Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/255/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201458 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201458.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanova 1, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, P.O.BOX 155, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/27/2012 zo dňa 03.04.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. RL/27/2012 zo dňa 03.04.2012 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu vo výške 322,30 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd nepripúšťa zastupovanie advokátskym koncipientom Mgr. Petrom Lukášekom na pojednávaní konanom dňa 22.07.2014. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.07.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. RL/27/2012 zo dňa 03.04.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca uvádza, že žalovaný na svojom zasadnutí dňa 24.01.2012 prijal uznesenie o začatí správneho konania č. 52-PLO/O-440/2012 vo veci možného porušenia § 18a písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách (ďalej iba zákon) v súvislosti s tým, že v rámci programovej služby JOJ Plus nedosiahol v mesiaci september 2011 zákonom stanovený podiel vysielania s multimodálnym prístupom formou skrytých alebo otvorených titulkov alebo tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 10.02.2012 a opakovanie dňa 07.03.2012. Žalobca bol vyzvaný, aby sa vyjadril k predmetu konania. Rozhodnutím žalovaného bola žalobcovi uložená sankcia podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a/ zákona - upozornenie na porušenie zákona v súvislosti s tým, že vysielateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 18a písm. a/ zákona tým, že v rámci digitálneho vysielania programovej služby JOJ Plus nedosiahol v mesiaci september 2011 zákonom stanovený podiel vysielania s multimodálnym prístupom formou skrytých alebo otvorených titulkov alebo tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, napadnutým rozhodnutím bolo porušené ust. § 32, § 33 ods. 1 a ods. 2, § 46 Správneho poriadku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že vysielateľ je povinný vyhradiť vo vysielaní každej televíznej programovej službe, ktorú vysiela digitálne, najmenej 10% všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočením do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich. Z dikcie ust. § 18a ods. 1 písm. a/ zákona vyplýva, že je potrebné prihliadnuť na jednotlivé štatistické údaje, z ktorých je zrejmé, koľko skutočne vysielateľ venoval európskym dielam, ktoré vytvorili od vysielateľov nezávislí producenti. Žalobca vytvoril tabuľku za rok 2011 a poukázal v nej koľko vysielateľ v jednotlivých mesiacoch v roku 2011 venoval európskym dielam, ktoré vytvorili od vysielateľov nezávislí producenti. Z kompletného ročného hľadiska vysielateľ venoval programom sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočením do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich, v priemere za jeden mesiac, cca 10,29%. Žalobca uvádza, že zo zákonného ustanovenia nie je zrejmé, za aké časové obdobie je povinný vyhradiť predmetných 10% všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočením do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu plniť povinnosť stanovenú vyššie striktne na obdobie každého jednotlivého kalendárneho mesiaca, bolo by ustanovenie o tejto povinnosti tak výslovne koncipované. Žalovaný svojvoľne spojil ustanovenia a interpretoval ich, že vzhľadom na to, že vysielateľ má povinnosť mesačne odovzdávať štatistiku mu z toho vyplýva, že aj 10% podiel všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočením do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich je vysielateľovi stanovená každý kalendárny mesiac a nie na vysielanie celkovo, ako znie zákon. Z touto interpretáciou zákona žalobca nesúhlasí a poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý dospel k záveru, že ustanovenia ktoré sú nejednoznačné je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je pre vysielateľa menej obmedzujúci. Žalobca uvádza, že obdobne sa vykladajú aj všeobecné zásady trestného práva, keďže Rada pristupuje k správnemu trestaniu a tým sa jej vytvára povinnosť na ne prihliadať. Je povinná preto prihliadať na zásadu in dubio pro reo, t.j. v prípade pochybnosti v prospech obvineného. Z daného teda vyplýva, že žalovaný mal pri pochybnostiach a neistote pri interpretácii daných zákonných ustanovení pristúpiť k výkladu, ktorý by bol pre vysielateľa priaznivejší. Pri výklade daného ustanovenia v zmysle rozhodnutí ESD, t.j. priaznivejšieho pre vysielateľa, vysielateľ venoval v priemere cca 10,29% za jeden mesiac roku 2011 podiel všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich tak, že k porušeniu § 18a ods. 1 písm. a/ zákona zo strany vysielateľa nedošlo. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, nakoľko žalovaný v rozhodnutí aplikoval relevantné ustanovenia zákona a dostatočne zistil skutkový stav veci, rozhodnutie má všetky náležitosti ust. § 47 Správneho poriadku, nevykazuje formálne ale ani logické nedostatky, je riadne a dostatočne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení Správneho poriadku. Žalobca nebol na svojich právach ukrátený rozhodnutím a postupom žalovaného. Žalobca vo vyjadrení k žalobe poukazuje na znenie ust. § 16 ods. 3 písm. m/, §18a zákona a § 62 ods. 2 zákona č. 220/2007 Z.z.. Žalovaný poukazuje na argumentáciu žalobcu, že podiely vysielania s multimediálnym prístupom podľa § 18a písm. a/ zákona je povinný naplniť v rámci dlhšieho časového obdobia ako je jeden kalendárny mesiac, a že túto povinnosť si vychádzajúc z aritmetického priemeru podielov programov s multimodálnym prístupom v jednotlivým mesiacom 2011 splnil. Tiež tvrdenie, že dané podiely majú byť naplnené v rámci iného obdobia ako obdobia jedného kalendárneho mesiaca opiera žalobca o skutočnosť, že zákonné znenie § 18a zákona neurčuje, za aké časové obdobie sa má daná povinnosť plniť. Žalovaný, k uvedenej argumentácii žalobcu uvádza, že výklad týkajúci sa časového obdobia, v ktorom sú vysielatelia povinní dodržiavať zákonom stanovené podiely vysielania s multimodálnym prístupom vo vysielaní televíznej programovej služby v mesačných cykloch vyplýva priamo zo zákona konkrétne § 62 ods. 2 zákona č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní, kde je výslovne uvedené: „ak Rada pre výpočet podielov vysielacieho času neurčí inú časovú jednotku, je takouto jednotkou kalendárny mesiac“. Žalovaný vychádzal zo znenia predmetného ustanovenia, ktoré ukladá vysielateľovi povinnosť doručiť žalovanému štatistiku o programovej službe za kalendárny mesiac najmä však zo znenia § 62 ods. 2 zákona č. 220/2007 Z.z. je zrejmé, že zákonom stanovené podiely vysielania s multimodálnym prístupom je vysielateľ povinný vyhradiť v každej svojej programovej službe, ktorú vysiela digitálne, v každom kalendárnom mesiaci. Žalovaný teda pri stanovení časového obdobia, v rámci ktorého je vysielateľ povinný plniť povinnosť ustanovenú v § 18a zákona aplikoval ust. § 62 ods. 2 zákona č. 220/2007 Z.z., z ktorých jednoznačne vyplýva, že pre vysielateľa povinnosť zabezpečiť multimodálny prístup ku každej svojej televíznej programovej službe, ktorú vysiela digitálne, v zákonom stanovenom rozsahu, v každom kalendárnom mesiaci. Žalovaný pri aplikácii predmetného ustanovenia tiež zvážil všetky okolnosti, z prihliadnutím na objektívne možnosti vysielateľov, úmysel zákonodarcu ale najmä záujem a potrebu zrakovo a sluchovo hendikepovanej verejnosti na prístup k plnohodnotnému televíznemu vysielaniu. Žalovaný uvádza, že ak by časová jednotka pre plnenie predmetnej povinnosti bola jeden rok, ako uvádza žalobca, takto dlhý časový úsek by mohol spôsobiť