Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/247/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201432 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201432.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom M. nad K., A. XX, okres C.-okolie, zastúpený JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, Bajzova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-37/2012 zo dňa 28. júna 2012, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-37/2012 zo dňa 28.06.2012 a Personálny rozkaz č. 145 zo dňa 09.04.2009 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 932,34 eur na účet advokátky JUDr. Tatiany Vorobelovej, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.07.2012 domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: č.p.: SLV-PS-PK-37/2012 zo dňa 28.06.2012, ktorým bolo zamietnuté žalobcovo odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. 145 zo dňa 09.04.2009. Personálnym rozkazom, ktorý žalobca tiež napáda, bol tento prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru príslušníka PZ. Žalobca sa domáha zrušenia napadnutých rozhodnutí pre ich nesúlad s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi a má za to, že rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby vychádza zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca sa domáha tiež zrušenia prvostupňového rozhodnutia, keďže prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvorí jeden celok. Žalovanému vyčíta, že nedoplnil dokazovanie, a to ani po zrušení rozhodnutia súdom. Žalobca tiež má za to, že ak sa odborový orgán z dôvodu neprimerane krátkej lehoty k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru pre zvlášť hrubé porušenie služobnej disciplíny nevyjadril, nebol návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom. Uvádza ďalej, že počas celého konania od prepustenia zo služobného pomeru tvrdil, že sa nedopustil protiprávneho konania a na tejto obrane aj zotrval. V úradnom zázname zo dňa 07.04.2009 a 08.04.209, ktorý je súčasťou administratívneho spisu opísal priebeh svojej činnosti dňa 21.03.2009 od 7:00 hod. do 19:00 hod., kedy vykonával hliadkovú službu spolu s M. M.. V čase o 12:00 hod. spolu s ostatnými hliadkami za pomoci služobných psov zadržali páchateľov, ktorí sa dopustili lúpežného prepadnutia, pričom jeden z páchateľov bol zadržaný v blízkosti miesta činu za pomoci služobných psov, ostatní páchatelia boli obmedzení na miestach, ktoré udal zadržaný páchateľ. Pri zadržaní ich eskortovali na OPZ Košice - Juh, kde boli odovzdaní stálej službe na ďalšie konanie. To bolo všetko, čo žalobca uviedol, pričom poprel, že by sa zúčastnil protiprávneho konania opísaného v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Žalobca považuje svoje vyjadrenie zo dňa 07.04.2009 a 08.04.2009 za dôkaz, ktorým sa mal žalovaný zaoberať a hodnotiť z hľadiska vierohodnosti a v prípade pochybností tieto mal odstrániť ďalšími dôkaznými prostriedkami, ako napr. konfrontácie. Žalobca teda poukazuje na to, že nie je pravda, že by sa nevyjadril a zostal pasívny. Ako zdôrazňuje, v novom konaní po zrušení rozhodnutia žalovaného č.p. SLV-66/PK-2009 zo dňa 24.07.2009 uplatnil svoje práva a navrhol žalovanému v súlade s právnym názorom NS SR uvedeným v rozsudku sp. zn. 5Sžo/10/2011, aby zistil skutočný stav veci vypočutím svedkov M. K., T. C., C. J., U. I., U. J., E. J. a požiadal žalovaného, aby mu umožnil zúčastniť sa vypočúvania týchto svedkov. Navrhol tiež pre prípad rozporov výpovedí uvedených svedkov a jeho vykonať konfrontáciu, vypočuť svedkyňu Z. Y. ku kvalite videozáznamu zo dňa 21.03.2009. Žalovaný však nevykonal navrhnuté dôkazy, nepostupoval v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR a len sa odvolal na skutkový stav zistený šetrením nadriadeného. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že výpovede maloletých a mladistvých svedkov sú všeobecné a ani v jednej z nich nie je žalobca označený ako osoba, ktorá by sa protiprávneho konania opísaného v personálnom rozkaze dopustila alebo zúčastnila ani aktívne ani pasívne. Týmito výpoveďami teda žalovaný nemohol mať preukázané žalobcovo protiprávne konanie. Žalovaný tvrdí, že žalobca v čase, kedy došlo k ponižujúcemu zaobchádzaniu, bol na danom mieste, vnímal ho svojimi zmyslami, nezabránil tomuto konaniu a neoznámil ho nadriadenému. Tieto tvrdenia žalovaného sú však podľa žalobcu len dôkazmi nepodloženými tvrdeniami. Žalovaný sa odvoláva na vykonanie dôkazu obsahom znaleckého posudku zadováženého v trestnom konaní sp. zn. ČVS:SKIS-105/IS-3-V-2009. Tu znalec však uviedol, že jednotlivé súbory videozáznamov „R.