Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/154/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201400 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201400.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: W4, s.r.o., so sídlom Kopčianska 63, 851 01 Bratislava, IČO: 44 015 232, právny zástupca advokátska kancelária OLEXOVA VASILISIN, s.r.o., so sídlom Dunajská 18, 811 08 Bratislava, IČO: 36 820 059, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1020502/1/963174/2012/5060-r zo dňa 07.05.2012, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/963174/2012/5060-r zo dňa 07.05.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie (dodatočný platobný výmer) Daňového úradu Bratislava V (správca dane), č.k.: 604/230/132416/09/Avar zo dňa 12.11.2009, ktorým žalobcovi v zmysle § 48 ods. 5 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších prepisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej daňový poriadok ) nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume XX XXX,XX € a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume X XXX,XX €. Žalobca uviedol, že vo veci bolo rozhodnuté na základe predchádzajúcej kontroly, podľa ktorej mal správca dane za preukázané, že žalobca dodal tovar bulharskému odberateľovi DAJAMAND s.r.o., ktorý vo vzťahu k žalobcovi vystupoval ako zdaniteľná osoba (predložil preukaz o pridelení IČ-DPH), no následne bolo zistené, že ňou v čase dodania nebol. Preto žalovaný má za to, že žalobca nespĺňa podmienku na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), nakoľko miesto zdaniteľného obchodu je len tuzemsko. Podľa žalobcu spornou v danej veci ostala iba otázka rozdielu medzi úpravou podľa práva SR (§ 43 ods. 1 zákona o DPH) a úpravou podľa práva EÚ (čl. 138 ods. 1 Smernice Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH - ďalej Smernica), pričom prednosť musí mať Smernica. Uviedol, že Smernicou je na rozdiel od zákona o DPH oslobodené aj také dodanie tovaru, pri ktorom právnická osoba - odberateľ koná ako zdaniteľná osoba hoci sa aj neskôr preukáže, že ňou nie je. Tým má byť chránený dobromyseľný dodávateľ - v danom prípade žalobca. Žalobca poukázal aj na predchádzajúce konania v ktorých už namietal ignorovanie aplikácie prednosti a obsahu práva EÚ správnymi orgánmi. Túto skutočnosť mu vytkol aj Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3S 182/2010, ktorý na odvolanie žalobcu vo veci rozhodnutia predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného vedeného pod č. I/222/3207 - 28875/2010/991031-r zo dňa 08.03.2010 mu vec vrátil s tým, že je potrebné aby sa s danou otázkou aplikácie práva EÚ riadne vyporiadal. Keďže i napriek tejto situácii sa žalovaný s námietkou priamo aplikovateľného komunitárneho práva opätovne nevyporiadal, žiada napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie ako aj priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobnému návrhu podanému tunajšiemu súdu dňa 31.08.2012 zotrval na svojich rozhodnutiach, keďže obsah žaloby je identický s pôvodnými námietkami, ktorými sa mal vyporiadať aj podľa rozhodnutia súdu, čo aj vykonal. Popísal predchádzajúci postup správcu dane a zistenia pri kontrole oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008. Pri vykonaní kontroly bol vyhotovený protokol č.j. 604/321/119865/2009/Klab zo dňa 07.10.2009 a tento bol s daňovým subjektom - žalobcom prerokovaný a doručený dňa 06.11.2009. Správca dane zistil, že žalobca vystavil faktúru č. 08-10-002 zo dňa 06.10.2008 za dodávku tovaru - detské čistiace a vlhčené utierky pre bulharského odberateľa DAJAMAND s.r.o. BULHARSKO bez dane v celkovej sume X XXX XXX,- Sk v roku 2008. Platiteľ podal zároveň za zdaňovacie obdobie IV. Štvrťrok 2008 súhrnný výkaz v ktorom bol citovaný vyššie uvedený nadobúdateľ tovaru. Medzinárodným šetrením správca dane zistil, že uvedený nadobúdateľ tovaru nebol nikdy registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. S poukazom na § 43 ods. 1 zákona o DPH správca dane mal preukázané, že podmienky na oslobodenie od dane žalobca nesplnil, keďže bulharský partner nebol plátcom DPH, preto žalobca nemohol fakturovať dodávku tovaru bez dane, nakoľko miesto zdaniteľného obchodu bolo tuzemsko. Žalovaný naďalej trvá na tom, že žalobca bližšie nešpecifikuje v čom správca dane nesprávne aplikoval § 43 ods. 1 zákona o DPH a v čom je citované ustanovenie v rozpore s článkom 138 