Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/100/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201429 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201429.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, Katastrálny odbor so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti U. R. C., narodeného XX.X.XXXX, trvale bytom Q. X, Q., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou U. R. N., U. Okresného P.R. Q. I., S. XX, Q. o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 20.6.2012 proti rozhodnutiu odporcu č. V-1126/12 zo dňa 25.5.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-1126/12 zo dňa 25.5.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. V-1126/12 zo dňa 25.5.2012 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálneho územia U.: - byt č. 23/2 bytového domu súpisné číslo 2674 na pozemku registra C KN s parcelným číslom 506, 507 na Q. X, X F. Q.;, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu o veľkosti 432/100000 (ďalej aj ako „založená nehnuteľnosť“) a to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva č. 22/2011-PTR zo 6.12.2011, na základe ktorej mal byť vykonaný návrh na vklad záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“, alebo „záložná zmluva“) nespĺňa podmienky na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Odporca uviedol, že združenie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci (ďalej len združenie „ProHelp“) nemalo právo na základe uzatvorenej dohody o splnomocnení zastupovať záložcu (U.. R.J. C.) v katastrálnom konaní, že časti zmluvy o zriadení záložného práva sú vyhotovené zoskenovaním, podobne ako podpisy konateľa navrhovateľa (Pohotovosť, s.r.o.), že výpis z registra občianskych združení týkajúci sa ProHelp-u, ktorý bol doručený záložným veriteľom (navrhovateľom) je vyhotovený z internetu a nie je použiteľný na právne úkony, že postup ProHelp-u je v rozpore s jeho stanovami keďže neochraňuje záujmy záložcu, ale záujmy navrhovateľa. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že zmluva o splnomocnení (uzatvorená medzi p. R. C. a ProHelp-om) bola uzavretá spôsobom, ktorý odporuje ust. § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Odporca ďalej dôvodil, že 11.4.2012 mu bolo doručené osvedčenie o vykonaní dražby N388/2012, NZ11531/2012 z 30.3.2012, podľa ktorého bola predmetná nehnuteľnosť vydražená v prospech vydražiteľa. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 20.6.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Namietal v ňom nesprávne zistenia odporcu a z nich vyvodený nesprávny právny záver. Uviedol v ňom, že sporná dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a že táto spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, pričom tvrdenia odporcu podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za zúčastnenú osobu konať a táto nemala možnosť sa sama rozhodnúť kto ju bude zastupovať, považuje za ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Namietal i záver odporcu o existencii rozporu plnomocenstva s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že podľa odbornej literatúry nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať. Uvádzal, že on sám sa na samotnej dohode o splnomocnení žiadnym spôsobom nepodieľal, z jej obsahu nevyplýva, že by bola súčasťou navrhovateľovej zmluvnej dokumentácie a taktiež z administratívneho spisu odporcu nemožno vyvodiť, že by navrhovateľ zastúpenie od zúčastnenej osoby požadoval alebo mu dokonca navrhoval ako zástupcu konkrétnu osobu (združenie ProHelp). Navrhovateľ ďalej opísal okolnosti uzatvorenia dohody o splnomocnení, napr. uvádzal, že zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených... atď. a na záver tejto argumentácie opäť uviedol, že združenie ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od navrhovateľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Ďalej uvádzal, že uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu záložcu (zúčastnenej osoby) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí a to z dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Navrhovateľ nepoprel existenciu nahradenia vlastnoručného podpisu svojho konateľa mechanickými prostriedkami a to s poukazom na ust. § 40 ods. 3 OZ. V ďalšom vo vzťahu ku konaniu dobrovoľnej dražby navrhovateľ dôvodil, že poznámka o nej má iba informatívny charakter a nemá žiaden vplyv na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Keďže zo strany záložcu (zúčastnenej osoby) došlo k riadnemu udeleniu plnej moci, udelenej združeniu ProHepl, nakoľko udelené plnomocenstvo je platné pričom neexistuje žiaden rozpor medzi záujmami záložcu (zúčastnenej osoby) a združenia ProHelp, pričom zúčastnená osoba (záložca - dlžník) dlhodobo neplatil svoj dlh, navrhovateľ iba využil svoje právo zabezpečiť svoju pohľadávku zriadením záložného práva. Navrhovateľ namietal nedostatočné zistenie stavu veci na nesprávne právne posúdenie veci. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 16.7.2012 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a tiež zdôraznil, že predmetná nehnuteľnosť bola v čase vydania napadnutého rozhodnutia právoplatne vydražená. Zúčastnená osoba sa k opravnému prostriedku navrhovateľa aj napriek výzve súdu nevyjadrila - zásielka sa vrátil ak nedoručená z dôvodu neznámeho pobytu. Po vykonaní príslušných zisťovaní súd zúčastnenej osobe uznesením č.k. 4Sp/100/2012-44 z 25.6.2014 ustanovil opatrovníčku. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p.) v neprítomnosti účastníkov konania. Navrhovateľ a odporca svoju neúčasť riadne ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, opatrovníčka zúčastnenej osoby sa aj napriek doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavila, súd po prejednaní veci a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie doplnil dokladmi odporcu registrovaných pod č. Z-5928/12 a po zápise do katastra nehnuteľností vedených v zbierke listín pod číslom zmeny 5745/12(kat. územia U.) - teda listín, týkajúcich sa vykonania dobrovoľnej dražby. Z ich obsahu zistil, že notárskou zápisnicou N 388/2012, Nz 11513/12, NCRIs 11814/2013 z 30.3.2012 bolo vydané osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby založených nehnuteľností, ktoré vydražil U.. L. J., bytom Ž. XX, Q., pričom cena dosiahnutá na dražbe bola vydražiteľom zaplatená. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu č. 1126/12 súd zistil, že 19.1.2012 doručil navrhovateľ odporcovi návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 22/2011-PTR do katastra nehnuteľností. Jej prílohou bola zmluva o zriadení záložného práva č. 22/2011-PTRzo 6.12.2011, uzatvorená medzi navrhovateľom (ako záložným veriteľom) a p. R. C. (ako záložcom) v mene ktorého na základe (neidentifikovanej) dohody o splnomocnení záložnú zmluvu podpísalo združenie ProHelp. Zo znenia záložnej zmluvy vyplýva, že 31.5.2011 uzatvoril navrhovateľ P. U.. R. C. (t.j. so zúčastnenou osobou) zmluvu o úvere č. 102300996, predmetom ktorej bola istina 350.- eur, poplatok 346.- eur a úroky z omeškania vo výške 0,25% denne. K návrhu na vklad bola priložená dohoda o splnomocnení, ktorú dňa 2.6.2011 podpísal p. C. (ako to vyplýva z overenia notára JUDr. Miloša Kaana) na predtlačenom tlačive so splnomocnencom - združením ProHelp za účelom hájenia jeho záujmov vo veci zmluvy o úvere č. 102300996, pričom tiež splnomocnil združenie ProHelp k uzatvoreniu záložnej zmluvy. Z textu tejto zmluvy o splnomocnení je zrejmé, že špecifikácia nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa U.. C. je vpísaná do uzatvorenej zmluvy zjavne odlišným písmom a tiež to, že splnomocnenec (združenie ProHelp) túto podpísalo až 6.12.2011. Dňa 25.5.2012 odporca vydal napadnuté rozhodnutie. V spise sa tiež nachádza list vlastníctva č. XXXX kat. územia U. predmetnej nehnuteľnosti z ktorého je o. i. zrejmé, že pod č. P-37/12 bolo zaregistrované oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, pod č. P-676/12 oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby, pod PVZ č. 5745/12 nadobudnutie vlastníctva dobrovoľnou dražbou U.. L. J.. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok, podaných navrhovateľom. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca napadnutým rozhodnutím rozhodol o návrhu navrhovateľa na vklad záložného práva k založeným nehnuteľnostiam. Prílohou podaného návrh na vklad bola záložná zmluva zo 6.12.2011, dohoda o splnomocnení z toho istého dňa. Odporca do spisu založil kompletný (originálny) list vlastníctva založenej nehnuteľnosti, teda podľa názoru súdu vykonal zistenie stavu veci v rozsahu potrebnom a nevyhnutnom na posúdenie podaného návrhu v zmysle ust. § 30 katastrálneho zákona. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom na zápis vlastníckych a iných práv v katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo o zamietnutí návrhu na vklad. Ako to vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, odporca namietal predovšetkým neplatnosť dohody o splnomocnení, uzatvorenej medzi zúčastnenou osobou (p. R. C. ako splnomocniteľom) a združením ProHelp (ako splnomocnencom), dôsledkom ktorej malo byť uzatvorenie záložnej zmluvy, ktorá v tom dôsledku nespĺňala podmienky vkladu do katastra nehnuteľností (§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona). Ako už súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená osoba na strane dlžníka uzatvorili dňa 31.5.2011 zmluvu o úvere č. 102300996 a v ten istý deň (s dátumom podpisu 2.6.2011) udelila zúčastnená osoba za účelom zabezpečenia tohto záväzku združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej) dohody o splnomocnení zapísaná v časti „špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa“. Ako už bolo uvedené vyššie, identifikačné údaje o tejto nehnuteľnosti neboli do dohody o splnomocnení vpísané (konkretizované) pri jej podpise splnomocniteľom, boli zjavne doplnené inokedy - po jej podpise splnomocniteľom, ktorá skutočnosť je zrejmá z na prvý pohľad odlišného typu písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a písma v časti „špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa“ na strane druhej. Predmetná dohoda o splnomocnení bola pritom písomne akceptovaná zo strany združenia ProHelp až 6.12.2011 - v ten istý deň, ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva (6.12.2011), t.j. nie v deň udelenia plnej moci zo strany zúčastnenej osoby. Z uvedeného je teda nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že splnomocniteľ (zúčastnená osoba) a ani splnomocnenec v čase podpísania splnomocnenia neidentifikovali nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom zálohu v záložnej zmluve. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z nasledovných dôvodov: - už na prvý pohľad je zrejmé, že dohoda o splnomocnení udelená zúčastnenou osobou bola v časti špecifikácie nehnuteľností vo vlastníctve zúčastnenej osoby (t.j. založenej nehnuteľnosti) vyplnená inou osobou ako je zúčastnená osoba (a to pravdepodobne až v deň jej akceptácie zo strany združenia ProHelp, t.j. dňa 6.12.2011). Nad akúkoľvek pochybnosť však v čase podpisu splnomocnenia splnomocniteľom (zúčastnenou osobou) špecifikáciu založenej nehnuteľnosti dohoda o splnomocnení neobsahovala - v opačnom prípade by tak osobné údaje splnomocniteľa a špecifikácia založenej nehnuteľnosti bola napísaná rovnakým písmom. Toto splnomocnenie teda nemôže byť platné, pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho splnomocnencovi vyplývajú a následne posúdiť, či tento konal v mene splnomocniteľa v medziach udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide teda o neurčitý prejav vôle, pretože v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti (nehnuteľnosť) vo vlastníctve zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. je daná existencia rozporu s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka; - takáto dohoda nie je uzatvorená v súlade s § 22 ods. 2 OZ z dôvodu rozporu záujmov, t.j. zjavnej skutočnosti, že splnomocnenec (združenie ProHelp) nemal v zmysle dohody konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), skôr naopak. Jeho zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa) a de facto okamžitú vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela, dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere (v skutočnosti) plnila riadne a včas. Zmluva o zriadení záložného práva je totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie naopak; - vychádzajúc z predchádzajúcich odsekov je zrejmé, že ak bola plná moc zo strany zúčastnenej osoby udelená v ten istý deň ako bola uzatvorená zmluva o úvere a zároveň sa takýmto plnomocenstvom zhoršilo postavenie zúčastnenej osoby ako dlžníka, tak združenie ProHelp v skutočnosti konalo v záujme navrhovateľa, čo je v ostrom rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože takéto konanie sa nielen prieči dobrým mravom, ale aj priamo odporuje zákonu (§ 22 ods. 2 OZ). Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 OZ, sú v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné a to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu nevedeli. Uvedený právny záver súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že na spísaní/uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že združenie ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane druhej v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia dohody o splnomocnení, napr. uvádza, že zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených... atď. Takéto vyjadrenia, vyslovené v rámci námietok, skôr svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení, v ktorej je predtlačou identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ v postavení veriteľa/záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom inštitútu zriadenia záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva aj argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne neobstojí a to z dôvodu, že uvedenie zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva a to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp prijalo udelenú plnú moc až 6.12.2011 a nie v deň udelenia plnej moci zo strany zúčastnenej osoby (2.6.2011). Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať, nakoľko existencia rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba de facto splnomocnila združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že zmluvu o zriadení záložného práva nepodpísala zúčastnená osoba (U.. R.. C. ako záložca) ale združenie ProHelp, pričom v tejto zmluve nie je špecifikované plnomocenstvo, na základe ktorého k takémuto podpisu došlo. Absolútna neplatnosť dohody o plnomocenstve (v zmysle vyššie uvedeného) má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva a teda navrhovateľ nepredložil odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval správne, keď predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je daný i zjavnou nevyváženosťou hodnoty zabezpečovanej pohľadávky navrhovateľa (istina 350.- eur s príslušenstvom) a založenej nehnuteľnosti - bytu. V súvislosti z neplatnosťou záložnej zmluvy súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nenamietal v podanom návrhu, že by podpis na záložnej zmluve bol vlastnoručným podpisom jeho konateľa. Teda uznal, že išlo o podpis vyhotovený (nahradený) mechanickými prostriedkami (podľa zistenia odporcu skenovaním). Tvrdenie navrhovateľa, že takýto jeho postup je zákonom povolený a že je obvyklým a zaužívaným nie je možné akceptovať a to s poukazom na ust. § 20 OZ a v neposlednom rade aj s poukazom na ust. § 46 OZ, nakoľko záložná zmluva je vzhľadom k svojmu účelu zmluvou, na ktorú sa analogicky vzťahuje toto citované zákonné ustanovenie. Existencia naskenovaného podpisu - teda neexistencia vlastnoručného podpisu konateľa navrhovateľa na tejto zmluve spôsobuje nedodržanie zákonnej podmienky písomnej formy takejto zmluvy a v konečnom dôsledku jej neplatnosť. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia zúčastnená osoba (p. R.. C. - záložca) už nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom záložnej zmluvy, nakoľko jej vlastníkom sa stal p. L. J. na základe osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby, ako to je zrejmé z listu vlastníctva č. XXXX. Preto aj z tohto dôvodu nemohol odporca vyhovieť návrhu navrhovateľa na vklad predmetnej záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu ich náhradu súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).