Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/139/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201095 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201095.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava II., Kvetná 13, 820 05 Bratislava proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, za účasti: Slovenské reality, s.r.o., Sklenárova 4, 821 08 Bratislava, IČO: 31407633 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Daňového úradu Bratislava II. č. 601/232/119526/10/ Div zo dňa 22.9.2010, č. 601/232/119522/10/Div zo dňa 22.9.2010, č. 601/232/119512/10/Div zo dňa 22.9.2010, č. 601/232/119494/10/Div zo dňa 22.9.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. Účastníkovi správneho konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.6.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutí Daňového úradu Bratislava II. č. 601/232/119526/10/Div zo dňa 22.9.2010, č. 601/232/119522/10/Div zo dňa 22.9.2010, č. 601/232/119512/10/Div zo dňa 22.9.2010, č. 601/232/119494/10/Div zo dňa 22.9.2010. V žalobe uviedol, že Okresná prokuratúra Bratislava II. dňa 7.12.2011 pod sp.zn. Pd 165/11-4 podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o prokuratúre podala protest prokurátora proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava II. č. 601/232/119526/10/Div zo dňa 22.9.2010, práv. dňa 12.10.2010, ktorým bola daňovému subjektu Slovenské reality, s.r.o. uložená pokuta vo výške XX,XX € za nepredloženie hlásenia za zdaňovacie obdobie IV/2005 v lehote do 3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia ustanovenej v § 49 zákona č. 595/2003 Z.z., rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava II. č. 601/230/119522/10/ Div zo dňa 22.9.2010, práv. dňa 12.10.2010, ktorým bola daňovému subjektu Slovenské reality, s.r.o. uložená pokuta vo výške XX,XX € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkov za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2005, rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava II. č. 601/232/119512/10/ Div zo dňa 22.9.2010, práv. dňa 12.10.2010, ktorým bola daňovému subjektu Slovenské reality, s.r.o., uložená pokuta vo výške XX,XX € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2005. Proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava II. č. 601/232/119494/10/Div zo dňa 22.9.2010, práv. dňa 12.10.2010, ktorým bola daňovému subjektu Slovenské reality, s.r.o. uložená pokuta vo výške XX,XX € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2005 v lehote do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka ustanovenej v § 49 zákona č. 595/2003 Z.z. Žalobca v žalobe uviedol, že Daňový úrad Bratislava II. pri vydávaní napadnutých rozhodnutí vychádzal zo správne zisteného a dostatočne objasňovaného skutkového stavu. Daňový subjekt spáchal 4 vyššie uvedené správne delikty, za ktoré dôvodne mal byť potrestaný. K pochybeniu zo strany Daňového úradu Bratislava II. došlo podľa názoru žalovaného v tom, že keď zistil, že daňový subjekt spáchal 4 správne delikty, neviedol proti tomuto daňovému subjektu jedno spoločné konanie, v ktorom by jedným rozhodnutím potrestal daňový subjekt za všetky 4 spáchané správne delikty, pričom pri ukladaní sankcie by uplatnil absorpčnú zásadu namiesto zásady sčítacej, teda uložil by iba jednu sankciu za všetky spáchané správne delikty podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Daňový úrad Bratislava II. namiesto toho v rozpore s platnými právnymi predpismi vydal 4 rozhodnutia o uložení pokuty a daňový subjekt v jeden deň 4 krát za každý jeden správny delikt potrestal uložením 4 pokút. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že právne predpisy upravujúce skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú, ako má daňový úrad postupovať v prípade, keď jeden daňový subjekt sa dopustí viacerých správnych deliktov, ktoré je príslušný daňový úrad povinný prejednať. Podľa konštantnej judikatúry je však potrebné v týchto prípadoch použiť per analogiam legis, teda právnu úpravu, ktorá je riešením problematiky v oblasti ukladania sankcií za správne delikty najbližšia. Analogicky je najbližšou použiteľnou úpravou na vyššie uvedený postup daňového úradu ust. § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch upravujúce