Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/240/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201386 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201386.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. nám. 3, U., zastúpený: JUDr. Mgr. Michal Mrva LL.M, advokát, Šrobárova 6, Trnava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: X.-P-DI-U.-XX/XXXX zo dňa 28. mája 2012, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: X.-P-DI-U.-XX/XXXX zo dňa 28.05.2012 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 33,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur na účet žalobcu vedený v W. banke a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.07.2012 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: X.-P-DI-U.-XX/XXXX zo dňa 28.05.2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a ako vecne správne potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava V č.p.: K.-P- XXXX/V-OBCP-XXXX zo dňa 21.02.2012. Týmto prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca J. H. uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov platného a účinného v čase spáchania priestupku (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona mu bola uložená pokuta vo výške 150,- eur. Správny orgán uznal žalobcu vinného na tom skutkovom základe, že dňa 04.10.2010 cca v čase o XX:XX hod. viedol motorové vozidlo v Bratislave po Černyševského ulici, pričom pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu nedal prednosť v jazde vodičovi motorového vozidla jazdiacom v jazdnom pruhu, do ktorého prechádzal, pri odbočovaní ohrozil vodiča idúceho za ním, pričom nedbal na zvýšenú opatrnosť a pred odbočovaním vpravo sa nezaradil čo najbližšie k pravému okraju vozovky, následkom čoho spôsobil dopravnú nehodu. Konanie žalobcu správny orgán prvého stupňa kvalifikoval ako porušenie ustanovenia § 10 ods. 6, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase spáchania priestupku (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). Žalobca v žalobe uvádza, že rozhodnutie o odvolaní nebolo vydané v súlade so zákonom, keďže v rámci odvolacieho konania nedošlo k riadnemu preskúmaniu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a k odstráneniu vád prvostupňového konania a rozhodnutia, čím bol žalobca ukrátený na svojich právach. Tvrdí, že rozhodnutie o odvolaní je nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za to, že žalovaný sa v rozhodnutí o odvolaní v celom rozsahu stotožnil s vadným postupom a rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, s výnimkou procesno-právnych pochybení, ktoré však podľa jeho názoru nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia. V úvode žaloby v krátkosti popísal priebeh skutkového deja tak ako ho on ako účastník konania vnímal, poukázal na nesprávne skutkové zistenia a tvrdenia žalovaného, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom znalca, že predmetná časť ulice Černyševského asi do dvoch tretín dĺžky autobusovej zastávky, na úrovni ktorej vzniká od krajnice pravý odbočovací jazdný pruh, že tieto možno považovať za cestu s dvoma jazdnými pruhmi. Podľa názoru žalobcu pri posudzovaní počtu pruhov na ceste s poukazom na ust. § 10 ods. 11 zákona o cestnej premávke, nie je možné vychádzať iba zo šírky vozovky, ale najmä z reálnej možnosti súbežnej jazdy dvoch vozidiel. Na uvedenom úseku cesty potom nejazdia motorové vozidlá súbežne, pretože takáto jazda by bola pre takto jazdiacich vodičov nebezpečná. Žalobca ďalej odkazuje na obrázky 3 a 4 znaleckého posudku, ktoré majú jeho tvrdenia potvrdiť a potom má za to, že predmetný úsek cesty, na ktorom malo dôjsť k tejto dopravnej nehode je nevyhnutné považovať za cestu s jedným jazdným pruhom, a to aj na úrovni začiatku predmetnej autobusovej zastávky zo smeru jazdy žalobcu, kde začal obchádzať stojaci autobus a následne odbočovať vpravo. Žalobca žalobou vytýka, že žalovaný počas celého správneho konania neodstránil ani jeden z rozporov a protirečení znalca Ing. Vojtecha Hobora uvedené v znaleckom posudku č. 28/2011, ktorý si dal správny orgán pre účely tohto konania vyhotoviť, s ktorými závermi sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil, a o ktorom v rozhodnutí o odvolaní uviedol, že je listinným dôkazom svedčiacim, že sa žalobca protiprávneho konania dopustil. Žalobca s týmto záverom nesúhlasí a poukazuje na nesúlad a rozpory v predmetnom znaleckom posudku, a to odkazom konkrétne na bod 2.10.1 na strane 26 tohto znaleckého posudku, kde znalec uvádza, že „vodič autobusu mohol dopravnej nehode zabrániť tak, že by počkal na zastávke, kým vozidlo VW Golf odbočí a následne by sa pohol. Z technického hľadiska na to dôvod nemal, nakoľko pri výjazde zo zastávky sa už pohyboval v pravom jazdnom pruhu vyznačenom vodorovným dopravným značeným V2A - pozdĺžnou prerušovanou čiarou, kým nejazdilo žiadne motorové vozidlo. Vodič vozidlá VW Golf v tom čase jazdil v ľavom jazdnom pruhu“. Žalobca takéto tvrdenie znalca považuje za nepravdivé, pretože z nákresov aj fotodokumentácie obsiahnutých v spise je nepochybné (napr. obrázok 5 na strane 16 znaleckého posudku), že autobus sa v čase T=0 sekúnd, nachádzal skoro celým svojim objemom v ľavom jazdnom pruhu a v čase T=0 sekúnd bola jeho rýchlosť 0 km/h, čo potvrdzuje aj údaj z dátovej karty autobusu. Ďalej žalobca tvrdí, že žalovaný neodstránil rozpory v skutkových zisteniach týkajúcich sa pozdĺžneho odstupu medzi motorovým vozidlom žalobcu a autobusom. Podľa vyjadrenia na strane 37 znaleckého posudku v odpovedi na otázku č. 4 znalec uviedol, že v prípade nižšej intenzity brzdenia vodiča autobusu by došlo k skráteniu pozdĺžneho odstupu vozidiel na vzdialenosť cca 2 m. No na tej istej strane posudku, v poslednom odseku odpovede na otázku č. 2 znalec uvádza rovnaký pozdĺžny odstup vozidiel aj pri posudzovaní skutku tak, ako sa stal (teda pri skutočnej intenzite brzdenia autobusu). Odstránenie takéhoto rozporu v skutkových zisteniach, s ktorým sa žalovaný vôbec nezaoberal, by mohlo zodpovedať otázku, či vodič autobusu, bez ohľadu na jeho porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, bol vôbec s ohľadom na skutočný pozdĺžny odstup vozidiel nútený meniť rýchlosť jazdy a či z jeho strany nešlo iba o obyčajné zazmätkovanie potom, ako si oneskorene všimol vozidlo žalobcu až na úrovni prednej časti autobusu. Žalobca za neodstránené považuje i rozpory týkajúce sa zmeny smeru a rýchlosti vozidiel a poukazuje na tvrdenia znalca uvedené v predposlednej vete bodu 2.11.2 znaleckého posudku, podľa ktorých vodič autobusu musel náhle meniť smer a rýchlosť jazdy a tým vzniklo aj poranenie cestujúceho v autobuse. Má za to, že z obrázku č. 4 znaleckého posudku, ktorý zobrazuje autobus po ukončení skutkového deja, je nespochybniteľné, že autobus nemenil smer jazdy. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že použil zvukové výstražné znamenie, na čo ho vodič autobusu zaregistroval a nemenil smer ku stredu cesty, čím by žalobcu vytlačil do protismeru. Obdobne však v druhej vete bodu 2.11.1 znaleckého posudku znalec uvádza, že vodič autobusu svojim výjazdom zo zastávky neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky, ani ich nedonútil meniť smer a rýchlosť jazdy. Znalec pritom v bode 2.10.2 znaleckého posudku na obrázkoch 25 až 34 zobrazuje možnosť zobrazenia zrážky zo strany žalobcu tým, žeby v ľavom jazdnom pruhu zastavil svoje motorové vozidlo, a v odbočovaní by pokračoval až po prejazde autobusu. Z takéhoto postupu nespochybniteľne vyplýva, že ak by žalobca postupoval spôsobom navrhnutým znalcom, musel by nielen rýchlosť znížiť, ale svoje vozidlo by musel úplne zastaviť, čím by však ohrozil vodičov idúcich za ním. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný sa nezaoberal ani rozpormi v skutkových zisteniach týkajúcich sa maximálnej rýchlosti autobusu, ktorú je treba považovať za nevyhnutný parameter pri posudzovaní skutkového deja a uvádza, že podľa údajov z dátovej karty autobusu bola maximálna rýchlosť vozidla po výjazde z predmetnej zástavky 13,7 km/h, podľa údajov v bode 4.3 znaleckého posudku bola však jeho rýchlosť až 27,473 km/ h, čo predstavuje viac ako dvojnásobok nameraný predpokladá, že certifikovaným meracím zariadením autobusu. Ak bola rýchlosť autobusu iba polovičná oproti znalcom prezentovaného stavu podľa stavu na dátovej karte autobusu, potom vodič autobusu nemusel byť vôbec ohrozený pri odbočovaní žalobcu vpravo. Z uvedených skutočností potom žalobcovi vyvstáva otázka, či aj ostatné parametre, z ktorými znalec posudku pracoval a ktoré boli podkladom k vyvodeniu záverov a odpovedi na položené otázky, vykazujú rovnakú mieru nepresnosti ako maximálna rýchlosť autobusu. Potom žalobca má za to, že to bolo práve úlohou žalovaného, aby takéto hrubé rozpory v skutkových zisteniach odstránil. Tiež poukazuje, že žalovaný v rámci zisťovania skutkového stavu ani nevyriešil otázku, ako mohol vodič autobusu zbadať žalobcu až v momente, keď bol na úrovni vodičovej kabíny, a to s ohľadom na dĺžku autobusu, ako aj nízku rýchlosť vozidla žalobcu a prečo potom ešte stále zrýchľoval. Popri námietkach skutkového zistenia žalobca v žalobe poukazuje aj na otázku právneho posúdenia veci a zdôrazňuje, že najvýznamnejším znakom subjektívnej stránky priestupku je zavinenie, ktoré je základnou podmienkou zodpovednosti za priestupok a v tejto súvislosti poukazuje, že priestupkom nemôže byť konanie, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak takýmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že si nie je vedomý zavinenia v danej veci čo i len z nevedomej nedbanlivosti. Žalobca obchádzal stojaci autobus s úmyslom následne odbočiť vpravo, pričom počas celej doby, kedy bol na úrovni autobusu, dával znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Počas celého tohto procesu dodržiaval všetky povinnosti vodiča upravené príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. Na rozdiel od žalobcu vodič autobusu bez toho, že by dával znamenie o zmene smeru jazdy tým, že začal vychádzať zo zastávky skôr, ako umožnil žalobcovi ukončiť odbočenie vpravo, ho priamo ohrozil a tým porušil ustanovenie § 23 ods. 5 zákona o cestnej premávke, preto žalobcovi v danom momente zostávalo vo veľmi krátkom čase vyriešiť situáciu spôsobenú porušením zákonných povinností práve vodiča autobusu. V prípade vyriešenia situácie spôsobom navrhovaným znalcom v znaleckom posudku, teda zastavením vozidla žalobcu pri stredovej čiare, by žalobca ohrozil vodičov idúcich za ním, čím by sa dopustil porušenia ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Prípadnou zrážkou vozidiel by okrem hroziacej škody na zdraví potom vznikla aj škoda na majetku väčšia. Potom zvolený spôsob odvrátenia hroziaceho nebezpečenstva tak ako ho vykonal žalobca, sa tomuto zdal v danom momente na vyriešenie ním nezavinenej situácie najvhodnejší a s ohľadom na výšku hroziacich následkov najsprávnejší. Ak by vodič autobusu sledoval situáciu v cestnej premávke tak ako mu to prikazuje ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o cestnej premávke, najmä s ohľadom na skutočnosť, že ide o profesionálneho vodiča hromadnej dopravy, žalobca tvrdí, že by sa nemalo stať, že by žalobcu (ako sám vo výpovedi uviedol) zbadal na úrovni prednej časti autobusu až v momente, kedy sa pohýnal zo zastávky. Aj v prípade, že by bolo tvrdenie vodiča autobusu pravdivé a videl žalobcu ako ho obchádza s následným úmyslom odbočenia vpravo, stačilo by z jeho strany prestať zrýchľovať vozidlo autobusu, čo osvedčuje výpis dátovej karty. Žalobca je však presvedčený, že vodič autobusu ho zbadal až po jeho použití zvukového znamenia. Žalobca ďalej vytýka správnemu orgánu procesné pochybenie, a to, že účastníkovi správneho konania, ktorý bol prítomný na ústnom pojednávaní, bolo rozhodnutie oznámené ústnym vyhlásením v súlade s ust. § 51 ods. 2 Správneho poriadku a v takomto znení a rozsahu mu bola uložená pokuta slovami zachytená v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 21.02.2012 v časti vyhlásenie rozhodnutia a priestupku (jednosto). Chybu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý v predmetnej zápisnici uviedol číslicami vyjadrenú pokutu vyššiu ako ústne vyhlásil a slovami zaznamenal v zápisnici, t.j. 