“ boli vytvorené, pravdepodobne prekopírované z nejakého nosiča alebo mobilného telefónu v termínoch 22.03.2009 a 27.03.2009. Toto teda svedčí v žalobcov prospech, keď tento záznam pre absenciu originálu nahrávky nemožno použiť. Žalobca tiež zdôrazňuje, že Najvyšší súd SR v rozsudku č. 5Sžo/10/2011 v jeho veci vyslovil svoj názor, z ktorého vyplýva, že nebolo jednoznačne preukázané, žeby žalobca bol prítomný uvedeného konania a ani po vzhliadnutí obrazovo-zvukových záznamov, ani po oboznámení sa s úradným záznamom z 21.03.2009 (analýza videonahrávok), nebolo preukázané, že by sa mohlo jednať o služobných psov W. a R.. Najvyšší súd SR konštatoval nedostatočnú zrejmosť a rozrastrovanosť fotografie a nie je vidieť tváre príslušníkov policajného zboru, ktorí držia na vodítku dvoch služobných psov. Žalovaný zo zadováženého obrazovo-zvukového záznamu má za preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, ktoré zakladalo dôvod jeho prepustenia. Vzhľadom na spôsob získania vecného dôkazu - nahrávky na CD, žalobca má za to, že takto získaný materiál je v rozpore so zákonnou požiadavkou, že dôkaz musí byť získaný v súlade s právnym predpisom, a teda musí byť prvotný, autentický, získaný zákonným spôsobom. V napadnutom rozhodnutí žalovaný tvrdí, že samotný obrazový a zvukový záznam bol nasnímaný niektorým z prítomných policajtov počas ich protiprávneho konania a nie nadriadenými a kontrolnými zložkami žalovaného. Ďalej namieta, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom a kedy boli mladiství a maloletí svedkovia vypočúvaní, aké skutočnosti preukazujúce žalobcovu vinu uvádzali, aké žalobcovo konanie popisovali, prečo nadriadený uveril ich výpovediam a jeho spochybnil, akým spôsobom odstránil rozpor medzi svedeckou a žalobcovou výpoveďou. V odôvodnení personálneho rozkazu i napadnutého rozhodnutia sú uvedené len mená a priezviská svedkov, pričom z ich výpovedí vôbec nevyplýva, že by žalobcu označovali ako osobu, ktorá sa podieľala na skutku, ktorý smeroval voči zaisteným osobám. Samo konštatovanie, že skutková podstata protiprávneho konania bola zistená na základe výpovedí svedkov, obrazovo-zvukového záznamu a listinných dokladov, nemožno uznať za riadne odôvodnenie. Poukazuje tiež na viazanosť správneho orgánu právnym názorom súdu, keď v tomto prípade žalovaný porušil ust. § 250r O.s.p., ustanovujúci túto povinnosť, keď žalovaný napriek vyjadrenému právnemu názoru Najvyššieho súdu SR opätovne rozhodol bez toho, aby odstránil vady svojho predchádzajúceho rozhodnutia a doplnil dokazovanie tak, aby žalovaným zistený skutkový stav bol dostačujúci na posúdenie veci. Postup žalovaného je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, vyhľadávacou zásadou, ktorá vyjadruje požiadavku, aby správny orgán presne a úplne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie a získané dôkazy vyhodnotil. Z týchto uvedených dôvodov potom žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, zároveň si uplatňujúc náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 27.03.2013 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádza, že odvolacie konanie je vybudované na apelačnom princípe a odvolací orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, keď samostatne hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky. Dôsledkom tohto postupu je potom skutočnosť, že situácia účastníka konania môže byť rozhodnutím odvolacieho orgánu aj zhoršená, tzn. odvolací orgán môže rozhodnúť aj v neprospech žalobcu alebo nad rámec návrhov. V rámci odvolacieho konania však nemožno rozhodnúť o veci ako o novej. Konanie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a zakladajúce dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, teda zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby mu bolo preukázané priloženým spisovým materiálom. Tento skutkový stav bol zistený a preukázaný šetrením nadriadeného, ktorý ako dôkazy podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. použil výsledky vlastného šetrenia, na základe ktorého zabezpečil najmä zápisnice o výsluchu osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 08.04.2009, a to M. Bendíka, T. C., C. J., U. I., U. J. a E. J., v ktorých popísali okolnosti uvedeného protiprávneho konania príslušníkov PZ, ako aj obrazový a zvukový záznam, na ktorom je protiprávne konanie zachytené, a ktorý bol zverejnený v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX v rôznych médiách, znalecký posudok č. 25/2009 vypracovaný znalcom T.. B. O. zo dňa 30.10.2009, fotografiu žalobcu. Žalobca v zápisnici o výsluchu účastníka konania zo dňa 08.04.2009 uviedol, že nič uvádzať ani postupovať nebude. Takýmto postupom k prejednanej veci nevyužil možnosť mu danú zákonom a na podporu svojich tvrdení nenavrhol žiadne dôkazy a na svoju obranu neuviedol žiadne skutočnosti. Žalobca v žiadnom