Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/81/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201255 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201255.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: C. V.. Š. C., bytom S. X, H., zastúpeného pánom JUDr. Vojtechom Kubalom, advokátom so sídlom Kolárska 4, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Senec, pozemkový a lesný odbor (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Senci) so sídlom Hurbanova 21, Senec, za účasti 1/ C. K. C., bytom G. XX, C. a 2/ C. J. C., bytom G. XX, C., o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 21.5.2012 proti rozhodnutiu odporcu Č.j.: 267-652/2012 zo dňa 13.4.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.j.: 267-652/2012 zo dňa 13.4.2012 p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť titulom súdneho poplatku za konanie 33,- eur v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č.j.: 267-652/2012 zo dňa 13.4.2012 odporca v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení aktuálnom v čase rozhodovania vo veci (ďalej len „zákon o pôde“) rozhodol, že pani I. W. (ktorá v priebehu konania zomrela), pán K. C. (zúčastnená osoba v 1/ rade), navrhovateľ a pani J. C. (zúčastnená osoba v 2/ rade) nespĺňajú podmienky vymedzené v § 1 zákona o pôde a preto im nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnosti - domu a dvoru o výmere 752 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., pôvodne zapísaných v pozemkovej knihe vložka č. XXX, parcela č. XX (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“). V odôvodnení opísal zistený stav veci a konštatoval, že danom prípade nemožno priznať vydanie predmetnej nehnuteľnosti pôvodne vedenej v pozemkovej knihe ako „dom a dvor“, nakoľko táto nemá poľnohospodársky charakter a teda neboli splnené podmienky vymedzené v § 1 zákona o pôde. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 21.5.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Namietal v ňom, že predmetná nehnuteľnosť bola jeho právnej predchodkyni, tak ako vyplýva z priloženého uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 21.1.1946 Č.: 12445/45 (ďalej len „uznesenie Č.: 12445/45“) konfiškovaná ako pôdohospodársky majetok, čo je to isté, ako majetok poľnohospodársky a teda sa naň vzťahuje zákon o pôde. V návrhu ďalej citoval rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.5.1994, ktorý by mal tiež preukazovať poľnohospodársky charakter predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ napadnutému rozhodnutiu na záver vytkol nezrozumiteľnosť a nedostatočné zdôvodnenie. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 21.6.2012 uviedol, že podstatou napadnutého rozhodnutia je nesplnenie podmienok vymedzených v § 1 zákona o pôde. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa uznesenia Č.: 12445/45, v ktorom bola predmetná nehnuteľnosť označená ako pôdohospodársky majetok odporca uviedol, že pri rozhodovaní je záväzným dokladom pozemnoknižná vložka a identifikácia parciel, kde je predmetná nehnuteľnosť špecifikovaná (podľa druhu) ako dom, dvor. Podľa vyjadrenia odporcu navrhovateľ nepreukázal, že by predmetná nehnuteľnosť patrila k poľnohospodárskej usadlosti alebo slúžila poľnohospodárskej a lesnej výrobe. Zúčastnené osoby 1/ a 2/ sa k podanému návrhu vyjadrili podaním z 15.6.2012 v ktorom sa stotožnili s návrhom, podaným navrhovateľom. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 občianskeho súdneho poriadku - O.s.p.) v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa aj napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavili a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd s poukazom na § 250g ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého možno vec prejednať aj v neprítomnosti účastníkov, nevyhovel žiadosti navrhovateľa odročiť pojednávanie (doručenej tunajšiemu súdu dňa 7.4.2014 prostredníctvom jeho zástupcu). Navrhovateľ na ospravedlnenie svojej neúčasti predložil výmenný list - poukaz z toho istého dňa vystavený všeobecnou praktickou lekárkou MUDr. Darinou Šteffekovou, ktorá navrhovateľovi doporučovala kľudový režim na lôžku zo zdravotných dôvodov, s kontrolou o týždeň. Podľa § 250g ods. 2 O.s.p. neprítomnosť účastníkov na pojednávaní nie je prekážkou riadneho prejednania veci. Súd mal za to, že v konaní nebola preukázaná nemožnosť účasti navrhovateľa na pojednávaní - prejednaní veci a to predovšetkým s poukazom na obsah predloženého výmenného list - poukazu zo 7.4.2014. Navrhovateľ je v konaní zastúpený zástupcom - advokátom a pretože súd nepokladal za dôvodné ho na pojednávaní vypočuť, na pojednávanie predvolaný nebol. Potvrdenie MUDr. Dariny Šteffekovej žiadnym spôsobom nedokladuje charakter ochorenia či aspoň povahu subjektívnych ťažkostí navrhovateľa, pre ktoré by bolo možné objektívne vyhodnotiť, že sa tento nemohol zúčastniť pojednávania (ak sa na ňom chcel zúčastniť). Zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol dôvod, pre ktorý sa na pojednávaní nezúčastní. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom administratívneho spisu odporcu, z ktorého zistil, že predmetná nehnuteľnosť bola pôvodne zapísaná v pozemkovej knihe katastrálneho územia C. vložka č. XXX (ďalej len „pozemková kniha“) ako parcela č. 74 o výmere 209 štvorcových siah (t.j. 752 m2) na ktorej sa nachádza dom s dvorom, vlastnícke právo k nej bolo pritom odo dňa 10.2.1915 vložené v prospech pôvodných vlastníkov, t.j. pani D. C. M.. W. (zomrela dňa 4.7.1974, dedičmi sú navrhovateľ, zúčastnená osoba 1/ a 2/, ako vyplýva z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek zo dňa 23.9.1974, č.k. D 885/74-10), pána N. W. a pani I. W. (zomrela dňa 6.8.1996, a ako vyplýva z uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. V-2-19 D752/96 - 22 zo dňa 14.9.1997, bez dedičov). K zmene vlastníctva došlo až konfiškačným výmerom Okresného národného výboru v Modre Č.j.: 21338/1946 zo dňa 29.11.1946. Okresný národný výbor v Modre výmerom č. 16003/46 zo dňa 27.9.1946 skonfiškoval tiež zrúcaninu po zbombardovanom dome pôvodných vlastníkov. Ku konfiškácii predmetnej nehnuteľnosti (t.j. zbúraného domu i parcely) došlo na základe § 1 dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Sb. o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy. Konfiškácia bola pod por. č. 13 zaznačená v pozemkovej knihe - vložke č. XXX a pod por. č. 14 bolo zavkladované vlastnícke právo v prospech Československého štátu. Následné prevody vlastníctva z pohľadu tohto konania nie sú podstatnými. Z obsahu administratívneho ako aj súdneho spisu vyplýva, že nárok na vrátenie predmetnej nehnuteľnosti si v zmysle zákona o pôde u odporcu uplatnili dediči pôvodnej vlastníčky pani D. C., rod. W. (navrhovateľ a zúčastnená osoba 1/ a /2) a pôvodná vlastníčka pani I. W. (zomrela dňa 6.8.1996 v priebehu konania, bez dedičov). Návrh na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (opravný prostriedok) podal len navrhovateľ, procesné postavenie zúčastnených osôb 1/ a 2/ vyplýva z ust. § 250m ods. 3 O.s.p. Podľa § 1 zákona o pôde, zákon sa vzťahuje na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20. Podľa ust. § 1 ods. 2 zák. č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu (platného v čase účinnosti zákona o pôde) poľnohospodárskym pôdnym fondom je poľnohospodárska pôda obhospodarovaná (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky, pastviny) a pôda, ktorá bola a má byť naďalej poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná nie je. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok, vznesených navrhovateľom v podanom návrhu a dospel k názoru, že tieto nie sú dôvodné. K námietke navrhovateľa, že podľa uznesenia Č.: 12445/455 z 21.1.1946, v ktorom bola predmetná nehnuteľnosť konfiškovaná ako pôdohospodársky majetok, možno túto vymedziť ako majetok poľnohospodársky (nakoľko tieto výrazy sú obsahovo totožné): Rozsah pôsobnosti zákona o pôde vymedzuje citovaný § 1, ktorý v ods. 1 určuje, na ktoré nehnuteľnosti sa uvedený zákon vzťahuje, t.j. aký druh nehnuteľností možno na základe zákona o pôde reštituovať (vydať). S poukazom samotné znenie tohto zákonného ustanovenia, ako aj na judikatúrou ustálený výklad citovaného ustanovenia je smerodajným charakter nehnuteľností v čase ich prechodu na štát, t.j. v tomto prípade je nutné vychádzať zo špecifikácie predmetnej nehnuteľnosti v čase vydania konfiškačných výmerov. Podľa výpisu z pozemkovej knihy bola predmetná nehnuteľnosť v čase jej konfiškácie vedená ako dom s dvorom nachádzajúci sa na parcele č. 74. S poukazom na vyššie uvedený výklad § 1 ods. 1 zákona o pôde sa právny režim tohto zákona nemôže vzťahovať na predmetnú nehnuteľnosť, a to z dôvodu, že táto nebola takou nehnuteľnosťou, akú má na mysli § 1 ods. 1 zákona o pôde (viď ust. § 1 ods. 2 zák. č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu). Nehnuteľnosť vymedzenú v pozemkovej knihe ako „dom a dvor“ (najmä tiež ak bol dom v čase konfiškácie už zničený) nemožno žiadnym spôsobom subsumovať pod ani jedno z ustanovení ods. 1 §-u ods. 1 zákona o pôde a teda túto nemožno podľa uvedeného zákona ani vydať oprávneným osobám (reštituovať). Predmetná nehnuteľnosť (dom i keď búraný a dvor) totižto v čase prechodu na štát svojím charakterom skutočne nebola nehnuteľnosťou, ktorá by tvorila poľnohospodársky pôdny fond, ani do neho nepatrila. Dom a dvor nie je poľnohospodárskou pôdou, ktorá by bola obhospodarovaná ako orná pôda, chmeľnica, vinica, záhrada, ovocný sad, lúka či pastvina. Príslušnosť predmetnej nehnuteľnosti k poľnohospodárskemu pôdnemu fondu žiadatelia (navrhovateľ a ani zúčastnené osoby) nikdy ani netvrdili a ani nepreukazovali. Nakoľko navrhovateľ (spolu s ďalšími oprávnenými osobami) žiadal vydanie predmetnej nehnuteľnosti podľa zákona o pôde, pričom predmetná nehnuteľnosť nie je pozemkom (stavbou) na ktorú sa tento zákon vzťahuje, odporcom vydané a navrhovateľom napadnuté negatívne rozhodnutie je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Pokiaľ navrhovateľ namieta, že skonfiškovaná nehnuteľnosť bola v uznesení Predsedníctva SNR Č.: 12445/45 z 21.1.1946 označená ako „pôdohospodársky majetok“ a teda by sa ňu mal vzťahovať režim § 1 zákona o pôde súd poznamenáva, že: a) skutočnosť že nehnuteľnosť bola v označenom uznesení označená ako „pôdohospodársky majetok“ je irelevantnou, pretože takéto označenie nemôže nahradiť, resp. meniť skutočný charakter (druh) nehnuteľnosti, vyznačený aj v pozemnoknižnej vložke; b) naviac ku konfiškácii podľa uvedeného uznesenia ani nedošlo, ako to vyplýva jednak so zápisu v pozemnoknižnej vložke a jednak aj zo samotného konfiškačného rozhodnutia Č. j.: 21338/1946 z 29.111946. K námietke navrhovateľa, podľa ktorej rozhodnutie Krajského súdu zo dňa 31.5.1994 preukazuje poľnohospodársky charakter predmetnej nehnuteľnosti: V súvislosti s uvedenou námietkou súd považuje za nutné konštatovať, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neozrejmil, na