Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/129/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201277 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201277.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobkyne: O.. U.. A. S. Š.Á., B. XX, XXX XX I., zastúpená PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, prezident finančnej správy, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1010103/1/963931/2012 zo dňa 2.5.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1010103/1/963931/2012 zo dňa 2.5.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) a e) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania spočívajúce v odmene a náhradách advokáta v sume 573,76 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo K. I., W..S.. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným súdu dňa 4.7.2012 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1010103/1/963931/2012 zo dňa 2.5.2012, ktorým zamietol jej odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 827/2011-1460/GR zo dňa 21.12.2011, ktorým bola žalobkyňa odvolaná z funkcie 1.námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR, služobného úradu Colné riaditeľstvo SR, miesto výkonu štátnej služby Bratislava, ku dňu 23.12.2011, previedol a ustanovil ju dňom 24.12.2011 do funkcie starší referent, špecialista Oddelenia výkonu colného dohľadu, Colného odboru služobného úradu Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, miesto výkonu štátnej služby Bratislava podľa § 34 ods. 1 písm. f), § 33 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) a podľa § 80 ods. 1 a 4 zákona ju zaradil do siedmej platovej triedy. Zároveň dňom odvolania z funkcie jej ukončil prepožičanie hodnosti plukovník. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že tak rozhodol bez uvedenia dôvodu a bez predchádzajúceho vyslovenia akejkoľvek výhrady voči jej pôsobeniu. V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu namietala absenciu odôvodnenia predmetného rozhodnutia. Skutočnosť, že v rozhodnutí nie je nadriadený povinný uviesť dôvod svojho rozhodnutia neznamená, že dôvod neexistuje. Dôvod existovať musí, nadriadený ho však neuvádza do rozhodnutia. Žalobkyni neboli nikdy vytknuté nedostatky v plnení úloh a boli jej opakovane udelené disciplinárne odmeny. Žalovaný nemal dôvod odvolať ju z funkcie. Postup podľa § 34 ods. 4 zákona je podľa jej názoru pochybný a zastiera existenciu iného dôvodu, a to dôvodu zrušenia funkcie organizačnou zmenou. Podľa jej názoru, žalovaný pred vydaním rozhodnutia nezistil skutočný stav veci, neobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Podľa jej vedomostí, pred vydaním prvostupňového rozhodnutia boli Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky doručené Ministrom financií Slovenskej republiky strategické dokumenty programu UNITAS, ktoré obsahovali aj organizačnú štruktúru a organizačný poriadok Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky účinného od 1. 1. 2012. Žalovaný teda mal vedomosť, že funkcie 1. námestníka generálneho riaditeľa a námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky sa z dôvodu zlúčenia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky a Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a vytvorenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky rušia. Podľa jej názoru, táto okolnosť bola právne relevantná, mala byť predmetom zisťovania skutkového stavu a mala byť zohľadnená pri aplikácií zákona. Žalobkyňa v odvolaní namietla neplatnosť právneho úkonu odvolania z dôvodu, že svojím obsahom alebo účelom sa prieči zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom. V danom prípade došlo k obídeniu uplatnenia inštitútu ustanoveného v § 34 ods. 2 a § 34 ods. 8 zákona. Jednalo sa o subjektívne rozhodnutie v rozpore s dobrými mravmi. Postupom žalovaného došlo aj k porušeniu zásad podľa § 5a zákona, vrátane nároku podľa § 34 ods. 8 v spojení s § 34 ods. 1, 2 a 7 zákona. Porušenie základných zásad vidí žalobkyňa z niektorých ostatných rozhodnutí ktorými boli nadriadení odvolaní z