Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/162/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201460 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201460.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: I.L. GROUP, spol. s r.o. so sídlom Kukorelliho 60, 066 01 Humenné, zastúpený JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava 5 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/ 16779/2012 - 71 zo dňa 02.07.2012 jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/ 16779/2012 - 71 zo dňa 02.07.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1020505/1/938230/2012 z 20.04.2012, o zamietnutí žiadosti žalobcu o obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len DR SR) č. I/225/16636-137689/2011/990813-r zo dňa 16.12.2011. Uviedol, že mu Daňový úrad Humenné dodatočným platobným výmerom č. 703/230/28122/11/SurT z 21.06.2011 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za február 2007 z dôvodu porušenia § 43 ods. 5 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. zato, že nedoložil hodnoverné doklady preukazujúce prepravu tovaru do iného členského štátu. Správca dane vychádzal zo stanoviska polície ČVS: PPZ-23/ BOK-S-2007 z 22.04.2009, že na základe znaleckého posudku O.. O.. C. č. 08/2009 k preprave nedošlo a zo zistení, že maďarský odberateľ TAMP TRADE HUNGARY Kft. nie je kontaktný, nemá registrované priestory (byt), kde sa nemohol uskladniť dodaný tovar (sušené mlieko). Toto rozhodnutie DR SR rozhodnutím č. I/225/16636-137689/2011/990813-r zo 16.12.2011 potvrdilo. Žalobca následne dňa 06.02.2012 podľa ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) podal návrh na obnovu tohto konania z dôvodu, že vyšli najavo nové skutočnosti, dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Ide o tieto skutočnosti alebo dôkazy:Odborné vyjadrenie C.. O.. C.. P. č. 30/2008 z 31.03.2008, Zápisnica PPZ ČVS: PPZ-23/BOK-S-2007 z 25.10.2010 o výsluchu svedka O.. O.. C.,Zápisnica PPZ ČVS: PPZ-23/BOK-S-2007 z 15.12.2008 o výsluchu svedka A.. T.. Napadnutým rozhodnutím o zamietnutí obnovy konania sa žalobca považuje byť ukrátený na svojich právach lebo ho považuje za nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené. Uviedol, že správne orgány porušili ustanovenie § 63 ods. 5 druhá veta daňového poriadku, pretože neodôvodnili prečo posudzovali dôkazy z hľadiska ich obsahu a nie ich možného vplyvu na relevantnú okolnosť daného prípadu. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že neuviedol žiadne iné dôvody, než tie s ktorými sa už vo vyrubovacom konaní daňové orgány zaoberali. Toto tvrdenie žalobca popiera, keďže o predkladaných dôvodoch obnovy konania skôr nevedel a tak ich nemohol uplatniť v odvolacom konaní, takže správny orgán sa s nimi nemohol ani zaoberať. Podľa neho správca dane uvedenými dôkazmi disponoval no nikde v spise a ani v samotnom rozhodnutí ich neuvádza a účelovo ich zamlčal. Podľa žalobcu názor žalovaného o súlade znaleckého posudku O.. O.. C.F. s odborným posudkom C.. O.. C.. P. o možnej manipulácii a úpravy tachografických krúžkov je v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Podstatný rozdiel medzi uvedenými posudkami vidí v tom, že podľa O.. O.. C. ani jeden záznam rýchlosti a ubehnutej vzdialenosti na predložených tachografických krúžkoch nebol vyhotovený záznamovým zariadením (tachografom), pričom C.. O.. C.. P. nevylúčil, že vozidlo malo založený tachografický kotúč a z kotúčov uviedol deň jazdy, počet najazdených km, smer jazdy a časový horizont jazdy. Má za to, že vyjadrenie C.. O.. C.. P. je nový dôkaz, ktorý podľa neho mohol mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Ďalším dôvodom obnovy konania je dôkaz spočívajúci v doplnení informácií znalcom O.. O.. C., z ktorého dedukuje, že vek vozidla by mohol ovplyvňovať činnosť tachografu ak tento nebol technicky správne pripojený k vozidlu. Ďalším dôvodom obnovy konania je dôkaz spočívajúci vo výpovedi A.. T., ktorý uviedol, že tovar vyložil tam, kde je sídlo firmy, teda pri budove v ktorej sa nachádza menší dvor, a môže tam parkovať naraz viac vozidiel. Uviedol tiež, že od žalobcu v roku 2007 nakúpil sušené mlieko a potvrdil aj úhradu za nakúpený tovar a spôsob