disproporčné rozdelenie vysielacieho času a programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo sprevádzaných titulkami. Vysielateľ je povinný plniť povinnosti ustanovené najmä v § 62 ods. 2 zák. č. 220/2007 Z.z. a § 16 ods. 3 písm. m/ zákona v rámci každého kalendárneho mesiaca za primeraný, jednoznačne majúci oporu v zákone. Ustanovenie § 18a zákona síce explicitne neuvádza časové obdobie, v ktorom má byť povinnosť v ňom obsiahnutá splnená, tento údaj je však jednoznačne stanovený v § 62 ods. 2 zákona č. 220/2007 Z.z. Vzhľadom na uvedené žalovaný nemal pochybnosť o tom, aké relevantné obdobie pre plnenie predmetnej povinnosti a nepovažoval túto skutočnosť za spornú, a to aj vzhľadom na potrebu aplikovať obsah každej povinnosti v kontexte zákona ako celku, s prihliadnutím na účel zavedenia predmetnej povinnosti na cieľ stanovený zákonom. Žalovaný tiež poukazuje na skutočnosť, že je povinnosť žalovaného zabezpečiť prístup zrakovo a sluchovo hendikepovanej verejnosti k televíznej programovej služby, a preto žalovaný ako splnomocnený orgán na kontrolu dodržiavania povinnosti podľa zákona je oprávnený vykladať ustanovenia zákona v súlade s povinnosťou presadzovať záujmy verejnosti. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť, nakoľko vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalovaný oznámil začatie správneho konania podaním doručením žalobcovi dňa 10.02.2012 vo veci možného porušenia ust. § 18a písm. a/ zákona v súvislosti s tým, že v rámci programovej služby JOJ nedosiahol v rámci mesiaca september 2011 zákonom stanovený podiel vysielania s multimodálnym prístupom formou skrytých alebo otvorených titulkov alebo tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich. Žalovaný opätovne vyzval žalobcu, výzvou doručenou žalobcovi dňa 07.03.2011, na skutočnosť, že Rada na svojom zasadnutí dňa 24.01.2012 začala správne konanie voči žalobcovi vo veci možného porušenia § 18a písm. a/ zákona. Zároveň v opätovnej výzve upozornil žalovaný, že pokiaľ svoje práva vyplývajúce žalobcovi zo Správneho poriadku v stanovenej lehote 5 dní od doručenia tejto písomnosti nevyužije môže žalovaný rozhodnúť vo veci aj bez stanoviska žalobcu, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 Správneho poriadku. Žalobca doručil žalovanému dňa 13.10.2011 Mesačnú štatistiku o odvysielanom programe televíznej programovej služby JOJ Plus za obdobie mesiaca september 2011. Zo zápisnice o hlasovaní žalovaného spísanej dňa 03.04.2012 vyplýva, že prijal uznesenie, ktorým skonštatoval, porušenie žalobcovej povinnosť ustanovenej v § 18a písm. a/ zákona tým, že v rámci digitálneho vysielania programovej služby JOJ Plus nedosiahol v mesiaci september 2011 zákonom stanovený podiel vysielania s multimodálnym prístupom formou skrytých alebo otvorených titulkov alebo tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich. Žalovaný dňa 03.04.2012 na základe uvedených skutočností vydal rozhodnutie č. RL/27/2012, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30.05.2012, v ktorom žalovaný konštatoval žalobcove porušenie povinnosti ustanovenej v § 18a písm. a/ zákona tým, že v rámci digitálneho vysielania programovej služby JOJ nedosiahol v mesiaci septembri 2011 zákonom stanovený podiel vysielania s multimodálnym prístupom formou skrytých alebo otvorených titulkov alebo tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich začo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Na nariadenom pojednávaní dňa 22.07.2014 predstúpil žalovaný, ktorý poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S 121/2012 a 4S 69/2012 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/6/2013, v ktorých bol riešený obdobný problém s tým, že rozhodnutie žalovaného považuje za právne opodstatnené a žalobu žalobcu zamietol. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Sž/1/2013, s ktorým sa nemôže stotožniť a preto navrhuje, aby súd v intenciách rozhodnutia 6Sž/6/2013 žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v tomto konaní riešiť bola otázka jednoznačnosti znenia § 18a písm. a/ zákona a teda, či povinnosť tam ustanovená bola formulovaná dostatočne a presne. Podľa čl. 49 Ústavy SR, len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho správanie. Podľa § 18a písm. a/ zákona, vysielateľ s licenciou je povinný zabezpečiť multimodálny prístup k programovej službe, a to tak, aby vo vysielaní televíznej programovej služby, ktorú vysiela digitálne bol najmenej 10% všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami alebo tlmočením do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich. Podľa § 16 ods. 3 písm. m/ zákona, vysielateľ je povinný viesť štatistiku o odvysielanom programe televíznej programovej služby obsahujúcu vyhodnotenie podielov programových typov, podielu programov vo verejnom záujme, podielov programov s multimodálnym prístupom, podielu európskej produkcie a podielu programovej európskej nezávislej produkcie; štatistiku o programovej službe za kalendárny mesiac je vysielateľ povinný doručiť Rade do 15 dní po skončení príslušného kalendárneho mesiaca okrem vysielateľa prostredníctvom internetu a vysielateľa s licenciou udelenou podľa tohto zákona na iné ako terestriálne vysielanie, ktorý je povinný doručiť štatistiku do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti rady o túto štatistiku. Podľa § 13 ods. 4 zák. č. 220/2007 Z.z., na obsah vysielania programovej služby sa vzťahujú povinnosti vysielateľa podľa osobitného predpisu. Podľa § 62 ods. 2 zák. č. 220/2007 Z.z., ak rada pre výpočet podielov vysielacieho času neurčí inú časovú jednotku, je takouto časovou jednotkou kalendárny mesiac. Podľa čl. 49 Ústavy SR, je „ústavným princípom, ktorý možno, len zákonodarcom, aby ustanovil ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadnej ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie. Z tohto princípu potom vyplýva subjektívne právo osoby, aby mohla byť trestne postihnutá spôsobom ustanoveným zákonodarcom len za konanie, ktoré ustanoví ako trestný čin iba zákonodarca“ (z uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. III. 61/2001 zo dňa 11.06.2001, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2001 str. 661). Súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o správny delikt, t.j. v zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov vec trestného charakteru. Vo vzťahu k čl. 49 Ústavy je nepochybné, aby sa právna norma v ňom obsiahnutá vzťahovala aj na veci správneho trestania, nie len na skutky definované v normách trestného práva. Len zákonodarcovi v zmysle Ústavy SR prislúcha, aby definoval znaky konania, za ktoré bude možné uložiť sankciu, či už v trestnom alebo administratívnom konaní. Orgánom verejnej správy, a teda ani žalobcovi, vlastným výkladom alebo praxou nenáleží dopĺňať ktorýkoľvek zo znakov zákonnej skutkovej podstaty; takýto postup je potrebné považovať za rozporný s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Súd v danej veci poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/1/2013 zo dňa 22.01.2014, s ktorým právnym názorom Krajský súd v Bratislave súhlasí, pokiaľ v zákone o digitálnom vysielaní sa používa pojem „podiel vysielacieho času“, tento sa vzťahuje na predmet úpravy tohto predpisu, a to obsah žiadosti o udelenie licencie na digitálne vysielanie a na obsah rozhodnutia o udelení licencie na digitálne vysielanie, upravené práve zákonom o digitálnom vysielaní. Obsah vysielania programových služieb upravuje zákon, čo vyplýva aj z ust. § 13 ods. 4 zákon o digitálnom vysielaní. Pokiaľ žalovaný poukázal na § 62 ods. 2 zákona o digitálnom vysielaní prípadne § 16 ods. 3 písm. m/ zákona, je potrebné uviesť, že vo veciach podmienok zodpovednosti za správny delikt v oblasti správneho trestania je neprípustné extenzívny