funkcie podľa § 34 ods. 1 písm. a), resp. b) v spojení s ods. 2 a 7 zákona a bol im priznaný nárok podľa § 34 ods. 8 zákona. V žalobe citovala ustanovenia § 5a ods. 1, 2 § 33 ods. 3, 4, § 34 ods. 1 písm. f), ods. 2 písm. a), ods. 8 zákona. Podľa názoru žalobkyne sa žalovaný nedostatočným spôsobom vysporiadal s jej námietkami uvedenými v odvolaní a vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že výlučná kompetencia nadriadeného k odvolaniu z funkcie bez uvedenia dôvodu nemôže byť ničím neobmedzená. Správne orgány musia dôsledne aplikovať čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje len konštatovanie o vysokej miere podriadenosti colníka a vysokom stupni dispozičnej právomoci príslušného nadriadeného v súvislosti s charakterom pracovnej činnosti colníka. V čase rozhodovania bolo zrejmé, že žalovaný rozhodoval z vlastného podnetu so znalosťou, že funkcia nadriadeného, do ktorej bola vymenovaná žalobkyňa sa ruší v rámci prijatých organizačných zmien v rozmedzí 10 kalendárnych dní, pričom k odvolaniu žalobkyne neexistoval žiaden iný dôvod, pričom svojím postupom poprel jej nárok na dovtedajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov od preloženia na inú funkciu. S touto námietkou sa žalovaný nevysporiadal, takisto ako k vytýkanému porušeniu základných zásad podľa § 5a zákona. Žalobkyňa poukázala na článok 12 Ústavy Slovenskej republiky ako i príslušné ustanovenia antidiskriminačného zákona. Žalobkyňa ďalej poukázala na okolnosť, že rozhodnutia podpísala Z.. U.. A. A. Z.. ako generálny riaditeľa Colného riaditeľstva, ktorá mala byť z konania vylúčená z dôvodu, že rozhodovala vo veci aj na 1. stupni. Uvedený postup vylučuje nestrannosť osoby, ktorá vo veci rozhodovala na 1. aj 2. stupni. Na základe uvedených dôvodov žiadala žalobkyňa súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nahradil jej trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že príslušný nadriadený konal v súlade s ustanovením § 33 ods. 3 a 4 zákona s prihliadnutím na prílohu č. 2 zákona, keď žalobkyňa bola odvolaná a vymenovaná do funkcie bez uvedenia dôvodu. Rozhodnutie patrilo do personálnej právomoci generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. Skutočnosť, že od 1. 1. 2012 malo dôjsť k organizačným zmenám, na základe ktorých došlo k zrušeniu funkcie 1. námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, nie je možné považovať za dôvod, pre ktorý by generálny riaditeľ nemohol využiť svoje oprávnenie a žalobkyňu odvolať z funkcie ešte pred nadobudnutím účinnosti organizačných zmien. Generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky využil svoje zákonné oprávnenie a odvolali ju z funkcie bez uvedenia dôvodu dňom 23. 12. 2011. Vychádzajúc z dátumu odvolania je potrebné konštatovať, že nemohla byť prevedená na inú funkciu z organizačných dôvodov podľa § 34 ods. 1 písm. a) zákona, pretože organizačné zmeny boli účinné až od 1. 1. 2012. Žalovaný vyjadril nesúhlas s právnym názorom žalobkyne, že nadriadený bol povinný postupovať podľa § 34 zákona a takýto postup je obchádzaním zákona, konkrétne § 34 ods. 1 písm. a), § 34 ods. 2 a § 34 ods. 8 zákona. Generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky ako príslušný nadriadený určený rozkazom Ministra financií Slovenskej republiky bol oprávnený žalobkyňu odvolať z funkcie nadriadeného bez uvedenia dôvodu. K námietke žalobkyne ohľadom porušenia zásad podľa § 5a zákona žalovaný uviedol, že osobitná komisia ako poradný orgán prezidenta Finančnej správy sa zaoberal jej námietkou a vyžiadal si doklady súvisiace s jej odvolaním. Komisii boli predložené rozhodnutia týkajúce sa odvolania riaditeľa bývalého colného odboru a riaditeľky bývalého právneho odboru, ktorí boli prevedení dňom 1. 1. 2012 z organizačných dôvodov. Táto skutočnosť dôkazne nepreukázala, že v prípade žalobkyne bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, alebo že by rozhodnutie odporovalo dobrým mravom. Jedná sa o tri individuálne prípady rozhodnutí vo veciach služobného pomeru colníkov, pričom žalobkyňa bola odvolaná dňom 23. 12. 