí ísť teda o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach. V tejto súvislosti súd skúmal, ako sa dotklo práv resp. oprávnených záujmov žalobcu napadnuté rozhodnutie, keďže úrad napokon začal konanie ex offo a v tomto konaní aj bolo dňa 14.12.2011 vydané rozhodnutie, ktorým určil jednak ceny za dodávku plynu a jednak podmienky priznania cien za dodávku plynu pre domácnosti. Po vysvetlení právneho zástupcu na pojednávaní súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie sa mohlo negatívne prejaviť v právnej sfére žalobcu, keďže práve v dôsledku preskúmavaných rozhodnutí došlo k tomu, že úrad mohol konať ex offo a vydať rozhodnutie, pri ktorom mohol vychádzať aj z iných ako žalobcom predložených podkladov. Zamietnutím návrhu a zastavením konania navyše podľa žalobcu došlo k tomu, že sa správne orgány vecne nevyporiadali s návrhom žalobcu a nedali meritórne odpoveď na otázku, prečo a akým spôsobom určili cenu pre rozhodujúce obdobie. Súčasťou súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je aj prieskum postupu, ktorý predchádzal rozhodnutiu (§ 244 ods. 1,2 O.s.p.). Za postup správneho orgánu preskúmateľný v správnom súdnictve sa predovšetkým považuje jeho činnosť, ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Pod činnosťou sa rozumie spravidla aktívny postup podľa procesných i hmotnoprávnych noriem, ktoré správny orgán oprávňujú a zaväzujú na úkony v priebehu konania. Postup správneho orgánu je zákonný vtedy, ak nevybočuje z medzí týchto noriem, najmä hypotéz a dispozícií. A. Je nepochybné, že doručením návrhu ceny začalo podľa § 14 ods. 1 zákona o regulácii na úrade cenové konanie a súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že predložený návrh bol neúplný. Úrad v súlade so zákonom o regulácii a vyhláškou vyzval žalobcu výzvou zo dňa 18.11.2011 na odstránenie nedostatkov návrhu ceny a to v lehote 30 dní od doručenia výzvy s poučením, že inak bude návrh ceny zamietnutý a cenové konanie zastavené. V 9 bodoch výzvy úrad špecifikoval, čo je potrebné zo strany žalobcu k návrhu ceny predložiť. Zákon o regulácii v § 14 ods. 3 písm. d/ uvádza, že návrh ceny obsahuje ostatné podklady, ktoré sú určené vyhláškou vydanou úradom. V § 18 tejto vyhlášky je ustanovený spôsob výpočtu maximálnej ceny za dodávku plynu pre domácnosti, parametre, ktoré sa považujú za východiskové na účely výpočtu ceny za dodávku plynu pre domácnosti, vzorec podľa ktorého sa vypočítava maximálna východisková cena za dodávku plynu, ako aj spôsob určenia nákladov na prístup do prepravnej siete a prepravu plynu v eurách na jednotku množstva plynu na rok. Žalobca bol povinný vychádzajúc z § 14 ods. 3 písm. d/ zákona o regulácii predložiť podklady k návrhu ceny s takými povinnými údajmi a parametrami, ako to ustanovuje vyhláška a teda aj s výpočtom CPS2012. Tvrdenie žalobcu, že výpočet nákladov na prístup do prepravnej siete a prepravu plynu nie je obligatórnou náležitosťou návrhu, súd považuje za nedôvodné. Z výzvy úradu zo dňa 18.11.2011 vyplýva, že náklady na prístup do prepravnej siete a prepravu plynu v roku 2012 nie sú vypočítané v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky a súd sa s týmto názorom stotožňuje. Súd teda dospel k záveru, že CPS2012 je obligatórnou náležitosťou návrhu ceny za dodávku plynu pre domácnosti a v ďalšom sa zaoberal tým, či postup úradu a následne aj žalovaného nebol príliš formalistický. Je zrejmé, že pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví (§ 19 ods. 3 správneho poriadku). V tomto ustanovení je vyjadrená povinnosť správneho orgánu pomôcť účastníkovi