Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/92/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201388 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201388.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: D. I. Š., bytom D. XX/A, R., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 12.7.2012 proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 4N 1318/12, Ev. č. 3151/12 zo dňa 27.6.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu sp. zn. 4N 1318/12, Ev. č. 3151/12 zo dňa 27.6.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a), c) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľke nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní sp. zn. 7C/182/2009 vedenom na Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „konanie sp. zn. 7C/182/2009“), a to z dôvodu nesplnenia kumulatívnej podmienky v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci - podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Odporca opísal zistený stav veci, podľa ktorého Bytové družstvo „Centrum“ v Bratislave (ďalej len „družstvo“) v pozícii žalobcu žiada v konaní sp. zn. 7C/182/2009 od navrhovateľky zaplatiť sumu 3.752,60 eur z titulu náhrady nákladov vzniknutých v súvislosti s vyprataním bytu nachádzajúceho sa na ul. Q. XX H. R. v zmysle Dohody o odovzdaní bytu a bytovej náhrade zo dňa 1.7.2004 (uzatvorenej medzi družstvom ako vlastníkom a navrhovateľkou ako nájomcom) v spojení s dohodou zo dňa 23.6.2006, obsahom ktorej bolo aj poverenie družstva vypratať byt ako aj spoločné priestory na náklady navrhovateľky. Odporca má za to, že ak družstvo vypratalo predmetný byt ako aj spoločné priestory a teraz žiada nahradiť s tým spojené náklady, je v práve, nakoľko len splnilo príkaz navrhovateľky a teda konanie sp. zn. 7C/182/2009 vyhodnotil ako bezúspešné. Odporca v napadnutom rozhodnutí označil aj všetky listinné dôkazy, ktoré navrhovateľka predložila za účelom preukázania skutkového stavu. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 12.7.2012, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že podľa jej názoru spĺňa všetky kritériá na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Navrhovateľka ďalej uviedla, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, pretože družstvo porušilo ich vzájomnú dohodu na vypratanie bytu a spoločných priestorov. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 16.10.2012 k návrhu navrhovateľky napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a na záver poukázal na skutočnosť, že navrhovateľkina žiadosť o poskytnutie právnej pomoci bola odporcovi doručená až v čase, keď bolo konanie sp. zn. 7C/182/2009 právoplatne skončené a s poukazom na fakt, že nežiadala o zastupovanie v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, odporca sa zaoberal len skutkovým stavom aký navrhovateľka uviedla vo svojej žiadosti. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá má doručenie predvolania vykázané uložením (§250g ods. 2 O.s.p.). Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom administratívneho spisu odporcu, v ktorom sa nachádza žiadosť navrhovateľky o poskytnutie právnej pomoci v konaní sp. zn. 7C/182/2009 (doručená odporcovi dňa 25.4.2012). Vychádzajúc z obsahu spisu, navrhovateľka dňa 30.5.2012 k žiadosti doložila aj listinné dokumenty súvisiace s predmetným konaním, t.j. okrem opisu priebehu udalostí aj návrh na začatie konania v právnej veci 7C/182/2009 (návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 26.7.2007 s doplnením), rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C/182/2009-83 zo dňa 15.3.2010, odvolanie navrhovateľky proti tomuto rozsudku, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/216/2010-103 zo dňa 13.7.2011 (potvrdzujúci rozsudok č.k. 7C/182/2009-83 v napadnutej časti), podanie označené ako „námietka a nesúhlas s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/216/2010-103“ zo dňa 16.9.2011 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C/182/2009-122 zo dňa 27.10.2011, ktorým konajúci súd vyzval navrhovateľku na doplnenie podaného dovolania zo dňa 16.9.2011 predložením plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní (podmienka dovolacieho konania v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p.) Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa ust. § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku a dospel k záveru, že odporca v konaní nie dostatočným spôsobom zistil stav veci - teda nedostatočne preskúmal listiny predložené navrhovateľkou týkajúce sa konania sp. zn. 7C/182/2009. Odporca bez ďalšieho prevzal stručné údaje v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (vyplnenej navrhovateľkou a doručenej odporcovi dňa 25.4.2012), podľa ktorej navrhovateľka žiadala o poskytnutie právnej pomoci v konaní sp. zn. 7C/182/2009 bez toho, aby prihliadol na dokumenty nachádzajúce sa v administratívnom spise predložené dňa 30.5.2012 navrhovateľkou za účelom riadneho posúdenia žiadosti. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, konanie sp. zn. 7C/182/2009 bolo právoplatne skončené rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 15Co/216/2010-103 zo dňa 13.7.2011. V spise sa nachádzalo aj podanie navrhovateľky označené ako „námietka a nesúhlas s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/216/2010-103“ zo dňa 16.9.2011, ktoré je jednoznačne, i s poukazom na uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C/182/2009-122 zo dňa 27.10.2011 (ktorým konajúci súd vyzval navrhovateľku na doplnenie dovolania zo dňa 16.9.2011) dovolaním. Odporca však tieto listiny, aj keď boli nepochybne podané v rámci konania sp. zn. 7C/182/2009, žiadnym spôsobom nezohľadnil, nedopytoval navrhovateľku za účelom zistenia, či žiada alebo nežiada priznať nárok na poskytovanie právnej pomoci v dovolacom konaní. Argument odporcu, podľa ktorého mu bola navrhovateľkina žiadosť o poskytnutie právnej pomoci doručená až v čase, keď bolo konanie sp. zn. 7C/182/2009 právoplatne skončené s tým, že navrhovateľka nežiadala o zastupovanie v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, následkom čoho sa odporca zaoberal len skutkovým stavom aký navrhovateľka uviedla vo svojej žiadosti nemá žiadne opodstatnenie a v konečnom dôsledku svedčí skôr v neprospech odporcu. Ak totiž navrhovateľka podala žiadosť o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci sp. zn. 7C/182/2009 až po právoplatnom skončení predmetného konania s tým, že k žiadosti priložila aj dovolanie zo dňa 16.9.2011 (podanie označené ako „námietka a nesúhlas s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co/216/2010-103“) a uznesenie na doplnenie dovolania č.k. 7C/182/2009 - 122 zo dňa 27.10.2011 (ktorým konajúci súd vyzval navrhovateľku na povinné zastúpenie advokátom v dovolacom konaní v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p.), je nepochybným a logickým vyústením, že navrhovateľka žiada o poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní. Takisto je nepochybné, že oba dokumenty mal odporca k dispozícii pred rozhodnutím vo veci samej, sám ich v napadnutom rozhodnutí vymenoval spolu s ďalšími dôkazmi predloženými navrhovateľkou. Námietku navrhovateľky, podľa ktorej spĺňa všetky kritériá na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a teda že v prípade konania sp. zn. 7C/182/2009 nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, súd vyhodnotil ako námietku nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako spornú v prípade tejto námietky vyhodnotil otázku, či odporca napadnutým rozhodnutím prekročil alebo neprekročil zákonom o poskytovaní právnej pomoci povolenú správnu úvahu vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti predmetného sporu a dospel k záveru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Pre nenaplnenie požiadavky vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci nie je dostatočné iba (formálne) konštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu, ale je nevyhnutné, aby táto bezúspešnosť bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. Ak totiž odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti skúma právnu stránku veci v rozsahu, ktorý prináleží len súdu, dochádza tým k postupu ktorý mu neprináleží a teda v konečnom dôsledku k nezákonnému prejudikovaniu rozhodnutia príslušného súdu. Námietku navrhovateľky, že v odporca v napadnutom rozhodnutí nesprávne vec posúdil, súd vyhodnotil ako dôvodnú a to s poukazom na charakter dovolania, ktoré je ako mimoriadny opravný prostriedok prípustné len vo výslovne uvedených prípadoch (§ 237 - 239 O.s.p.) a len z výslovne uvedených dôvodov (§ 241 ods. 2 O.s.p.). V zmysle § 237 O.s.p., ktoré taxatívne vymedzuje dôvody prípustnosti dovolania, dovolací súd z úradnej moci skúma, či nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada (t.j. ktorýkoľvek dôvod zmätočnosti rozhodnutia) vznikla a prejavila sa v rozhodnutí odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania je teda daná objektívnou existenciou v ust. § 237 O.s.p. vymenovaných vád v napadnutom rozhodnutí. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že citovaný § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci nemožno pre mimoriadny charakter dovolania ako takého aplikovať, je totiž v rozpore s ustanovením § 237 O.s.p., aby správny orgán vyslovením zrejmej bezúspešnosti sporu preberal na seba právomoc a zodpovednosť dovolacieho súdu a v konečnom dôsledku tak prejudikoval jeho rozhodnutie. Pretože odporca pred vydaním napadnutého rozhodnutia dostatočne nezistil skutkový stav na posúdenie veci a v samotnom rozhodnutí zjavne prekročil zákonom o poskytovaní právnej pomoci povolenú správnu úvahu vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti sporu, súd napadnuté negatívne rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu riadne posúdiť žiadosť navrhovateľky o poskytovanie právnej pomoci, vykonať náležité dokazovanie (napr. dopytom na navrhovateľku, či o poskytnutie právnej pomoci žiada v dovolacom konaní), v zmysle správnych predpisov objektívne vyhodnotiť kumulatívne splnenie podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci a v meritórnom rozhodnutí svoj záver náležitým a zákonným spôsobom odôvodniť. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, trovy konania si však neuplatnila a preto súd rozhodol tak, že navrhovateľke právo na ich náhradu nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je ako štátna rozpočtová organizácia zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a preto ho súd k povinnosti zaplatiť súdny poplatok nezaviazal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach, a to len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. (§250s O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).