Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/101/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201445 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201445.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: P. M. X., bytom B. XX, Z. Z., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina so sídlom Národná 34, Žilina, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 25.7.2012 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn. 5N 528/12 zo dňa 13.7.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn. 5N 528/12 zo dňa 13.7.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť titulom súdneho poplatku za konanie 33,- eur v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. 5N 528/12 zo dňa 13.7.2012 odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľovi nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní o náhradu škody, a to pre zrejmú bezúspešnosť sporu z dôvodu premlčania nároku. Odporca opísal zistený stav veci, podľa ktorej navrhovateľ z pozície poškodeného požiadal odporcu dňa 22.2.2012 o poskytnutie právnej pomoci pri uplatnení nároku na náhradu škody vzniknutej následkom spáchania trestného činu dňa 27.7.2009, o ktorom rozhodol príslušný trestný súd trestným rozkazom č.k. 4T 68/2010-80 dňa 20.8.2010 a odkázal navrhovateľa s náhradou škody na občianske súdne konanie. Tento nárok je však podľa záverov odporcu v zmysle § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) premlčaný, a to z dôvodu, že subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť najneskôr dňom doručenia uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Trenčín o začatí trestného stíhania zo dňa 28.10.2009 navrhovateľovi, ku dňu podania žiadosti (22.2.2012) už uplynula. Odporca tiež dôvodil, že navrhovateľ v priebehu konania nevedel ustáliť druh škody a ani dôvody jej vyčíslenia vo výške 665.- eur. Proti tomuto rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 25.7.2012, doplnený na výzvu súdu dňa 18.10.2012, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že v prípade úmyselne spôsobenej škody je premlčacia doba 10 rokov a jeho nárok by nemal byť premlčaný, odporca teda podľa názoru navrhovateľa vec nesprávne posúdil. Navrhovateľ na záver uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. S prejednaním veci bez nariadenia pojednávania súhlasil aj odporca, ktorý navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 22.11.2012 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Dodal, že navrhovateľ aj napriek usmerneniam nebol schopný ustáliť druh vymáhanej škody a z tohto dôvodu sa odporca zaoberal nielen nárokom navrhovateľa na náhradu škody na zdraví, ale aj náhradou majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a tieto osobitne vyhodnotil. Súd prejednal a rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania (§ 250f O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu. Z jeho obsahu je zrejmé, že 27.7.2009 p. E. D. a p. R. R. pod klamlivou zámienkou vošli do domu vlastnícky patriaceho navrhovateľovi, následne p. E. D. fyzicky napadol navrhovateľa tak, že ho niekoľko krát udrel do tváre, pričom následne (páchatelia) vzali navrhovateľovi mobilný telefón a svietidlo na bicykel. Odcudzené predmety boli navrhovateľovi vrátené políciou toho istého dňa. Podľa traumatologického vyšetrenia z toho istého dňa navrhovateľ utrpel na pravej lícnej strane tváre opuch a hematóm s odreninou (diagnóza č. S00.0 - povrchové poranenie vlasatej časti hlavy). Rany bolo potrebné udržiavať v čistote a suchu s tým, že podľa potreby bolo doporučené užiť analgetiká. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne ČVS: ORP - 1280/1-OVK-TN-2009 z 28.10.2009 boli p. E. D. a p. R. R. stíhaní ako obvinení zo spáchanie prečinov porušovania domovej slobody a krádeže. Oznámením totožného policajného orgánu z 30.4.2010 bolo navrhovateľovi oznámené, že vo veci stíhania obvinených došlo k zmene právnej kvalifikácie, pričom naďalej budú obvinení stíhaní iba za skutok prečinu porušovania domovej slobody. Okresný súd v Trenčíne trestným rozkazom č.k. 4T 68/2010-80 dňa 20.8.2010 rozhodol o vine a treste vyššie označených páchateľov za spáchanie prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom. Zo znenia trestného rozkazu je zrejmé, že navrhovateľ si (akúkoľvek) náhradu škody neuplatnil, pričom súd odkázal navrhovateľa s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Dňa 22.2.2012 navrhovateľ požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci v tomto (ešte nezačatom) konaní s tým, že výšku náhrady (spôsobenej škody) si vyčíslil na sumu 665.