Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/147/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201366 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201366.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: UP LINE, s.r.o., IČO: 36 746 355, Černicová 6, Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020506/1/941330/2012/5051-r zo dňa 23.4.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.7.2012 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020506/1/941330/2012/5051-r zo dňa 23.4.2012 v spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza č. 9313401/1653/2012/Bla zo dňa 16.1.2012. V žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza dodatočným platobným výmerom v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní), nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX € za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 a určil vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 vo výške X XXX,XX €. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom bolo rozhodnuté žalovaným tak, že odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), potvrdil. Žalobca v žalobe uviedol, že z odôvodnenia dodatočného platobného výmeru správcu dane vyplýva, že za sledované obdobie žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie DPH na základe faktúr vystavených daňovým subjektom SUNEDU, s.r.o., Prievidza, a to za faktúry: č. 09120 zo dňa 29. 7. 2009 za plnenie Zmluvy o dielo číslo 6 - 12/2008, podľa čl. VII, priame náklady dodávateľské, podľa čl. VII ods. 3, provízia, podľa čl. VII bod 3, celkom XX XXX €, č. 09133 zo dňa 25. 8. 2009 celkom XX XXX,XX €, č. 09161 zo dňa 25. 9. 2009 celkom XX XXX €, na základe predmetnej zmluvy o dielo z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona číslo 222/2004 Z.z. o Dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). V odvolaní voči dodatočnému platobnému výmeru žalobca uviedol, že správca dane dospel k nesprávnym právnym záverom, ktoré sú v rozpore s platnými právnymi predpismi a súčasne jeho postup nemá zákonný základ v zmysle úpravy zákona o správe daní a Ústavou Slovenskej republiky. S rozhodnutím správcu dane a žalovaného ako i s jeho právnymi závermi žalobca nesúhlasil, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a ich konanie vykazuje vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí. Uviedol, že daňový úrad vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009. O výsledku tejto kontroly vyhotovil protokol č. 675/320/432/2011/ Bla zo dňa 3.1.2011, ktorý bol prerokovaný a doručený dňa 28.1.2011. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie zákona o DPH. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal daňový úrad dňa 4.2.2011 Dodatočný platobný výmer č. 675/230/7657/11/Bír, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 12.2.2011 (ďalej len „pôvodný dodatočný platobný výmer“). Žalobca sa voči pôvodnému dodatočnému platobnému výmeru odvolal a Finančné riaditeľstvo SR zrušilo odvolaním napadnuté rozhodnutie daňového úradu a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňový úrad vykonal v rámci daňového konania ďalšie dokazovanie v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu v zmysle § 48 zákona o správe daní, na základe čoho vydal Dodatočný platobný výmer č. 9313401/1653/2012/Bla zo dňa 16.1.2012. Žalobca v žalobe citoval ustanovenia § 15 ods. 13, 14, § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní, článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa žalobcu bola daňová kontrola v čase vydania rozhodnutia zo dňa 16.1.2012 už ukončená. Daňovú kontrolu skončenú dňom 28.1.2011 podľa žalobcu nie je možné ďalej vykonávať, teda ani dopĺňať dôkazy, ktoré správca dane môže vykonávať len v rámci daňovej kontroly. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného, podľa ktorého správca dane nevykonával ďalšiu daňovú kontrolu po tom, čo žalovaný zrušil pôvodný dodatočný platobný výmer a správca dane vykonával ďalšie konanie v súlade s ust. § 48 ods. 5 zákona o správe daní, počas ktorého preveroval zistenia, ku ktorým bol zaviazaný odvolacím orgánom. Podľa žalobcu žalovaný dospel na základe nesprávneho výkladu ust. § 48 ods. 5 zákona o správe daní k nesprávnemu právnemu záveru, že daňový úrad bol na základe rozhodnutia Finančného riaditeľstva oprávnený pokračovať v ďalšom daňovom konaní vykonávaním nových dôkazov i napriek absencii zákonnej úpravy, ktorá by vykonávanie nových dôkazov v tomto štádiu konania výslovne pripúšťala. Žalobca sa domnieva, že nezákonnosť konania daňového úradu spočívala aj v nesprávnej aplikácii ust. § 30a zákona o správe daní na predmetné daňové konanie, pretože v zmysle ust. § 44 ods. 6 v spojení s ust. § 15 ods. 13 zákona o správe daní, je správca dane zo zákona povinný vydať platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer v lehote do 10 dní odo dňa skončenia daňovej kontroly. Správca dane v rámci výkonu kontroly nespochybnil reálnosť predmetu plnenia deklarovaného na predmetných faktúrach, hlavným dôvodom neuznania nároku na odpočet dane z predmetných faktúr bola skutočnosť, že práce fakturované spoločnosťou SUNEDU s.r.o. pre žalobcu neboli dodané firmou D. BAU SHOP&CONSTRUCT WORK. Správca dane uviedol, že nezastihnuteľnosť dodávateľa, nemôže byť podkladom pre poskytovanie úľav daňovému subjektu