konania odstrániť nedostatky, pričom táto povinnosť je skutočne primárna v porovnaní so sekundárnou výzvou na odstránenie vád. V prípade nedostatkov návrhu má správny orgán pred výzvou na odstránenie vád adresovanou účastníkovi konania skúsiť odstrániť vadu vlastnou činnosťou. Žalovaný uviedol, že nedostatky návrhu nemohol odstrániť vlastnou činnosťou, keď žalobca predložil dva alternatívne návrhy, ktoré nezodpovedali vyhláške a úrad nevedel a ani nemohol vedieť, ktorý návrh z hľadiska predložených výpočtov a parametrov adekvátne preukazuje a zodpovedá plánovanému množstvu dodaného plynu všetkým odberateľom v roku 2012, teda tomu množstvu, ktoré bolo jedným z údajov potrebných na výpočet nákladov na prístup do prepravnej siete a prepravu plynu na jednotku množstva plynu. Je potrebné uviesť, že výzva zo dňa 18.11.2011 bola žalobcovi doručená dňa 22.11.2011 a tento promptne v lehote 3 dní (stanovená lehota bola pritom 30 dní) doručil úradu odpoveď k jeho výzve na odstránenie nedostatkov návrhu. Podľa názoru súdu nič nebránilo úradu, aby po doručení odpovede žalobcu v prípade, ak stále považoval nedostatky za neodstránené, zopakoval výzvu so zameraním sa na CPS2012 a vyzval žalobcu na upresnenie/opravenie predložených výpočtov a parametrov tak, aby tieto boli v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky. Žalobca síce uviedol, že trvá na použití pôvodného výpočtu uvedeného v návrhu ceny, avšak zároveň predložil aj druhý návrh výpočtu a práve táto situácia spolu so skutočnosťou, že žalobca v podstate predložil úradu všetky údaje, ktoré predstavujú čitateľa a menovateľa určitého zlomku, avšak nepredložil mu správny výsledok ich podielu, tak úrad sa mal opätovne pokúsiť nedostatky návrhu odstrániť. Keďže tak neurobil a vo veci rozhodol o zamietnutí návrhu a zároveň cenové konanie zastavil z dôvodu neodstránenia nedostatkov návrhu ceny, konal podľa názoru súdu príliš formalisticky. Napokon treba spomenúť, že úrad ihneď po vydaní prvostupňového rozhodnutia začal konanie ex offo, v ktorom aj vydal rozhodnutie a v tomto konaní určil CPS2012 v podstate zrejme iba na základe údajov z konania o návrhu žalobcu. Úrad sa teda minimálne mohol pred vydaním rozhodnutia pokúsiť v súlade s § 3 ods. 2, 4 a § 19 ods. 3 správneho poriadku odstrániť nedostatok návrhu tak, aby mohol o návrhu ceny a podmienok priznania cien meritórne rozhodnúť na základe návrhu žalobcu. B. Námietky uvedené v tomto bode sú nedôvodné. Úrad vo výzve zo dňa 18.11.2011 dostatočne konkrétne vyšpecifikoval, čo je potrebné uviesť do návrhu ceny. Uvedené sa týka aj bodu 6 výzvy, keď žalobca mal predložiť opravenú prílohu č. 11 návrhu ceny s tým, že je potrebné uviesť tarify za prístup do prepravnej siete a prepravu plynu na rok 2012 podľa rozhodnutia úradu č. 0003/2012/P zo dňa 29.09.2011. Úrad uviedol, že náklady na prístup do prepravnej siete a prepravu plynu v roku 2012 nie sú vypočítané v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky, ktorej znenie je žalobcovi dobre známe. Žalobca taktiež mohol v prípade nezrozumiteľnosti výzvy požiadať o vysvetlenie tohto bodu a byť taktiež aktívnym účastníkom konania. Lehota na odstránenie nedostatkov návrhu bola 30 dní, pričom žalobca reagoval už na tretí deň od doručenia tejto výzvy. Samotná táto skutočnosť potvrdzuje, že žalobcovi nebola výzva na odstránenie nedostatkov návrhu ceny nejasná a v tomto smere nie je úradu čo vytknúť, keďže v tom čase nebolo potrebné žalobcovi dávať ďalšie poučenia, resp. poskytovať pomoc pri odstraňovaní nedostatkov návrhu. Na tomto mieste treba spomenúť, že pri schvaľovaní vyhlášky č. 216/2011 Z.z. mal žalobca k návrhu vyhlášky zásadné pripomienky, keď žalobca namietal práve výpočet nákladov na prístup do prepravnej siete a prepravu plynu pre odberateľov kategórie domácnosť - § 18 ods. 3 vyhlášky. Pripomienka žalobcu nebola v rozporovom konaní akceptovaná a znenie § 18 ods. 3 vyhlášky upravené podľa požiadavky žalobcu nebolo. Žalobca teda musel mať vedomosť o správnom postupe pri výpočte nákladov na prístup do prepravnej siete a prepravu plynu a napriek tomu v cenovom konaní naďalej trval na použití výpočtu nákladov na prístup do prepravnej siete a prepravu plynu tak, ako ho predložil v návrhu ceny. C. Treba zopakovať, že návrh ceny spolu s odpoveďou žalobcu na výzvu na odstránenie nedostatkov návrhu bol naďalej neúplný. Cenovú reguláciu v plynárenstve úrad ustanovil na základe regulačnej politiky na obdobie 2012-2016, ktorej spôsob vykonania bol premietnutý do cenovej vyhlášky úradu na toto obdobie, pričom v § 18 tejto vyhlášky je stanovený spôsob výpočtu maximálnej ceny za dodávku plynu pre domácnosti, pričom jednou zo zložiek ceny sú náklady a prístup do prepravnej siete a prepravu plynu. Spôsob výpočtu týchto nákladov sa líši od spôsobu výpočtov nákladov na prístup do prepravnej siete a prepravu plynu v predchádzajúcom regulačnom období. Rok 2012 je pritom prvým rokom regulačného obdobia 2012-2016. Ako už súd uviedol, žalobca pri schvaľovaní vyhlášky uplatnil pripomienky k navrhovanému spôsobu výpočtu nákladov, čo však nebolo akceptované a teda žalobca dobre poznal výpočet týchto nákladov. Postup žalobcu pri výpočte nákladov na prístup do prepravnej siete a prepravu plynu nebol správny, keďže do výpočtu nedosadil údaje o plánovanom množstve dodaného plynu všetkým odberateľom. Žalobca totiž dodáva plyn odberateľom kategórie domácnosť, kategórie mimo domácnosť a taktiež kategórie veľkoobchod. D. Súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že predloženie alternatívneho výpočtu nie je zákonným dôvodom pre zastavenie konania o návrhu, resp. jeho zamietnutie, avšak treba dodať, že úrad nezamietol návrh a nezastavil konanie pre predloženie alternatívnych výpočtov ale preto, že tieto neboli v súlade s vyhláškou tak, ako to úrad požadoval. Ako však už súd uviedol, po doručení odpovede žalobcu na výzvu úradu sa mal tento opätovne pokúsiť o odstránenie zostávajúceho nedostatku návrhu a poskytnúť žalobcovi pomoc a poučenie tak, aby bol návrh perfektný a bolo o ňom možné meritórne rozhodnúť. E. Súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorými sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania a tento musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Podľa § 14 ods. 4 zákona o regulácii ak je návrh ceny neúplný alebo je v rozpore s § 12 ods. 10 a § 14 ods. 3 písm. c/ úrad vyzve účastníka cenového konania, aby v ním určenej lehote odstránil nedostatky. Úrad návrh ceny zamietne, ak účastník cenového konania v lehote určenej úradom neodstránil nedostatky návrhu. Podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku správny orgán zastaví konanie, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Žalobca správne uviedol, že ustanovenie § 14 ods. 4 zákona o regulácii je voči § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku vo vzťahu lex specialis vs. lex generalis alebo meritórneho rozhodnutia vs. procesného rozhodnutia. Podľa názoru súdu tieto ustanovenia nemali byť použité úradom súčasne, pričom rozhodnutie úradu obsahujúce vo výroku aj „zastavenie“ aj „zamietnutie“ nespĺňa kritérium určitosti a zrozumiteľnosti výroku. Úrad