150,- eur číslicou, slovom jednosto, nie je možné považovať zrejme za nedopatrenie, ako to v odôvodnení uviedol žalovaný, ktorý sa stotožnil s následným postupom správneho orgánu prvého stupňa. Prvostupňový správny orgán svoju chybu odstránil tak, že v písomnom vyhotovení svojho rozhodnutia uviedol výšku pokuty 150,- eur, teda v rozpore s výškou, ktorú ústne vyhlásil. Žalobca dáva do pozornosti súdu skutočnosť, že rovnakú chybu urobil správny prvého stupňa už v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 08.12.2012, ktoré rozhodnutie bolo následne žalovaným v rámci odvolacieho konania zrušené. V tomto prípade sa správny orgán prvého stupňa aspoň pokúsil chybu odstrániť opravným uznesením i napriek tomu, že nešlo o chybu v písaní, počtoch alebo inú zrejmú nesprávnosť. Aj z tohto dôvodu má žalobca za to, že takéto pochybenie správneho orgánu prvého stupňa nie je možné považovať iba za zrejmé „nedopatrenie“, ale buď za úmyselné protiprávne konanie, alebo hrubú nedbanlivosť pri výkone verejnej správy. Uvedené potom žalobca považuje za vadu v konaní, ktorá spôsobuje protiprávnosť konania a má za následok zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca ďalej vytýka konajúcemu správnemu orgánu prvého stupňa i ďalšiu vadu spočívajúcu v spôsobe, dôvode a dĺžke prerušenia správneho konania, na ktoré poukázal už aj vo svojom odvolaní a tvrdí, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím o prerušení konania zo dňa 20.04.2011 podľa § 29 ods. 2 Správneho poriadku na viac ako 6 mesiacov, že konal v rozpore so zákonom, pretože nariadené znalecké dokazovanie nie je zákonným dôvodom prerušenia konania a navyše, že počas prerušeného konania nemožno vykonávať procesné úkony, napr. vydať rozhodnutie o pribratí znalca tak ako to dňa 18.05.2011 učinil správny orgán prvého stupňa. Teda žalobca tvrdí, že správny orgán prvého stupňa prerušil konanie z neexistujúceho dôvodu, prerušil konanie nad zákonom stanovenú dobu, ktorá je podľa § 29 ods. 2 Správneho poriadku maximálne 30 dní, čím porušil zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania a pričinil sa o vznik prieťahov konania. Z týchto dôvodov porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, keď počas prerušenia konania uskutočnil ďalšie úkony. Uvedené považuje za také procesné vady, ktorými boli porušené príslušné ustanovenia Ústavy SR a základné zásady správneho konania, a to zásada legality, zásada rýchlosti a hospodárnosti konania, ktoré majú vplyv na zákonnosť samotného napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov potom žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie tak žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobe doručenom súdu dňa 22.01.2013 zotrval v celom rozsahu na svojom právnom názore a na svojej argumentácii tak ako bola obsiahnutá jednak v jeho rozhodnutí ako aj v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Má za to, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci osvedčeného predloženým spisovým materiálom Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, z ktorého vyplýva, že žalobca porušil ustanovenia § 10 ods. 6, § 19 ods. 1, ods. 3 zákona o cestnej premávke účinného v čase spáchania priestupku za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch platného a účinného v čase spáchania priestupku. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe napáda a považuje skutkové zistenia za nesprávne a zároveň spochybňuje vyjadrenia znalca, spochybňuje postup a konanie žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia a má zato, že žalovaný počas celého správneho konania neodstránil ani jeden z rozporov a protirečení znalca Ing. Vojtecha Hobora uvedené v znaleckom posudku č. 28/2011, ktorý si dal správny orgán pre účely tohto konania vyhotoviť, a s ktorými sa v plnom rozsahu správny orgán stotožnil a tento považuje za listinný dôkaz svedčiaci, že sa žalobca dopustil tohto protiprávneho konania, tak s týmto názorom žalobcu sa žalovaný nestotožňuje. Žalovaný v danom prípade považuje za potrebné poukázať na vypracovaný znalecký posudok, ktorý hodnotí správny orgán rovnako ako ostatné dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov tak ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 5 Správneho poriadku. To znamená, že znalecký posudok sa hodnotí ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť, jeho závery, len hodnotí to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Žalovaný pri posudzovaní, či žalobca sa v danom prípade dopustil protiprávneho konania vychádzal zo znaleckého posudku zapísaného pod poradovým číslom 28/2011 vypracovaným Ing. Vojtechom Hoborom, znalcom z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel. Znalecký posudok tak ako bol vypracovaný, je podľa názoru žalovaného listinným dôkazom svedčiacim, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neakceptoval obranu žalobcu týkajúcu sa rozporov a protirečenia znalca, tieto neuznáva, pri rozhodovaní prihliadal na vypracovaný znalecký posudok, z ktorého je celkom jasne zistiteľné (fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody), že v mieste, kde žalobca odbáčal z ulice Černyševského na ulicu Mánesovo námestie, mala vozovka v smere jazdy na Farského ulicu dva jazdné pruhy. Tieto boli na vozovke vyznačené vodorovným dopravným značením V2a- pozdĺžna prerušovaná čiara. Dané značenie pravého jazdného pruhu začína na úrovni zastávky MHD, cca 21m pred miestom napojenia sa z ulice Mánesovo námestie na ulicu Černyševského. Ďalej znalec uviedol, že z technického hľadiska je možné ulicu Černyševského považovať za cestu, kde aj pred začiatkom pozdĺžneho dopravného značenia V2a v oblasti zastávky MHD mohol žalobca so svojim motorovým vozidlom VW Golf jazdiť súbežne s autobusom, nakoľko cesta je v danom mieste dostatočne široká. Na základe tohto žalovaný potom neakceptoval obranu žalobcu týkajúcu sa skutočnosti, keď tento tvrdil, že pred odbočovaním obchádzal autobus stojaci na zastávke. Žalovaný tak učinil z dôvodu, že uvedené tvrdenie považuje za protichodné s tvrdením, ktoré žalobca uviedol dňa 04.10.2010 pred orgánom objasňujúcim a dokumentujúcim