Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/1217/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201418 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201418.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej v právnej veci žalobcu: L.. P. G., G. 9, XXX XX V., zastúpený: JUDr. Marián Janočko, so sídlom Zámocká 32, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 13, 810 05 Bratislava 15, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX/XXXX, Ev č. XXXX/XX zo dňa XX. mája XXXX, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného sp. zn. XXX/XXXX, ev č. XXXX/XX zo dňa XX. mája XXXX z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume XXX,XX eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Mariána Janočka vedený vo X., a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.07.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci (ďalej aj „Centrum“) č. XXX/XXXX, Ev č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Centra sp. zn. XXX/XXXX, ev. č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým Centrum priznalo žalobcovi trovy právneho zastúpenia V. Y. v civilnom konaní pred súdom vo veci o zaplatenie X.XXX.XXX Kč a iné vo výške XXX,XX eur. Žalobca v žalobe uvádza, že v právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod spisovou zn. XXC XXX/XXXX o zaplatenie X.XXX.XXX,- Kč bol uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.03.2008 súdom ustanovený za právneho zástupcu ex offo navrhovateľky V. Y., rod. Y., bytom L. č. 1, D.. Zo žaloby v spojení s uznesením o ustanovení za právneho zástupcu v predmetnom konaní jednoznačne vyplýva, že predmetom konania bol nárok navrhovateľky na náhradu škody vo výške X.XXX.XXX,- Kč, čo predstavuje sumu XX.XXX,XX eur. Za úkony v predmetnom súdnom konaní žalobca vo vyčíslení trov právneho zastúpenia požiadal o úhradu celkom X.XXX,XX eur v zmysle tretej hlavy vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení do 31.05.2009. Vzhľadom na to, že súd v rozhodnutí o zastavení konania trovy nevyčíslil a s vyčíslením trov odkázal žalobcu na Centrum právnej pomoci, kontaktoval žalobca Centrum, ktoré mu oznámilo, že s právnym názorom súdu nesúhlasí a má za to, že v danej veci má rozhodnúť súd. V následnom stanovisku Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 21.11.2011 sa uvádza, že o trovách v týchto veciach má rozhodovať Centrum právnej pomoci, a to podľa právnej úpravy v znení po novele zo dňa 31.05.2009, ktorou došlo k zníženiu odmeny advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi. Žalobca v ďalšej komunikácií so žalovaným vyjadril názor, že stanovisko ministerstva spravodlivosti je nesprávne a obsahuje zakázanú pravú retroaktivitu, nakoľko nárok advokáta na odmenu je hmotnoprávny a vzniká vykonaním úkonu. Predstavitelia ministerstva vo svojom výklade zamieňajú pojmy hmotnoprávny nárok advokáta na odmenu za úkon právnej služby a procesný nárok na náhradu trov konania, ktorá v zásade patrí klientovi a advokát je len platobným miestom. V tomto smere je poukázanie ministerstva spravodlivosti na výklad autorov Števček, Ficová k vzniku nároku na náhradu trov konania zavádzajúce, pretože sa v ňom rieši iná situácia a hovorí sa o splatnosti nároku na náhradu trov, ktorá patrí klientovi a nie o vzniku nároku advokáta na odmenu. Dôsledkom prijatia výkladu ministerstva spravodlivosti, že ustanovenému zástupcovi sa určí odmena podľa právneho predpisu platného v čase ustanovenia, by bola absurdná situácia, kedy ustanovení zástupcovia vstupovali do súdneho konania s tým, že nevedia akú odmenu na konci dostanú a boli by vystavení ľubovôli ministerstva. Centrum právnej pomoci sa odklonilo od stanoviska ministerstva spravodlivosti a rozhodlo podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení do 31.05.2009. Nestanovilo však odmenu podľa ust. § 14a vyhlášky 466/2004, Z.z., ale nesprávne podľa ust. § 14c písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení do 31.05.2009. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že žalovaný nesprávne posúdil nárok na odmenu advokáta tak, že hodnotu sporu v danom prípade nemožno určiť, pretože súd konanie pre ius iudicata zastavil. Tento postup a právne posúdenie považuje žalobca za zjavne nesprávne. Navrhovateľka vo svojom návrhu jednoznačne určila výšku náhrady škody, ktorú požadovala a teda predmet sporu bol jasne určený - suma X.XXX.XXX,- Kč. Pokiaľ ide o náhradu škody, je na navrhovateľovi, aby jednoznačne určil jej výšku. Podporne k svojmu názoru žalobca tiež uvádza, že ak by navrhovateľka nebola oslobodená od súdnych poplatkov, súd by od nej požadoval zaplatenie súdneho poplatku vo výške odvíjajúcej sa od žalobnej sumy. Právny názor Centra právnej pomoci, že kvôli zastaveniu konania pre res iudicata nemožno určiť hodnotu sporu, obsahuje tiež logický rozpor spočívajúci v tom, že ak by súd nemohol stotožniť nárok a skutkový stav s iným nárokom a skutkovým stavom, o ktorom už bolo rozhodnuté, nemohol by súd konanie zastaviť pre res iudicata. Je teda zjavné, že súdu bolo zrejmé o akom nároku rozhoduje a považoval ho za určitý a zrozumiteľný a len práve preto mohol rozhodnúť o zastavení konania, že určil, že o totožnom nároku už rozhodnuté bolo. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 17.10.2012 žalovaný uvádza, že právna úprava platná a účinná do 31.12.2009 dôsledne rozlišovala prípady ustanovenia advokáta súdom a určenia advokáta Centrom právnej pomoci. Podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2009 existovala tzv. dvojkoľajnosť aj v procese priznávania trov právneho zastúpenia účastníka konania alebo oprávnenej osoby. Ak bol advokát za právneho zástupcu účastníka konania ustanovený rozhodnutím súdu a súd o odmene advokáta rozhodoval do 31.12.2009, súd pri stanovení výšky odmeny advokáta postupoval podľa § 149 ods. 2 O.s.p. Výška odmeny sa potom určovala podľa osobitného predpisu - vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. bez odkazu na jej konkrétnu časť. Zákon č. 495/2009 Z.z. Centru právnej pomoci dal a súdu odobral právomoc rozhodovať o náhrade trov právneho zastúpenia ustanovených a určených advokátov hradených z prostriedkov štátu. V poznámke č. 15 k § 149 ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 495/2009 Z.z. je uvedený odkaz na § 14a a nasl. vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z.. Rozhodovanie o trovách právneho zastúpenia podľa druhej hlavy druhej časti vyhlášky by bolo nad rámec žalovanému zverených právomocí, teda takéto rozhodnutie by bolo nesprávne a nezákonné. S ohľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení v procesnej právnej úprave týkajúcej sa náhrady trov právneho zastúpenia hradených z prostriedkov štátu v znení účinnom od 01.01.2010, ktoré by určovali režim odmeňovania súdom ustanovených advokátov, je potom nutné vychádzať zo základných zásad procesného práva, a to, že sa aplikuje procesnoprávna norma platná a účinná v čase rozhodovania. Je nepochybné, že odmena a náhrady trov právneho zastúpenia sa advokátovi priznávajú podľa hmotnoprávnych ustanovení vyhlášky platných a účinných v čase vykonávania úkonu právnej služby. Rovnako však postupovalo aj Centrum, keď advokátovi priznalo odmenu vo výške ako stanoví § 14a a nasl. vyhlášky v znení účinnom ku dňu vykonania prvého úkonu (s ohľadom na povahu odmeny - za celé konanie). K pravej retroaktivite hmotnoprávnych noriem v tomto prípade rozhodne nedochádza. Nárok na odmenu vzniká advokátovi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol určený alebo ustanovený, resp. vykonaním prvého úkonu právnej služby a zmena právnej úpravy nemá vplyv na vznik nároku alebo jeho trvanie. Právna úprava však zasahuje do obsahu tohto nároku - výšky odmeny - a mení proces rozhodovania a vyplácania odmeny štátom. Treba teda pripustiť tzv. nepravú spätnú účinnosť právnych noriem. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 98/2010 zo dňa 29.06.2010. Zákon č. 495/2009 Z.z. novelizáciou ust. § 149 ods. 2 O.s.p. neneguje účinky ustanovenia advokátov rozhodnutím súdu podľa § 30 O.s.p. v znení účinnom pred 01.01.2010. Vzťah medzi štátom a ustanoveným advokátom trvá. Žalovaný ďalej k povahe nároku advokáta na odmenu za zastupovanie účastníka konania uvádza, že podľa ust. § 137 O.s.p. je odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát, súčasťou trov konania. Nárok na náhradu trov konania je procesným nárokom, hoci hmotnej povahy (viď. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo 86/2002). Nárok na odmenu advokáta, ktorý bol súdom ustanovený za právneho zástupcu účastníka konania vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o ustanovení (resp. dňom vykonania prvého úkonu právnej služby). Jedná sa nepochybne o nárok procesný, pretože vyplýva z procesných noriem a je nutné si ho po ukončení zastupovania účastníka konania vyčísliť a uplatniť na orgáne oprávnenom o ňom rozhodovať. Je však potrebné rozlíšiť nárok advokáta na odmenu v zmysle procesnoprávnych noriem a právo na odmenu podľa hmotnoprávnych noriem. Nárok advokáta na náhradu trov právneho zastúpenia, ktorý nemá hmotnoprávnu povahu vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o ustanovení resp. dňom vykonania prvého úkonu právnej služby za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tento nárok si advokát musí uplatniť na orgáne, ktorý je o ňom oprávnený rozhodovať. Až konštitutívnym rozhodnutím tohto orgánu vzniká advokátovi právo, ktoré má hmotnoprávny základ a stáva sa vymožiteľným. Opačným výkladom by nastala absurdná situácia, kedy by samotné vyúčtovanie advokáta malo konštitutívne účinky a advokát by bol oprávnený vymáhať od štátu čiastku, ktorú si sám určil. Procesné normy upravujúce postup Centra pri rozhodovaní o nároku na odmenu advokáta odkazujú na tretiu hlavu druhej časti vyhlášky, teda na hmotnoprávne ustanovenia, podľa ktorých je Centrum oprávnené a povinné rozhodovať o výške odmeny. K aplikácií zvolených ustanovení tretej hlavy druhej časti vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. žalovaný uvádza, že vymedzenie predmetu konania je plne v dispozícií navrhovateľa civilného konania. Tento bol v danom konaní navrhovateľkou vymedzený ako „nárok na náhradu majetkovej, finančnej, zdravotnej ujmy a iné“. V návrhu na náhradu škody má navrhovateľ z dôvodu určitosti petitu vymedziť aj sumu, ktorú si uplatňuje. Táto však je len akousi predpokladanou škodou, nie škodou podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). O tom, či sú splnené podmienky na náhradu škody rozhoduje súd. Priznaná výška náhrady potom nepochybne závisí od úvahy súdu, ktorý posudzuje, či škoda skutočne vznikla, a ak áno, v akej výške. Až okamihom rozhodnutia súdu o určení výšky škody je známa hodnota sporu. Centrum ako správny orgán je povinné zistiť presne a úplne skutočný stav veci. S ohľadom na predmet konania nie je možné postupovať podľa § 14a vyhlášky, a to ani v prípade, že navrhovateľ presne vymedzil náhradu škody, ktorú požaduje. Takto vymedzená čiastka nemá hmotnoprávny základ a z toho dôvodu nemôže byť posudzovaná ako základ pre výpočet odmeny advokáta. Z hľadiska vyhlášky nie je dôležité peňažné vyjadrenie hodnoty sporu, ale vymedzenie predmetu konania. Nie každé peňažné vyjadrenie predmetu sporu znamená aj určenie samotného predmetu konania. V uvedenom konaní bola predmetom náhrada škody (majetkovej, finančnej a zdravotnej ujmy), teda nie zaplatenie sumy. Vyhláška neobsahuje ustanovenia upravujúce zvlášť konania s predmetom „o náhradu škody“, a preto žalovaný pri určovaní výšky odmeny za celé konanie postupoval podľa ust. § 14c vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.05.2009. Vzhľadom na uvedené potom žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na pojednávaní konanom dňa 08.04.2014 sa žalobca ako i žalovaný plne pridŕžali svojich doterajších písomných vyjadrení. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z obsahu priloženého administratívneho spisu súd zistil, že uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky: V. Y., bytom L. 1, D., I. republika, proti odporcom: X/Anna F., 2/ E. F., obaja bytom F. č. XX, V., o zaplatenie sumy X.XXX.XXX,- Kč a iné rozhodol tak, že ustanovil navrhovateľke žalobcu ako zástupcu z radov advokátov na zastupovanie v konaní. Uznesením č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd konanie vo veci zastavil. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala zaplatenia X.XXX.XXX,- Kč ako majetkovej, finančnej a zdravotnej ujmy, predloženia právnych listín od 08.09.1977 do 21.08.1984 zo ŠN Z. vo veci dedičstva po nebohom X. Y., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX, zákazu rekonštrukcie domu č. XX v katastrálnom úz. K., uloženia povinnosti dať do pôvodného stavu dom č. XX v kat. úz. K., nepriznania práva odporcom na nehnuteľnosti v kat. úz. K. - dom a záhrada, uloženia zákazu vstupu odporcov na pozemky v kat. úz. K. parc. č. XXX a XXX, zrušenia kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX o predaji domu č. XX v kat. úz. K., zrušenia výpisu z LV č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na parc. č. XXX a XXX a zrušenia výpisu z LV č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX na parc. č. XXX a XXX. Po oboznámení sa so spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. XXNc XX/XXXX, rozhodnutiami vydanými v dedičskom konaní po poručiteľoch X. Y. a U. Y., rozhodnutiami Štátneho notárstva Z., Okresného súdu Z., Okresného súdu V. nad V., s návrhom vo veci vedenej na Okresnom súde V. nad V. zistil, že o nárokoch uplatnených navrhovateľkou v predmetnom konaní nemôže ďalej konať, lebo o všetkých nárokoch buď už bolo vydané právoplatné rozhodnutie, alebo sa vedú konania začaté skôr. Dňa 03.05.2011 doručil žalobca Okresnému súdu Bratislava IV vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Žalobca si uplatnil nárok na vyplatenie trov právneho zastúpenia v celkovej výške X.XXX,XX eur (tarifná odmena X.XXX,- eur + režijný paušál XX,XX eur, DPH 20 % X.XXX,XX eur). Listom zo dňa 15.06.2011 žalovaný oznámil žalobcovi, že mu dňa 17.05.2011 bolo z Okresného súdu Bratislava IV doručené vyčíslenie trov ako súdom ustanoveného advokáta, pričom žalobcu upovedomil aj o legislatívnom probléme týkajúcom sa právomoci žalovaného, resp. súdu rozhodovať o trovách ustanovených advokátov. Dňa 21.02.2012 žalovaný oznámil formou e-mailu žalobcovi, že v zmysle interného stanoviska MS SR zo dňa 28.11.2011 je orgánom oprávneným a povinným rozhodnúť o náhrade trov konania v časti trov právneho zastúpenia v zásade Centrum“. V súlade s týmto interným stanoviskom žalovaný vo veci konal. Rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. XXX/XXXX, ev. č. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX Centrum priznalo žalobcovi trovy právneho zastúpenia V. Y. v konaní pred súdom vo veci o zaplatenie X.XXX.XXX Kč a iné vo výške XXX,XX eur. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že z predložených dokladov ohľadne sporu nevyplynulo škoda akého charakteru vznikla, táto nebola špecifikovaná ani preukázaná. Vzhľadom na tieto skutočnosti malo Centrum za potrebné považovať za hodnotu sporu až výšku plnenia priznanú súdom a nie navrhovateľom uplatnenú. Tento právny názor má vyplývať tiež z analogického použitia uznesenia NS SR sp. zn. 5MCdo 7/2010 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 2M Cdo 3/2006. Nakoľko súd konanie z dôvodu res iudicata zastavil, hodnotu sporu v danom prípade nemožno určiť. Keďže žalobca bol zároveň Okresným súdom Bratislava IV ustanovený na zastupovanie navrhovateľky vo veciach označených aj ako iné, žalobcovi potom podľa názoru