výklad či právna analógia, naviac v neprospech páchateľa správneho deliktu. Potreba jednoznačne vymedziť obdobie, za ktoré je potrebné plniť povinnosť podľa § 18a zákona sa odzrkadlila aj v následnej zmene právnej úpravy. Z dôvodovej správy zákona č. 342/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, vyplýva, že obdobie „kalendárny mesiac“ vychádza z doterajšej aplikačnej praxe žalovaného, teda nie zo zákona. Súd dospel k záveru, že žalovaný vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia z nesprávneho právneho posúdenia veci, pre ktorú vadu bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Na pojednávanie konané na súde dňa 22.07.2014 o 10.30 hod. súd predvolal splnomocnenú advokátsku kanceláriu, ktorá predvolanie prevzala dňa 16.06.2014. V predvolaní na pojednávanie súd upozornil účastníkov konania, že v zmysle ust.§ 250a O.s.p. zastupovať pred Krajským súdom v Bratislave na základe súdnej praxe NS SR môže na strane žalobcu iba advokát. Na konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/255/2012 žalobca splnomocnil dňa 24.07.2012 Advokátsku kanceláriu Bugala - Ďurček, s.r.o. Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava. Napriek uvedenému upozorneniu sa na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 22.07.2014 sa dostavil za advokátsku kanceláriu Bugala - Ďurček, s.r.o. Mgr. Peter Lukášek, advokátsky koncipient, ktorého poverila dňa 17.07.2014 splnomocnená advokátska kancelária žalobcu. Súd na pojednávaní konanom dňa 22.07.2014 uznesením nepripustil zastupovanie povereným koncipientom Mgr. Petrom Lukášekom, pretože bola advokátska kancelária poučená, že na konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave môže podľa § 250a O.s.p. zastupovať iba advokát. Súd uvádza, že podľa § 1 O.s.p. úprava postupu súdu a účastníkov konania v občianskom súdnom konaní má zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Podľa § 250a veta prvá O.s.p. žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná. Zastúpenie advokátom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. znamená, že v konaní pred súdom - osobitne na pojednávaní koná za žalobcu advokát. Advokátom je osoba zapísaná v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou ako advokát. Advokátsky koncipient nie je advokátom a v správnom súdnictve, preto nemôže byť aplikované ust. § 25 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého advokát je oprávnený dať sa zastupovať prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Ustanovenie § 250a O.s.p. má obligatórnu povahu a preto ani podľa § 246c O.s.p. neprichádza do úvahy primerané použitie ustanovení I. časti O.s.p. (§ 25). Súd konštatuje, že za vedenie spravodlivého súdneho konania je zodpovedný súd, i keď je vecou účastníka konania, aby dbal na svoje procesné práva vrátane práva na riadne zastúpenie advokátom. Súd prejednal vec, aj napriek tomu, že nepripustil zastúpenie advokátskym koncipientom, ktorý predložilo poverenie advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., pretože mal riadne vykázané doručenie predvolania uvedenou advokátskou kanceláriou. Takéto konanie nie je možné považovať zo strany žalobcu za odňatie možnosti konať pred súdom. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, pretože mu bola daná možnosť prejednať vec v jeho prítomnosti. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi súd priznal náhradu trov konania vo výške 66,- eur a to zaplatený súdny poplatok, a náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. to za dva úkony právnych služieb (1/ prevzatie a príprava zastupovania pred súdom zo dňa 24.07.2012; 2/ písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 30.07.2012) á 127,16 eur ; 2x paušál 7,63 eur; 20% DPH vo výške 52,72 eur čo spolu predstavuje čiastku 322,30 eur, ktoré uhradí žalovaný k rukám právneho zástupcu žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.