dopravnú nehodu. Ako je zrejmé zo záznamu o podaní vysvetlenia, obvinený podľa jeho výpovede jazdil so svojim vozidlom typu VW Golf, ev. č. BA-864 LS v Bratislave po Černyševského ulici v ľavom jazdnom pruhu smere jazdy na Farského ulicu. Žalovaný zastáva názor, že v danom prípade (obvinený jazdil v ľavom jazdnom pruhu, vodič autobusu jazdil v pravom jazdnom pruhu) úmysel žalobcu odbočiť v pravo, nie je možné považovať za obchádzanie, pri ktorom podľa § 14 ods. 1 zákona o cestnej premávke, vodič ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí, je prekážkou cestnej premávky, alebo vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť vodiča protiidúceho vozidla; nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním, ani iného účastníka cestnej premávky. Vodič je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Žalovaný má zato, že uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať na daný prípad. V danom prípade totiž žalobca, ako to sám uviedol, jazdil v ľavom jazdnom pruhu a vodič autobusu jazdil v pravom jazdnom pruhu. Žalovaný sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu ohľadne techniky jazdy motorových vozidiel účastných na dopravnej nehode a poukazuje, že znalec sa zaoberal rozborom pohybu vozidiel počas nehodového deja, keď na základe analýzy spisového materiálu a vykonanej analýzy pohybu vozidiel vyvodil technicky prijateľný záver, že sa žalobca pri rozjazde autobusu nachádzal asi 2 m za prednou časťou autobusu, dobrzďoval pred odbočením a jazdil rýchlosťou cca 23 km/h. Jeho technika jazdy bola z pohľadu rýchlosti jazdy vyhodnotená ako správna. Žalobca krátko pred odbočením jazdil v ľavom jazdnom pruhu vyznačenom vodorovným dopravným značením V2a. Pri prejazde z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu však ohrozil vodiča autobusu jazdiaceho v pravom jazdnom pruhu. Pri preraďovaní sa z ľavého jazdného pruhu sa predná časť autobusu nachádzala len cca 2m za zadnou časťou vozidla žalobcu a teda nebol dodržaný bezpečný pozdĺžny odstup vozidiel. Vodič autobusu na vzniknutú reakciu reagoval tak, že musel náhle zmeniť smer a rýchlosť jazdy a tým vzniklo aj poranenie cestujúceho v autobuse. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, technika prejazdu žalobcu z ľavého do pravého jazdného pruhu a následné odbočenie na ulicu Mánesovo námestie, neboli z technického hľadiska správne. Znalec sa zaoberal aj posúdením techniky jazdy vodiča autobusu a na základe analýzy z priebehu dopravnej nehody zistil, že vodič autobusu pri výjazde zo zastávky MHD jazdil v pravom jazdnom pruhu. Svojim výjazdom zo zástavky neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky a ani ich nedonútil meniť smer a rýchlosť jazdy, jeho technika výjazdu zo zastávky bola z technického hľadiska posúdená ako správna. Vodič autobusu zrýchľoval až do svojej reakcie na vozidlo žalobcu. Na vozidlo žalobcu reagoval v čase cca 3,2 sekundy po rozjazde, keď prešiel dráhu cca 8 m. Vozidlo žalobcu sa v tom čase nachádzalo ešte v ľavom jazdnom pruhu a jazdilo súbežne s autobusom zadnou časťou cca 1,5 pred autobusom. Vodič autobusu reagoval na vzniknutú situáciu skôr ako mu vznikla povinnosť a preto bola jeho reakcia z technického hľadiska správna. Zároveň znalec uviedol, že je technicky prijateľné, že reagoval na zvukové výstražné znamenie, zatrúbenie žalobcu. Znalec ďalej vyslovil záver, že žalobca vo svojej výpovedi uviedol skutočnosti v rozpore s výsledkom analýzy nehodového deja, t.j. keď žalobca tvrdil, že na vodiča autobusu zatrúbil, lebo sa cítil byť ohrozený pri odbočovaní doprava. Pritom na základe výsledkov analýzy vykonaných znalcom bolo potvrdené, že došlo k tesnému vyhnutiu sa vozidla VW Golf a autobusu, avšak nie vodič autobusu ohrozil vodiča vozidla VW Golf, ale naopak vodič VW Golf ohrozil vodiča autobusu. Zároveň tvrdenie žalobcu z výpovede zo dňa 04.10.2010, že v smere jazdy je len jeden jazdný pruh, znalec vyhodnotil ako rozporné s výsledkom analýzy nehodového deja, nakoľko v mieste kolízie, t.j. odbočenia vozidla na Manésovo námestie, je na vozovke vodorovným dopravným značením V2a vyznačený pravý a ľavý jazdný pruh, vozovka pred miestom zrážky v oblasti autobusovej zastávky je dostatočne široká na súvislú jazdu vozidiel súbežne vedľa seba. Znalec určil, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla VW Golf. Pri posudzovaní okolnosti spáchania priestupku a záveru sa žalovaný a správny orgán prvého stupňa plne stotožnili so závermi znalca, ktoré považujú za vecne správne, logické a dôvodné. Pri posudzovaní okolností spáchania priestupku, spoločenskej nebezpečnosti tohto konania a osoby páchateľa sa žalovaný orgán stotožnil s postupom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý uložil sankciu peňažnú pokutu vo výške 150 eur a zdôvodnil ju tým, že prihliadol najmä na závažnosť priestupku a porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom a na skutočnosť, že podľa výpisu z evidenčnej karty vodiča žalobca doposiaľ nespáchal obdobný priestupok v súvislosti s premávkou na pozemných komunikáciách. Z uvedeného potom žalovaný tvrdí, že skutkový stav bol riadne a dostatočne spoľahlivo zistený, a tento bol postačujúci pre vyvodenie právneho záveru a vecne správneho záveru o tom, že žalobca sa protiprávneho konania tak ako je to uvedené v rozhodnutiach oboch konajúcich správnych orgánov dopustil, že bol za toto protiprávne konanie uznaný vinným a že mu bola uložená pokuta v dostatočne primeranej a dôvodnej výške. K námietkam procesného pochybenia zo strany správneho orgánu prvého stupňa žalovaný zastáva názor, že vydané rozhodnutie o prerušení konania je možné považovať za procesné rozhodnutie, ktoré sa týka vedenia konania. No plne sa nestotožnil s postupom správneho orgánu, ktorý prerušil konanie podľa § 29 ods. 2 Správneho poriadku a má zato, že takýto postup správneho orgánu bol v rozpore s procesnoprávnym ustanovením, ktorý sa prejavil v tzv. vade správneho konania, no toto porušenie procesného zákonného ustanovenia žalovaný nepovažuje za takú vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia s následkom jeho zrušenia. Poukazuje, že v právnej