v povinnosti riadne preukázať všetky podklady na overenie správnosti uplatneného nadmerného odpočtu DPH. Keďže žalobca dostatočne nepreukázal vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, a teda ani vznik práva na odpočítanie dane, nesplnil podmienku uvedenú v ustanovení § 49 ods. 1 zákona o DPH. Uviedol tiež, že faktúra z hľadiska nároku na odpočítanie dane je použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Podľa správcu dane v danom prípade žalobca nepreukázal, že osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, reálne dodala plnenia na faktúrach uvedené. Správca dane teda spochybnil to, kým boli tovary a služby dodané. Žalobca v žalobe citoval ustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 19 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a uviedol, že tvrdenie správcu považuje za neopodstatnené, nemajúce základ vo vykonanom dokazovaní a platnom právnom poriadku. Podľa žalobcu bolo v rámci daňovej kontroly preukázané, že žalobca mal uzavretú zmluvu o dielo číslo 6 - 12/2008 (02 - 28/2008), predmetom ktorej bolo okrem iných aj realizovanie výstavby nehnuteľnosti - rodinného domu Ľ.. Š. XX, U.. Bolo preukázané, že predmetná nehnuteľnosť sa na adrese skutočne nachádza a dodávateľ vystavenie faktúr potvrdil. Žalobca zdôraznil, že predložil správcovi dane riadne vystavené faktúry, ktorým zodpovedá reálne plnenie, a to existencia nehnuteľnosti, výstavba ktorej bola predmetom zmluvy o dielo. Podľa jeho názoru nemožno od neho žiadať preukázanie skutočností týkajúcich sa vzťahu dodávateľa a jeho subdodávateľov. Je na správcovi dane, aby v rámci svojho dôkazného bremena toto tvrdenie žalobcu vyvrátil, čo sa nestalo. Skutočnosť, kto a akým spôsobom vykonal v subdodávke dielo pre zmluvného partnera žalobcu nemá v danom prípade vzhľadom na jeho reálnu existenciu, žiaden vplyv na vznik nároku na odpočet DPH. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že skutočnosti týkajúce sa osoby D. F., preskúmanie jeho duševného stavu, sú pri posudzovaní možnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov zo strany jeho osoby pre dodávateľskú spoločnosť žalobcu relevantné, pretože u uvedenej osoby sa vyskytli opakované daňové delikty pri ktorých bol menovaný oslobodený pre nepríčetnosť. V tejto súvislosti správca dane poukázal na ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu, akékoľvek úvahy správcu dane o platnosti alebo neplatnosti akýchkoľvek právnych úkonov urobených D. F., pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol D. F. pozbavený spôsobilosti na právne úkony, sú právne irelevantné. Prezumpcia neplatnosti právneho úkonu len preto, že osoba, ktorá takýto úkon urobila bola neskôr pozbavená spôsobilosti na právne úkony nemá oporu v platnom právnom poriadku, je neprípustná. Žalobca na základe uvedeného považoval dodatočný platobný výmer za vydaný v rozpore so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky, ktorým bol žalobca ukrátený na svojich právach. Podľa názoru žalovaného, námietka žalobcu o vylúčení aplikácie § 30a zákona o správe daní je nedôvodná, pretože správca dane dodržal zákonom stanovenú lehotu podľa § 15 ods. 14 zákona o správe daní. Zrušením a vrátením veci prvostupňovému orgánu správcovi dane sa vec dostala procesne do štádia ďalšieho konania podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní. Žalobca poukázal na ustanovenie § 48 ods. 2, 5 zákona o správe daní a uviedol, že žalovaný mal možnosť doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu alebo doplnenie dokazovania uložiť prvostupňovému orgánu a až následne o odvolaní rozhodnúť. V prípade, ak by odvolací orgán postupoval podľa uvedených ustanovení a nové dôkazy by vykonal sám alebo by na ich vykonanie zaviazal prvostupňový orgán, mohol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vysloviť právny názor, ktorým by bol prvostupňový orgán pri hodnotení už vykonaných dôkazov viazaný. Žalovaný dospel na základe nesprávneho výkladu § 48 ods. 5 zákona o správe daní k nesprávnemu právnemu záveru. Svojvoľný výklad zákona žalovaným považoval žalobca za nesprávny, jednoznačne účelový, vykonaný ústavne nesúladným spôsobom. Nezákonnosť postupu daňových orgánov žalobca vidí aj v tom, že spojil daňové konania na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2009 a 4. štvrťrok 2009 do jedného konania. Z logického aj gramatického výkladu ustanovenie § 11 ods. 1 a 2 zákona o správe daní je zrejmé, že ústne pojednávanie je možné viesť len pre jedno daňové konanie. Predmetné ustanovenia neoprávňujú správcu dane uskutočniť jedno ústne pojednávanie pre viaceré daňové konania a preto považuje spísané zápisnice ako aj dodatočný platobný výmer a rozhodnutie žalovaného vydané na základe uvedených dokladov za vydané v rozpore so zákonom. Podľa žalobcu z ust. § 71 zákona o DPH nevyplýva, že by podstatnou náležitosťou faktúry bola príloha s prípadným rozpisom jednotlivých služieb a tovarov poskytnutých a dodaných dodávateľmi, resp. subdodávateľmi, preto predmetné faktúry predložené žalobcom vystavené v súlade s ust. § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH, keď neobsahovali prílohu s položkovým rozpisom dodaných tovarov a poskytnutých služieb, nemôže mať vplyv na právo na odpočet dane uplatnený zo strany žalobcu. Predmetné faktúry obsahovali množstvo a druh