zo svojich vyjadrení ani v podanom rozklade a ani v žalobe neuvádzal, že v inkriminovanom čase sa nenachádzal s prideleným služobným psom na mieste, kde dochádzalo k páchaniu protiprávneho konania a predmetné protiprávne konanie svojimi zmyslami nevnímal. Ak žalobca v podanom rozklade navrhuje opätovne vypočuť maloleté a mladistvé osoby za jeho účasti, je potrebné uviesť, že nie je dôvodné tieto osoby opätovne vypočúvať, keďže ich vyjadrenia sú v súlade so zadováženým obrazovo-zvukovým záznamom. Ani v rámci odvolacieho konania sa nepreukázalo, že zadovážené výpovede boli nehodnoverné, prípadne vzájomne si odporujúce. Žalobca navrhol vypočuť jeho bývalú nadriadenú Z. Y., pričom dôvod jej vypočutia bližšie neuviedol. Žalovaný má za to, že jej prípadným vypočutím by nedošlo k žiadnej zmene zistených skutočností. Je nepochybné, že žalobca dňa 21.03.2009 vykonával štátnu službu a podieľal sa na zadržaní maloletých a mladistvých osôb, čo sám vo svojich záznamoch aj potvrdzuje. Nielen vo svojom vyjadrení k návrhu na prepustenie, ale ani vo vyjadrení k začatiu konania vo veci jeho prepustenia a ani v podanom rozklade okrem podľa žalovaného nekonkrétneho tvrdenia, že personálny rozkaz a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci a rozhodnutie je podľa jeho názoru nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a protiprávne konanie je predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní, personálnemu rozkazu žiadne konkrétne pochybenia vo vykonanom dokazovaní nevytkol, nepredložil a nenavrhol vykonať žiadne také dôkazy, ktoré by vyvracali protiprávne konanie žalobcu. Zo zadováženého spisového materiálu, najmä však z obrazovo-zvukového záznamu je podľa názoru žalovaného dostatočne zistené, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod prepustenia vyplývajúci z § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. S námietkou žalobcu, že personálny rozkaz bol vydaný na skutkovom základe trestného konania, pričom v tejto súvislosti poukazuje na prezumpciu neviny, nie je možné súhlasiť. Skutok v trestnom konaní nie je totožný so skutkom v konaní o prepustení, v ktorom sa nerozhoduje o trestnej zodpovednosti za spáchaný trestný čin. Porušenie služobnej prísahy, alebo služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom samo o sebe nevyžaduje, aby sa policajt dopustil konkrétneho trestného činu. K otázke vykonania konfrontácie žalovaný poukazuje na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaný má za to, že ustanovenia zákona neumožňujú vykonávať v samostatnom personálnom konaní konfrontáciu, keďže toto je ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne konanie sa vo veciach personálnych nevyžaduje, keďže ústne pojednávanie sa vyžaduje obligatórne len vtedy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Žalovaný poukazuje na to, že rozhodujúcou skutočnosťou zakladajúcou uplatnenie dôvodu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona voči žalobcovi bola jeho osobná prítomnosť pri páchaní protiprávneho konania na mladistvých a maloletých osobách, keď tomuto konaniu nezabránil, ani ho neoznámil, pričom nebola a nie je rozhodujúca skutočnosť, či sa na takomto konaní aj aktívne podieľal. Žalobca však v celom konaní nenamietal, že v čase páchania protiprávneho konania nebol fyzicky prítomný s prideleným služobným psom na mieste, kde dochádzalo k protiprávnemu konaniu a uvedené konanie svojimi zmyslami nevnímal. Zo zadovážených dôkazov vyplýva, že služobný pes „W. ev. č. 1962/p“ bol dňa 07.11.2008 pridelený žalobcovi. Zo záznamu č.p.: KRPZ-KE-OPP3-87/2012 zo dňa 28.04.2012 vyplýva, že tento služobný pes je na čiernobielej fotografii zhotovenej zo zadováženého videozáznamu tmavšej farby. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 25/2009 vypracovaný znalcom T.. B. Puskajlerom žalovaný uvádza, že ani tento nespochybnil obsah obrazovo-zvukových záznamov a neuvádza, že záznamy nachádzajúce sa na CD-nosiči boli upravované. Dokonca ani žalobca autentický obsah zvukovo-obrazového záznamu v celom konaní vedenom vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru žiadnymi dôkazmi nespochybnil. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bol spracovaný veliteľom Pohotovostnej motorizovanej jednotky, odboru poriadkovej polície KR PZ v Košiciach doručený k realizácií riaditeľom OPP KR PZ v Košiciach, riaditeľom KR PZ, ako aj prezidentovi PZ. Skutočnosťou, ktorá bola dôvodom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo to, že dňa 21.03.2009 v rámci výkonu štátnej služby okolo 11:40 hod. na B. triede č. XX v C. v budove OO PZ Košice - Juh, potom čo podľa § 83 ods. 2 Trestného poriadku bola obmedzená osobná sloboda M. K., T. C., C. J., U. I., U. J. a E. Žigovi a ich predvedení OO PZ, spoločne s ďalšími príslušníkmi PZ za využitia dvoch služobných psov na vodítkach a bez náhubkov, prinútili tieto mladistvé a maloleté osoby, aby sa vyzliekli donaha a aby sa navzájom udierali do rôznych častí tela. V tomto konaní ostatným príslušníkom PZ nezabránil a ani toto neoznámil nadriadeným. Podľa názoru žalovaného je spoľahlivo zistené, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej si svedomito neplnil úlohy uložené mu v ust. § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. Počas výkonu služby neplnil úlohy uložené mu zákonom, nariadením alebo rozkazom nadriadeného (§ 48 ods. 3 písm. a/ uvedeného zákona), nevykonával štátnu službu riadne (§ 48 ods. 3 písm. b/ uvedeného zákona), nedodržal pravidlá služobnej zdvorilosti a nesprával sa slušne v služobnom styku s občanom (§ 48 ods. 3 písm. e/ tohto zákona), nezdržal sa v štátnej službe konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ i ohroziť dôveru v tento zbor (§ 48 ods. 3 písm. g/ tohto zákona) a nedodržal služobnú disciplínu (§ 48 ods. 3 písm. h/ zákona č. 73/1998 Z.z.). Žalovaný uvádza, že každý príslušník PZ zložením sľubu podľa § 17 ods. 1 zákona sa stáva súčasťou kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti a s tým spojené sú aj vyššie nároky na činnosť príslušníkov PZ. Príslušníci PZ pri svojom postavení sú povinní príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, tak ako sa k tomu zaviazali. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy vidí žalovaný v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď ako príslušník PZ v rámci výkonu služby sa zúčastnil ponižujúceho zaobchádzania s mladistvými a maloletými osobami, ktoré boli predvedené na OO PZ Košice - Juh, nezabránil tomuto konaniu a ani ho neoznámil. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keď si svedomito nesplnil úlohy uložené mu zákonom (§ 2 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1 zák. č. 171/1993) rozkazmi a nariadeniami nadriadených (čl. 1 prílohy k nariadeniu Ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ; čl. 1 ods. 1 písm. f/ nariadenia Ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru) na úseku svojho služobného zaradenia, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, b/, e/, g/ a h/ zákona. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočívala v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ osobitne preto, že ako príslušník PZ je povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. A potom je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ a vydanými okrem iného aj na zamedzenie konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ, alebo ohroziť dôveru v tento zbor, sa takéhoto konania dopustil. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má byť vzorom pre ostatných občanov. Konanie žalobcu je o to závažnejšie, že ako príslušník PZ počas výkonu služby nevynaložil svoje sily a schopnosti na ochranu práv a slobôd občana, ale naopak svojim konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. f/ nariadenia Ministra vnútra SR č. 18/2008, policajt poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä keď úmyselne koná proti majetku, životu, zdraviu a osobnej slobode iného, čo sa jedná aj o prípad žalobcu. Podľa žalovaného bola dodržaná aj zákonná povinnosť uvedená v § 225 ods. 2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. tým, že návrh na prepustenie žalobcu príslušný nadriadený pred vydaním personálneho rozkazu vopred predložil na prerokovanie príslušnému odborovému orgánu, ktorý sa vo svojom stanovisku nevyjadril k predmetu veci. Konania uvedeného v dôvodovej časti personálneho rozkazu sa žalobca dopustil dňa 21.03.2009. Nadriadený sa o tomto konaní dozvedel dňa XX.XX.XXXX na základe obrazových a zvukových záznamov zverejnených v médiách. Návrh na prepustenie žalobcu spolu so zadováženými dôkazmi bol Ministrovi vnútra SR doručený dňa 09.04.2009. Personálny rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 14.04.2009. Je teda nepochybné, že zákonné lehoty na jeho prepustenie boli dodržané. Žalovaný má za to, že v čase rozhodovania o prepustení žalobcu posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu v súlade so zákonom a preto rozhodol tak, ako je to uvedené v rozhodnutiach žalovaného. Navrhuje teda žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K veci sa ďalej vyjadril žalobca, keď sa odvoláva na doterajšie súdne rozhodnutia v súvisiacich veciach. Na pojednávaní konanom dňa 13.05.2014 právna zástupkyňa žalobcu poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/44/2013 a 5Sžo/45/2013 zo dňa 30.01.2014 a zopakovala doterajšiu žalobnú argumentáciu týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z