praxi sa uplatňuje zásada, podľa ktorej sa na vady procesného postupu pri preskúmavaní rozhodnutí prihliada len v prípade, že takéto vady mohli mať vplyv na zákonnosť obsahu vydaného rozhodnutia, čo sa však nejedná o daný tento prípad. Rovnako k námietke žalobcu poukazujúcej na nesprávne uvedenie sankcie vyjadrenej ústne jednosto eur, číslicou 150,- eur žalovaný má zato, že obvinenému až dňom doručenia bolo oznámené rozhodnutie, v ktorom bola uvedená sankcia správne. Žalobca sa na ústnom pojednávaní nevzdal nároku na odvolanie a žiadal si doručiť písomné vyhotovenie vyhláseného rozhodnutia. Potom moment ústneho vyhlásenia rozhodnutia nebol súčasne aj momentom oznámenia tohto rozhodnutia. Ak by sa žalobca vzdal nároku na písomné doručenie rozhodnutia, takéto pochybenie správneho orgánu by malo závažné právne následky, pretože vo vyhlásenom rozhodnutí by musela byť výška sankcie uvedená jednoznačne. Je síce pravdou, že správny orgán zrejme nedopatrením nesprávne uviedol zápisnici z ústneho pojednávania slovné vyhlásenie sankcie jednosto namiesto jednostopäťdesiat, avšak obvinenému bolo doručované písomné vyhotovenie rozhodnutia, v ktorom bola uvedená sankcia číslom aj slovom správna. Potom žalovaný postup správneho orgánu prvého stupňa v danom prípade považuje za súladný s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku a pri jeho aplikácii vychádzal zo základných zásad konania. Presne zistil aj skutočný stav veci, pričom podľa odvolacieho orgánu tento zodpovedá i reálnej skutočnosti. Správny orgán sa nedopustil ani žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zdôrazňuje, že v predmetnom priestupkovom konaní, ktoré je špecifickým druhom správneho konania správny orgán v danom prípade objektívne zistil, že došlo k spáchaniu priestupku, že ho spáchal žalobca a riadne odôvodnil sankciu, ktorú mu bolo potrebnú ako páchateľovi priestupku uložiť. Žalovaný po oboznámení sa s administratívnym spisom nezistil žiadne dôvodné pochybnosti o spáchanom skutku, ktoré by sa mali vykladať v prospech žalobcu a preto na základe ďalšieho dôkazu, a to vypracovaného znaleckého posudku má zato, že správny orgán prvého stupňa riadne objasnil priestupok, resp. spoľahlivo zistil a kvalifikoval protiprávne konanie žalobcu ako priestupok, všetky jeho typové znaky teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj subjektívna stránka. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol a napadnuté rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ zo dňa 28.05.2012 a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V zo dňa 21.02.2012 potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie napadnuté rozhodnutie žalovaného preskúmal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po jeho preskúmaní dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov. Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Predmetom preskúmania v danej veci je rozhodnutie žalovaného č.p.: X.-P-DI-U.-XX/XXXX zo dňa 28.05.2012, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu J. H. proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V č.p.: K.-P-XXXX/V-OBCP-XXXX o priestupku zo dňa 21.02.2012 a toto prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch ako vecne správne potvrdené, a to v kontexte námietok žalobcu, či toto rozhodnutie správnych orgánov vychádza z dostatočne a riadne zisteného skutkového stavu, či žalovaný správny orgán sa riadne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k neodstráneniu rozporov znalca v znaleckom posudku podanom vo veci Ing. Vojtechom Hoborom, či svoje rozhodnutie žalovaný riadne a dostatočne preskúmateľne, čo do dostatku dôvodov a konkrétnosti odôvodnil a či v konaní správneho orgánu sa vyskytuje taká vada, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu s následkom jeho zrušenia. V danom prípade súd z predloženého administratívneho spisu, a to priestupkového spisu č.p.: K.-P- XXXX/V-OBCP-XXXX zistil, že dňa 04.10.2010 v čase o 16:34 hod. v Bratislave na Černyševského ulici došlo k dopravnej nehode, kde podľa záznamu o dopravnej nehode č.p. X.-P-XXX/ODN-PXXXX zo dňa 20.10.2010 k tejto malo dôjsť tak, že vodič motorového vozidla ev. č. BA-XXX LS v Bratislave J. H. jazdil po Černyševského ulici v ľavom jazdnom pruhu v smere jazdy k Farského ulici, pričom na križovatke s komunikáciou bytového domu Mánesovo námestie 3 cez pravý jazdný pruh odbočil doprava do uličky, pričom autobus MHD linky č. 78 ev. č. BA-XXX IS jazdil po Černyševského ulici v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy k Farského ulici, ktorý viedol vodič Q.. Tento v snahe zabrániť zrážke zabrzdil, pričom došlo k zraneniu cestujúceho z autobusu MHD Z.. E. F.. Alkohol u vodičov nebol zistený, ďalší svedkovia nezistení. Vec dopravnej nehody bola podľa § 60 ods. 3 písm. d/ zákona o priestupkoch predložená ODI OBCP ORPZ Bratislava V na prejednanie priestupku. Ako príčina dopravnej nehody v zázname z dopravnej nehody sa uvádza nesprávna jazda v jazdných pruhoch, nesprávne prechádzanie medzi pruhmi. V zázname o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch žalobca dňa 04.10.2010 podal nasledovné vysvetlenie: Dňa 04.10.2010 v čase o 16:35 hod. jazdil so svojim vozidlom typu Wolksvagen Golf ev. č. BA-XXX LS v Bratislave po Černyševského ulicu v ľavom jazdnom pruhu v smere jazdy na Farského ulicu. Na úrovni zastávky Muchovo námestie na zástavke MHD registroval stojaci autobus, ktorý nemal zapnuté žiadne smerové svetlo, a keď bol na jeho prednej úrovni autobus sa pohol zo zastávky, pričom smerové svetlo doprava mal žalobca zapnuté ešte pred tým, ako sa dostal na úroveň zadnej časti autobusu. V blízkosti zastávky potreboval odbočiť doprava, kde býva v bytovom dome na Mánesovom námestí č. 3. Na vodiča autobusu zatrúbil z dôvodu, že sa cítil byť ohrozený pri odbočení pri doprava, zbadal, že autobus zareagoval na jeho zvukové znamenie a spomalil, a preto dokončil odbočovanie do uličky kde býva. To, že sa niečo stalo, zbadal až po zaparkovaní svojho vozidla, pričom zaregistroval, že autobus zostal stáť, prišiel k autobusu, kde mu jeho vodič oznámil, že sa niečo stalo cestujúcemu z autobusu. Na dopravnej nehode sa necíti byť vinný. K zraneniu žalobcu nedošlo, nevznikla mu ani žiadna škoda. Dychová skúška na alkohol založená na č. l. 13 priestupkového spisu č.p. X.