Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/133/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201305 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201305.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. Spr. 6160/12 zo dňa 20.6.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 9.7.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. Spr. 6160/12 zo dňa 20.6.2012, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. Spr. 6050/2012 zo dňa 24.5.2012. Prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Žiadosťou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV (povinná osoba) žalobca podľa zákona o slobode informácií požiadal o sprístupnenie informácie evidenčného charakteru - spisovej značky Er, elektronickou formou a to vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému pred okresným súdom, kde žalobca je oprávneným a povinným je R. U., nar. XX.XX.XXXX. Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorú použil na zdôvodnenie svojho rozhodnutia a ktorú prevzal z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre rozpor s relevantnými ustanoveniami zákona o slobode informácií z dôvodu, že povinná osoba v čase podania žiadosti disponovala a disponuje požadovanou informáciou a mala žiadosť vybaviť poskytnutím informácie, keďže pre neposkytnutie neexistujú žiadne legálne prekážky. Nejedná sa o zverejnenú informáciu a preto neprichádza do úvahy postup podľa § 8 až 12 zákona o slobode informácií. Zákon neobsahuje úpravu, ktorá by umožňovala povinnej osobe odmietnuť sprístupnenie informácie preto, že informáciu možno získať aj iným spôsobom. Takisto odkaz súdov na položku 24a Zákona o súdnych poplatkoch neobstojí. V tejto súvislosti žalobca poukázal na článok 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ak povinná osoba svojvoľne tvrdí, že jej známe a verejne dostupné informácie bude poskytovať len vo forme úradného osvedčenia, popiera podstatu a zmysel práva na informácie. Požadovaná informácia má pre žalobcu zásadný význam, pretože potrebuje správne označovať svoje podania vo veci samej. Žalobca nežiadal o vydanie úradného osvedčenia, či úradného potvrdenia. Žiadosť smeruje k oznámeniu informácie zachytenej v registratúre súdu spracovanej podľa pravidiel registratúrneho poriadku a je len vecou významu informácie, že sa vyskytuje aj v príslušnom súdnom spise. Požadovaná informácia nemá svoj pôvod v súdnom spise alebo súdnom konaní, ale existuje preto, aby súdny spis alebo súdne konanie identifikovala. Spisová značka, ktorá je pridelená aplikáciou registratúrnych pravidiel súdu nie je skutočnosťou známou zo súdneho spisu, je vecným prejavov faktu, že súd prijal cestou podateľne návrh na začatie súdneho konania. Podľa názoru žalobcu, rozhodnutie povinnej osoby je možné hodnotiť ako nulitný právny akt, ktorý nevyvoláva právne účinky, pretože bolo vydané neoprávnenou osobou. Vo veci mala rozhodnúť osoba poverená vybavovaním žiadosti o poskytnutie informácie určená rozvrhom práce súdu a nie predsedníčka súdu, ktorá vo veci rozhoduje v 2. stupni. V tomto ohľade sa právna nulita vzťahuje aj na napadnuté druhostupňové rozhodnutie, ktoré bolo vydané neoprávneným orgánom pretože orgánom 2. stupňa nie je Krajský súd v Bratislave, ale predseda Okresného súdu Bratislava IV. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a nahradiť trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 18. 3. 2014 uviedol, že žiadosťou podanou podľa § 2 ods. 1 a § 16 a nasl. zákona o slobode informácií zo dňa 9. 5. 2012, doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 18. 5. 2012, žalobca žiadal povinnú osobu o sprístupnenie nasledovných informácií: " ...evidenčného charakteru - spisových značiek Er.“...“Informácie žiadame poskytnúť vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému pred vaším exekučným súdom, kde žiadateľ vystupuje na strane oprávneného a na strane povinného vystupuje: meno a priezvisko dlžníka (povinného): U. R., dátum narodenia dlžníka (povinného): XX. XX. XXXX. Žiadateľ zdôvodnil žiadosť tým, že exekúciu navrhol oprávnený na vykonanie svojej pohľadávky, ktorá mu vznikla nesplnením záväzku zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor zaevidoval predmetný návrh pod č. X. XX/XXXX. Žiadateľ poukázal na to, že iné identifikačné údaje nemá k dispozícii, a preto na ich zistenie pristúpil k podaniu žiadosti o sprístupnenie informácii. Povinná osoba žiadosť žiadateľa v zákonnej lehote zamietla s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 a 2, § 5 ods. 6 a § 8 až 12 zákona o slobode informácií v spojení so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení: Sadzobníka súdnych poplatkov v časti II. poplatky za úkony súdov, položka 24a s odôvodnením, že v danom prípade žiadosť žiadateľa vykazovala znaky lustrácie súdnych konaní, ktorá sa spoplatňuje, a preto mala byť podaná v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že nežiadal o vydanie úradného osvedčenia, mal za to, že povinná osoba o jeho žiadosti rozhodla fiktívne a žiadal Krajský súd v Bratislave aby jeho odvolanie zo dňa 7. 