základe akých skutočností by predmetný rozsudok (navrhovateľ mal zjavne na mysli rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 23S 324/93 nachádzajúci sa v administratívnom spise odporcu) mal preukazovať poľnohospodársky charakter predmetnej nehnuteľnosti. Obsahom uvedeného rozsudku bolo síce preskúmanie rozhodnutia Pozemkového úradu v Bratislave č.j. 1155/92/ I o nepriznaní vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, avšak v medziach zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Ak aj tento súd dospel v rámci odôvodnenia k názoru, že nárok k predmetnej nehnuteľnosti je potrebné posudzovať podľa (osobitného) zákona o pôde, tento záver bol len usmernením pre správny orgán, ktorý mal vykonať riadne dokazovanie v rámci ktorého mal zistiť i rozsah nároku (t.j. či možno predmetnú nehnuteľnosť subsumovať pod uvedený zákon). Z uvedených dôvodov považuje súd túto námietku za neopodstatnenú. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa nezrozumiteľnosti a nedostatočného zdôvodnenia: Uvedenú námietku spočívajúcu v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Obsahom napadnutého rozhodnutia odporcu je jasné a zrozumiteľné i keď stručné konštatovanie, že zákon o pôde sa nevzťahuje na predmetnú nehnuteľnosť, nakoľko neboli splnené podmienky § 1 zákona o pôde (ktorý vymedzuje rozsah pôsobnosti zákona). Ak odporca nepriznal nárok na vydanie predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že o tejto nemožno rozhodovať podľa zákona o pôde, nakoľko druh pozemku „dvor a dom“ nemá poľnohospodársky charakter, takýto záver bol odôvodnený dostatočne. Pre uvedené nemožno napadnuté rozhodnutie (či jeho odôvodnenie) posúdiť ani ako nezrozumiteľné, aj s poukazom na opravný prostriedok (návrh) je zrejmé, že aj sám navrhovateľ z obsahu napadnutého rozhodnutia vyvodil dôvod, pre ktorý mu predmetná nehnuteľnosť nemohla byť vydaná. Nepochybným a pre posúdenie veci podstatnými sú teda nasledovné skutočnosti: - znenie citovaného ust. § 1 ods. 1 zákona o pôde; - výpis z pozemkovej knihy vložka č. XXX, parcelové číslo 74; - nepochybné preukázanie skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť nebola v čase vyvlastnenia takou nehnuteľnosťou, na ktorú sa vzťahuje zákon o pôde (nakoľko vo výpise z pozemnoknižnej vložky je jasne uvedené, že predmetnou nehnuteľnosťou je dom a dvor, a nie napr. vinica, orná pôda a pod.) Pretože odporca správne vyhodnotil, že predmetná nehnuteľnosť nebola v čase prechodu na štát takou, ktorú má na mysli ust. § 1 ods. 1 zákona o pôde a teda sa na ňu tento zákon nevzťahuje, pretože odôvodnenie je dostatočné a zrozumiteľné a teda nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, súd napadnuté negatívne rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil. Záverom súd iba poznamenáva, že sa pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezaoberal vyhodnotením plynutia resp. počítania rozhodného obdobia (§ 4 ods. 1 zákona o pôde - 25.2.1948 až 1.1.1990, § 6 ods. 2 zákona o pôde) vo vzťahu k dátumu vydania konfiškačného rozhodnutia a zistenému stavu veci, pretože táto skutočnosť nebola obsahom podaného opravného prostriedku a ani odporca na ňu nepoukázal v napadnutom rozhodnutí. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu ich náhradu súd nepriznal, odporca ani zúčastnené osoby zas náhradu trov nežiadali. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. (v znení platnom ku dňu podania návrhu). Navrhovateľ bol v konaní pred súdom neúspešný a preto ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 33.- eur (položka 10 b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).