pripojeného administratívneho spisu ako bol súdu žalovaným predložený súd zistil, že Minister vnútra SR Personálnym rozkazom č. 145 zo dňa 09.04.2009 prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ v stálej štátnej službe vo funkcii referent psovod oddelenia služobnej kynológie odboru poriadkovej polície OR PZ v Košiciach, služobného úradu KR PZ v Košiciach podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán uviedol, že žalobca dňa 21.03.2009 v rámci výkonu štátnej služby asi o 11:40 hod. na B. triede v C. v budove OO PZ Košice - Juh ako psovod so služobným psom spolu s ďalšími príslušníkmi PZ bol prítomný ako za využitia dvoch služobných psov bez náhubkov mladistvé a maloleté osoby M. K., T. C., C. J., U. I., U. J. a E. J., ktorým bola podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku obmedzená sloboda, boli prítomnými príslušníkmi PZ prinútené, aby sa vyzliekli donaha a aby sa navzájom udierali a v tomto konaní ostatným príslušníkom PZ nezabránil a ani sa nesnažil vykonať žiadne opatrenia na zamedzenie ich protiprávneho konania. Prvostupňový správny orgán pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu ako mal zistený a preukázaný vlastným šetrením nadriadeného, najmä zápisnicou o výsluchu uvedených osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, v ktorých popísali okolnosti protiprávneho konania príslušníkov PZ, obrazovým a zvukovým záznamom na CD-nosiči, na ktorom je zaznamenané uvedené protiprávne konanie a ktorý bol zverejnený dňa XX.XX.XXXX v rôznych médiách, úradným záznamom z obrazovej a zvukovej analýzy videonahrávok, kópiou plánu služieb, kópiou hliadkovej knihy, záznamom zo služby, úradným záznamom zo 07.04.2009 - 08.04.2009 záverom hodnotiac, že takýmto konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a nebol čestný a disciplinovaný, pretože v rámci výkonu služby sa zúčastnil ponižujúceho zaobchádzania s mladistvými a maloletými osobami, nezabránil tomuto konaniu, ani ho neoznámil nadriadeným. Proti uvedenému personálnemu rozkazu podal žalobca rozklad, ktorý bol rozhodnutím ministra vnútra č.p.: SLV-66PK-2009 zo dňa 24.07.2009 zamietnutý ako nedôvodný a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Na základe včas podanej žaloby rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3S 187/2009-49 dňa 23.11.2010. Prvostupňovým rozsudkom bola žalobcova žaloba zamietnutá, tento sa však odvolal, pričom Najvyšší súd SR rozsudkom vo veci sp. zn. 5Sžo/10/2011 zo dňa 25.08.2011 rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie len žalovaného č. SLV-66/PK-2009 zo dňa 24.07.2009 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, keď vyslovil, že nie je možné z obsahu administratívneho spisu jednoznačne ustáliť, či žalobcovi bolo umožnené zúčastniť sa vypočúvania svedkov - maloletých a mladistvých Rómov dňa 08. apríla 2009, keďže podľa obsahu administratívneho spisu išlo len o vypočutie osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, a nie o vypočutie svedkov. Najvyšší súd mal za to, že z obsahu administratívneho spisu, hlavne zo zápisníc o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci osôb M. K., T. C., C. J., U. I., U. J. a E. J. nevyplýva, že by sa žalobca mal dopustiť protiprávneho konania, ktoré mu je kladené za vinu. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že bolo jednoznačne preukázané, žeby žalobca bol prítomný na konaní, ktoré sa mu kladú za vinu, na ktorý poukazuje žalovaný na predloženom CD nosiči, na ktorom sa nachádzajú obrazovo-zvukové záznamy: R. 1, 2, 3, 5, 6, ďalej zvukové záznamy a obrazové záznamy. Po vzhliadnutí uvedených obrazovo-zvukových záznamov najvyšší súd konštatoval, že aj napriek tvrdeniam obsiahnutým v súdnom ako aj administratívnom spise, že žalobca mal byť osobou, ktorá bola prítomná uvedeného konania, presnejšie, že žalobca (psovod) je jedna z dvoch osôb, ktorá držala jedného z dvoch psov na vodítku v časti videa R. 2, najvyšší súd v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia nevedel jednoznačne potvrdiť uvedený záver žalovaného, pretože z uvedeného obrazovo - zvukového záznamu je vidieť len dvoch psov a nie príslušníkov policajného zboru, ktorí ich držali. Z uvedeného CD-nosiča nie je preukázané ani to, že žalobca nútil uvedené osoby ku konaniu tak, ako je to opísané v rozhodnutiach žalovaného. Ďalej najvyšší súd uvádza, že v predloženom spisovom materiály krajského súdu, ktorého súčasť tvorí administratívny spis, sa nenachádza podobizeň žalobcu vo forme fotografie, a tak nie je najvyššiemu súdu známa podobizeň žalobcu. Najvyšší súd taktiež uvádza, že z priloženého spisu mu nie je zrejmé, ktorý služobný pes je W., a ktorý je R.. Pokiaľ ide o obrazovú prílohu fotografiu č. 4 založenú v administratívnom