6. 2012 považoval aj za odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu. Zároveň považoval rozhodnutie povinnej osoby za nulitné, keďže o jeho žiadosti nerozhodla ako osoba poverená vybavovaním žiadostí určená rozvrhom práce ale predsedníčka povinnej osoby, ktorá veci rozhoduje v 2. stupni. Žalovaný odvolanie žiadateľa zamietol a potvrdil rozhodnutie povinnej osoby s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 a 6, § 8 až 12 a § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií v spojení s Občianskym súdnym poriadkom, ustanovením § 64 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. O spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, ustanovením § 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z.z. O súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Sadzobníkom súdnych poplatkov s tým, že štatutárna zástupkyňa povinnej osoby nerozhodla fiktívne, pretože v zákonom stanovenej lehote vydala riadne rozhodnutie podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, podľa ktorého je o odvolaní príslušný rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 12 O.s.p., pretože podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Je zrejme, že povinnou osobou je celá inštitúcia a nie iba jej pracovníci, prípadne určité organizačné útvary. Vedenie inštitúcie buď určí konkrétne osoby alebo organizačné útvary, ktoré zodpovedajú za poskytovanie informácií, ak takýchto osôb niet, za poskytovanie informácií zodpovedá vedúci organizácie. V prípade žalovaného je zodpovedným za poskytovanie informácií predseda povinnej osoby alebo odvolacieho orgánu, ktorého kompetencie sú vymedzené v príslušných ustanoveniach zákona o súdoch. Pokiaľ aj bol žalobca presvedčený o tom, že Krajský súd v Bratislave nemôže preskúmavať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej moci a súčasne byť orgánom, ktorého rozhodnutie sa preskúmava, potom je otázne, prečo nepodal svoju žalobu priamo na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V danom prípade je pre žalovaného nepochopiteľné, prečo žalobcovi nie sú známe spisové značky exekučných konaní, keď v týchto sporoch zastupuje oprávneného, pričom môže konať podľa § 44 ods. 1 O.s.p. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 64 ods. 1 a 2 Spravovacieho a kancelárskeho poriadku a uviedol, že žiadosť bola posúdená podľa obsahu ako lustrácia súdnych sporov pričom povinná osoba je v takýchto prípadoch povinná postupovať podľa položky 24a zákona o súdnych poplatkoch. Lustráciu súdnych sporov nemožno zameniť za sprístupnenie informácií. Každý súd a teda aj povinná osoba vydáva v takomto prípade prostredníctvom svojho informačného centra na základe obyčajnej spoplatnenej žiadosti úkon -lustráciu, ktorý je úkonom nad rámec výkonu činnosti súdu a je zákonodarcom spoplatnený, potvrdenie o spisovej značke veci, účastníkov konania a podporne aj predmet sporu. Úmyslom žiadateľov v takýchto prípadoch je obísť poplatkovú povinnosť podávaním žiadostí podľa zákona o slobode informácií, ktorá nie je spoplatnená. Je nevhodné a neprípustné aby si žiadateľ uplatňoval svoje požiadavky, práva ale aj povinnosti, ktoré sú spoplatnené zámenou s ustanoveniami zákona o slobode informácií. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na právny názor uvedený v rozhodnutí Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 33663/2009. Podľa názoru žalovaného, napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku. Uviedol, že informácie zo súdnych spisov sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu a nie inej činnosti, napríklad organizačnej alebo hospodárskej. Aj žalobca v odvolaní potvrdil, že sa jedná o informácie o súdnych - exekučných sporoch, ktoré podľa žalovaného podliehajú právnemu režimu § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií. Na tieto informácie sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám. Podľa názoru žalovaného, obe napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a obsahovali zákonom požadované náležitosti. Na základe uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní v rozsahu žalobných námietok podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou podanou podľa § 2 ods. 1 a § 16 a nasl. zákona o slobode informácií zo dňa 9. 5. 2012, doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 18. 5. 2012, žalobca žiadal povinnú osobu o sprístupnenie nasledovných informácií: " ...evidenčného charakteru - spisových značiek Er.“...