ods. 1 Smernice. Podľa žalovaného si žalobca mal overiť skutočnosť, či jeho odberateľ bol v čase dodávky tovaru platiteľom DPH v príslušnom členskom štáte EU a to na webovej stránke Daňového riaditeľstva SR, kde sú uvedený všetci platiteľa v rámci Európskeho spoločenstva alebo v zmysle § 31 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. požiadať Daňové riaditeľstvo SR o poskytnutie informácie k danej veci. Žalobca však nevyužil žiadnu z uvedených možností. K tvrdeniu žalobcu, že správne orgány nesprávne aplikovali ustanovenia o DPH uviedol, že § 43 ods. 1 zakotvuje základný princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu, ak sú na obchode zúčastnení podnikatelia (dodávateľ a odberateľ), z ktorých dodávateľ je identifikovaný pre DPH v štáte dodania tovaru a odberateľ je identifikovaný pre DPH v štáte nadobudnutia tovaru. Pri cezhraničných dodávkach tovaru funguje princíp krajiny určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v krajine dodania, nadobudnutia tovaru a takéto obchody sa označujú ako intrakomunitárne dodávky tovaru. Musí ísť o prepravu a kúpu tovaru realizovanú osobou identifikovanou pre DPH z iného členského štátu. Podstatný význam pri intrakomunitárnych dodávkach má identifikačné číslo DPH, pod ktorým si odberateľ z iného členského štátu objednával tovar. Každý členský štát prideľuje identifikačné číslo pre DPH, ktoré je zistiteľné na centrálnom úrade - CLO zriadenom na Finančnom riaditeľstve SR. Že žalobca mal vedomosť o zákonnej podmienke (§ 43 ods. 1), že odberateľ by mal byť platiteľom DPH je podľa žalovaného tá skutočnosť, že mu odberateľ predložil kartičku s prideleným identifikačným číslom. Žalovaný zdôraznil, že všetky krajiny EÚ vrátane Slovenska majú zavedenú daň z pridanej hodnoty. Komplexná slovenská úprava dane z pridanej hodnoty je obsiahnutá v zákone o DPH (222/2004 Z.z.) a základným právnym normatívom v etape prípravy tohto zákona bola Šiesta smernica Rady č. 77/388/ EHS v znení jej zmien a doplnkov. Táto smernica tvorí právny základ pre koncepciu harmonizácie legislatívy členských štítov EÚ o DPH. Smernica je záväzná pre každý členský štát, pokiaľ ide o dosiahnutie výsledku, ale voľba formy či metód na dosiahnutie výsledku sa ponecháva na vnútroštátne orgány. Dôkazné bremeno v zásade znáša daňový subjekt, ten musí vierohodným spôsobom preukázať splnenie zákonných podmienok, čo v danom prípade ťažilo žalobcu, avšak ten ho neuniesol. Žiada žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len OSP), ako aj konanie ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodom uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach § 247 ods. 1 OSP v spojení s § 249 ods. 2). Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008. Z kontroly bol dňa 07.10.2009 vyhotovený protokol č.j. 604/321/119865/2009/Klab, ktorý bol so žalobcom prerokovaný aj doručený dňa 06.11.2009. Z faktúry č. 08-10-002 zo dňa 06.10.2008 vyplýva, že táto bola vystavená za dodávku tovaru - detské čistiace a vlhčené utierky - pre odberateľa DAJAMAND s.r.o. so sídlom v Bulharsku, bez dane v celkovej sume X XXX XXX,- Sk v roku 2008. Platiteľ podal zároveň za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 súhrnný výkaz v ktorom bol uvedený bulharský nadobúdateľ tovaru. Na základe medzinárodnej výmeny daňovej informácie správca dane zistil, že uvedený nadobúdateľ tovaru nebol nikdy registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, hoci na predmetnej faktúre bolo uvedené jeho J.. Z výpovede žalobcu uvedenej v „doplnení odvolania zo dňa 30.11.2009“ vyplýva, že nemal vedomosť o tom, že údaje o identifikačnom čísle dane z pridanej hodnoty spoločnosti DAJAMAND s.r.o. so sídlom v Bulharsku sú nepravdivé. Čiže mal za to, že koná s platcom DPH. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie č. 604/230/132416/09/Avar zo dňa 12.11.2009, ktoré na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutím č. I/222/3207 - 28875/2010/991031-r zo dňa 08.03.2010. Toto rozhodnutie tunajší súd rozsudkom č. 3S 182/2010 dňa 17.01.2012 zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bolo vyhodnotenie námietky žalobcu týkajúcu sa použitia čl. 138 ods. 1 Smernice na danú vec. Vo zvyšnej časti zodpovedá zistený skutkový stav obsahu vyššie opísaného písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe. Právne normy vydané ako nariadenia sú priamo aplikovateľné v každom členskom štáte, právne normy vydané ako smernice je potrebné prevziať do právneho poriadku každého členského štátu. Podľa článku 131 (Kapitola 1, Všeobecné ustanovenia, HLAVA IX) Smernice Oslobodenia od dane ustanovené v kapitolách 2 až 9 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spoločenstva a v súlade s podmienkami, ktoré členské štáty stanovia na účely zabezpečenia správneho a jednoznačného uplatňovania tohto oslobodenia od dane a na účely predchádzania akýmkoľvek možným daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneužitiu dane. Podľa čl. 138 ods. 1 (Kapitola 4, oddiel 1, Oslobodenie od dane pri transakciách v rámci Spoločenstva) Smernice členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodenie od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 43 ods.1 zákona o DPH, platného v rozhodnom zdaňovacom období, ustanovil hmotnoprávne podmienky, na základe ktorých priznáva oslobodenie od DPH tak, že oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu. Súčasne v právnej norme ustanovenej v § 43 ods. 1 ustanovuje podmienky, za splnenia ktorých daňovému subjektu vzniká právo na oslobodenie od dane. V tomto prípade je nevyhnutnou podmienkou oslobodenia od DPH preukázanie tej skutočnosti, že nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4 cit. zákonného ustanovenia. Uvedené podmienky sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže daňová povinnosť daňového subjektu ako aj nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady (neexistenciu) dokladu a ani za dobromyseľnosti žalobcu. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že i napriek zisťovaniu identifikačného čísla DPH nevedel, že nadobúdateľ tovaru v Bulharsku nebol platcom DPH, a ako platiteľ uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, potom musel preukázať, že boli naplnené zákonné podmienky na takýto postup. Aj podľa názoru súdu je pre dodávateľa (žalobca) dôležité vedieť vopred, pred predajom tovaru, že kupujúci (DAJAMAND s.r.o. so sídlom v Bulharsku) je skutočne registrovaný pre DPH v inom členskom štáte a dodávku tovaru je možné uskutočniť ako oslobodenú od dane. Najjednoduchším spôsobom ako overiť registráciu je obrátiť sa telefonicky na servisnú linku daňového orgánu, ktorý túto službu zabezpečuje. Ak by sa totiž dodávka tovaru uskutočnila bez slovenskej dane a následne sa zistí, že kupujúci nie je registrovaný pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte, je dodávateľ povinný zaplatiť slovenskú daň, tak ako to uviedol aj žalovaný. Pri predaji tovaru do iného členského štátu bez slovenskej dane je predávajúci povinný vyhotoviť faktúru, ktorá okrem bežných náležitostí faktúry v obchodnom styku musí obsahovať identifikačné číslo pre DPH predávajúceho, ako aj identifikačné číslo pre DPH kupujúceho, ktoré žalobca nesporne zisťoval avšak nie dostatočne dôsledne. Ak teda slovenský podnikateľ predáva tovar, ktorý je odoslaný alebo prepravený ním alebo inou osobou na jeho účet, príp. kupujúcim alebo inou osobou na jeho účet z tuzemska do iného členského štátu, je takéto dodanie tovaru oslobodené od slovenskej dane. Uvedené platí v prípade, ak je nadobúdateľ (kupujúci) registrovaný pre DPH v inom členskom štáte. Nadobúdateľ je potom povinný v tomto členskom štáte zaplatiť daň z tzv. intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave bolo rozhodnutie správcu dane v súlade s ustanoveniami smernice o DPH, z ktorých (ako je to vyššie uvedené) vyplýva, že členský štát môže stanoviť podmienky pre uplatnenie oslobodenia od DPH. Preto, ak národná legislatíva požaduje ako podmienku registráciu pre DPH, potom žalobcu ako daňovníka pre účely uplatnenia oslobodenia od DPH ťaží bremeno dôkazu preukázať tvrdenú registráciu obchodného partnera. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nie je možné tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné alebo zmätočné. Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to presne ako uviedol, že každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vzájomnej súvislosti pričom prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenie zásad daňového konania pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovania, žalovaný prihliadol na všetko čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal rovnako ani žalovanému, ktorý podľa zákona v tomto prípade právo na náhradu trov konania nemá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.