správneho orgánu prislúcha odmena v zmysle ustanovenia § 14b ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej do 31.05.2009 ako najvyššia odmena zvýšená o polovicu, pričom za ostatné veci sa mu odmena neprizná. Odmena advokáta bola teda určená nasledovne: tarifná odmena podľa ust. § 14b ods. 1 písm. b/ vyhlášky - XXX,XX eur, režijný paušál podľa ust. § 16 ods. 3 vyhl. - XX,XX eur, DPH 20 %- XXX,XX eur, spolu XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, pričom rozhodnutím č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný ako druhostupňový orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ust. § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení ku dňu 21.03.2012 ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie (podľa poznámky č. 5a pod čiarou ide o § 14a a § 14b vyhl. č. 655/2004 Z.z.) podľa ustanovení osobitného predpisu (podľa poznámky č. 16 pod čiarou ide o zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov). To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo na priznanie odmeny centrom nevznikne. Podľa ust. § 14a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení do 31.12.2008 ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny vo veci, kde predmetom konania je zaplatenie peňažnej sumy, je nad 500 000 Sk do 3.000.000 Sk 36.000 Sk + 1500 Sk za každých aj začatých 50.000 Sk prevyšujúcich sumu 500.000 Sk. K naznačenej možnej retroaktivite vo vzťahu k určeniu výšky priznaných trov právneho zastúpenia súd uvádza, že odmena a náhrada trov právneho zastúpenia sa advokátovi priznáva podľa ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. platnej a účinnej v čase vykonania úkonu právnej služby. Nárok na odmenu vzniká advokátovi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol určený alebo ustanovený za zástupcu účastníka konania, resp. dňom vykonania prvého úkonu právnej služby v konaní po právoplatnosti takéhoto uznesenia. Zmena právnej úpravy týkajúca sa určenia orgánu, ktorý má právomoc priznávať nárok na bezplatnú právnu pomoc, resp. výšky tejto odmeny a spôsob rozhodovania a jej vyplácania môže nasvedčovať tomu, že v tomto prípade sa jedná o nepravú spätnú účinnosť právnej normy (nepriamu retroaktivitu). Nepriama retroaktivita však v konečnom dôsledku nepôsobí do minulosti, pretože akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy a tento stav rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/98/2010 zo dňa 29.06.2010, v zmysle ktorého „...nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci...“ a „...za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah“. V prejednávanej veci bol žalobca ustanovený za zástupcu z radov advokátov navrhovateľke V. Y. v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. XXC XXX/XXXX uznesením č..k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX. Týmto dňom podľa názoru súdu teda žalobcovi vznikol nárok na odmenu a náhradu trov právneho zastúpenia, a to podľa ustanovení vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. v znení platnom k tomuto dňu. K právnej otázke vymedzenia predmetu sporu, a teda či žalobcovi patrí odmena podľa ust. § 14a ods. 1 vyhlášky alebo podľa ustanovenia § 14c písm. a/ vyhlášky, podľa ktorého sa postupuje, ak ide o vec, ktorá nie je uvedená v § 14a a § 14b vyhlášky, súd má za to, že je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 14a vyhlášky, kedy predmetom konania je zaplatenie peňažnej sumy. Vyhláška síce neustanovuje, ako uvádza žalovaný, špeciálnu sadzbu tarifnej odmeny pre prípady, kedy predmetom konania je „náhrada škody“, v danom prípade je však zrejmé, že predmetom konania, do ktorého bol žalobca súdom ustanovený za právneho zástupcu navrhovateľky, bolo zaplatenie sumy X.XXX.XXX,- Kč a iné. Navrhovateľka síce žiadala túto sumu titulom náhrady škody, toto však samo o sebe nemá v prejednávanej veci nároku na odmenu ustanoveného advokáta právnu relevanciu (takisto ako by nemalo právnu relevanciu, ak by navrhovateľka žiadala zaplatiť danú sumu z dôvodu napr. vrátenia bezdôvodného obohatenia). Je to navrhovateľ, kto vymedzuje predmet sporu a v tomto prípade bol vymedzený jasne. Ak sa žalovaný odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5M Cdo 7/2010 zo dňa 23.02.2011, súd poukazuje na to, že v tejto veci šlo o konanie, v ktorom sa navrhovateľ domáhal ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, t.j. o konanie svojou podstatou odlišné od konania o náhrade škody. Súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6M Cdo 7/2010 zo dňa 26.01.2011, v ktorom sa o.i. uvádza: „V konaní o ochranu osobnosti pre určenie hodnoty veci, od ktorej sa odvíja základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby, nie je rozhodujúca výška požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ale rozhodujúca je hodnota osobnostných práv, o ochranu ktorých ide ... hodnotu týchto práv nemožno vyjadriť v peniazoch ... tento výklad rešpektuje osobitný charakter konania o ochranu osobnosti, primeranosť výšky odmeny ako aj skutočnosť, že rozsah náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je výsledkom voľnej úvahy súdu.“ Na toto rozhodnutie odkazuje o.i. aj Ústavný súd v Náleze č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.10.2012 a z danej citácie následne vyplýva aj nemožnosť analogického aplikovania právnych názorov týkajúcich sa odmeny advokáta v konaniach o ochranu osobnosti na prejednávanú skutkovú situáciu, kde ide o náhradu škody, ktorú možno vyčísliť peniazmi a teda nie je dôvod pri vyčíslení odmeny a náhrady trov právneho zastúpenia vychádzať z akéhokoľvek iného ustanovenia než je § 14a ods. 1 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o ustanovení žalobcu za právneho zástupcu navrhovateľky V. Y. v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV vedenom pod sp. zn. XXC XXX/XXXX. Ak takto žalovaný nepostupoval, nie je možné jeho rozhodnutie považovať za vecne správne a zákonné a potom bolo povinnosťou súdu toto rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, keďže toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, aby tento sa s odvolaním žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a všetkými námietkami žalobcu vznesenými v odvolaní ako aj v žalobe riadne vysporiadal a na základe prvostupňovým orgánom riadne zisteného skutkového stavu, vydal vo veci nové rozhodnutie v súlade s vysloveným právnym názorom súdu, ktoré riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti tak ako tieto vyplývajú z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, odôvodnil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že vecne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania predstavovanú náhradou súdneho poplatku vo výške 70,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcu z: • úkonov právnej služby podľa § 14 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom r. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky).......................................................... 130,16 eur 2. písomné podanie na súd vo veci samej (podanie žaloby) v roku 2013 (§14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) .......................................................... 130,16 eur 3. účasť na konaní pred súdom (na pojednávaní na tunajšom súde ) dňa 08.04.2014 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky).........................................134,- eur • režijného paušálu za tri úkony právnej služby (2x 7,81 + 8,04 eur) (§ 16 ods. 3 vyhlášky) ............................................................................... ............. 23,66 eur Celková náhrada trov konania úspešného žalobcu, na zaplatenie ktorej súd zaväzuje žalovaného teda predstavuje sumu 417,98 eur, t.j. 2x (130,16) eur + 134,- eur +2x 7,81 eur + 8,04 eur). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.