Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/141/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201107 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201107.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobkyne: R.. U. F., bytom Q. XX, XXX XX F., zastúpená advokátkou: JUDr. Katarína Bakytová, Centrum I. 28/61, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29 augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17251-2/2012-BA zo dňa 5.4.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.6.2012 domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17251-2/2012-BA zo dňa 5.4.2012, ktorým bolo jej odvolanie zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-001119-CA02/2012 zo dňa 3.1.2012. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200001119-CA02/2012 bolo žalobkyni pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 22.12.2011 priznané za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 2,74217500 € za deň a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do zániku nároku na nemocenské vo výške 6,03278500 € za deň. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne v časti určenia výšky nemocenského, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Nemocenské poistenie jej trvá nepretržite od 15.7.2007, odkedy sa prvýkrát zamestnala po skončení vysokej školy, a preto podľa jej názoru spĺňa zákonnú podmienku v zmysle ust. § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.). V období od 1.2.2009 do 30.6.2011 bola povinne nemocensky poistená u zamestnávateľa. Po vykonaní advokátskych skúšok začala vykonávať advokátsku činnosť ako slobodné povolanie - ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len SZČO) a od 1.7.2011 sa nemocensky poistila dobrovoľne a dobrovoľné poistenie jej trvá do súčasnosti. Ustanovenie § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. hovorí o nepretržitom trvaní nemocenského poistenia. Zákon teda nerozlišuje medzi povinným a dobrovoľným poistením. Jej nemocenské poistenie trvá bez prerušenia každý deň od 1.1. kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom jej vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Za rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu v jej prípade sa má považovať kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, teda rok 2010. Prvostupňový orgán však toto nevzal do úvahy a vychádzal z ust. § 57 ods. 1 písm. a) a písm. c) zák. č. 461/2003Z.z. a vypočítal výšku nemocenského z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ako keby jej nemocenské poistenie trvalo len od 1.7.2011. Žalobkyňu takýto postup žalovanej značne znevýhodňuje. Poukázala, že na to, aby jej ako dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vznikol nárok na nemocenské, musí splniť podmienku ustanovenú v ust. § 33 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. To znamená, že v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti musí byť nemocensky poistená najmenej 270 dní. Podľa žalovanej daná podmienka bola splnená aj napriek skutočnosti, že samotné dobrovoľné nemocenské poistenie jej 270 dní netrvá. Prvostupňový orgán v tomto prípade nebral do úvahy len obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia ale aj obdobie predchádzajúceho povinného nemocenského poistenia. Žalovaný mal preto posudzovať aj určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu v zmysle ust. § 54 ods. 1zák. č. 461/2003 Z.z. a výšku jej denného vymeriavacieho základu mal zistiť za rok 2010, nakoľko jej nemocenské poistenie (povinné a následne dobrovoľné) trvalo v zákonom stanovenom období. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že pri uplatnení nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia sa splnenie zákonom stanovených podmienok nároku posudzuje vždy z aktuálneho nemocenského poistenia, čo je v jej prípade dobrovoľné nemocenské poistenie od 1.7.2011. Žalovaná nikde neuviedla ustanovenie právneho predpisu, z ktorého by takéto tvrdenie vyplývalo. Na podporu tohto tvrdenia žalovaná uviedla ust. § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., kde sa uvádza, že „nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň“. Podľa žalobkyne sa toto ustanovenie jej netýka, pretože v jej prípade sa jednalo o zánik povinného nemocenského poistenia a následne o vznik dobrovoľného poistenia. Podľa žalobkyne nie je dôvod, aby žalovaná počítala výšku nemocenského z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak ako povinne nemocensky poistená osoba platila po dobu 4 rokov poistné z vyššieho vymeriavacieho základu a to aj v období, ktoré je podľa ust. § 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. pre výpočet rozhodujúce a dá sa za toto obdobie preukázateľne zistiť. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 7.8.2012 uviedla, že žalobkyňa bola uznaná za dočasne práceneschopnú od 22.12.2011 a uplatnila si nárok na nemocenské z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Od 1.7.2011 do 4.7.2012 bola žalobkyňa dobrovoľne nemocensky poistená a v období od 1.2.2009 do 30.6.2011 bola žalobkyňa povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa. V súčasnosti od 1.7.2012 je žalobkyňa povinne nemocensky poistená. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky dobrovoľne nemocensky poistenej osoby ustanovuje § 31 zákona č. 461/2003 Z.z. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenskú dávku vtedy, ak splnila podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenské dávky počas trvania nemocenského poistenia alebo vtedy, ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol po zániku jej nemocenského poistenia v ochrannej lehote a splnila zákonom stanovené podmienky. Dôvodom na poskytnutie nemocenskej dávky žalobkyne, t.j. nemocenského je vznik jej dočasnej pracovnej neschopnosti. Za dočasne práce neschopnú bola žalobkyňa uznaná od 22.12.2011, t.j. počas trvania dobrovoľného nemocenského poistenia, ktoré jej vzniklo dňa 1.7.2011. Z uvedeného dôvodu sa splnenie zákonom stanovených podmienok nároku žalobkyne na nemocenské posudzovalo podľa § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z.. Z ust. § 33 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak splní obidve stanovené podmienky, čo znamená vznik dočasne pracovnej neschopnosti počas trvania dobrovoľného nemocenského poistenia a minimálne 270 dní nemocenského poistenia v posledných 2 rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri posudzovaní splnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných 2 rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti sa u dobrovoľne nemocensky poistenej osoby prihliada na obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia a akékoľvek obdobie ukončeného nemocenského poistenia. Ust. § 33 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nešpecifikuje možnosť započítať do obdobia 270 dní trvania nemocenského poistenia iba obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia, ale obdobie nemocenského poistenia ako takého, t.j. aj nemocenského poistenia zamestnanca. K výške nemocenského žalovaná uviedla, že podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Keďže si žalobkyňa uplatnila nárok na nemocenské z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, podmienky nároku na nemocenské sa posudzuje a nemocenské sa určuje výlučne z dobrovoľného nemocenského poistenia. Výška nemocenského dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sa určuje podľa § 37 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa ust. § 55 zákona č. 461/2003 Z.z. sa určuje percentuálnou sadzbou buď z denného vymeriavacieho základu alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 zákona č. 461/2003 Z.z. Obe ustanovenia § 55 a § 57 zákona č. 461/2003 Z.z. sú vnímané ako rovnocenné a sú aplikované samostatne. Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok upravuje § 57 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v odseku 1 taxatívne stanovuje prípady, kedy sa výška nemocenskej dávky určuje obligatórne z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Ak nastane niektorý z týchto taxatívne určených prípadov, výška nemocenského musí byť určená z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenské ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Dôvod na poskytnutie nemocenského jej vznikol dňom uznania dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. 22.12.2011. Nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby jej vzniklo dňa 1.7.2011. Jej dobrovoľné nemocenské poistenie ku dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 26 týždňov (trvalo 24 týždňov a 6 dní), preto výška nemocenského sa v jej prípade určuje v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. V takýchto prípadoch sa neurčuje rozhodujúce obdobie podľa § 54 zákona č. 461/2003 Z.z., na ktoré poukázala žalobkyňa v žalobe, lebo výška nemocenskej dávky sa neurčuje z denného vymeriavacieho základu. Na rozdiel od ustanovenia § 33 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. je v ustanovení § 57 ods. 1 písm. c) citovaného zákona presne špecifikované, že ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba je nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov, výška nemocenskej dávky (nemocenského) sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Iné nemocenské poistenie nedovoľuje zákon č. 461/2003 Z.z. v tomto prípade zohľadňovať. Žalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že pobočka sociálnej poisťovne ako aj žalovaná vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z uvedených dôvodov žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1, veta prvá OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 17251-2/2012 - BA zo dňa 5.4.2012, ktorým bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200001119-CA02/2012 zo dňa 3.1.2012 potvrdené. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-001119-CA02/2012 zo dňa 3.1.2012 bolo žalobkyni priznané za prvé 3 dni dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 2,74217500 € za deň a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do zániku nároku na nemocenské vo výške 6,03278500 Eur za deň. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa bola uznaná za dočasne práceneschopnú od 22.12.2011. Nárok na nemocenské si uplatnila predložením druhého dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. L472929 z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Žalobkyňa bola dobrovoľne nemocensky poistená od 1.7.2011 do 4.7.2012 a v období od 1.2.2009 do 30.6.2011 bola povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa R.. Od 1.7.2012 je žalobkyňa je povinne nemocensky poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba. Rozhodnutím č. 200-001119-CA02/2012 zo dňa 3.1.2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava podľa § 34 odst. 1, § 37 odst. 2 a § 57 zák.č. 461/2003 Z.z. pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 22.12.2011 priznala žalobkyni za prvé 3 dni dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 2,74217500 Eur za deň a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do zániku nároku na nemocenské vo výške 6,03278500 Eur za deň. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že v zmysle ust. § 34 odst. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. žalobkyni ako dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. od 22.12.2011. žalobkyňa je od 1.7.2011 dobrovoľne nemocensky poistenou osobou. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím č. 17251-2/2012-BA zo dňa 5.4.2012 odvolanie žalobkyne zamietla a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobkyňa bola uznaná za dočasnej práce neschopnú od 22.12.2011 a nárok na nemocenské si uplatnila ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Žalobkyňa bola dobrovoľne nemocensky poistená od 1.7.2011 a v predchádzajúcom období bola povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa v období od 1.2.2009 do 30.7.2011. Pri uplatnení nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia sa splnenie zákonom stanovených podmienok nároku posudzuje vždy z aktuálneho nemocenského poistenia, čo je v prípade žalobkyne dobrovoľné nemocenské poistenie od 1.7.2011. Na splnenie podmienky v zmysle § 33 odst. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. sa u žalobkyne prihliadlo okrem obdobia dobrovoľného nemocenského poistenia, ktoré trvalo od 1.7.2011 do 21.12.2011 aj na obdobie jej povinného nemocenského poistenia, nakoľko toto v deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti u navrhovateľky už netrvalo, a preto ho bolo možné do obdobia 270 dní započítať. Keďže dôvod na poskytnutie nemocenského vznikol žalobkyni dňom uznania dočasnej pracovnej neschopnosti, t.j. dňa 22.12.2011 a nemocenské poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby jej vzniklo dňa 1.7.2011, dobrovoľné nemocenské poistenie jej trvalo menej ako 26 týždňov (trvalo 24 týždňov a 6 dní), a preto sa výška nemocenského v jej prípade určila v súlade s ustanovením § 57 odst. 1 písm. c) zák. č. 431/2003 Z.z. z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Keďže žalobkyňa bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenského, výška nemocenského sa určila z pravdepodobného vymeriavacieho základu. V takýchto prípadoch sa neurčuje rozhodujúce obdobie podľa § 54, lebo výška nemocenskej dávky sa neurčuje z denného vymeriavacieho základu. Podľa § 31 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur. Podľa § 31 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z., povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných desať rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len "podporné obdobie"), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 37 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, je v období a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 a b) od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57. Podľa § 54 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zák. č. 461/2003 Z.z., výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Podľa § 58 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna. Vychádzajúc zo súdneho a administratívneho spisu po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej v medziach žaloby, súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Je nesporné, že žalobkyňa bola povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa v období od 1.2.2009 do 30.6.2011. Následne od 1.7.2011 do 4.7.2012 bola žalobkyňa dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Zákon č. 461/2003 Z.z. rozlišuje poistný vzťah: - povinné nemocenské poistenie zamestnanca; - povinné nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby; - dobrovoľne nemocensky poistenú osobu. Žalobkyňa v čase uplatnenia nároku na nemocenskú dávku, t.j. dňa 22.12.2011, kedy bola uznaná za dočasne práceneschopnú, bola dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, ktorej poistenie jej vzniklo dňa 1.7.2011. V zmysle ust. § 33 odst. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. žalobkyňa splnila podmienky nároku na nemocenské, keďže v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Spornou zostala skutočnosť, či žalovaná pri určení výšky nemocenského postupovala správne, keď výšku nemocenského jej určila v súlade v ust. § 57 odst. 1 písm. c) zák.č. 461/2003 Z.z.. Podľa názoru žalobkyne, žalovaná mala postupovať podľa ust. § 54 zák.č. 461/2003 Z.z.. Uplatnený nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia v zmysle ust. § 58 odst. 1 zák.č. 461/2003 Z.z.. Žalobkyňa v čase uplatnenia nároku na nemocenskú dávku bola dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, ktorej poistenie jej nepretržite trvalo od 1.7.2011. preto bolo potrebné, pri určení výšky nemocenského postupovať za použitia ust. § 37 odst. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. podľa ust. § 55, alebo § 57 a zák.č. 461/2003 Z.z. počas prvých troch dní dočasnej pracovnej neschopnosti a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti podľa § 55 alebo § 57 zák.č. 461/2003 Z.z.. Ust. § 54 zák.č. 461/2003 Z.z. stanovuje rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie nemocenského za podmienky, že nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúcemu kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. V tomto prípade je rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Zákon tu výslovne uvádza, že musí ísť o nepretržité nemocenské poistenie, čo znamená, že nemocenské poistenie musí sústavne trvať bez jeho ukončenia a následného vzniku. Keďže žalobkyňa bola v čase uplatnenia nároku na nemocenské dobrovoľne nemocensky poistenou osobou a dobrovoľné nemocenské poistenie žalobkyne trvalo nepretržite 24 týždňov a 6 dní, čo je menej ako 26 týždňov, pri určení výšky nemocenského nemohlo byť aplikované ust. § 54 zák.č. 461/2003 Z.z.. Podľa názoru súdu žalovaná postupovala správne, keď na určenie výšky nemocenskej dávky žalobkyne aplikovala ust. § 57 odst. 1 písm. c) zák.č. 461/2003 Z.z., ktoré výslovne upravuje postup pri určení výšky nemocenskej dávky, ak žalobkyňa - dobrovoľne nemocensky poistená osoba nebola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená 26 týždňov pred vznikom jej dočasnej práceneschopnosti. Žalovaná preto správne určila výšku nemocenskej dávky žalobkyne z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, pretože žalobkyňa bola dobrovoľne nemocensky poistená nepretržite menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, t.j. pred dátumom vzniku dočasnej práceneschopnosti, 22.12.2011. žalovaná v žiadnom prípade nemohla pri určení výšky nemocenskej dávky vychádzať z nemocenského poistenia, ktoré podľa žalobkyne malo trvať nepretržite od 1.2.2009, keby jej vzniklo povinné nemocenské poistenie zamestnankyne. Povinné nemocenské poistenie zamestnankyne jej trvalo od 1.2.2009 do 30.6.2011, kedy jej zaniklo a od 1.7.2011 jej vzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie v trvaní do 4.7.2012. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie žalovanej, po preskúmaní zákonnosti oznámenia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že žalovaná postupovala správne, keď odvolanie žalobkyne zamietla a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého oznámenia, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnej žalobkyni, súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.