mal podľa názoru súdu v danom prípade návrh ceny len zamietnuť s poukazom na § 14 ods. 4 zákona o regulácii a teda o veci rozhodnúť takýmto spôsobom bez použitia všeobecnej úpravy v správnom poriadku. Inštitút zamietnutia návrhu ceny síce nie je podrobnejšie v zákone o regulácii upravený, avšak je logické, že keďže v tomto konaní nie je vylúčená aplikácia správneho poriadku, je potrebné o zamietnutí návrhu rozhodnúť rozhodnutím s náležitosťami podľa správneho poriadku. Zamietnutím návrhu ceny dochádza podľa názoru súdu súčasne aj k ukončeniu cenového konania bez toho, aby bolo potrebné aj jeho zastavenie podľa § 30 ods. 1 písm. d/ správneho poriadku. F. Prvostupňové rozhodnutie bolo podpísané Ing. Jozefom Holjenčíkom, PhD. predsedom Rady pre reguláciu vykonávajúceho zároveň pôsobnosť predsedu úradu. Podľa § 19a ods. 5 zákona o regulácii do vymenovania predsedu úradu a podpredsedu úradu vykonáva pôsobnosť podľa § 7 ods. 2 člen Rady pre reguláciu určený prezidentom SR. Pôsobnosť predsedu úradu vykonáva predseda Rady pre reguláciu. Druhostupňové rozhodnutie je podpísané členom Rady pre reguláciu a podpredsedom Rady pre reguláciu, teda inými osobami ako osoba, ktorá podpísala prvostupňové rozhodnutie. V praxi sa pri rozhodovaní predseda Rady pre reguláciu vykonávajúci pôsobnosť predsedu úradu nezúčastňuje na rozhodovaní o odvolaní, čím sa zabezpečuje nezávislosť a nestrannosť pri rozhodovaní, keďže nikto nemôže byť sudcom vo vlastnej veci (nemo iudex in causa sua). Objektívne a nestranné rozhodovanie totiž náleží medzi významné princípy právneho štátu a z pohľadu ústavného práva je zásada nestrannosti neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces a je priamo zakotvená v článku 36 Listiny základných práv a slobôd. Listina celkom jasne garantuje právo každého, aby bola jeho vec rozhodnutá nestranne a to nielen súdom, ale napríklad tiež správnym orgánom. V § 9 ods. 7 zákona o regulácii je stanovené, že členstvo v Rade pre reguláciu je nezlučiteľné s funkciou predsedu úradu, no iba v tom prípade, ak by člen Rady pre reguláciu mal byť zároveň aj predsedom úradu. V danom prípade išlo o člena Rady pre reguláciu, ktorý však nie je predseda úradu, ale iba vykonáva jeho pôsobnosť do času, dokiaľ vláda vymenuje nového predsedu. Treba uznať, že síce zákon o regulácii upravuje nezlučiteľnosť funkcií člena rady a predsedu úradu a tento stav pretrváva viac ako 5 rokov len na základe prechodného ustanovenia, takže argumentácia žalobcu je dôvodná, avšak vo veci nejde o prípad podpísania či už prvostupňového alebo druhostupňového rozhodnutia neoprávnenou osobou. Z dôvodov uvedených vyššie súd preskúmavané rozhodnutia zrušil pre jednak prílišný formalizmus v postupe úradu a tiež v dôsledku vadného výroku prvostupňového rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na nové konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na ich náhradu, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku 66 eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, účasť na pojednávaní dňa 19.02.2014 a účasť na pojednávaní dňa 19.03.2014, t.j. 1x odmena 134 eur a režijný paušál 7,63 eur, 1x 134 eur a režijný paušál 8,04 eur a za účasť na pojednávaní dňa 19.03.2014 odmena vo výške 67 eur a režijný paušál 8,04 eur (podľa vyčíslenia trov právnym zástupcom žalobcu). Keďže právny zástupca žalobcu osvedčil, že je platcom DPH, náhrada trov právneho zastúpenia spolu s 20% DPH predstavuje sumu 430,46 eur. Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu č. 2622712722/1100 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.