-P-XXX/ODN-X-XXXX osvedčuje nulový výsledok merania, t.j. že žalobca jazdil bez požitia alkoholických nápojov. Z evidenčnej karty žalobcu vyplýva, že žalobca nie je evidovaný pre žiaden priestupok na úseku cestnej premávky, nebol mu zadržaný vodičský preukaz, nebol uznaný z trestného činu na úseku cestnej premávky a že mu bola dňa 26.04.2008 uložená jedna poriadková pokuta vo výške 1000,- Sk. Druhý účastník dopravnej nehody vodič autobusu MHD linka č. 78 vo svojom vyjadrení podanom vo vysvetlení zo dňa 04.10.2010 k vzniku dopravnej nehody uviedol, že v uvedený deň v čase okolo 16:35 hod. jazdil autobusom MHD linky č. 78 v Bratislave po Černyševského ulici v pravom jazdnom pruhu v smere jazdy na Farského ulicu. S autobusom zastal na zastávke MHD Muchovo námestie, pri pohýňaní zo zastávky dal smerové svetlo doľava, pričom v tom momente zbadal, že na prednej úrovni autobusu jazdí šedé vozidlo, pričom ako prešiel asi 13 m započul zatrúbenie vozidla šedej farby a keď zbadal jeho prednú časť vo svojej jazdnej dráhe, s autobusom zastavil v snahe zabrániť zrážke. Ak by s autobusom nezastavil, došlo by k zrážke autobusu s vozidlom. Pri zastavení autobusu došlo k ublíženiu na zdraví u Z.. E. F. (vyrazený zub). Vinu na dopravnej nehode vodič autobusu necíti, k jeho zraneniu pri dopravnej nehode nedošlo, na autobuse nevznikla žiadna materiálna škoda, u vodiča autobusu MHD nebola zistená pozitívna skúška na alkohol. Poškodený Z.. E. F., u ktorého došlo k zraneniu, vo svojom vysvetlení k dopravnej nehode dňa 07.10.2010 (č.p. X.-P-XXX/ODN-X-XXXX) uviedol, že počas jazdy v autobuse mestskej hromadnej dopravy linky č. 78 v predmetnom čase sedel pri druhých dverách za vodičom hneď za miestom pre kočíky, autobus zastavil v Petržalke na zastávke MHD s názvom Muchovo námestie, pričom ako sa autobus pohol zo zástavky asi po dvoch, troch sekundách vodič s autobusom prudko zastavil, čím došlo k úrazu. Poškodený ďalej uviedol, že po dopravnej nehode prišiel vodič, ktorý skrížil vodičovi autobusu dráhu jazdy, pričom ho počul rozprávať, že videl smerové svetlo aj pohýnanie autobusu, ale myslel si, že odbočenie stihne bez problémov. Následne bol prevezený sanitkou na vyšetrenie. Vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie určené na deň 08.12.2010, čo osvedčuje zápisnica z ústneho pojednávania č.p. K.-P-XXXX/V-OBCP-XXXX, na ktorom bol vypočutý žalobca J. H. a na ktorom aj bolo vyhlásené rozhodnutie o priestupku, keď podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. bol žalobca J. H. uznaný vinným zo spáchania predmetného priestupku v čase a spôsobe ako je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a za čo mu bola uložená pokuta vo výške číslicou 150,- eur, slovom - jednosto eur s tým, že tento požiadal o doručenie písomného vyhotovenia vyhláseného rozhodnutia a nevzdal sa práva podať odvolanie. Ako vyplýva z písomného vyhotovenia rozhodnutia o priestupku, v časti o vine toto písomné vyhotovenie je totožné s výrokovou časťou vyhláseného rozhodnutia, ale v časti pokuta už obsahuje výšku 150,- eur, slovom jednostopäťdesiat eur. Na podané odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku potom rozhodoval druhostupňový správny orgán Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát dňa 14.02.2011, ktorý rozhodnutím o odvolaní č.p.: X.-P-DI-U.-XX/XXXX odvolaniu J. H. vyhovel a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresné riaditeľstvo policajného zboru Bratislava V. o priestupku č.p.: K.-P-XXXX/V-OBCP-XXXX zo dňa 08.12.2010 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že žalovaný svoje rozhodnutie zdôvodnil potrebou doplniť dokazovanie, aby sa správny orgán prvého stupňa vysporiadal so skutočnosťou, v akej vzdialenosti sa nachádzal žalobca, kým zaregistroval pohybujúci sa autobus MHD, ktorý predtým stál na zastávke MHD a následne sa pohol, a to vzhľadom k časovým údajom z dátovej karty autobusu linky č. 78/6 (podľa výpisu dátovej karty autobusu MHD od pohnutia do začatia brzdenia prešiel čas 5 sekúnd) a aby dôsledne preskúmal aj to, či v danom prípade sa zo strany žalobcu jedná o porušenie povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že Okresné riaditeľstvo policajného zboru Bratislava V. dňa 20.04.2011 vydalo rozhodnutie o prerušení konania č.p.: K.-P-XXXX/V-OBCP-XXXX a zároveň dňa 20.04.2011 požiadalo o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo veci s tým, že bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie a lehota na vypracovanie znaleckého posudku bola určené do 18.07.2011. Dňa 18.05.2011 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č.p.: K.-P-XXXX/V-OBCP-XXXX, ktorým pribral do konania znalca z odboru cestná doprava, odvetvie dopravnej nehody a posudzovanie technického stavu Z.. T. F. za účelom vypracovania znaleckého posudku príčin dopravnej nehody zo dňa 04.09.2010, ku ktorej došlo v Bratislave na Černyševského ulici a kde účastníkmi boli J. H. s vozidlom zn. W-Golf, ev. č. BA-XXX LS a R. Q. s vozidlom zn. Karosa, ev. č. BA-XXX IS. Správny orgán prvého stupňa zároveň uložil znalcovi zodpovedať na nasledovné otázky: 1. časová a priestorová analýza dopravnej nehody, technická príčina dopravnej nehody, 2. posúdiť techniku jazdy oboch vodičov v súvislosti s príčinou dopravnej nehody, 3. posúdiť technickú prijateľnosť výpovedi účastníkov, 4. aké boli možnosti oboch vodičov na zabránenie dopravnej nehody, 5. iné zistenia znalca, ktoré sú v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Ustanovený znalec Ing. Vojtech Hobor podal vo veci znalecký posudok č. 28/2011 a k jednotlivým postaveným otázkam dal v bode 3 nasledovný záver: K otázke č. 1: časová a priestorová analýza dopravnej nehody a technická príčina nehody: znalec ustálil nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla VW-Golf J. H., ktorý krátko pred odbočením na Manesovo námestie jazdil v ľavom jazdnom pruhu vyznačenom vodorovným dopravným značením V2a, pri prejazde