“Informácie žiadame poskytnúť vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému pred vaším exekučným súdom, kde žiadateľ vystupuje na strane oprávneného a na strane povinného vystupuje: meno a priezvisko dlžníka (povinného): U. R., dátum narodenia dlžníka (povinného): XX. XX. XXXX. Žiadateľ zdôvodnil žiadosť tým, že exekúciu navrhol oprávnený na vykonanie svojej pohľadávky, ktorá mu vznikla nesplnením záväzku zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor zaevidoval predmetný návrh pod č. EX 30/2004. Žiadateľ poukázal na to, že iné identifikačné údaje nemá k dispozícii, a preto na ich zistenie pristúpil k podaniu žiadosti o sprístupnenie informácii. Okresný súd Bratislava IV ako povinná osoba rozhodnutím Spr. 6050/2012 zo dňa 24.5.2012 zamietol žiadosť žalobcu z dôvodu, že vychádzajúc z obsahu žiadosti má za to, že žiadosť vykazuje znaky tzv. „lustrácie“ súdnych konaní (požiadavka o vyhotovenie úradného osvedčenia (potvrdenia) o skutočnostiach známych zo súdnych spisov). Preto mala byť žiadosť podaná ako „obyčajné podanie“, opatrená kolkovou známkou v hodnote 2,50 eur za lustráciu podľa položky 24a Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Podľa názoru povinnej osoby je neprípustné, aby si žiadateľ zisťoval svoje požiadavky bez dodržania povinnosti určenej v ustanoveniach zákona o súdnych poplatkoch a uplatňoval ich zámenou týchto ustanovení s ustanoveniami zákona o slobode informácií bez poplatku, t.j. zadarmo, obchádzaním zákona o súdnych poplatkoch. Ak žalobca zaplatí súdny poplatok, povinná osoba vykoná lustráciu uvedeného konania a vydá žalobcovi informáciu o spisovej značke v predmetnej veci. Proti rozhodnutiu povinnej osoby, ktorým odmietla poskytnúť informáciu, podal žalobca včas odvolanie z dôvodu, že v rámci Zákona o slobode informácií neexistujú pre neposkytnutie informácie žiadne legálne prekážky, informáciou povinná osoba disponuje, informácia má pre žalobcu zásadný význam a najmä zdôraznil, že nežiadal o vydanie úradného osvedčenia ale chcel iba oznámiť informáciu zachytenú v registratúre súdu, spracovanej podľa pravidiel registratúrneho poriadku v systéme súdneho manažmentu a nie k lustrácii súdneho konania. Je len vecou významu informácie, že sa vyskytuje aj v súdnom spise, avšak nemá svoj pôvod v súdnom spise alebo súdnom konaní, ale existuje preto, aby súdny spis alebo súdne konanie identifikovala. Záverom uviedol, že rozhodnutie je nulitným právnym aktom, pretože bolo vydané neoprávnenou osobou. Vo veci totiž nemala rozhodnúť predsedníčka okresného súdu, ktorá vo veci rozhoduje až v druhom stupni o odvolaní. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Spr. 6160/12 zo dňa 20.6.2012 tak, že toto zamietol a prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV potvrdil. Žalovaný rozhodol ako nadriadený povinnej osoby v zmysle § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií. Poukázal na § 64 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej aj len „vyhláška č. 543/2005 Z.z.“) podľa ktorých na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu. Zamestnanec súdu, ktorý vyhotovuje odpis alebo rovnopis písomností, spíše o vydaní úradného potvrdenia úradný záznam, ktorý založí do súdneho spisu. Žalovaný taktiež vyhodnotil obsah žiadosti o informáciu tak, že táto vykazuje znaky „lustrácie“ vecí (súdnych konaní), ktoré povinné osoby realizujú na základe „obyčajnej“ a spoplatnenej žiadosti, pričom za „lustrácie“ jednej veci sa platí poplatok v hodnote 2,50 eura podľa položky 24a Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu o súdnych poplatkoch. Žiadateľ tak obdrží výstup z databázy žiadaných súdnych konaní povinnej osoby s jej úradnou pečiatkou. Informáciu mu teda nemožno sprístupniť podľa ZSI, lebo by nebol dodržaný postup určený zákonom o súdnych poplatkoch. Keďže žiadateľ žiadal o poskytnutie takých informácií, ktoré je možné vybaviť najmä podľa zákona o súdnych poplatkoch, t.j. mimo rámca zákona o slobode informácií, povinná osoba oprávnene jeho žiadosť zamietla. K namietanej nulite prvostupňového rozhodnutia uviedol, že toto bolo vydané v zákonnej lehote a rozhodnutie vydal orgán štátnej správy, ktorým bol v danom prípade predseda okresného súdu ako zodpovedný štatutárny orgán. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona o slobode informácií, povinná osoba sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávajúcich na základe uzatvorenej zmluvy. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona o slobode informácií, každá povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 je povinná zverejniť tieto informácie: a) spôsob zriadenia povinnej osoby je v právomoci a kompetencii a popis organizačnej štruktúry b) miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie; informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie c) miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené d) postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať e) prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje, alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe f) sadzobník správnych poplatkov; ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií. Podľa ust. § 5 ods. 6 zákona o slobode informácií, povinná osoba je povinná zverejniť označenie nehnuteľnej veci, vrátane bytov a nebytových priestorov a hnuteľnej veci, ktorej nadobúdacia cena bola vyššia ako 20-násobok minimálnej mzdy vo vlastníctve štátu, verejno-právnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku alebo orgánom verejnej moci, ktorý táto povinná osoba previedla do vlastníctva, alebo ktorý prešiel do vlastníctva inej osoby, než orgánu verejnej moci, dátum prevodu alebo prechodu vlastníctva a právny titul ako aj informácie o osobných údajoch a iných identifikačných údajoch osôb, ktoré nadobudli tento majetok do vlastníctva a to v rozsahu: a) meno a priezvisko, názov alebo obchodné meno, b) adresa pobytu alebo sídla c) identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu - podnikateľa Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 5 dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadávanie a získanie zverejnenej informácie. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu; rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Podľa ust. § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. súdy sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona (zákon o slobode informácií) všetky súdne rozhodnutia, vrátane neprávoplatných rozhodnutí a rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej. Súdy pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov. Podľa ust. § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie, hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená. Podľa ust. § 64 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy, na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorých písomností; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu. Zamestnanec súdu, ktorý vyhotovuje odpis alebo rovnopis písomnosti, spíše o vydaní potvrdenia úradný záznam, ktorý založí do súdneho spisu. Podľa ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. sadzobníka súdnych poplatkov, v časti II. poplatky za úkony súdov, položka 24a sa za vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach, známych zo súdnych spisov a spisov bývalých štátnych notárstiev, za každú aj začatú stranu, platí poplatok 2,50 € (slovom dve celé a pol eura), pričom je potrebné takúto žiadosť opatriť kolkovou známkou uvedenej nominálnej hodnoty. Podľa ust. § 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z.z. súdy sú povinné používať pri výkone súdnictva, najmä pri prideľovaní a prerozdeľovaní veci, vedení súdnych registrov a vyhotovovaní rozhodnutí a iných písomností, programové a technické prostriedky schválené ministerstvom. Podľa názoru súdu, k požadovaným zisteniam môže dospieť povinná osoba prvotným administratívnym úkonom „lustráciou“ údajov (meno a priezvisko povinného - R. U.) uvedených žalobcom v žiadosti. Zo žiadosti žalobcu sú známi len účastníci konaní - oprávnený (žalobca) a povinný, avšak tento údaj je na zistenie konkrétnej veci nedostatočným, neobjektívnym. Práve z tohto dôvodu je každá spisová kancelária povinná „lustrovať“ súdne konania, tzn., že kancelárie sa vôbec nevyhnú povinnosti „lustrovať“ súdne konania, aby sa mohol žalobca dozvedieť požadované spisové značky konkrétnych exekučných konaní. V danom prípade preto nie je možné sprístupniť žalobcovi spisové značky (zo strany žalobcu bolo podaných niekoľko desiatok obdobných žiadostí) podľa zákona o slobode informácií bez toho, aby bol údaj o účastníkoch doplnený aj ďalším podporným identifikačným znakom - predmetom sporu, čím by boli spisové značky skutočne objektívne zistené administratívnym postupom „lustrácie“. Preto poskytnutie týchto informácií nie je možné prostredníctvom zákona o slobode informácií. Súd ako taký (nie povinná osoba) to zistí iba v prípade komplexnej „lustrácie“ všetkých u neho vedených konaní v jednotlivých registroch. V danom prípade predmetom žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 9.5.2012 nebola požiadavka o neznámy poznatok, ani údaje, ktoré by bol žalobca oprávnený požadovať a nebola to ani požiadavka na sprístupnenie poučenia, alebo obdobnej skutočnosti vyplývajúcej z rozhodovacej činnosti súdu ale žiadosť obsahovala požiadavku, ktorá vyžaduje zber informácií v agende registrov súdnych konaní žalovaného, pričom žalobca je v tomto konkrétnom prípade účastníkom exekučného konania č. EX 30/2004. Napriek tomu sa na konajúci súd neobrátil s klasickou žiadosťou v súlade s ustanovením § 80 O. s. p. Žalobca