2011, teda v čase, kedy ešte zmeny neboli účinné, pričom ďalší dvaja nadriadení boli odvolaní až dňom 1. 1. 2012. Okolnosť, že nadriadený nepostupoval rovnako vo všetkých prípadoch nie je teda možné považovať za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania alebo konania v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade bola príslušná nadriadená, Z.. U.. A. A. , Z.. príslušná a zákonom oprávnená konať a rozhodovať ako v prvostupňovom konaní tak aj v druhostupňovom konaní a jej príslušnosť rozhodovať o odvolaní bola riadne odôvodnená. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na znenie § 10 ods. 1 a 3 zákona číslo 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a § 232 zákona. Podľa názoru žalovaného, napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom v zmysle oprávnenia prislúchajúceho konajúcemu orgánu. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. § 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 250g ods. 1 a 2 O.s.p. v rozsahu žalobných dôvodov podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 Os.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. 1 zákona, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § 250i, ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím č. 827/2011-1460/GR zo dňa 21. 12. 2011 bola žalobkyňa odvolaná dňom 23. decembra 2011 podľa § 33 ods. 3 a 4, § 34 ods. 1 písm. f) zákona z funkcie 1. námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva, služobného úradu Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, miesto výkonu štátnej služby Bratislava a dňom 24. decembra 2011 bola ustanovená podľa § 33 ods. 1 zákona do funkcie starší referent špecialista, oddelenie výkonu colného dohľadu, colného odboru služobného úradu Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, miesto výkonu štátnej služby Bratislava a zároveň bola podľa § 80 ods. 1 a 4 zákona zaradená do siedmej platovej triedy. Súčasne bolo ukončené prepožičanie hodnosti plukovník. V odôvodnení predmetného rozhodnutia je uvedené, že odvolanie mohlo byť vykonané bez uvedenia dôvodu podľa § 33 ods. 3 a 4 zákona. Funkcia, z ktorej bola žalobkyňa odvolaná je uvedená v prílohe č. 2 zákona. Žalobkyňa bola ustanovená do voľnej funkcie pre ktorú spĺňa kvalifikačné predpoklady. Rozhodnutie žalobkyňa prevzala dňa 21. 12. 2011. V odvolaní voči predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa namietala skutočnosti uvedené vo vyššie popísanej žalobe. Žalovaný dňa 2. 5. 2012 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. V odôvodnení predmetného rozhodnutia po popise skutkového stavu žalovaný uviedol, že i napriek splneniu kvalifikačných predpokladov na funkciu, plnení uložených úloh a odmenám môže byť colník odvolaný bez uvedenia dôvodu. Podľa jeho názoru, námietky uvádzané žalobkyňou sú právne irelevantné. V danom prípade konanie o odvolaní z funkcie začalo 21.12.2011 a je potrebné ho preto posudzovať podľa právneho predpisu účinného do 31.12.2011. Podľa ust. § 33 ods. 1 až 4 zákona v účinnom znení, colník sa ustanovuje do voľnej funkcie s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, dĺžku odbornej praxe a na závery služobného hodnotenia. Colníka ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený. Colníka do funkcie uvedenej v prílohe č. 2 vymenúva a z funkcie odvoláva príslušný nadriadený. Príslušný nadriadený súčasne tohto colníka ustanovuje a odvoláva aj z funkcie uvedenej v prílohe č. 1 za podmienok ustanovených v odseku 1. Colník, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie odvolaný aj bez uvedenia dôvodu. Z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žalobkyňa bola odvolaná z funkcie 1. námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. Pre účely charakteristiky platových tried a príplatkov za riadenie sú v Prílohe č. 1 a 2 zákona, na ktorú odkazuje ust. § 33 ods. 3 zákona, uvedené funkcie colníkov, na ktorých sa rozhodovanie o ustanovení do funkcie a odvolaní z funkcie vzťahuje. Žalobkyňa mala funkciu 1. námestníka generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky z ktorej bola odvolaná, ktorá je definovaná v prílohe č. 2 zákona. Zákon v danom prípade neurčuje podmienky, za ktorých je možné pristúpiť k odvolaniu colníka z funkcie podľa prílohy č. 1 a 2, bez uvedenia dôvodu. Podľa ust. § 222 ods. 1 a 2 zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Predmetné ustanovenia sú všeobecné a vzťahujú sa na všetky konania upravené zákonom o štátnej službe colníkov, ak je potrebné pred vydaním rozhodnutia vychádzať z obstaraných podkladov. V prípade odvolania z funkcie nadriadeného, zákon neurčuje príslušnému nadriadenému skúmať podmienky odôvodňujúce vydať predmetné rozhodnutie, čo je predpokladom na postup podľa § 33 ods. 4 zákona a uplatnením výnimky z postupu podľa § 222 zákona. Príslušné ustanovenia zároveň nestanovuje naplnenie akýchkoľvek podmienok pre odvolanie colníka z funkcie bez uvedenia dôvodu. Legitimácia na vydanie rozhodnutia o odvolaní z funkcie je upravená rozkazom Ministra financií Slovenskej republiky č. 2/2007 zo dňa 6.7.2007, podľa ktorého podľa čl. 2, písm. f), generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky odvoláva z funkcií nadriadených uvedených v prílohe č. 2 k zákonu podľa § 33 ods. 4 zákona. Podľa čl. 4, písm. c) predpisu, riaditeľ colného úradu ustanovuje colníkov do funkcií uvedených v čl. 7 ods. 4 podľa § 33 ods. 1 a 2 zákona. V danom prípade generálny riaditeľ Colného riaditeľstva SR rozhodol v prvom stupni o odvolaní žalobkyne z funkcie nadriadeného v súlade s rozkazom Ministra financií č. 2/2007. Právomoc Ministra financií SR ako vrcholného predstaviteľa vo veciach služobného pomeru je daná ust. § 3 zákona. Vo veci odvolania z funkcie žalobcu teda rozhodoval na prvom stupni príslušný orgán. Podľa ust. § 224 ods. 1 až 3 zákona, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného úradu. Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu. Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo služobného úradu, je konanie začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Ak nejde o konanie vo veci služobného hodnotenia, ukladania disciplinárneho opatrenia alebo prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 183 ods. 1 písm. d), prvým úkonom ministra alebo služobného úradu voči účastníkovi konania je oznámenie rozhodnutia; v tomto prípade sa na vydanie rozhodnutia primerane vzťahuje postup podľa § 222. V danom prípade súd zistil, že generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky postupoval v zmysle svojich oprávnení ako príslušný nadriadený žalobkyne, keď po tom ako mal preukázané, že žalobkyňa bola vo funkcii špecifikovanej v prílohe č. 1 a 2 zákona, túto odvolal z funkcie rozhodnutím, ktoré nemuselo obsahovať odôvodnenie. Pretože sa nejednalo o konanie vo veci služobného hodnotenia, ukladania disciplinárneho opatrenia alebo prepustenia zo služobného pomeru, nebolo potrebné žalobkyni oznámiť začatie konania vo veci odvolania z funkcie. Zákon v preskúmavanej veci upravuje okamih začatia konania, ktorým je oznámenie žalobcu o vydaní rozhodnutia, ktoré bolo učinené jeho doručením. Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. s) zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, Finančné riaditeľstvo rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy a preskúmava ich rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podľa ods. 4 cit zákona, štatutárnym orgánom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky je prezident finančnej správy. Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 333/2011 Z.z., práva a povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru, štátnozamestnaneckých vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov zamestnancov, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov prechádzajú od 1. januára 2012 z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky na finančné riaditeľstvo. Podľa ust. § 3 ods. 1, písm. f) cit. zákona, f) Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam finančného riaditeľstva a preskúmava jeho rozhodnutia v mimoodvolacom konaní podľa osobitných predpisov. Podľa ust. § 232 