spoločné konanie ako aj ust. § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch, ktoré vylučuje použitie sčítacej zásady pri ukladaní sankcie a dáva prednosť absorpčnej zásade, teda uloženiu iba jednej sankcie, avšak najprísnejšej, uloženej podľa ustanovenia zákona vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Keďže Daňový úrad Bratislava II. neviedol spoločné konanie proti daňovému subjektu a namiesto aplikácie zásady absorpčnej pri ukladaní sankcií použil zásadu sčítaciu, teda po objasnení spáchaných 4 správnych deliktov, vydal 4 rozhodnutia, ktorými uložil 4 sankcie vo forme 4 pokút vo výške XX,XX €, prokurátor považoval za potrebné tieto rozhodnutia zrušiť a následne vo veci opätovne konať už v spoločnom konaní a konanie ukončiť rozhodnutím o uložení jednej sankcie, pričom na jej uloženie uplatniť absorpčnú zásadu. Finančné riaditeľstvo SR po doručení spisového materiálu vydalo podobne ako Daňový úrad Bratislava II. 4 rozhodnutia, ktorými protestu prokurátora Pd 165/11-4 zo dňa 7.12.2011 nevyhovelo. Proti rozhodnutiam Finančného riaditeľstva SR podal žalobca odvolanie na Ministerstvo financií SR, ktoré mu nevyhovelo a dňa 24.1.2012 vydalo 4 rozhodnutia, ktorými potvrdilo rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR a odvolanie účastníka zamietlo. Ukladanie sankcií - pokút za správne delikty je formou správneho trestania, ktoré sa riadi zásadami platnými pre konanie o priestupkoch, resp. zásadami platnými v trestnom práve. Z tohto dôvodu má žalobca za to, že je pre páchateľa výhodnejšie uplatnenie absorpčnej nie sčítacej zásady, preto právne posúdenie veci Daňovým úradom Bratislava II., Finančným riaditeľstvom SR, ako aj Ministerstvom financií SR v konaní o proteste prokurátora je v rozpore s citovanými závermi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia Daňového úradu Bratislava II. zrušil. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že daňový subjekt si nesplnil povinnosti ustanovené v § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v zákonnej lehote, ale prehľady a hlásenia za jednotlivé zdaňovacie obdobia v roku 2005 predkladal vždy s pravidelným oneskorením, teda nedodržaním stanovenej lehoty. Takéto konanie daňového subjektu malo za následok uloženie pokuty, ktorá je obligatórna a vyplýva z ust. § 35 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane nemá možnosť zo zákona pokutu neuložiť s tým, že by prihliadol na zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a teda, aby pri ukladaní sankcie uplatnil absorpčnú zásadu namiesto zásady sčítacej, teda uložil by jednu sankciu za všetky spáchané správne delikty. Žalovaný ďalej uviedol, že každý správny delikt je samostatným deliktom, o ktorom sa vedie samostatné daňové konanie. Rozhodnutie vydané v daňovom konaní je individuálnym aktom, ktorý vydáva správca dane v konkrétnej veci fyzickej či právnickej osoby, to znamená, že o každom správnom delikte je potrebné vydať samostatné rozhodnutie. Taktiež žalovaný upozorňuje na skutočnosť, že podľa § 1a písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je aj pokuta, ktorú spravuje správca dane a teda aj tá, ktorú ukladá podľa § 35 citovaného zákona daňou a konanie o uložení pokuty je teda samostatným daňovým konaním, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov (§ 1a písm. d/ citovaného zákona) a vzťahujú sa na ňu normy daňových zákonov. Podľa § 1 citovaného zákona, tento zákon upravuje správu daní a postupuje sa podľa neho, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V prípade, že by bola pripustená analógia, nemohli by byť ničím stanovené jej hranice a poprel by sa tým význam samostatnej právnej úpravy správnych deliktov a zároveň by sa tu dostalo do rozporu, či je potrebné v prípade analógie uprednostniť analógiu vo vzťahu k priestupkovej právnej úprave alebo trestno-právnej úprave. Daňový úrad Bratislava II. na základe vyššie uvedeného považuje predmetné rozhodnutia za rozhodnutia vydané v súlade so zákonom. III. Účastník konania Slovenské reality, s.r.o. vo vyjadrení k žalobe zo dňa 7.9.2012 uviedol, že súhlasí s tvrdením Okresnej prokuratúry Bratislava II. obsiahnutým v žalobe proti daňovému úradu a to v tom, že daňový úrad neviedol jedno spoločné konanie o uložení pokuty spoločne pre všetky 4 správne