dodaného tovaru, resp. rozsah a druh dodanej služby, s odkazom na konkrétne ustanovenie Zmluvy o dielo č. 6-12/2008, z ktorého je zrejmé, že predmetom fakturácie boli priame náklady dodávateľské podľa čl. VII. ods. 3 (t.j. náklady na realizáciu diela - stavby Ľ.. Š. XX F. U. podľa projektovej dokumentácie) a provízia podľa čl. VII. ods. 3 (t.j. 1,5 % z objemu týchto nákladov, resp. investícií). Žalobca v celom rozsahu vyčerpal a uniesol svoje dôkazné bremeno. Podľa neho je neprijateľné, aby odpočítanie DPH na vstupe správcom dane, bolo podmienené preukázaním skutočností, ktoré môžu preukázať iba ďalšie osoby zúčastnené na transakcii, pričom nie je možné od žalobcu žiadať preukázanie skutočností týkajúcich sa vzťahu dodávateľa a jeho subdodávateľov (rozsudok NSSR 3Sžf 1/2011). Ak správca dane spochybňuje skutočnosť, či predmet plnenia fakturovaný žalobcovi faktúrami bol skutočne poskytnutý spoločnosťou SUNEDU s.r.o., pričom z vykonaného dokazovania je nepochybné, že konateľ tejto spoločnosti, ako zmluvného dodávateľa žalobcu vystavenie týchto faktúr ako i dodanie plnení týmito fakturovaných priamo potvrdil, je na správcovi dane, aby v rámci svojho dôkazného bremena toto tvrdenie žalobcu vyvrátil, čo sa však v danom prípade nestalo. Žalobca má za to, že postup daňového úradu po zrušení pôvodného dodatočného platobného výmeru nie je v súlade so zákonom o správe daní a s Ústavou SR, vrátane vydania dodatočného platobného výmeru, ako aj postup finančného riaditeľstva, ktoré svojim rozhodnutím takýto postup daňového úradu a jeho rozhodnutie potvrdilo, je v rozpore so zákonom. Žalobca preto žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 23.4.2012 č. 1020506/1/941330/2012/5051-r a dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín, pobočka Prievidza zo dňa 16.1.2012 č. 9313401/1653/2012/Bla a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 7. 9. 2012 uviedol, že žalovaný postupoval podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní, keď zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správcovi dane uložil preveriť u skutočného realizátora stavby (Palete - Stav, s.r.o., Prievidza) a hlavného projektanta plnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou SUNEDU s.r.o., Prievidza podľa zmluvy a predmetných faktúr, prípadne účasť D. L. ako stavbyvedúceho. Správca dane mal aj vyhodnotiť okolnosť, že na predmetných faktúrach je uvedené iné interné číslo zmluvy žalobcu. Všetky skutočnosti uložené odvolacím orgánom zistenej daňovej kontrole, daňových konaniach ako aj skutočnosti zistené dal v ďalšom konaní z vlastného podnetu správcu dane mali byť podkladom pre nové rozhodnutie vydané podľa § 30 zákona o správe daní. Správca dane konal v súlade s rozhodnutím žalovaného, s jeho právnym názorom ktorým bol viazaný a nebolo teda v rozpore so zákonom. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že správca dane môže vykonávať dokazovanie iba počas daňovej kontroly. Tento postupuje podľa § 29 ods. 1 až 4 zákona o správe daní, ktorý neobmedzuje výkon dokazovania len na daňovú kontrolu. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu po vylúčení aplikácie § 30 a zákona o správe daní týkajúcim sa v spojení daňového konania - daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2009 a 4. štvrťrok 2009 do jedného konania. Postup správcu dane, keď v rámci jedného ústneho pojednávania spíše jednu zápisnicu v ktorej zaznamená skutočnosti týkajúce sa viacerých zdaňovacích období žalovaný považuje za súladný so zásadou hospodárnosti a efektívnosti ako aj s ustanovením § 2 ods. 2 zákona o správe daní. Sprvu CD nezistil, že spoločnosť SUNEDU s.r.o. osobne nevykonávala práce na stavbe rodinného domu nevykonávala ani iné činnosti, ku ktorým sa zaviazala v zmluve, napríklad neviedla stavebný denník. Z uvedeného dôvodu správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov poddodávateľom D. F.. Faktúry predložené žalobcom odkazovali na ustanovenia zmluvy, ktoré nekorešpondovali s dodanými zdaniteľnými obchodmi žalobcu v predmetnom zdaňovacom období. Provízia podľa zmluvy bola stanovená percentom a nie je zrejmý základ zrealizovaných poddodávok (zo žiadnych predložených dokladov v spise) a z ktorých mala byť určená. Vzhľadom k tomu, že vo faktúre neboli uvedené konkrétne zdaniteľné obchody, z ktorých by bolo možné identifikovať fakturované dodávky, správca dane umožnil nahradiť konkrétne chýbajúce údaje žalobcovi predložením príloh (napríklad dodacie listy), z ktorých by bolo možné fakturované dodávky konkretizovať. Žalobca túto možnosť nevyužil, nedostatok neodstránil, čím predložené faktúry nenaplnili podmienku stanovenú v § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH. Správca dane preveroval skutočné zdaniteľné obchody vykonávané na stavbe Ľ.. Š. XX, U., podľa LV č. XXXX, vyhodnotil jediný existujúci stavebný denník vedený spoločnosťou Palete - Stav s.r.o., Prievidza a tiež skutočných dodávateľov a subdodávateľov na tejto stavbe a zistil, že dodávky fakturované predmetnými faktúrami, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, neboli v skutočnosti dodané. Žalovaný nespochybňuje právne úkony vykonané D. F. pred pozbavením spôsobilosti na právne úkony súdom. Správca dane rozsiahlym dokazovaním preukázal, že D. F. v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov trpel