spise, na uvedenej fotografii nie je vidieť tváre príslušníkov policajného zboru (psovodov), ktorí držia na vodítku dvoch služobných psov. Ďalej podľa najvyššieho súdu celá fotografia je nedostatočne zrejmá, a to z dôvodu, že fotografia je celá rozrastrovaná, a tak z vyššie uvedeného najvyšší súd nemohol jednoznačne potvrdiť záver žalovaného, že žalobca sa zúčastnil vyššie uvedeného protiprávneho konania. V ďalšom konaní NS SR zaviazal žalovaného doplniť dokazovanie v naznačenom smere, najmä odstrániť vytýkané rozpory a nejasnosti v skutkových zisteniach, pri zachovaní viazanosti právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). Po vrátení veci žalovanému, tento vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci zo dňa 14.07.2011 doplnil dokazovanie len pripojením znaleckého posudku č. 25/2009 vypracovanom dňa 30.10.2009 znalcom T.. B. O. na základe uznesenia zo dňa 29.09.2009 ČVS: SKIS-105/IS-3-V-2009, poslednej známej fotografie žalobcu a označením služobných psov „W.“ a „R.“ na fotografii, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Avšak návrhu na doplnenie dokazovania žalobcom zo dňa 10.03.2012, ktorý bol žalovanému doručený dňa 13.03.2012, a ktorým tento navrhuje vypočuť v jeho prítomnosti svedkov M. K., T. C., C. J., U. I., U. J. a E. J. a pre prípad rozporov vo výpovediach svedkov vykonať ich konfrontáciu, prehrať žalobcovi videozáznamy totožné s tými, ktoré boli prehraté nadriadeným pracovníkom a vypočuť svedkyňu Z. Farkašovú ku kvalite videozáznamu z 21.03.2009, žalovaný nevyhovel, listom zo dňa 19.04.2012 mu oznámil možnosť oboznámiť sa so spisovým materiálom s poukazom na ust. § 237 zákona č. 73/1998 Z.z. v lehote 14 dní od doručenia oznámenia. Obsahom administratívneho spisu nie je osvedčené, že by žalobca túto možnosť využil, alebo, žeby žalovaný tomuto oznámil, že jeho žiadosti o doplnenie dokazovania nebude vyhovené. Následne po uplynutí lehoty potom dňa 28.06.2012 žalovaný rozhodnutím č.p.: SLV-PS-PK-37/2012 vo veci opätovne rozhodol tak, že rozklad žalobcu proti personálnemu rozkazu ako nedôvodný zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Obsahovo odôvodnenie svojho rozhodnutia žalovaný dôvodil prakticky totožne s odôvodnením svojho pôvodného rozhodnutia zo dňa 24.07.2009 (zrušené rozsudkom NS SR) a totožne s argumentáciou obsiahnutou aj vo vyjadrení žalovaného k žalobe doručenom súdu dňa 27.03.2013. Pokiaľ ide o doplnenie dokazovania v smere ako bol naznačený rozsudkom najvyššieho súdu žalovaný poukázal a odvolal sa na znalecký posudok č. 25/2009, v ktorom znalec uviedol: „keďže vlastná udalosť sa stala presne 21.03.2009, ale jednotlivé súbory videozáznamov „cigosi 1.mp4“ až „cigosi 6.mp4“ boli „vytvorené“, pravdepodobne prekopírované z nejakého nosiča (napr. USB kľúčenky), alebo z nejakého mobilného telefónu v termínoch uvedených v nasledujúcom obrázku, teda v čase 22.03.2009 a 27.03.2009“. A potom, žalovaný má za to, že vo veci nie je podstatná tá skutočnosť, či videozáznamy nachádzajúce sa na CD-nosiči sú prvotné alebo skopírované, ale podstatná je skutočnosť, čo je na videozázname zachytené. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa konania v rozpore so služobnou prísahou dopustil tak, ako to bolo už v personálnom rozkaze uvedené. Žalovaný ďalej poukázal, že znalec vo svojom znaleckom posudku inak ani neuviedol, že záznamy nachádzajúce sa na CD- nosiči boli upravované a ani nespochybnil obsah obrazovo zvukových záznamov. Preto po vyhodnotení všetkých skôr vykonaných dôkazov a po doplnení o predmetný znalecký posudok žalovaný nemá pochybnosti v tom, že žalobca sa dňa 21.03.2009 protiprávneho konania spočívajúceho v obmedzení osobnej slobody vyššie menovaných maloletých a mladistvých osôb dopustil a tak ako to správny orgán prvého stupňa ustálil, ktorým konaním sa dopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy, keď nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ a zvlášť hrubého porušenia služobnej povinnosti, keď nevykonával riadne štátnu službu, počas nej si svedomito neplnil úlohy uložené mu zákonom, nariadením nadriadeného na úseku svojho služobného zaradenia, pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Preto žalovaný naďalej považuje za splnenú aj ďalšiu zákonnú podmienku na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ spočívajúcu v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby zodpovednou dodržiavaním služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery PZ, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcii štátu. Návrh na prepustenie žalobcu bol pred vydaním personálneho rozkazu vopred predložený na prerokovanie príslušnému odborovému orgánu, ktorý vo svojom stanovisku zo dňa 08.04.2009 odporučil návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru realizovať. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný na konanie vec preskúmal postupom podľa § 244 a nasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe s poukazom na ust. § 249 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, keď sa stotožnil s námietkou žalobcu, že vo veci nebolo riadne a dostatočne vykonané dokazovanie a v rámci tohto sa žalovaný ani neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v jeho rozsudku zo dňa 25.08.2011 vo veci sp. zn. 5Sžo/10/2011. Vo zvyšku žalobné námietky neuznal dôvodnými a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz č. 145 zo dňa 09.04.2009 zrušil len podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. a v jeho intenciách súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných aj hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 193 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Podľa § 194 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa. Podľa § 233 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na tento účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť napadnutých rozhodnutí vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru podľa § 192 ods.1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. v stálej štátnej službe vo funkcií referent pohotovostnej motorizovanej jednotky PZ Košice, odboru poriadkovej polície KR PZ v Košiciach, v kontexte námietok žalobcu, a to či rozhodnutia vychádzali zo skutočne dostatočne zisteného skutkového stavu veci, v ponímaní presnosti a úplnosti zistení, či rozhodnutie žalovaného je dostatočne preskúmateľné a či v konaní žalovaného sa vyskytuje vada majúca za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, keď sa celkom stotožnil s námietkou žalobcu, a to, že doposiaľ vykonaným dokazovaním protiprávne konanie žalobcu dňa 21.03.2009 tak ako to ustálili konajúce správne orgány, jednoznačne a nespochybniteľne preukázané nebolo. V tejto súvislosti je nutné poukázať už na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci skoršieho preskúmania rozhodnutia žalovaného ohľadne žalobcu zo dňa 25.08.2011 sp. zn. 5Sžo/10/2011, kedy najvyšší súd na strane 9 až 11 uvádza, že z obsahu administratívneho spisu a z doteraz vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva, že by sa žalobca mal dopustiť protiprávneho konania v podobe obmedzenia osobnej slobody, ktoré mu je kladené za vinu a ani nebolo jednoznačne preukázané, žeby žalobca bol vôbec prítomný na konaní, ktorým bola obmedzovaná osobná sloboda M. K., T. C., C. J., U. I., U. J. a E. J., ako to preukazuje žalovaný predložením CD-nosiča obsahujúceho obrazovo-zvukové záznamy: R. 1,2,3,5,6, ďalej zvukové a obrazové záznamy. Najvyšší súd sa jednoznačne nemohol stotožniť so záverom žalovaného, že žalobca mal byť osobou, ktorá mala byť prítomná uvedeného konania, presnejšie, že žalobca je jednou z dvoch osôb, ktoré držali jedného z dvoch psov na vodítku v časti videa R. 2, pretože na uvedenom obrazovo- zvukovom zázname je vidieť len dvoch psov, a nie príslušníkov policajného zboru. Z uvedeného CD- nosiča nebolo preukázané ani to, žeby žalobca nútil uvedené osoby ku konaniu tak, ako je opísané v rozhodnutiach žalovaného. Preto najvyšší súd uložil žalovanému doplniť dokazovanie o pripojenie originálu znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní vedenom vo veci opísaného skutku, odstrániť vytýkané rozpory a nejasnosti v skutkových zisteniach zdôrazňujúc viazanosť správneho orgánu právnym názorom najvyššieho súdu, ako to vyplýva z ust. § 250ja ods. 4 O.s.p. Krajský súd však musí skonštatovať, že žalovaný sa týmto právnym názorom neriadil, resp. neriadil celkom, keď dokazovanie doplnil len o pripojenie fotografie žalobcu, označenie psov R. a W. a overenej fotokópie znaleckého posudku č. 25/2009 a ďalšie dôkazy smerujúce k odstráneniu rozporov a pochybností ako konštatoval najvyšší súd a ako sú vyššie menované, žalovaný nevykonal i napriek návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania s odôvodnením, že výsledky doterajšieho dokazovania sú postačujúce pre vyslovenie záveru o porušení služobnej prísahy a služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom a potom, že tu je dôvod na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov tak ako to správny orgán prvého stupňa ustálil. S týmto záverom sa však súd nestotožňuje, naopak má za to, že ani po pripojení znaleckého posudku č. 25/2009 vyhotovenom dňa 30.10.2009 znalcom T.. B. O. nemožno nad akúkoľvek pochybnosť vyvodiť záver o protiprávnom konaní a porušení služobnej prísahy a služobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom žalobcom dňa 21.03.2009, ako to tvrdia konajúce