je priamym účastníkom exekučného konania, a preto je oprávnený konať podľa ustanovenia § 44 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 64 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. To znamená, že požiadavka žalobcu nespadá pod rámec zákona o slobode informácií, jeho aplikáciou nie je možné zistiť relevantné údaje vo vzťahu k obsahu žiadosti žalobcu. Zo zákona o slobode informácií nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj spracovanie údajov formou „lustrácie“ exekučných spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o sprístupnenie informácií žiada. Predmetnú žiadosť nemôže žalovaný ani odstúpiť (v zmysle vyjadrenia žalobcu) do svojho Informačného centra na priame vybavenie bez toho, aby o nej bolo rozhodnuté spôsobom predpokladaným v ustanovení § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, nakoľko táto žiadosť žalobcu bola podaná v zmysle zákona o slobode informácií, t. j. v inom právnom režime. Podľa ustanovenia § 129 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z., prijaté podania, ktorými sa dáva podnet na začatie konania, podateľňa eviduje pomocou aplikácie v manažmente. Podateľňa je určená na prijímanie podaní každý pracovný deň v úradných hodinách určených rozvrhom práce. V danom prípade, tak ako pri podaní akejkoľvek súdnej žaloby - návrhu, žalovaný vydal žalobcovi pri podaní exekučného návrhu podľa citovaného ustanovenia vyhlášky písomné potvrdenie, obsahujúce najmä údaje (informácie) ako sú: označenie súdu, pridelenú spisovú značku, účastníkov konania, predmet sporu, meno zákonného sudcu (predsedu senátu), presný čas a dátum podania návrhu.... Žalobca teda opätovne žiadal sprístupniť prostredníctvom zákona o slobode informácií údaj, ktorý už mal k dispozícii, a teda sa nejedná o žiadosť o sprístupnenie jemu neznámej skutočnosti. Požadovaná informácia mu bola predtým riadne oznámená potvrdením o prijatí návrhu príslušným exekučným súdom v zmysle osobitného predpisu. Žiadosť o sprístupnenie informácií má za cieľ poskytnúť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala výhradne pokynom na výkon určitých činností, alebo postupu povinnej osoby. Podľa názoru súdu, žalobcom požadované informácie nie sú informáciami týkajúcimi sa rozhodovacej činnosti súdu, informáciami o rozhodnutí alebo výsledku konania, ktoré sú súdy povinné sprístupniť podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií v spojení s ust. §82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z.z. Žalobcu, ako účastníka súdneho konania, z ktorého žalobca žiadal sprístupniť informáciu, nemožno považovať za žiadateľa podľa § 4 ods. 1 zákona o slobode informácií, t.j. osobu, ktorá sa nemôže o požadovanom, jemu neprístupnom a neznámom údaji dozvedieť inak, ako postupom podľa zákona o slobode informácií. Práva žalobcu ako účastníka súdneho exekučného konania na získanie údajov zo súdneho spisu, potrebných pre hájenie svojich nárokov sú zaručené vyššie citovanými osobitnými procesnými ustanoveniami, ktorých aplikácia má v danom prípade prednosť pred aplikáciou zákona o slobode informácií, tak ako to analogicky vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sži 8/2009, podľa ktorého, právo účastníka konania na prístup k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdu v jeho právnej veci má charakter špeciality k všeobecnému právu občanov na poskytnutie informácií. S prihliadnutím na uvedené, sa súd odchýlil od právneho názoru prezentovaného v rozhodnutiach tunajšieho súdu v obdobných veciach, sp. zn. 2S/280/2012 a 5S/222/2012. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca podal žiadosť podľa § 64 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. v spojení s položkou 24a a 28 Sadzobníka súdnych poplatkov tak, ako to konštatoval žalovaný, ktorou žiadal o poskytnutie informácie evidenčného charakteru v exekučnom konaní, v ktorom vystupuje na strane oprávnenej osoby, t.j. ako účastník konania, a preto mu nebolo možné požadovanú informáciu sprístupniť podľa zákona o slobode informácií ale postupom podľa osobitnej právnej úpravy, ktorú na daný prípad správne aplikoval. Čo sa týka námietky žalobcu, ohľadom nulity prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že toto nebolo vydané oprávnenou osobou, túto považuje súd za nedôvodnú. V príslušnom rozvrhu práce súdu môže byť na poskytovanie informácií poverená zamestnankyňa Infocentra, avšak rozhodnutie vydáva predseda súdu, ktorý je oprávnený vydať rozhodnutie podľa zákona o slobode informácií ako štatutárny orgán povinnej osoby. Prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného boli vydané v zákonných lehotách a osobami príslušnými podľa zákona. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi nepriznané právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.