vážnym duševným ochorením a nebol schopný rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť ani nebol schopný ovládať svoje konanie. V znaleckom posudku č. 1/2009 znalca MUDr. Mária Procházková, odbor psychiatria a MUDr. Klára Ďurová, odbor psychiatria, vo veci vyšetrenia duševného stavu D. F., D. F. vypovedal: „Sám som fungoval - som ako biely kôň, musím chápať, čo to je, neviem, prečo zo mňa robia všetci dementa. Neviem, prečo do mňa všetci hustia, robím to normálne a hotovo, inač sa to nedá“... Na živnosť robil asi 2 roky do roku 2001 - 2002. Papierovo firma funguje doteraz. Sám nemohol firmu zrušiť, nemal z čoho žiť. Potreboval z niečoho žiť, „oni mu povedali, že budú na neho písať papiere, dal im pečiatku, s firmou si robili čo chceli, jemu dávali mesačne nejaké financie tak do X.XXX - X.XXX. mesačne“, vyhrážali sa mu, aby sa neprekecol, inak bude s ním zle. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane a ani žalovaný nevyhlásili právne úkony D. F. za neplatné, vykonaným dokazovaním však preukázali, že vystaveným faktúram a zmluvám chýba skutková podstata, ktorá je rozhodná pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty. Žalovaný svojím konštatovaním o zneužití D. F. len vyhodnotil zistenia týkajúce sa uskutočnenia zdaniteľných obchodov dodávateľom a poddodávateľom žalobcu. K námietke žalobcu, že Zmluva o dielo č. 6-12/2008 bola v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení fakturovaných žalobcovi faktúrami č. 09120, 09133, 09161 platná a účinná, žalovaný uviedol, že zo Zmluvou o dielo č. 02-28/2008 (rukou dopísané do pravého horného rohu 6-12/2008) so spoločnosťou SUNRISE EDUCATION, s.r.o., Prievidza, ktorej predmetom je sprostredkovanie, obstaranie a zabezpečenie manažérskych činností z pozície generálneho realizátora pre administratívu v termíne od 1.8.2008 do 1.8.2009 sa podrobne vyrovnal vo svojom rozhodnutí. Nezodpovedá zásade logického myslenia, aby dodávateľ vo svojich faktúrach uvádzal nejaké rukou dopísané číslo zmluvy, pravdepodobne interné číslo odberateľa. Dielo v zmysle zmluvy malo byť dokončené dňa 1.8.2009. Práce, ktoré sú predmetom fakturácie, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, nie sú vykonávané na stavbe podľa stavebného denníka spoločnosti Palete - Stav, s.r.o., Prievidza v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2009 a tiež nie sú fakturované spoločnosti SUNEDU s.r.o. poddodávateľom D. F. - BAU SHOP CONSTRUCT & WORK. Žalovaný ďalej uviedol, že rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fullcrum Ellectronics) a C-484/03 (Bond House) nie je možné aplikovať na prípad žalobcu, ktorý vedel, že spoločnosť SUNEDU s.r.o. pre neho stavebné práce nevykonávala a z výpovede svedkov zúčastnených sa na výstavbe rodinného domu je zrejmé, že D. F. tam fyzicky nevideli, komu sa bude fakturovať rozhodol I.. A. a nie skutočné dodanie prác. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. v rozsahu žaloby podľa ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1020506/1/941330/2012/5051-r zo dňa 23.4.2012, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Trenčín - pobočka Prievidza, Dodatočný platobný výmer č. 9313401/1653/2012/Bla zo dňa 16.1.2012, ktorým správca dane nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX € za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 a vyrubil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť vo výške X XXX,XX €. Z administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Prievidza oznámil žalobcovi listom doručeným dňa 5. 2. 2010 vykonanie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2009. Žalobcu vyzval na predloženie všetkých dokladov potrebných k vykonaniu kontroly v určenej lehote. Dňa 1. 3. 2010 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní v rámci ktorého boli predložené daňové a účtovné doklady ku kontrole. Dňa 5. 3. 2010 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní v rámci ktorého bolo vykonané zisťovanie ohľadom spracovateľa účtovníctva. Bolo skontrolované vedenie účtovníctva a evidencia vo vzťahu k faktúram spoločnosti SUNEDU s.r.o. Na žiadosť správcu dane bola predĺžená lehota na vykonanie daňovej kontroly do 28. 1. 2011. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 4. 10. 2010 bol zástupca žalobcu informovaný o zistených skutočnostiach prebiehajúcej kontroly. Správca dane vykonal šetrenie formou dožiadania príslušnému správcovi dane daňového subjektu SUNEDU s.r.o., Prievidza ohľadom účtovných dokladov týkajúcich sa dodávky pre žalobcu v kontrolovanom období ako i zistením subdodávateľa prác. Miestnym zisťovaním správca dane ďalej zistil, že na adrese Ľ.. Š. XX, U. sa nachádza rozostavaný nadštandardný rodinný dom, ktorého realizátorom je spoločnosť Palete - Stav, s.r. o., Prievidza. Aktuálny konateľ spoločnosti SUNEDU s.r.o., Prievidza nevedel príslušnému správcovi dane poskytnúť informácie o zdaniteľných plneniach pre spoločnosť žalobcu. Bývalý majiteľ a konateľ tejto spoločnosti ho informoval, že doklady boli predložené k daňovej kontrole a on žiadne účtovné dokumenty neprevzal. V súčasnej dobe spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 675/320/432/2011/Bla zo dňa 3.1.2011. Protokol bol s platiteľom DPH prerokovaný a doručený dňa 28.1.2011. Dňa 4. 2. 