platby. Žalobca nepovažuje výhradu žalovaného, že tento svedok svoju výpoveď nepodložil žiadnym dôkazom za relevantnú, pretože „svedok nenesie dôkazné bremeno k svojej výpovedi, ale správny orgán je povinný svedeckú výpoveď ako dôkaz zhodnotiť“. Žalobca zdôraznil, že uvádzané nové dôkazy nemohol predtým uplatniť keďže boli pred ním správcom dane zatajené. Ďalej poukázal na to, že znalecký posudok správca dane získal z prebiehajúceho trestného konania, čím bola obmedzená možnosť zásady bezprostredného dokazovania, čo spočívalo v tom, že mu správca dane znemožnil klásť otázky znalcovi. Na základe týchto skutočností žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe dňa 10.09.2012 zotrval v plnom rozsahu na doterajších rozhodnutiach správnych orgánov. Uviedol, že aj keď ide o nové skutočnosti a dôkazy, ak však tieto nemali podstatný vplyv na výrok rozhodnutia potom je potrebné vyhodnotiť ich ako také, ktoré nepreukázali dôvody na obnovu konania. K jednotlivým dôkazným prostriedkom poznamenal, že z vyjadrenia C.. O.. C.. P.Ž. k jednotlivým tachografickým krúžkom vyplýva potvrdenie disproporcie medzi záznamom rýchlosti a záznamom počtu odjazdených kilometrov, z čoho správny orgán vyvodil, že tu mohlo dôjsť k manipulácii alebo úprave záznamu rýchlosti na tachografickom kotúči. Vyhodnotenie konkrétneho zásahu videl až po možnej demontáži zapisovacieho zariadenia a jeho odskúšaní. Dokazovanie vykonané Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na 32 ks tachografických kotúčoch spolu s odborným stanoviskom C.. O.. C.. P. potvrdilo verziu, že ide o zhotovenie tachografických kotúčov manuálnym spôsob a tieto nemajú žiaden vzťah k prevádzke motorového vozidla a jeho tachografického zariadenia. Preto považoval správny orgán toto hodnotenia za kľúčové, pričom dospel k záveru, že preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu nebola žalobcom preukázateľne vykonaná a preto dodanie tovaru nemohol oslobodiť od dane. K výpovedi znalca O.F.. O.. C. uviedol, že tento zaujal stanovisko k výpovedi svedka D. S. v súvislosti vplyvu veku motorového vozidla na zápis na tachografických krúžkoch, pričom pre posúdenie veci bolo pre správne orgány smerodajné, že táto úvaha je irelevantná, keďže tachografické krúžky neboli zhotovené tachografom daného vozidla. V ďalšom poukázal na procedurálne postupy v ktorých bol daný žalobcovi priestor na preukázanie svojich tvrdení i po oboznámení sa s vyššie uvádzanými dôkazmi do 26.05.2011. S námietkami žalobcu, že ťažiskové dôkazy majú pôvod v trestnom konaní správny orgán riešil už v odvolacom konaní. Poznamenal, že žalobca v priebehu správneho konania nijako nenamietal postup správcu dane. Má za to, že vo veci postupovali správne orgány štandardne v súlade so zákonom a práva žalobcu nijakým spôsobom neporušili. Predkladané nové dôkazy nepovažuje za také, ktoré by boli dôvodom na obnovu konania. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Z ustanovenia § 244 OSP vyplýva zásada, že súdy vždy preskúmajú rozhodnutie správneho orgánu, pokiaľ fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 OSP v spojení s § 249 ods. 2). Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1 OSP). Po uplynutí lehoty už súd neprihliada na prípadne rozšírenie dôvodov žaloby, pretože by išlo o podanie urobené po lehote stanovenej zákonom (§ 250h ods. 1 OSP). Z uvedených dôvodov súd k časti dodatku žaloby (stanovisku žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 05.03.2014) s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie § 250b ods. 1 OSP neprihliadol. Podľa § 75 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Zo žaloby ako ani z doloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by pôvodné rozhodnutie (dodatočný platobný výmer Daňového úradu Humenné č. 703/230/28122/11/SurT z 21.06.2011) na podnet žalobcu už preskúmal príslušný súd, preto bolo potrebné následne sa zaoberať meritom veci, teda preskúmať rozhodnutie správneho orgánu z toho hľadiska, či rozhodnutie o nepovolení obnovy konania bolo v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný pri určovaní daňovej povinnosti žalobcu vychádzal zo skutkových okolností zistených pri vykonaní daňovej kontroly, z ktorého vyhotovil protokol