Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/239/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201384 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201384.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: RADIO, a.s., Prešovská 39, 821 02 Bratislava, zastúpený: Mgr. Andrej Šabík, advokát, Staromestská 6/D, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/030/2012 zo dňa 03.04.2012, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.07.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RL/030/2012 zo dňa 03.04.2012 vydaného v konaní č. 546- PLO/O-7147/2011, ktorým žalovaná žalobcovi uložila sankciu - upozornenie na porušenie zákona pre porušenie povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 8 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii tým, že na programovej službe FUN RADIO dňa 26.09.2011 odvysielalo o cca. 7:24 a o cca. 9:24 hod. komunikát propagujúci spoločnosť Quiltex a.s., o cca 5:48 hod. a cca. 7:30 hod. komunikát propagujúci službu FunFón, o cca. 7:52 hod. komunikát propagujúci spoločnosť ArtLogos, inštitúcia vzdelávania, o cca. 9:54 hod. komunikát propagujúci jazykovú školu Royal school, o cca.15:25 hod. komunikát propagujúci rýchlovarnú kanvicu značky Russel Hobbs a dňa 27.09.2011 o cca. 5:38 hod. a cca. 7:56 hod. komunikát propagujúci službu Fun Fón, o cca 7:22 a cca. 9:25 hod. komunikát propagujúci spoločnosť Qultex a.s., o cca. 7:50 hod. komunikát propagujúci spoločnosť ArtLogos, inštitúcia vzdelávania, o cca. 9:52 hod. komunikát propagujúci jazykovú školu Royal school, o cca. 17:07 hod. komunikát propagujúci rýchlovarnú kanvicu značky Russell Hobbs, ktoré naplnili definíciu dlhšieho reklamného oznámenia spracovaného do podoby programu informačného charakteru podľa § 35 ods. 8 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) pričom vysielanie týchto komunikátov zreteľne neoddelil slovným upozornením na charakter tohto vysielania. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a tiež zo skutkového stavu vyplýva, že všetky v rozhodnutí vytknuté komunikáty boli riadne oddelené jinglami typickými pre reklamu, ktoré síce neobsahovali upozornenie na charakter tohto vysielania, avšak žalobca ich ako vysielateľ v nezmenenej podobe vysiela už niekoľko rokov a z uvedeného dôvodu musí tieto jingle každý priemerný poslucháč FUN RADIA vnímať ako reklamný predel. Žalobca ako spornú vníma tiež otázku výkladu pojmu „dlhšie reklamné oznámenie“ spracované do podoby programu informačného charakteru, ktorý podporuje predaj, nákup alebo nájom tovarov. Žalovaná tento v napadnutom rozhodnutí definuje ako úsek prúdového vysielania, ktorý obsahuje komerčné informácie za predpokladu, že je oddelený podľa požiadaviek uvedených v § 35 ods. 8 zákona o vysielaní a retransmisii. Za dlhšie reklamné oznámenie je možné podľa názoru žalovaného považovať najmä úsek vysielania, v ktorom sa budú vyskytovať informácie komerčného charakteru. Žalovaná taktiež rozlišuje medzi reklamou (reklamným šotom) a dlhším reklamným oznámením, pričom rozdiel vidí v spôsobe prezentácie komerčných informácií a síce, že tieto komerčné informácie budú recipientovi sprostredkované v rámci súvislého uzavretého celku spolu s informáciami redakčného charakteru. Tento výklad uvedeného pojmu považuje žalobca za účelový, nakoľko nekorešponduje s textáciou § 35 ods. 8 zákona o retransmisii. Za jeden zo základných znakov uvedeného pojmu žalobca považuje časový faktor, t.j. dĺžku vysielaného oznámenia. Pokiaľ totiž zákonodarca explicitne zadefinoval dlhšie reklamné oznámenie, je evidentné, že počíta aj s možnosťou kratšieho reklamného oznámenia spracovaného do podoby programu informačného charakteru podporujúceho predaj, nákup alebo nájom služieb, s ktorým už ale nie je možné spájať tie isté právne