zákona, odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; o odvolaní proti rozhodnutiu prezidenta vydanému v prvom stupni rozhoduje prezident na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Z koncepcie zákona a jeho noviel je zrejmé (aj s prihliadnutím na ust. § 34 ods. 5 zákona porovnaním znenia účinného pred 1.1.2012 a od 1.1.2012), že novelou zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov účinnou od 1.1.2012, prešli právomoci a kompetencie Generálneho riaditeľa Slovenskej republiky na prezidenta Finančnej správy SR. Jeho právomoci sú teda po organizačných zmenách platných od 1.1.2012, totožné s kompetenciami predtým generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR. Podľa názoru súdu, v druhom stupni rozhodol príslušný orgán, a to prezident Finančnej správy, predtým Generálny riaditeľ Colného riaditeľstva SR, ktorý mohol o odvolaní rozhodnúť na základe návrhu zriadenej osobitnej komisie. V spise sa nachádza podanie zo dňa 27.2.2012, z ktorého možno dedukovať, že pre daný prípad bola zriadená osobitná komisia, ktorá žiadala o súčinnosť oddelenie služobného pomeru FR SR. Dôkazy o zriadení osobitnej komisie, výsledok jej zasadnutia vo veci odvolania žalobkyne ani návrh predložený žalovanému sa však v spise predloženom súdu nenachádza. Napadnuté druhostupňové rozhodnutie preto nemožno považovať za rozhodnutie vydané orgánom nadriadeným, resp. druhostupňovým v zmysle zákona. O odvolaní voči rozhodnutiu Generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR, t.j. v zmysle novej právnej úpravy - prezidenta finančnej správy môže rozhodovať v súlade s ust. § 232 v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, prezident na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. V spise sa nenachádzajú doklady preukazujúce ustanovenie osobitnej komisie a obsah jej návrhu a ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí nepoukázal na stanovisko osobitnej komisie a s touto náležitosťou sa vôbec nevysporiadal. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí taktiež nevysporiadal s námietkou žalobkyne vznesenou v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu v rámci ktorej poukazovala na iné rozhodnutia týkajúce sa odvolania iných nadriadených, ktorým boli priznané finančné náležitosti (6- mesačný služobný plat) na rozdiel od žalobkyne a tým súvisiacu diskrimináciu jej osoby. Vzhľadom na okolnosť, že zo spisu nebolo možné zistiť splnenie zákonných predpokladov na vydanie napadnutého druhostupňového rozhodnutia žalovaným, a to jeho vydanie na základe návrhu ustanovenej osobitnej komisie, ako i nevysporiadanie sa so všetkými námietkami žalobkyne, stalo sa nepreskúmateľným a mohlo z jeho strany dôjsť k takej vade, ktorá mohla mať vplyv na jeho nezákonnosť. Na základe uvedeného dôvodu súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 250j ods. 2, písm. d) a e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu. Trovy pozostávajú z odmeny advokáta podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za dva úkony (prevzatie veci, podanie žaloby) v roku 2012 podľa § 14 ods. 1, písm. a) a b) vyhl., v sume 2 x 127,16 €, jeden úkon vykonaný dňa 21.3.2014 - účasť na pojednávaní podľa § 13a ods. 1, písm. d) vyhl., v sume 134 €, v súlade s ust. § 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky, paušálnej náhrady náležiacej úkonom, 2 x 7,63 €, 1 x 8,04 €, náhradu za stratu času 90 minút na cestu na pojednávanie z Trnavy do Bratislavy a späť 3 x 13,02 € podľa § 17 ods. 1 vyhl., cestovné náhrady 1km/0,183 € za 101 km v sume 18,48 €, náhrada pohonných hmôt 6,6l/100 km, za cenu 1,357 €/1l v sume 8,989 € (za 101 km) podľa §16 ods. 4 vyhl., DPH 20% podľa § 18 ods. 3 vyhlášky z priznaných odmien a náhrad. Spolu priznaná náhrada predstavuje čiastku 573,76 €. Súd nepriznal žalobkyni náhradu vyúčtovanú jej právnym žalobcom za úkony vykonané v roku 2012 v rozsahu sadzby platnej pre úkony vykonané v roku 2014, t.j. za prevzatie veci a vypracovanie žaloby priznal odmenu 2 x 127,16 € a nie 2 x 134 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.