z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu ohrozil vodiča autobusu MHD č. 78 jazdiaceho v pravom jazdnom pruhu, pri preradení sa z ľavého jazdného pruhu sa predná časť autobusu nachádzala len cca 2 m za zadnou časťou vozidla VW-Golf, teda nebol dodržaný bezpečný pozdĺžny odstup vozidiel. Vodič autobusu musel náhle meniť smer a rýchlosť jazdy a tým došlo aj k poraneniu cestujúceho autobusu. K otázke č. 2: posúdenie techniky jazdy oboch vodičov v súvislosti s príčinou vzniku dopravnej nehody: znalec odpovedal, že rýchlosť a techniku jazdy vodiča osobného motorového vozidla dlhší čas pred kolíziou nie je možné na základe dostupných podkladov jednoznačne vyhodnotiť, ale na základe analýzy spisového materiálu a vykonanej analýzy pohybu vozidiel je však technicky prijateľné, že sa vodič vozidla VW-Golf pri jazde autobusu nachádzal cca 2 m za prednou časťou autobusu, dobrzďoval pred odbočením a jazdil rýchlosťou 23 km/h. Jeho technika jazdy bola z pohľadu rýchlosti jazdy správna. Vodič vozidla VW-Golf krátko pred odbočením jazdil v ľavom jazdnom pruhu vyznačenom vodorovným dopravným značením V2a a pri prejazde z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu ohrozil vodiča autobusu jazdiaceho v pravom jazdnom pruhu. Pri preradení sa z ľavého jazdného pruhu sa predná časť autobusu nachádzala len cca 2 m za zadnou časťou vozidla VW-Golf a teda nebol dodržaný bezpečný pozdĺžny odstup vozidiel. V dôsledku tohto vodič autobusu musel náhle meniť smer jazdy a rýchlosť jazdy a tým vzniklo aj poranenie cestujúceho v autobuse. Technika prejazdu vodiča VW-Golf z ľavého do pravého jazdného pruhu a následné odbočenie na ulicu Manesovo námestie neboli z technického hľadiska správne. Na základe analýzy priebehu dopravnej nehody znalec uviedol, že vodič autobusu R. Q. pri výjazde zo zastávky MHD jazdil v pravom jazdnom pruhu, svojim výjazdom zo zastávky neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky a ani ich nedonútil meniť smer a rýchlosť jazdy. Jeho technika výjazdu zo zastávky bola z technického hľadiska správna. Vodič autobusu zrýchľoval až do svojej reakcie na vozidlo VW-Golf v čase cca 3,2 sekundy po rozjazde, keď prešiel dráhu cca 8 m. Vozidlo VW-Golf v tom čase jazdilo súbežne s autobusom zadnou časťou cca 1,5 m pred autobusom. Vodič autobusu reagoval skôr ako mu vznikla povinnosť, a preto bola jeho reakcia s technického hľadiska správna. Je technicky prijateľné, že reagoval na zvukové výstražné znamenie - zatrúbenie vodiča vozidla VW Golf. K otázke č. 3: posúdiť technickú prijateľnosť výpovedi účastníkov: znalec odkázal na výpoveď spracovanú v kapitole 2.12. Na otázku č. 4: aké boli možnosti oboch vodičov na zabránení dopravnej nehody znalec uviedol: vodič autobusu zastavil na zastávke autobusu a následne sa pohol. Zraneniu cestujúceho mohol zabrániť nižšou intenzitou spomalenia brzdenia, pokiaľ by brzdil spomalením cca 3,0 ms-2 , zrážke s vozidlom VW-Golf by sa vyhol a cestujúci v autobuse by s vysokou pravdepodobnosťou neutrpel žiadne poranenie. Autobus by zastavil cca 3 m za políciou zadokumentovanou konečnou polohou miesta dopravnej nehody. Pritom ale zdôraznil, že v takom prípade by došlo k veľmi tesnému vyhnutiu sa autobusu a vozidla, ktoré by prechádzalo krížom pred autobusom len vo vzdialenosti cca 2 m a nebol by dodržaný bezpečný pozdĺžny odstup vozidiel. Vodič autobusu mohol dopravnej nehode zabrániť tak, že by počkal na zastávke, kým vozidlo VW-Golf odbočí a následne by sa pohol. Z technického hľadiska na to dôvod nemal, nakoľko pri výjazde zo zastávky sa už pohyboval v pravom pruhu vyznačenom vodorovným dopravným značením V2a pozdĺžnou prerušovanou čiarou, kde nejazdilo žiadne iné vozidlo. Vodič vozidla VW-Golf v tom čase jazdil v ľavom jazdnom pruhu. Vodič osobného motorového vozidla J. H. mohol zabrániť vzniku kolíznej situácie takou technikou jazdy, že by pri prechádzaní z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu a následne odbočovaní vpravo dodržal bezpečný pozdĺžny odstup pred autobusom jazdiacim v pravom jazdnom pruhu. K otázke č. 5: aké sú iné zistenia znalca, ktoré sú v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, znalec uviedol, že z fotodokumentácie miesta dopravnej nehody je zrejmé, že v mieste, kde odbáčal vodič vozidla VW-Golf z ulice Černyševského na ulicu Manesovo námestie mala vozovka v smere jazdy na Farského ulicu dva jazdné pruhy (obrázok č. 3 a 4), jazdné pruhy boli na vozovke vyznačené vodorovným dopravným značením V2a - pozdĺžna prerušovaná čiara. Dané značenie pravého jazdného pruhu začína na úrovni zastávky MHD, teda cca 21 metrov pred miestom napojenia sa ulice Manesovo námestie na ulicu Černyševského. Z technického hľadiska potom je možné podľa znalca Černyševského ulicu považovať za cestu, kde aj pred začiatkom pozdĺžneho dopravného značenia V2a v oblasti zastávky MHD mohlo vozidlo VW-Golf jazdiť súbežne s autobusom, nakoľko cesta v danom mieste je dostatočne široká. Po podaní tohto znaleckého posudku bolo vo veci určené pokračujúce ústne pojednávanie určené na deň 21.02.2012 (pokračovanie ústneho pojednávania zo dňa 20.04.2011 konaného pred prerušením konania vo veci), ktorého sa zúčastnil žalobca J. H. a kedy bolo aj vo veci vyhlásené rozhodnutie o priestupku, kde opätovne správny orgán prvého stupňa uznal žalobcu vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch mu bola uložená pokuta vo výške opäť 150,- eur - číslom a jednosto eur - slovne. Uloženie výšky sankcie správny orgán odôvodnil závažnosťou priestupku a porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom a skutočnosťou, že podľa výpisu evidenčnej karty obvinený doposiaľ nespáchal obdobný priestupok v súvislosti s premávkou na pozemných komunikáciách. V písomnom vyhotovení rozhodnutia o priestupku, ktoré bolo žalobcovi doručené na jeho žiadosť, keďže tento prehlásil na ústnom vyhlásení rozhodnutia, že žiada o jeho doručenie a že sa nevzdáva odvolania, už je uvedená správna výška pokuty 150,- eur. Na podané odvolanie žalobcu, dôvody ktorého odvolania sú totožné so žalobnými dôvodmi, potom rozhodol žalovaný dňa 28.05.2012 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa stotožnil obdobne ako správny orgán prvého stupňa so závermi znalca, ktorý určil, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča motorového vozidla VW Golf, ktorý krátkou pred odbočením na Mánesovo námestie jazdil v ľavom jazdnom pruhu vyznačenom vodorovným dopravným značením V2a a pri prejazde z ľavého jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu ohrozil vodiča autobusu jazdiaceho v pravom jazdnom pruhu. Pri preradení sa z ľavého jazdného pruhu sa predná časť autobusu nachádzala len cca 2 m za zadnou časťou vozidla VW Golf a teda nebol dodržaný bezpečný odstup vozidiel. Vodič autobusu na vzniknutú situáciu reagoval tým, že náhle zmenil smer a rýchlosť jazdy a tým vzniklo aj poranenie cestujúceho v autobuse. Preto žalovaný neakceptoval námietky vodiča osobného motorového vozidla k otázke priebehu dopravnej nehody a námietky týkajúce sa spochybňovania vyjadrení znalca bez ďalšieho zdôvodnenia prečo. Žalovaný v závere svojho rozhodnutia uvádza, že správny orgán prvého stupňa v danom prípade dôsledne postupoval v zmysle správneho poriadku a pri jeho aplikácii vychádzal zo základných zásad konania, presne zistil skutočný stav veci a tento zodpovedá aj reálnej skutočnosti. Nedopustil sa žiadnych takých procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Stotožnil sa aj s výškou uloženej sankcie 150,- eur, ktorú považuje za pokutu konkrétnu a určenú v rozhodnutí v správnej výške v písomnom rozhodnutí, ktoré bolo žalobcovi aj doručené. V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, keď sa stotožnil s jednou žalobnou námietkou žalobcu, a to, že žalovaný sa s odvolacími námietkami dostatočne preskúmateľne a zrozumiteľne vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Je treba priznať žalobcovi, že tento celkom konkrétnymi námietkami vytýkal konajúcemu správnemu orgánu prvého stupňa, že neodstránil vo svojom rozhodnutí rozpory v tvrdeniach znalca a potom má zato, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné. Pokiaľ žalovaný sa stotožnil so závermi správneho orgánu prvého stupňa a vo svojom rozhodnutí poukázal na záver znalca a dôvody prvostupňového rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že príčinou dopravnej nehody je technická jazda žalobcu bez toho, že by sa riadne a dostatočne konkrétne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu o tvrdených rozporoch v znaleckom posudku, potom takéto rozhodnutie nemožno považovať, že je súladné s požiadavkami preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu. Navyše súd v súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia považuje za potrebné poukázať, že inak požiadavku preskúmateľnosti nespĺňa ani zdôvodnenie výšky uloženej sankcie, ktorú tak ako to učinil správny orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí, ktoré žalovaný ako vecne správne potvrdil, toto zdôvodnenie výšky uloženej pokuty 150,- eur je len všeobecne a vo vzťahu k osobe páchateľa i k spôsobu spáchania alebo k spáchanému priestupku celkom nekonkretizujúce. Potom takéto rozhodnutie bolo potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušiť. Uvedenej námietke je treba priznať aj vo vzťahu k neurčitosti výšky uloženej pokuty s poukazom na vyhlásené rozhodnutie a jeho písomné vyhotovenie. Súd pripomína, že už vyhlásením rozhodnutia je správny orgán týmto viazaný. Súd však nepriznal námietke žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože má za to, že tak ako bol skutkový stav správnym orgánom zistený, je postačujúci pre vyvodenie záveru o vine žalobcu na vzniku dopravnej nehody, keď v tomto smere sa súd celkom stotožnil tak so záverom ako konajúcich správnych orgánov, tak aj vo veci ustanoveného znalca Ing. Vojtecha Hobora, ktorý z technického hľadiska za príčinu dopravnej nehody bezo sporu ustálil nesprávnu techniku jazdy vodiča osobného motorového vozidla VW-Golf J. H.. Tento záver súd považuje za vecne správny, logický a dôvodný. Spáchanie tohto priestupku celkom dostatočne a nespochybniteľne obsah priestupkového spisu osvedčuje. Preto tejto námietke nebolo možné priznať úspech. Rovnako súd nepovažoval za potrebné priznať námietke žalobcu ohľadne vady v konaní, pokiaľ tento namietal, že vo veci bolo prerušené konanie nad zákonom prípustnú dobu 30 dní. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že prerušenie konania je inštitút, ktorý slúži vyriešeniu prekážok v ďalšom konaní, a lehota na ktorú sa prerušuje konanie, je lehotou len poriadkovou. Jej nedodržanie nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia, ktorá by spôsobovala zrušenie takéhoto rozhodnutia samo o sebe. Pokiaľ ide o ďalšiu vytýkanú vadu rozhodnutia, a to rozdielnosť vyhláseného rozhodnutia vo výške uloženej pokuty oproti písomnému vyhotoveniu, tu súd konštatuje, že v zápisnici z ústneho prejednania priestupku zo dňa 21.02.2012 je tak, ako správne pripomenul a vytýkal žalobca, uvedená pokuta vo výške 150,- eur číslom a slovom jednosto eur, v písomnom vyhotovení je uvedená správna výška 150,- eur, s touto námietkou sa súd vysporiadal už v rámci vady subsumovanej vyššie pod ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správny orgán viazaný, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti aj odôvodniť. Vo svojom novom rozhodnutí riadne a dostatočne konkrétne sa žalovaný vysporiada so všetkými námietkami žalobcu vznesenými v samotnom odvolaní, a to čo do konkrétnosti vo vzťahu k tvrdeným rozporom v znaleckom posudku a odstráni vytýkanú vadu neurčitosti výšky uloženej sankcie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi vo veci plne úspešnému priznal tak náhradu trov konania vo výške 33,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 132,64 eur podľa nasledovnej špecifikácie: - odmena za 2 úkony právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu za rok 2012 a 58,69 eur (1. Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 18.07.2012; 2. Písomné podanie žaloby dňa 19.07.2012) - režijný paušál a 7,63 eur k dvom úkonom právnej služby za rok 2012, k povinnosti zaplateniu ktorých súd zaviazal žalovaného tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.