- eur. Podľa úradného záznamu zo dňa 4.6.2012 mala táto suma predstavovať náhradu za platby za hovory uskutočnené z jeho mobilného telefónu (ktorý mu bol p. R. R. odcudzený a následne vrátený). Žiaden doklad vzťahujúci sa k tejto škode navrhovateľ odporcovi nepredložil. Dňa 11.6.2012 navrhovateľ do spisu založil lekársky posudok o bolestnom vystavený MUDr. Beátou Panuškovou zo dňa 6.6.2012, podľa ktorého navrhovateľ utrpel pomliaždenie hlavy, z ktorého sa liečil (bez práceneschopnosti) od 27.7.2009 do 11.8. (2009). Dňa 18.6.2012 však navrhovateľ doručil odporcovi list zo dňa 14.6.2012, podľa ktorého si túto náhradu škody (665.- eur) uplatňuje ako bolestné a psychickú ujmu, spôsobenú mu napadnutím - bez bližšej špecifikácie.. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách podaných námietok voči nemu a dospel k názoru, že tieto nie sú dôvodné. V zmysle citovaných ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci je predpokladom na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci splnenie kumulatívnej podmienky stanovenej v § 6 ods. 1 písm. b) tohto zákona, podľa ktorého nemožno žiadateľovi o poskytnutie právnej pomoci túto poskytnúť, ak ide o zrejmú bezúspešnosť sporu - v danom prípade ešte nezačatého konania o náhradu škody spôsobenej trestným činom, o ktorom príslušný trestný súd rozhodol trestným rozkazom č.k. 4T 68/2010-80 dňa 20.8.2010 a ktorým zároveň odkázal navrhovateľa s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ žiadal odporcu o právnu pomoc pri koncipovaní žaloby a vedení súdneho konania vo veci nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom, ktorú v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doručenú odporcovi dňa 22.2.2012 vyčíslil na sumu 665.- eur. Táto škoda mala pritom predstavovať, tak ako navrhovateľ uviedol vo svojom podaní doručenom odporcovi dňa 18.6.2012, náhradu za ujmu na zdraví, t.j. bolesť a psychickú ujmu spôsobenú trestným činom, keď pôvodne navrhovateľ škodu špecifikoval ako náhradu za platby za hovory uskutočnené z jeho mobilného telefónu. Sumu odškodnenia navrhovateľ počas celého administratívneho konania žiadnym spôsobom nezdôvodnil, odporcovi predložil len lekársky posudok o bolestnom zo dňa 6.6.2012, podľa ktorého navrhovateľ utrpel pomliaždeniny hlavy s liečením od 27.7.2009 do 11.8.(2009). Odporca mal za to, že tento nárok navrhovateľa, a to bez ohľadu na jeho výšku a pôvod, bol v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (22.2.2012) premlčaný a z tohto dôvodu by bol prípadný spor v tejto veci bezúspešný. Poukázal tiež na nepreukázanie druhu škody a dôvodov jej vyčíslenia. Navrhovateľ naopak poukazoval na to, že nakoľko mu ujma (škoda) bola spôsobená úmyselne (úmyselným trestným činom), vzťahuje sa na ňu desaťročná objektívna premlčacia doba a teda k premlčaniu ešte nedošlo. V preskúmavacom konaní je teda podstatnou otázka, či bol nárok na náhradu škody za ujmu na zdraví premlčaný alebo nie. Podľa ust. § 100 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ustanovenia § 106 sú osobitnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej úprave dĺžky premlčacej doby vymedzenej v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a k podmienkam jej plynutia. Zákon tu rozlišuje medzi dvoma druhmi premlčacích dôb - subjektívnou premlčacou dobou v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a objektívnou premlčacou dobou v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri škodách spôsobených na zdraví neplatí žiadna objektívna premlčacia doba, zákon neustanovuje vôbec nijakú objektívnu časovú hranicu a teda v prípade škody na zdraví sa aplikuje len subjektívna dvojročná premlčacia doba. S poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zjavné, že právo na náhradu škody na zdraví, ktoré si navrhovateľ žiadal uplatniť na príslušnom súde, bolo už v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (22.2.2012) skutočne premlčané. Ako to vyplýva z citovaného ust. § 206 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. O vzniku ujmy na zdraví - teda o škode - sa navrhovateľ dozvedel 27.7.2009 (kedy došlo k jeho napadnutiu v súvislosti so spáchaním prečinu porušovania domovej slobody), najneskôr však dňa 11.8.2009, kedy bola podľa posudku o bolestnom ukončená jeho liečba. O tom, kto za škodu zodpovedá sa dozvedel najneskôr v novembri 2009, kedy mu bolo (v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku) doručené uznesenie OR PZ v Trenčíne ČVS: ORP - 1280/1-OVK-TN-2009 zo dňa 28.10.2009, ktorým boli p. E. D. a p. R. R. stíhaní ako obvinení z prečinu porušovania domovej slobody a krádeže. S poukazom na uvedené je zrejmé, že navrhovateľ sa o škode, ako aj o tom kto za ňu zodpovedá dozvedel najneskôr v novembri 2009, kedy 2-ročná subjektívna premlčacia lehota začala plynúť. Táto uplynula najneskôr v novembri 2011. Preto ak navrhovateľ až 22.2.2012 požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci v súvislosti s jej náhradou, urobil tak zjavne po uplynutí subjektívnej lehoty na jej náhradu. Súd s poukazom na skutočnosť, že odporca v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil i otázku náhrady škody za majetkovú ujmu (úhrada za mobilné služby) považuje za potrebné uviesť, že v priebehu administratívneho konania nebol preukázaný vznik žiadnej takejto škody. Navrhovateľ nepredložil o tejto škode žiaden dôkaz a v priebehu správneho konania opakovane poskytoval rozporné tvrdenia, z ktorých nebolo možné vyvodiť žiaden právny záver a teda ani nebolo možné riadne vyhodnotiť otázku preskúmania nároku. Na základe logickej úvahy však súd poznamenáva, že takáto škoda mohla vzniknúť len 27.7.2009 (v zmysle úradného záznamu vystaveného OR PZ v Trenčíne o vrátení veci bol odcudzený mobilný telefón vrátený v ten istý deň), a teda navrhovateľ sa musel dozvedieť o uskutočnených hovoroch najpravdepodobnejšie už nasledujúci mesiac (po doručení faktúry mobilného operátora za poskytnuté služby), pričom začiatok subjektívnej lehoty sa takisto viaže na doručenie uznesenia o začatí trestného stíhania (v novembri 2009). Subjektívna premlčacia doba teda v prípade majetkovej ujmy takisto uplynula v novembri 2011, následkom čoho sa premlčal i nárok na náhradu škody a to bez ohľadu na to, že objektívna premlčacia doba (ktorá začala plynúť dňa 27.7.2009) je skutočne desaťročná a ešte neuplynula. V prípade, že začiatok i koniec subjektívnej premlčacej doby nastane v priebehu objektívnej doby, právo sa premlčí uplynutím subjektívnej doby a na ďalšie plynutie objektívnej doby sa už neprihliada. Súd súčasne poukazuje aj na skutočnosť (vyššie tiež uvedenú), že navrhovateľ v konaní pred odporcom nepreukázal a ani nešpecifikoval odôvodnenosť jeho nároku v označenej výške 665.- eur - osobitne vo vzťahu k jeho v poradí poslednému podaniu doručenému odporcovi 18.6.2012, ktorým náhradu škody o. i. odôvodňoval aj psychickou ujmou. Aj na túto skutočnosť odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (vo vzťahu k ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci) poukázal. Podľa názoru súdu právne vyhodnotenie žiadosti navrhovateľa, teda jej právne posúdenie odporcom spočívajúce v konštatovaní predovšetkým márneho uplynutia premlčacej doby je správne a v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci. Pretože vec v ktorej navrhovateľ žiadal poskytnutie právnej pomoci je z dôvodu premlčania nároku sporom zrejme bezúspešným a teda zo strany navrhovateľa nedošlo k splneniu podmienky v zmysle § 6 ods. 1 písm. b), § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, súd odporcom vydané negatívne rozhodnutie zo dňa 13.7.2012 potvrdil ako vecne správne. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu ich náhradu súd nepriznal. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. (v znení platnom ku dňu podania návrhu). Navrhovateľ bol v konaní pred súdom neúspešný a preto ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 33.- eur (položka 10 b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).