2011 vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 675/230/7657/11 / Bír, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2009 v sume XX XXX,XX € a vyrubil mu rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XXXX,XX €.. V odôvodnení predmetného rozhodnutia poukázal na predložené daňové priznanie v ktorom si žalobca uplatnil vyššie uvedený nadmerný odpočet DPH za príslušné zdaňovacie obdobie. Uviedol že svoj nárok si daňový subjekt odvodil od faktúry č.: 09120 zo dňa 29. 7. 2009, 09133 zo dňa 25. 8. 2009, 09161 zo dňa 25. 9. 2009 ktorými si spoločnosť SUNEDU s.r.o. voči žalobcovi vyúčtovala plnenie v zmysle zmluvy o dielo číslo 6 - 12/2008 podľa EÚ čl. VII, priame náklady dodávateľské podľa čl. VII ods. 3, provízia podľa čl. VII bod 3 v sumách XX XXX €, XX XXX, XX €, XX XXX €. Správca dane poukázal na výsledky zisťovaní, výpoveď svedka, bývalého konateľa dodávateľa žalobcu, I.. T. A., ktorý k predmetnej zmluve o dielo uviedol, že v danom prípade spoločnosť sprostredkovala obstaranie a zabezpečenie manažérskych činností z pozície generálneho realizátora pre administratívu, natipovanie vhodnej nehnuteľnosti v katastri U., uzatvorenie kúpno predajných zmlúv a zabezpečenie činností súvisiacich s katastrom, kompletizácia búracieho povolenia, kompletizácia dokumentácie stavebného povolenia, výber architekta, realizáciu stavebného projektu zabezpečenú subdodávateľom, kolaudáciu a prevzatie diela od subdodávateľov a odovzdaní diela objednávateľovi. Malo sa jednať o plnenie týkajúce sa nehnuteľností na Ľ.. Š. XX, U.. Podľa zmluvy mala byť celková cena ako odmena pre zhotoviteľa predstavovať 3 % z celkového finančného objemu realizovaných činností, najmenej však XX XXX ,- Sk, prípadne 1,5%-nú províziu podľa rozpočtu stanoveného projektovou dokumentáciou. Úhrady boli vykonané bankovým prevodom. Generálnym dodávateľom bola firma BAU SHOP Construct&Work a tá mala subdodávateľov na rôzne časti stavby. Predmetnú firmu zastupoval pán F.. Tvrdenia bývalého konateľa dodávateľa žalobcu správca dane nemal možnosť preveriť, pretože podľa jeho tvrdenia všetky doklady odovzdal súčasnému konateľovi, ktorý tvrdil, že neprevzal žiadne doklady. Správca dane ďalej zistil že D. F. ako subdodávateľ dodávateľa žalobcu bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Správca dane si vyžiadal kópiu znaleckého psychiatrického posudku predmetnej osoby z ktorého zistil, že trpí vážnym duševným ochorením, nebol schopný rozoznať nebezpečenstvo svojho konania a nebol schopný ovládať svoje konanie. Podľa jeho vyjadrenia robil na živnosť asi 2 roky v rozmedzí obdobia 2001 - 2002, sám fungoval ako "biely kôň", papierovo firma funguje do súčasnosti. Potreboval z niečoho žiť, oni mu povedali, že budú na neho písať papiere, dal im pečiatku, s firmou si robili čo chceli, jemu dávali mesačne tak XXXX - XXXX mesačne. Na základe okolnosti, že žalobca nepreukázal zdaniteľné plnenie, nebolo preukázané že vystavené faktúry odrážajú reálny stav, správca dane nepriznal žalobcovi uplatnený odpočet DPH a vyrubil mu daňovú povinnosť. Na základe odvolania žalobcu bolo predmetné rozhodnutie správcu dane rozhodnutím č. I/226/9029-62824/2011/ 990618 -r zo dňa 7. 6. 2011 zrušené a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný uviedol, že z odôvodnenia dodatočného platobného výmeru nie je zrejmé, na základe akých skutočností a dôkazov správca dane dospel k záveru o neuskutočnení zdaniteľných obchodov, pričom nepostačuje samotné konštatovanie porušenia príslušného ustanovenia zákona bez riadneho preukázania a zdôvodnenia. Dňa 28. 1. 2011 bol príslušným správcom dane vypočutý Ing. arch. Borislav Benedek, ktorý je konateľom spoločnosti Cstudio s.r.o., Bratislava. Podľa jeho vyjadrenia vypracovala jeho spoločnosť návrh na stavbu rodinného domu na ulici Ľ.. Š. XX, U. pre spoločnosť SUNEDU s.r.o.. Pre inú spoločnosť v súvislosti s daným projektom práce nevykonávali. Ich práca spočívala v projektovaní interiéru, projekt bol vypracovaný 14. 12. 2010 a konzultačná činnosť bola uskutočnená 27. 4. 2010. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 675/320/77721/2001/Bla zo dňa 10.10.2011 Dalibor Franko, konateľ spoločnosti Palete - Stav s.r.o., Prievidza, vyplynulo, že realizátorovom diela - nehnuteľnosti Ľ..Š. XX, U., bola spoločnosť Palete - Stav s.r.o., Prievidza v roku 2009, ktorá ako realizátor stavby viedla stavebný denník v zdaňovacích obdobiach III. - IV. štvrťrok 2009. V stavebnom denníku sa viedli súpisy vykonaných prác, na základe ktorých sa vykonávala fakturácia. Podľa neho sa niečo fakturovalo v zdaňovacích obdobiach III. - IV. štvrťrok 2009 pre odberateľa SUNEDU s.r.o., Prievidza v súvislosti so stavbou Ľ..Š. XX. Spoločnosť SUNEDU s.r.o. sa podieľala na realizácii diela nehnuteľnosti Ľ..Š. XX, U. tak, že I.. A. rozhodoval, kam sa budú fakturovať vykonané práce, boli tam uzatvorené zmluvy a dohody a potom následne sa to prefakturovalo spoločnosti. I.. A. mu bol predstavený ako šéf tej stavby, tak sa snažili riešiť všetko podľa neho. Neskôr si to už riešila p. L. osobne. Svedok ďalej uviedol, že meno D. F. pozná, väčšina faktúr išla však na firmu D. F. BAU SHOP CONSTRUCT & WORK. Stavbyvedúceho robil jeho človek F. Y., boli informácie, ktoré si riadil I.. A.. Činnosť stavbyvedúceho vykonával do novembra 2009 I.. A., resp. to riadil a až od novembra 2009 stavbyvedúceho vykonával F. Y.. Na začiatku stavby, keď sa rozhodovalo o fakturácii, I.. A. povedal, že stavebný dozor bude vykonávať D. F., ten sa na stavbe neukázal ani jedenkrát. V stavebnom denníku za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009 sú zaevidované práce vykonávané len spoločnosťou Palete - Stav s.r.o. na stavbe ulice Ľ..