následky a teda vysielateľ ho môže vysielať aj bez oddelenia slovným upozornením na charakter takéhoto vysielania. Dĺžka vysielania je tak jedným z podstatných hodnotiacich kritérií, s ktorými sa musí správny orgán vysporiadať vo svojom rozhodnutí. Opačný výklad by žalovanej umožňoval ukladať povinnosti nad rámec zákona, čo je podľa názoru žalobcu v rozpore s čl. 13 Ústavy SR. Žalobca je teda presvedčený, že predmetné komunikáty tento definičný znak reklamného oznámenia práve s ohľadom na dĺžku jeho trvania nespĺňajú. Komunikáty s dĺžkou trvania od 16 sekúnd do 3 minút, ktorých výlučným obsahom neboli len informácie týkajúce sa obchodných partnerov vysielateľa, nie je možné považovať za dlhšie a subsumovať ich bez ďalšieho pod ust. § 35 ods. 8 zákona o retransmisii. Žalovaná bola pri svojom rozhodnutí povinná zohľadniť pri aplikácií správnej úvahy všetky aspekty prípadu, mieru zavinenia vysielateľa a jeho negatívny dopad na poslucháča, čo v danom prípade opomenula. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutie pre jeho nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 05.02.2013 žalovaná uvádza, že nie je sporné oddelenie predmetných komunikátov zvukovými prostriedkami (jinglami) používanými pre oddelenie reklamy v rozhlasovej programovej službe FUN RÁDIO. Zo znenia ust. § 35 ods. 8 zákona o vysielaní a retransmisii je však zrejmé, že zákonodarca stanovuje prísnejšie požiadavky pre oddeľovacie prostriedky pri vysielaní dlhšieho reklamného oznámenia ako pri vysielaní reklamy ako klasického krátkeho komerčného šotu. Striktná požiadavka verbálneho upozornenia na komerčný obsah vysielania je odôvodnená najmä tým, že na rozdiel od reklamy, ktorej vysielanie je vzhľadom na jej formálne a obsahové spracovanie od redakčného obsahu relatívne spoľahlivo odlíšiteľné, vysielanie dlhšieho reklamného oznámenia práve vzhľadom na jeho formu odlíšiteľné od redakčného obsahu nebude, resp. bude odlíšiteľné len ťažko. Hlavným definičným znakom dlhšieho reklamného oznámenia je skutočnosť, že komerčné informácie sú spracované do podoby komunikátu informačného charakteru a práve táto zmiešaná forma komerčného oznámenia spôsobuje, že poslucháč môže ťažšie rozoznať, že obsahuje aj komerčné informácie. Dĺžka oznámenia sama o sebe teda nemôže byť jediným ani rozhodujúcim definičným znakom dlhšieho reklamného oznámenia podľa ust. § 35 ods. 8 zákona o vysielaní a retransmisii. Systém tohto zákona stanovuje pre vysielanie komerčných informácií tak v rámci televíznej ako aj rozhlasovej programovej služby základnú zásadu, a síce oddelenie reklamného od redakčného obsahu. Ustanovenie § 35 ods. 8 je výnimkou z tohto princípu a z tohto dôvodu sú pre jeho vysielanie stanovené prísnejšie kritériá. V prípade, ak vysielateľ odvysiela komerčné informácie spolu s redakčnými informáciami, poruší v závislosti od konkrétnych okolností buď ust. § 35 ods. 8 alebo iné zákonné ustanovenia. V žiadnom prípade nemôže obstáť výklad, že v prípade, ak žalobca usúdi, že dané reklamné oznámenie je kratšieho rozsahu, tak ho môže odvysielať s klasickými reklamnými jinglami. Žalovaná má za to, že pojem „dlhšie“ slúži primárne ako označenie odlišujúce tento inštitút od názvu „reklama“, keďže iba „reklamné oznámenie“ by túto funkciu nesplnilo dostatočne zreteľne. Žalovaná tiež poukazuje na skutočnosť, že účelom sankcie - upozornenie na porušenie zákona je oboznámiť sankcionovaný subjekt s výkladom správneho orgánu a poskytnúť mu návod ako sa vyvarovať tomuto porušeniu v budúcnosti. Je teda zrejmé, že žalobcom uvádzané skutočnosti, ako napr. miera zavinenia, nemôžu ovplyvniť výšku sankcie „upozornenie na porušenie zákona“. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na pojednávaní konanom dňa 13.05.2014 poverený zástupca žalovanej uviedol, že sa plne pridržiava písomného vyjadrenia. Má za to, že zo strany žalobcu bezosporu došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu porušením povinnosti ustanovenej v § 35 ods. 8 zákona o vysielaní a retransmisii v dňoch 26.09.2011 a 27.09.2011 tak ako sú špecifikované vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Výklad tohto ustanovenia nie je novým z hľadiska rozhodovacej praxe žalovanej a jeho vecná správnosť už bola potvrdená rozhodnutiami NS SR, napr. rozsudkom sp. zn. 5Sž/11/2012 zo dňa 29.10.2012. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalovaná začala správne konanie doručením Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 20.12.2011 doručeným žalobcovi dňa 12.01.2012. Z oznámenia vyplýva, že žalovaná začína správne konanie voči žalobcovi vo veci možného porušenia ust. § 35 ods. 8 zákona o vysielaní a retransmisii v súvislosti s tým, že na programovej službe FUN RADIO dňa 26.09.2011 odvysielal o cca. 7:24 a o cca. 9:24 hod. komunikát propagujúci spoločnosť Quiltex a.s., o cca 5:48 hod. a cca. 7:30 hod. komunikát propagujúci službu FunFón, o cca. 7:52 hod. komunikát propagujúci spoločnosť ArtLogos, inštitúcia vzdelávania, o cca. 9:54 hod. komunikát propagujúci jazykovú školu Royal school, o cca.15:25 hod. komunikát propagujúci rýchlovarnú kanvicu značky Hussel Hobbs a dňa 27.09.2011 o cca. 5:38 hod. propagujúci spoločnosť Qultex a.s., o cca. 7:50 hod. komunikát propagujúci spoločnosť ArtLogos, inštitúcia vzdelávania, o cca. 9:52 hod. komunikát propagujúci jazykovú školu Royal school, o cca. 17:07 hod. komunikát propagujúci rýchlovarnú kanvicu značky Russell Hobbs, ktoré naplnili definíciu dlhšieho reklamného oznámenia spracovaného do podoby programu informačného charakteru podľa § 35 ods. 8 zákona č. 308/200 Z.z., pričom vysielanie týchto komunikátov zreteľne neoddelil slovným upozornením na charakter tohto vysielania. Zároveň žalobcu vyzvala, aby sa v lehote do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia k veci vyjadril, prípadne navrhol dôkazy. Dňa 20.01.2012 bolo žalovanej doručené stanovisko vysielateľa k oznámeniu o začatí správneho konania, pričom argumenty obsiahnuté v tomto stanovisku boli obdobné žalobným námietkam. Rozhodnutím č. RL/030/2012 zo dňa 03.04.2012 vydanom v správnom konaní č. 546- PLO/O-7147/2011 žalovaná rozhodla tak, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 8 zákona o vysielaní a retransmisii konaním špecifikovaným v oznámení o začatí správneho konania, za čo mu žalovaná uložila sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Argumentácia rozhodnutia je postavená na tom, že rozdielom medzi reklamou a dlhším reklamným oznámením je spôsob prezentácie komerčných informácii a síce, že tieto budú recipientovi v druhom prípade sprostredkované v rámci súvislého uzavretého celku spolu s informáciami redakčného charakteru. Jeden z prípadov dlhšieho komerčného oznámenia môže byť prezentácia komerčných informácii pri zachovaní formálnych a obsahových zložiek prúdového vysielania, v rámci ktorého sú vysielané. Komerčné informácie budú teda napr. prezentované tými istým osobami, ktoré účinkujú v programovom pásme (moderátori, hostia...). V prípadoch komunikátov propagujúcich službu FunFón (26.09.2011 o cca. 05:48 hod. a cca. 07:30 hod. a 27.09.2011 o cca. 05:38 hod. a cca. 07:56 hod.) a rýchlovarnú kanvicu značky Russell Hobbs (26.09.2011 o cca 15:25 hod. a 27.09.2011 o cca 17:07 hod.) tvorili komerčné informácie integrálnu súčasť týchto komunikátov, pričom forma prezentovania komerčných informácií sa v žiadnom ohľade nelíšila od prezentovania ostatných informácií v rámci danej zložky vysielania. Komerčné informácie boli poslucháčovi prezentované moderátorom príslušného vysielacieho pásma bez akejkoľvek výraznej, tak formálnej ako