správne orgány. Podľa názoru súdu, ani tento nad akúkoľvek pochybnosť neosvedčil účasť žalobcu na protiprávnom konaní a potom má súd za to, že vydaniu personálneho rozkazu i rozhodnutiu žalovaného predchádzalo vo veci vykonané nedostatočné dokazovanie, stotožňujúc sa i s námietkou žalobcu o spochybnenej originalite CD-nosiča, čo napokon na viacerých miestach svojho znaleckého posudku potvrdil i sám znalec T.. B. O., ktorý konštatoval, že sa jedná o niekoľkonásobnú kópiu vyhotovenú prekopírovaním, „nastrihaním“. Pokiaľ ide o žalobné námietky žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne preskúmateľné a konanie trpiace vadou, s týmto sa súd nemohol stotožniť, keď súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo dostatočné a spĺňajúce podmienku preskúmateľnosti a tiež tvrdenie žalobcu, že v konaní došlo k inej chybe majúcej za následok nezákonnosť rozhodnutia, ktorou mala byť absencia vyjadrenia príslušného odborového orgánu, tunajší súd považuje za zrejme nedôvodnú, keď v administratívnom spise sa nachádza tiež stanovisko Odborového zväzu polície SR, Základná organizácia č. 10-03 Košice k návrhu na prepustenie žalobcu zo dňa 08.04.2009, ktorým Základná organizácia OZP s návrhom súhlasí a odporúča ho realizovať. Z uvedených dôvodov súd potom napadnuté rozhodnutie žalovaného, ale považujúc za potrebné v tomto štádiu, keď žalovaný sa právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v jeho rozsudku sp. zn. 5Sžo/10/2011 zo dňa 25.08.2011 napriek jeho viazanosti podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. neriadil, aj Personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. 145 zo dňa 09.04.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. K námietke žalovaného týkajúcej sa nemožnosti vykonať konfrontáciu v personálnom konaní podľa zákona č. 73/1998 Z.z. súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, žeby konfrontácia v personálnom konaní nebola prípustná, práve naopak, ako ustanovuje § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, teda tiež konfrontácia. Ak by navyše počas konania vyvstali nejasnosti, ktoré by mohli byť odstránené práve konfrontáciou, vzniká správnemu orgánu dokonca povinnosť túto konfrontáciu vykonať, čo priamo vyplýva z povinnosti správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav. Bude preto povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správny orgán viazaný, doplniť dokazovanie o výsluchy maloletých svedkov M. K., T. C., C. J., U. I., U. J. a E. J. za účasti i žalobcu, v prípade rozporov vo výpovediach vykonať konfrontácie svedkov a tak odstrániť existujúce rozpory a nejasnosti v skutkových zisteniach viažucich sa na majúce byť protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v obmedzovaní osobnej slobody menovaných dňa 21.03.2009, a to i za výsluchu svedkyne Z. Y. a prehratia videozáznamov, ako to navrhol sám žalobca žalovanému dňa 10.03.2012. Až následne po odstránení týchto rozporov a nejasností žalovaný vo veci opätovne rozhodne pri zachovaní všetkých procesných práv žalobcu a svoje rozhodnutie riadne a dostatočne preskúmateľne čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti odôvodní. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 2 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal trovy právneho zastúpenia podľa nasledovnej špecifikácie: prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady so žalobcom dňa 24.06.2012: 127,16 eur, režijný paušál: 7,63 eur; vypracovanie žaloby zo dňa 26.06.2012: 127,16 eur; režijný paušál 7,63 eur; vyjadrenie zo dňa 20.03.2014: 134,- eur, režijný paušál: 8,04 eur; účasť na pojednávaní: 13.05.2014: 134,- eur, režijný paušál: 8,04 eur; náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 13,40 eur za 24 začatých polhodín strávených cestou do Bratislavy a späť do Košíc: 321,60 eur; cestovné zo dňa 13.05.2014: Košice - Bratislava a späť vo výške 70,82 eur. Napriek tomu, že žalobcovi by podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patrila vyššia suma cestovného a amortizácie vozidla, tunajší súd mu priznal uplatnenú čiastku, pretože návrhmi účastníkov je viazaný. Súd zároveň zdôrazňuje, že vyjadrenie zo dňa 20.03.2014 nepovažuje za úkon potrebný na účelné uplatňovanie práva, a to vzhľadom na koncentračnú zásadu a dvojmesačnú prekluzívnu lehotu, po uplynutí ktorej už nie je možné rozširovať rozsah a dôvody žaloby. Napriek tomu súd náhradu tohto úkonu žalobcovi priznal, a to s poukazom na znenie ust. § 250k ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania. Spolu teda odmena za právnu pomoc s nákladmi advokáta činí 990,14 eur, k zaplateniu ktorých súd zaviazal žalovaného tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho sa odvolateľ domáha.