Š. XX, U., meno D. F. sa v stavebnom denníku nenachádza. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní, kde vypovedal svedok Ing. arch. Borislav Benedek ďalej vyplýva, že ako hlavný projektant stavby - rodinného domu Ľ..Š. XX, U., so spoločnosťou SUNEDU s.r.o. spolupracoval aj v roku 2009, pre spoločnosť vypracoval projekt na stavbu rodinného domu Ľ..Š., U., parcelné č. XXXX a za spoločnosť vystupoval I.. A.. Realizátorom stavby bola spoločnosť Palete - Stav s.r.o., Prievidza, za spoločnosť vystupoval p. Franko. Svedok ďalej uviedol, že neprišiel do styku s osobou vykonávajúcou činnosť stavbyvedúceho na uvedenej stavbe, D. F. nepozná a zmenu prác a odovzdanie prác riešil najviac s pani L. L. a zastupoval ju p. A.. Daňový úrad Prievidza požiadal Daňové riaditeľstvo SR o predĺženie daňového konania za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 do 31.1.2012 v zmysle ust. § 30a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, pretože nemohol rozhodnúť v lehote 60 dní. Daňové riaditeľstvo žiadosti správcu dane vyhovelo a lehotu na rozhodnutie v daňovom konaní predĺžilo do 31.1.2012. Na základe takto vykonaného dokazovania správca dane posúdil závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, hlavne ich vierohodnosť a rozhodol tak, že dodatočným platobným výmerom zo dňa 16.1.2012 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 v sume XX XXX,XX € a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume X XXX,XX €. Toto rozhodnutie bolo potvrdené preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 23.4.2012. Z oboch rozhodnutí vyplýva právny názor správcu dane, že neboli preukázané žiadne opodstatnené skutočnosti potvrdzujúce, že fakturované dodávky, z ktorých bola platiteľom odpočítaná daň, boli aj skutočne dodané spoločnosťou SUNEDU s.r.o., Prievidza. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 citovaného zákona). Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak je služba dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo z tretieho štátu a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku je príjemca služby podľa § 69 ods. 2 a 4, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotovenia faktúry; ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná. Súd sa oboznámil s obsahom zmluvy o dielo č. 02 - 28/2008 uzavretou medzi žalobcom a dodávateľom, spoločnosťou SUNEDU s.r.o., Prievidza (pred tým SUNRISE EDUCATION s.r.o.). Podľa čl. II zmluvy, žalobca sa zaviazal dokončené dielo prevziať a za dielo zaplatiť zhotoviteľovi dojednanú cenu. Cena za vykonanie diela bola predbežne určená dohodou podľa položiek: 1) obstaranie - 6 000 000 Sk, 2) realizácia búrania - 400 000 Sk, (pokiaľ je existuje nehnuteľnosť), 3) obstaranie búracej, stavebnej a kolaudačnej dokumentácie - 50 000 Sk, 4) verejné obstarávanie architekta a projektovej dokumentácie vrátane grafickej vizualizácie - 250 000 Sk, 5) realizácia diela podľa projektovej dokumentácie podľa rozpočtu. Celková cena ako odmena zhotoviteľa je podľa určených položiek 2) až 4) 3% z celkového finančného objemu realizovaných činností, najmenej 24 000 Sk. Splatnosť sumy je najneskôr do 30 dní od dátumu kolaudácie nehnuteľnosti. Pre realizáciu diela je provízia stanovená na 1,5 % z objemu investícií. V spise sa nachádza projekt pre stavebné povolenie vypracovaný spoločnosťou 3C STUDIO, Bratislava, v zmysle ktorého je investorom žalobca. Nevyplýva z neho, hodnota investícií. Zo stavebného denníka vedeného pre stavbu nehnuteľnosti na A.a je zrejmé, že dodávateľom predmetnej stavby bola spoločnosť Palete - Stav, s.r.o., Prievidza. K výkonu daňovej kontroly žalobca nepredložil potvrdenie o dokončení diela, o dátume kolaudácie nehnuteľnosti, ktorá bola v zmysle uzavretej zmluvy podmienkou pre splatnosť ceny za dodané dielo v zmysle čl. VII, bod 2. zmluvy. Správcovi dane zo strany žalobcu neboli predložené vierohodné doklady osvedčujúce výšku investícií, a teda správnosť účtovania ceny faktúrami č. 09120, 09133, 09161, ktorá by zodpovedala odmene zhotoviteľa podľa čl. VII, bod 1., posledná veta a bod 3. Krycie listy rozpočtu doložené k jednotlivým faktúram dodávateľa: D. F., BAU-SCHOP Construct&Work zo dňa 18. 6. 2009 nezodpovedajú vykonaným vyššie popísaným zisteniam, najmä tomu, že by uvedený subjekt vykonával akékoľvek dodávateľské práce pre fakturujúcu spoločnosť - SUNEDU s.r.o. Z obsahu spisu vyplýva, že kolaudácia nehnuteľnosti bola stanovená na deň 9.12.2010, pričom termín splatnosti odmeny pre SUNEDU s.r.o. bol zmluvne určený do 30 dní od termínu kolaudácie. Splatnosť odmeny preto nezodpovedá obdobiu III. štvrťroka 2009, t.j. obdobiu fakturácie a splatnosti faktúr. Z uvedeného dôvodu, podľa názoru súdu, žalobca nepreukázal vznik daňovej povinnosti. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Podľa § 15 ods. 5 písm. c) zákona o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety. Podľa § 15 ods. 6 písm. e) zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety. Podľa ust. § 15 ods. 14 zákona o správe daní, Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. O výsledku daňovej kontroly podľa prvej vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, (zákon o DPH) daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije. V danom prípade nastal začiatok daňovej kontroly dňa 8.2.2010. Lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená do 28.1.2011. Daňová kontrola bola ukončená v rámci zákonom stanovenej maximálnej lehoty dňom prerokovania protokolu, dňa 28.1.2011. Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 30a ods. 2 zákona o správe daní, v ostatných prípadoch je správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa začatia konania. Odvolací orgán (§ 48 ods. 1) je povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia podania tomuto orgánu. V osobitne zložitých prípadoch je správca dane a odvolací orgán povinný tak urobiť do 60 dní. O registrácii podľa § 31 je správca dane povinný rozhodnúť do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu alebo do siedmich dní odo dňa vysvetlenia, zmeny alebo doplnenia tejto žiadosti podľa § 31 ods. 10; pri registrácii podľa § 31 ods. 21 začína lehota plynúť nasledujúci deň po dni prijatia údajov v daňovom informačnom systéme. Podľa § 30a ods. 3 zákona o správe daní, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu tohto prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. Ak rozhoduje orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister financií Slovenskej republiky. Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní, odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní, odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom. Súd mal z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci nesporne za preukázané, že Daňový úrad Prievidza, ako správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu (začatá dňa 5.2.2010) na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 675/320/432/2011/Bla zo dňa 3.1.2011. Protokol bol s platiteľom dane prerokovaný a doručený 28.01.2011. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza nepriznal žalobcovi ako platiteľovi dane nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2009 v sume XX XXX,XX € a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume X XXX,XX € dodatočným platobným výmerom podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní, nakoľko platiteľ dane porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa SUNEDU s.r.o. napriek tomu, že k zdaniteľným obchodom nedošlo. Správca dane zistil, že daňový subjekt mal v evidencii DPH dodávateľské faktúry vyhotovené spoločnosťou SUNEDU s.r.o. za plnenie zo zmluvy o dielo č. 6-12/2008 (Ľ.. Š.) a 6-12/2009 (Ľ.. Š.), priame dodávateľské náklady a províziu, na základe ktorej si platiteľ uplatnil odpočítanie dane. V konaní bolo preukázané, že práce dodané pre spoločnosť SUNEDU s.r.o., nezodpovedajú skutočnosti, teda neboli vykonané dodávateľom D. F. BAU SHOP CONSTRUCT&WORK, ako tvrdil bývalý konateľ spoločnosti SUNEDU s.r.o. Ing. Juraj Toráč. Práce fakturované spoločnosťou SUNEDU s.r.o. pre žalobcu neboli dodané firmou D. F. BAU SHOP CONSTRUCT&WORK, čím žalobca dostatočne nepreukázal vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a teda ani vznik práva na odpočítanie dane, pretože nesplnil podmienku v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe poskytnutej výpovede Dalibora Franka, konateľa spol. Palete -Stav, s.r.o., Prievidza, ktorá bola realizátorom stavby a Ing. arch. Borisa Benedeka, hlavného projektanta stavby, nebola preukázaná prítomnosť D. F. ako stavbyvedúceho na stavbe rodinného domu Ľ.. Š. XX, U.. Podľa stavebného denníka za obdobie 3. štvrťrok 2009 práce na stavbe rodinného domu Ľ.. Š. XX, U. boli vykonávané spoločnosťou Palete -Stav, s.r.o., Prievidza a meno D. F. v stavebnom denníku nie je vôbec uvedené, a preto je možné konštatovať, že v daňovom konaní neboli preukázané žiadne relevantné skutočnosti ohľadom poskytnutia služieb, resp. stavebných prác, a zodpovedajúcej odmeny pre SUNEDU s.r.o., Prievidza, ktorá bola fakturované spornými faktúrami č. 09120, č. 09133, č. 09161 spolu vo výške XXX XXX,XX € tak, ako to tvrdil žalobca. Súd skonštatoval, že v priebehu daňového konania neboli preukázané žiadne podstatné skutočnosti potvrdzujúce výkon predmetných stavebných prác dodaných pre spoločnosť SUNEDU s.r.o. pobdodávateľom D. F. BAU SHOP CONSTRUCT&WORK. Podľa názoru súdu, na základe vykonaného dokazovania je možné sa v celom rozsahu stotožniť s právnym záverom žalovaného ako aj so zistením správcu dane, ktorý zistil porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane nespochybnil vykonanie prác, spochybnil len skutočnosť, že tieto práce vykonal D. F. BAU SHOP CONSTRUCT&WORK. Podľa názoru súdu, v tomto prípade nesporne došlo k porušeniu ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Zákona o DPH v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je možné odpočítať daň z tovaru či služby v deň, keď pri tomto tovare či službe vznikla daňová povinnosť. Táto podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona vzniká pri dodaní služby dňom dodania služby a tým na strane odberateľa vzniká právo na odpočítanie dane. V preskúmavanej veci však bolo zistené, že dodávateľovi daňová povinnosť nevznikla, v dôsledku čoho nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu, pokiaľ tento v žalobe namietal, že skutkový stav bol vo veci nedostatočne zistený a nesprávne právne posúdený. Podľa žalobcu, dôkazné bremeno spočíva na správcovi dane a poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03), v ktorých Európsky súdny dvor konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Súd však poukazuje aj na rozhodnutie vo veci Kittel (C -439/04), v ktorom bola táto zásada spresnená tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je Európsky súdny dvor toho názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté. K tejto námietke súd dáva do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o správe daní a aj s ohľadom na citované rozhodnutia Európskeho súdneho dvora je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. Žalobca ako daňový subjekt mohol a aj musel vedieť, že osoba, ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ, plnenia uvedené na faktúre reálne nedodala, keďže bol objednávateľom stavby a určite mal aj vedomosť (vyplýva to aj z obsahu vypočutých osôb), kto stavbu a akým spôsobom realizuje. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva. Krajský súd v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, resp. jeho postup, nie sú v súlade so zákonom. Žalobca mal možnosť v priebehu konania predkladať návrhy na dokazovanie, bol oboznámený s výsledkami vykonanej kontroly. K námietkam žalobcu ohľadom skutočnosti, že správca dane ako aj žalovaný nie sú oprávnení spochybňovať právne úkony D. F. pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony súd uvádza, že s touto námietkou nie je možné sa stotožniť, nakoľko správca dane a ani žalovaný nevyhlásil jeho úkony za neplatné. V napadnutom rozhodnutí bolo len poukázané na jeho duševný stav a na skutočnosť, že v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov trpel vážnym duševným ochorením, ktoré mohlo ovplyvniť vážnosť jeho konania. Žalovaný však vykonaným dokazovaním poukázal na zneužitie chorého človeka pre účely vystavenia faktúr za činnosti, ktoré reálne nevykonal a teda bolo preukázané, že vystaveným faktúram chýba skutková podstata, potrebná pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty. K námietke žalobcu, že zápisnicu z ústneho pojednávania možno vyhotoviť len pre jedno samostatné daňové konanie súd uvádza, že ani s touto námietkou nie je možné sa stotožniť, nakoľko správca dane v jednej zápisnici zaznamenal skutočnosti týkajúce sa viacerých zdaňovacích období v súlade so zásadou hospodárnosti a efektívnosti ako aj s ust. § 2 ods. 2 zákona o správe daní. K námietke žalobcu, že správca dane po tom, čo bola ukončená daňová kontrola, o ukončení ktorej bol vyhotovený protokol, ktorý bol riadne prerokovaný a doručený nie je možné ďalej vykonávať a ani dopĺňať dôkazy, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť, nakoľko správca dane bol viazaný právnym názorom Daňového riaditeľstva SR č. I/226/9029-62824/2011/990618-r, ktorý odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer č. 675/230/7657/11/Bír zo dňa 4.2.2011 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu doplnenia dokazovania za účelom zistenia skutkového stavu. Za tým účelom bolo aj predĺžené daňové konanie za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 do 31.1.2012 v zmysle ust. § 30a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. K námietke žalobcu, že ak predmetné faktúry neobsahovali prílohu s položkovým rozpisom dodaných tovarov a poskytnutých služieb, nemôže to mať vplyv na právo na odpočet dane uplatnený zo strany žalobcu, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť, nakoľko z predmetných faktúr nebolo možné identifikovať fakturované dodávky a provízia stanovená percentom bola nepreskúmateľná vzhľadom na základ zrealizovaných dodávok, ktoré neboli zrejmé. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné, ktoré by mohli ovplyvniť správnosť preskúmavaného rozhodnutia. Stotožnil sa s právnym a skutkovým zistením tunajšieho súdu vysloveným v súvisiacom konaní týkajúcom sa zdaniteľného obdobia 4. štvrťroku 2009, sp. zn. 1S 179/2012. Podľa názoru súdu, v období výkonu daňovej kontroly (od 8.2.2010 do 28.1.2011), správca dane vykonal šetrenie dostačujúce k vydaniu rozhodnutia, i keď toto nebolo dostatočným spôsobom odôvodnené, čo mu bolo vytknuté odvolacím orgánom. V rámci tohto konania boli zabezpečené dôkazné prostriedky zákonným spôsobom z ktorých vyplynulo, že žalobcovi jeho dodávateľ účtoval odmenu, určenie ktorej nezodpovedalo zmluvnému dojednaniu tak, ako to súd už uviedol už vyššie. Spoločnosť SUNEDU s.r.o. teda nepreukázala dojednané plnenie a žalobca v konaní nesplnil svoju dôkaznú povinnosť preukázať vznik svojej zdaniteľnej povinnosti. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci v medziach žaloby a žalobných dôvodov dospel k záveru, že správca dane v danom prípade postupoval v súlade so zákonom o správe daní. Vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom, boli dodržané jeho procesné práva a vo veci rozhodol skutkovo a právne správne. Žalovaný sa s námietkami žalobcu vznesenými v daňovom konaní náležite vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je podľa názoru súdu potrebné považovať za súladné so zákonom, a preto Krajský súd v Bratislave s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.