delikty, ktorého výsledkom by bolo uloženie jednej pokuty, ale vydal niekoľko rozhodnutí o uložení pokuty v jeden deň. Omnoho závažnejšie pochybenie daňového úradu však účastník konania vidí v tom, že z uvedených rozhodnutí daňového úradu je zrejmé, kedy daňový úrad porušenie povinnosti zistil a kedy vydal rozhodnutie o pokute. Aj napriek tomu, že Daňový úrad Bratislava vedel o spáchaní správneho deliktu niekoľko rokov, nekonal a pokutu uložil až po uplynutí neprimerane dlhej lehoty. Jedným z hlavných znakov právneho štátu je právna istota, ktorá vychádza nielen zo zákonnosti rozhodnutí verejných orgánov ale aj z promptného rozhodovania a to najmä, ak sa jedná o jednoduché prípady, ktoré možno preveriť a rozhodnúť bezodkladne na základe predložených dokumentov, v danom prípade prehľadov. V čase vydania rozhodnutí daňovými orgánmi bol v platnosti § 30a zákona č. 511/1992 Zb. Podľa odseku 1 citovaného ustanovenia sa jedná o jednoduchú vec, o ktorej podľa názoru účastníka mohlo byť rozhodnuté na základe podkladov predložených daňovým subjektom bezodkladne, čo sa v danom prípade nestalo. Daňový úrad rozhodol až po niekoľkých rokoch. Zo žaloby vyplýva, že daňový úrad mal nielen spojiť prejednávanú vec na spoločné konanie a vydať jedno spoločné rozhodnutie o uložení pokuty, ale aj vydať toto rozhodnutie bezodkladne po zistení spáchania deliktu daňovým subjektom. Daňový úrad však nečine a nezmyselne čakal niekoľko rokov, až kým vydal 4 rozhodnutia o uložení pokuty. Daňový úrad i daňový subjekt majú v zmysle daňových zákonov striktne uložené svoje povinnosti. V takomto prípade však prišlo k porušeniu povinnosti daňového subjektu, ale aj k porušeniu povinnosti daňového úradu, ktorý svojvoľne porušil a nerešpektoval ustanovenie zákona, ktoré mu jednoznačne určuje povinnosť konať a začať daňové konanie o uložení pokuty bezodkladne. Tak, ako musí rešpektovať ustanovenia zákona daňový subjekt, mal by ich rešpektovať aj daňový úrad a následne niesť zodpovednosť za porušenie týchto ustanovení. V dôsledku daných skutočností považuje účastník správneho konania všetky rozhodnutia daňového úradu za protizákonné v celom rozsahu, keďže neboli vydané bezodkladne v súlade s ust. § 30a zákona č. 511/1992 Zb. IV. O žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 16.5.2013, ktorým zastavil konanie vo veci podľa § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že predmetom žaloby sú rozhodnutia, ktoré podľa ust. § 247 ods. 2 O.s.p. nespĺňajú predpoklady postupu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. a nemôžu byť predmetom preskúmania súdom. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podala žalobkyňa odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením 5 Sžf 90/2013, 5Sžf 91/2013, 5 Sžf 92/2013, 5 Sžf 93/2013 zo dňa 30.9.2013 tak, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/139/2013 zo dňa 16.5.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že s ohľadom ma ustálenú judikatúru NS SR dospel k záveru, že splnenie zákonnej podmienky vyjadrenej v ust. § 247 ods. 2 O.s.p. nie je vo vzťahu k prípustnosti žaloby prokurátora možné požadovať a že danú vec treba meritórne pojednávať. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonom. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Žalobu v správnom súdnictve môže podať aj prokurátor, ak využije svoje návrhové oprávnenie podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p.. Oprávnenie prokurátora podať žalobu v správnom súdnictve vyplýva aj z ust. § 27 ods. 2 zák.č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona o prokuratúre je prokurátor oprávnený podať žalobu proti rozhodnutiu o preskúmaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak sa protestu podanému proti tomuto rozhodnutiu nevyhovelo. Základnou podmienkou podania žaloby prokurátorom teda je, že nebolo vyhovené jeho protestu (§ 35 ods. 1 písm. b/, § 250b ods. 5 O.s.p.). Podľa ust. § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250b ods. 5 O.s.p. prokurátor môže podať žalobu do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu. Jedno z vyššie citovaného ust. § 247 O.s.p. vyplýva, že jednou zo základných podmienok súdneho prieskumu je vyčerpanie riadneho opravného prostriedku. Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení zo dňa 16.5.2013 konštatoval, že táto podmienka nebola splnená, nakoľko žalobca nedodržal základnú podmienku stanovenú ust. § 247 O.s.p. a síce, že nepodal svoju žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom stupni správneho konania (keďže žiadal o preskúmanie prvostupňových rozhodnutí), ktoré založilo, menilo alebo zrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb. Preto s poukazom podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. konanie vo veci zastavil, nakoľko žaloba smerovala voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Podľa ust. § 250ja ods. 4 O.s.p. Krajský súd v Bratislave je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR, vyjadreného v rozhodnutí č. 5Sžf90-93/2013, podľa ktorého ,, ........ inak povedané účastník správneho konania sa musí snažiť chrániť svoje práva najprv v správnom konaní a až po jeho skončení (prvostupňové a odvolacie správne konanie tvoria jeden celok) má možnosť podania správnej žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. Pri prokurátorovi je však sukcesia súdneho prieskumu premietnutá do inej podmienky a to nevyhovenia jeho protestu správnymi orgánmi v dvojstupňovom správnom konaní.............“ S poukazom na vyššie citovaný názor NS SR Krajský súd v Bratislave opätovne vec prejednal a konštatoval nasledovný skutkový stav. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutí žalovaného - Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, ktorý rozhodol rozhodnutiami č. 601/232/119526/10/Div zo dňa 22.9.2010, č. 601/232/119522/10/Div zo dňa 22.9.2010, č. 601/232/119512/10/Div zo dňa 22.9.2010, č. 601/232/119494/10/Div zo dňa 22.9.2010, ktorými uložil daňovému subjektu spoločnosti Slovenské reality, s.r.o. pokutu vo výške XX,XX Eur za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkov za zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2005 v lehote do 30 dní po uplynutí kalendárneho roku ustanovenej v § 49 zák.č. 595/2003 Z.z. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že všetky napadnuté rozhodnutia žalovaného, ktorými podľa § 35 ods. 6 zákona o správe daní uložil daňovému subjektu (Slovenské reality, s.r.o.) pokutu vo výške XX,XX Eur nadobudli právoplatnosť 12.10.2010. Daňový subjekt proti rozhodnutiam prvostupňového daňového orgánu nepodal odvolanie. Proti predmetným rozhodnutiam Daňového úradu Bratislava II. podal dňa 7.12.2011 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II. pod č.k. PV165/2011-4 protest podľa ust. § 22 ods. 1 písm. c) zák.č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. V podanom proteste prokurátor žiadal napadnuté rozhodnutia ako nezákonné zrušiť v lehote do 30 dní odo dňa doručenia protestu a následne ich nahradiť novými rozhodnutiami zodpovedajúcimi zákonu. Daňový úrad Bratislava II. protestu prokurátora nevyhovel a dňa 27.12.2011 protest spolu so spisovým materiálom predložil na rozhodnutie Finančnému riaditeľstvu SR ako orgánu najbližšie nadriadenému správcovi dane. Finančné riaditeľstvo SR vydalo 4 rozhodnutia, ktorými protestu prokurátora Pd165/11-4 zo dňa 7.12.2011 nevyhovelo a to rozhodnutie č. 1040504/24866/2012/5113-r zo dňa 24.1.2012, č. 1040504/24900/2012/5113-r zo dňa 24.1.2012, č. 1040504/24913/2012/5113-r zo dňa 24.1.2012, č. 1040504/25422-141606/2011/5113-r zo dňa 24.1.2012. Proti rozhodnutiam Finančného riaditeľstva SR podal účastník v zastúpení P.. A. O. odvolanie na Ministerstvo financií SR, ktoré mu nevyhovelo a dňa 2.4.2012 vydalo 4 rozhodnutia a to rozhodnutia č. MF/11526/2012-71, č. MF/13067/2012-71 č. MF/13074/2012-71, č. MF/13076/2012-71 potvrdilo rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR a odvolanie účastníka zamietlo. Na základe vyššie uvedených skutočností Okresná prokuratúra Bratislava II. podala dňa 14.6.2012 na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie prvostupňových rozhodnutí Daňového úrad Bratislava, Ševčenkova 32 č. 601/232/119526/10/Div zo dňa 22.9.2010, č. 601/232/119522/10/Div zo dňa 22.9.2010, č. 601/232/119512/10/Div zo dňa 22.9.2010, č. 601/232/119494/10/Div zo dňa 22.9.2010, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu. Podľa ust. § 49 ods. 2 zák.č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Podľa ust. § 35 ods. 6 zák.č. 511/1992 Z.z. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v čase vydania predmetného rozhodnutia, ak daňový subjekt nepredloží v ustanovenej lehote hlásenie alebo prehľad podľa osobitného zákona, správca dane mu uloží pokutu XX,XX Eur; ak hlásenie alebo prehľad daňový subjekt nepredloží ani v lehote určenej správcom dane po výzve, správca dane mu uloží pokutu XXX,XX Eur. Ak daňový subjekt v ustanovenej lehote nepredloží súhrný výkaz, podľa osobitného zákona správca dane mu uloží pokutu XXX,XX Eur; ak súhrný výkaz daňový subjekt nepredloží ani v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane mu uloží pokutu XXX,XX Eur. Správca dane podľa prvej vety alebo druhej vety je oprávnený daňovému subjektu uložiť len jednu pokutu. Podľa ust. § 39 ods. 9 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane povinný predkladať príslušnému správcovi dane prehľad zrazených a odvedených preddavkov na daň z vyplatených príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil a to v lehote podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona, teda do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka. Tiež je povinný predkladať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti v lehote do 3 mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia ustanovenej v § 49 ods. 2 citovaného zákona. Na daňové subjekty sa vzťahujú povinnosti nepeňažnej povahy o.i. povinnosť podať daňové priznanie, hlásenie alebo prehľad o zrazených a odvedených preddavkov atď... Nesplnenie povinností nepeňažnej povahy vyplývajúcich zo zákona o správe daní ako aj z osobitných predpisov, je dôvodom na uloženie pokuty správcom dane. V § 35 je upravená povinnosť správcu dane ukladať pokutu a to so zreteľom na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho konania. Výška pokút je ustanovená buď pevnou sumou, alebo je ohraničená dolnou a hornou hranicou. V ust. § 35 ods. 5, 6 je upravené uloženie pokuty v prípade, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve, alebo vôbec nepodá daňové priznanie, alebo nepodá hlásenie, alebo prehľad. Správca dane pri ukladaní predmetnej pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. V tomto prípade daňový subjekt si vyššie uvedené povinnosti nesplnil v zákonnej lehote a prehľady za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2005 predkladal vždy s pravidelným oneskorením, teda nedodržaním stanovenej lehoty. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. Spornou zostala otázka, či žalovaný správny orgán pri ukladaní sankcie nemal uplatniť absorpčnú zásadu namiesto zásady sčítacej a teda, či nemal účastníkovi - daňovému subjektu uložiť jednu sankciu za všetky spáchané delikty. Súd uvádza, že nesplnenie povinnosti si daňového subjektu malo za následok uloženie pokuty, ktorá je obligatórna a vyplýva z ust. § 35 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že toto nedáva správcovi dane možnosť zo zákona pokutu neuložiť s tým, že by prihliadol na zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Nedáva mu ani možnosť, aby pri ukladaní sankcií, uplatňoval absorpčnú zásadu namiesto zásady sčítacej, teda nedáva mu mužnosť, aby uložil jednu sankciu za niekoľko spáchaných správnych deliktov. Je možné konštatovať, že každý správny delikt je samostatným deliktom, o ktorom sa vedie samostatné daňové konanie. Rozhodnutie vydané v daňovom konaní, je individuálnym správnym aktom, ktorý vydáva správca dane v tej ktorej konkrétnej veci. V tomto prípade boli správcom dane vydané 4 rozhodnutia za 4 rôzne zdaňovacie obdobia. Zákon č. 511/1992 Zb. neupravuje ani súbeh správnych deliktov ani absorpčnú zásadu ukladania pokút za správne delikty, ktorá sa uplatňuje v trestnom konaní. Samostatnosť zdaňovacích období, v ktorých boli jednotlivé správne delikty spôsobené, neumožňuje rozhodovanie o správnych deliktoch ako o súbehu, pretože každé konanie o každom správnom delikte, je konaním samostatným. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému s právnym záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavanými rozhodnutiami žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal (tomuto ani žiadne nevznikli). Náhradu trov konania súd nepriznal ani účastníkovi správneho konania Slovenské reality s.r.o., Bratislava. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.