aj obsahovej zmeny. V prípade komunikátov propagujúcich spoločnosť Quiltex a.s. (26.09.2011 o cca. 07:24 a cca 09:24 hod. a 27.09.2011 o cca 07:22 a 09:25 hod.), spoločnosť ArtLogos inštitúcia vzdelávania (26.09.2011 o cca. 07:52hod. a 27.09.2011 o cca. 07:50 hod.), jazykovú školu Royal school (26.09.2011 o cca. 09:54 hod. a 27.09.2011 o cca. 9:52 hod.) sa jedná o mierne odlišný prípad, kedy komunikáty mali formu súťaže, pričom komerčné informácie boli v prevažnej miere sústredené do krátkeho oznamu na záver, ktorý po formálnej stránke vykazoval určité odlišnosti od zvyšku vysielacieho pásma. Informácie v tomto krátkom ozname však boli jednoznačne obsahovo prepojené s predchádzajúcou časťou komunikátu, nakoľko vo všetkých prípadoch prezentovali príslušnú spoločnosť ako subjekt, ktorý venoval ceny do súťaže. Zmienky o týchto spoločnostiach sa tiež vyskytovali v prvej časti jednotlivých komunikátov. Moderátori v každom z komunikátov uviedli tieto spoločnosti ako poskytovateľov výhry v súťaži, v krátkosti tieto spoločnosti predstavili, príp. zmienku o spoločnosti zakomponovali priamo do súťaže. Komerčné informácie uvedené v záverečnom ozname boli teda obsahovo prepojené s ostatnými informáciami vo zvyšku jednotlivých komunikátov a ich obsahom bolo podporovať predaj služieb spoločnosti ArtLogos inštitúcia vzdelávania a jazykovej školy Royal School, pričom konkrétne komerčné informácie boli súčasťou celku, ktorý mal podobu programu informačného charakteru. Podľa ust. § 3 písm. i/ uvedeného zákona, program je 1. zvukový komunikát, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa vysielateľa, alebo 2. zvukovo-obrazový, zložený z pohybujúcich sa obrazov so zvukom alebo bez zvuku, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa alebo v rámci katalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Podľa ust. § 31a ods.1 uvedeného zákona, mediálna komerčná komunikácia je na účely tohto zákona zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo propaguje tovar, služby alebo dobrú povesť fyzickej osoby alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť a a/ je poskytovaná ako súčasť programu alebo program sprevádza za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej propagácie alebo b/ je programovou službou určenou výhradne na reklamu a telenákup alebo programovou službou určenou výhradne na vlastnú propagáciu. Podľa ust. § 31a ods. 1 uvedeného zákona, mediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie produktov, programovú službu určenú výhradne na reklamu a telenákup, programovú službu určenú výhradne na vlastnú propagáciu a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8. Podľa ust. § 32 ods. 1 tohto zákona, reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. Podľa ust. § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii, vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové prostriedky. Podľa ust. § 35 ods. 8 zákona o vysielaní a retransmisii, vysielateľ s licenciou vysielajúci rozhlasovú programovú službu môže vysielať dlhšie reklamné oznámenie spracované do podoby programu informačného charakteru, ktorý podporuje predaj, nákup alebo nájom tovarov alebo služieb. Začiatok aj koniec vysielania takého programu je vysielateľ povinný zreteľne oddeliť slovným upozornením na charakter tohto vysielania; na dlhšie reklamné oznámenia sa vzťahuje ustanovenie § 37 ods. 1. Podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní a retransmisii, za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá upozornenie na porušenie zákona. Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc zo zistení súdu, tak ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovanej, bolo podľa názoru súdu potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď žalovaná vydala napadnuté rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pri použití správnej úvahy vychádzala z princípov logického myslenia, vec správne právne posúdila a vydané rozhodnutie aj dostatočne a v súlade s pravidlami preskúmateľnosti odôvodnila. K tvrdeniu žalobcu, že všetky žalovanou vytknuté komunikáty riadne a zreteľne oddelil jinglami typickými pre reklamu súd uvádza, že ako vyplýva priamo z ust. § 35 ods. 8 zákona o retransmisii, takéto oddelenie nie je možné v prípade dlhšieho reklamného oznámenia považovať za dostačujúce, keďže zákon výslovne vyžaduje oddelenie slovným upozornením na charakter tohto vysielania. Súd sa takisto stotožňuje s tvrdením žalovanej, že ak zákonodarca výslovne uzákonil inštitút dlhšieho reklamného oznámenia, z tejto skutočnosti ešte nevyplýva existencia jeho opaku, ktorým by malo byť tzv. kratšie reklamné oznámenie. Takýto právny inštitút zákonodarca neustanovil, a ani to nebolo potrebné, vzhľadom na to, že ako správne uvádza žalovaná, dlhšie reklamné oznámenie nie je opakom žiadneho zákonom nepomenovaného inštitútu komerčnej komunikácie, ale pojem „dlhšie“ slúži len na dostatočne zreteľné odlíšenie od reklamy. Ak by sa jednalo o reklamu, musí komunikát spĺňať kumulatívne tri nasledujúce definičné prvky: ide o verejné oznámenie, toto je vysielané za odplatu, pričom jej zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb. Na rozdiel od nej potom dlhšie reklamné oznámenie je druh mediálnej reklamnej komunikácie - verejné oznámenie, spracovaný do podoby programu informačného charakteru, ktorý podporuje predaj, nákup alebo nájom tovarov alebo služieb. Tu je potom zrejmé, že odlišujúcim prvkom reklamy a dlhšieho reklamného oznámenia je práve spracovanie dlhšieho reklamného oznámenia do podoby informačného charakteru. Takto spracované komerčné informácie spolu s ďalšími - informačnými časťami programu tak tvoria jeden celok, a preto aj následne „dlhšie reklamné oznámenie“ je aj časovo „dlhšie“ než by potenciálne bol samotný reklamný šot s totožným obsahom, čo ale je len následkom podstaty inštitútu dlhšieho reklamného oznámenia, a nie odlišujúcim kritériom. V danom prípade tak komerčné informácie o spoločnostiach, resp. produktoch vymedzených v napadnutom rozhodnutí tvorili jeden celok so zvyškom vysielacieho pásma, t.j. napr. vysielanými súťažiami. Obe časti komunikátov tvorili svojím obsahom ako aj formou jeden uzavretý celok a nemožno ich posudzovať oddelene (pozri napr. aj rozsudok NS SR vo veci sp.zn. 5Sž/11/2012 zo dňa 29.10.2012). Z uvedeného potom vyplýva, že v napadnutom rozhodnutí špecifikované komunikáty boli dlhším reklamným oznámením podľa ust. § 35 ods. 8 zákona o vysielaní a retransmisii a vysielateľ mal povinnosť oddeliť začiatok a koniec vysielania takéhoto programu slovným upozornením na charakter tohto vysielania. Tu súd opätovne v súlade s argumentáciou žalovanej poukazuje na skutočnosť, že takáto prísnejšia zákonná požiadavka na spôsob oddelenia dlhšieho reklamného oznámenia slovným upozornením oproti akémukoľvek rozoznateľnému a zreteľnému spôsobu oddelenia reklamy je daná práve podstatou dlhšieho reklamného oznámenia a jeho spracovaním do podoby programu informačného charakteru, kedy by poslucháč bez takéhoto slovného oddelenia mal výrazne sťaženú možnosť rozoznať mediálnu komerčnú komunikáciu od redakčného obsahu. Ak teda žalobca v rozhodnutí uvedených prípadoch začiatok a koniec dlhšieho reklamného oznámenia neoddelil slovným upozornením, porušil zákonnú povinnosť uvedenú v ust. § 35 ods. 8 zákona o vysielaní a retransmisii a žalovaná postupovala súladne so zákonom a vecne správne, keď mu uložila sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Vzhľadom na uvedené potom súd žalobu ako nedôvodnú podľa§ 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.