č. 703/320/21048/2011/Buk zo dňa 27.05.2011, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 10.06.2011. Na základe toho vydal dodatočný platobný výmer č. 703/230/28122/11/SurT dňa 21.06.2011, ktorým vyrubil platiteľovi dane rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2007 v sume XX XXX,XX € (X XXX XXX,- Sk). Podľa popisu skutkových okolností kontrolovaný daňový subjekt v danom období deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu (Maďarska) s oslobodením od dane na základe doložených faktúr za predaj mliečnych produktov odberateľovi TAMP TRADE HUNGARY Kft. Budapešť. Prepravu tovaru realizoval D. S.. Následne správca dane požiadal Prezídium policajného zboru Banská Bystrica (ďalej len PPZ)o súčinnosť v rámci ktorej obdržal zápisnice z výsluchu svedkov a znalecké posudky vypracované znalcom C.. O.. C.. P. a Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Z odborného posudku č. 30/2008 vypracovaného znalcom C.. O.. C.. P. dňa 31.03.2008 vo veci vyhodnotenia 23 ks tachografických kotúčov (na požiadanie PPZ vo veci ČVS:PPZ-23/BOK-S-2007 zo dňa 29.02.2008) vyplýva záver žalovaného uvedeného v stanovisku k žalobe. Zo znaleckého posudku č. 08/2009 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline dňa 16.01.2009 vo veci vyhodnotenia 32 ks tachografických kotúčov z vozidla EČ: E.-XXX I. so zameraním na možné zásahy do záznamu a porovnaním s predloženou dokumentáciou (aj odborného posudku č. 30/2008 vypracovaného znalcom C.. O.. C.. P.) (tiež na požiadanie PPZ vo veci ČVS:PPZ-23/ BOK-S-2007 zo dňa 2.05.2008) vyplýva záver žalovaného uvedeného v stanovisku k žalobe. Zo svedeckej výpovedi D. S. vyplýva iba verbálne potvrdenie uskutočnenia prepravy do Maďarska bez uvádzania konkrétnych hodnoverných údajov. Zo zápisnice vyhotovenej dňa 25.05.2011 pod č. 703/320/21145/2011/Buk vyplýva výpoveď svedka D. U., ktorej sa zúčastnil aj žalobca. Zo zápisnice vyhotovenej dňa 10.06.2011 pod č. 703/320/25021/2011/Buk vyplýva, že správca dane na vyžiadanie predložil k nahliadnutiu žalobcovi zápisnice o výsluchu obvineného D.. U. zo dňa 03.10.2008 a D..S. zo dňa 24.10.2008 a 16.02.2009 a tiež mu vyhotovil kópie tachografických krúžkov zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilina. Zo zápisnice o výsluchu znalca O.. O. C. zapísaného dňa 25.10.2010 pod č. ČVS: PPZ-23/BOK-S-2007 vyplýva, že vypracovával posudok v rámci Ústavu súdneho inžinierstva Žilina na skúmanie predložených tachografických skúšok a ich skúmanie vyhodnotil v znaleckých posudkoch č. 8/2009 a 9/2009 obsah ktorých zodpovedá popisu žalovaného uvedeného v stanovisku k žalobe. Z úradného záznamu vyhotoveného Okresným súdom Humenné zo dňa 03.08.2011 súd zistil, že žalobcovi boli v zmysle žiadosti vydané fotokópie listín (napr. čísla listov XXXX, XXX, XXXX) dňa 11.08.2011 zo spisu, č.k. IT 49/11, ktorých obsahom boli vyššie uvádzané výpovede znalcov a svedkov, ktoré tvorili podklad pri vydaní platobného výmeru a následne odvolací orgán ich vo svojom rozhodnutí aj uvádzal (16.12.2011). Z obsahu administratívneho spisu bolo súdu preukázané, že uvedené dôkazy boli žalobcovi známe už v čase vydania druhostupňového rozhodnutia dodatočného platobného výmeru, pretože sám ich vyžiadal a súvisiace námietky žalovaný riešil už v druhostupňovom konaní. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v daňovom konaní. Z ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku vyplýva, že pre povolenie obnovy konania musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1) novosť skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo, 2) možnosť ich podstatného vplyvu na výrok rozhodnutia, a 3) nemožnosť ich uplatnenia v konaní bez zavinenia účastníka konania. V prípade prvej podmienky sa krajský súd nestotožnil so záverom žalobcu, že predložené dôkazy sú novým dôkazom. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca o ich existencii vedel a bol s týmito dôkazmi oboznámený už v priebehu základného správneho konania, keď ich sám od konajúceho súdu v Humennom vyžiadal z trestného spisu alebo mu boli dané správcom dane. Takže tieto dôkazy nemožno charakterizovať ako nové pre obnovu konania. Pri vymedzení druhého pojmového znaku krajský súd vychádzal z gramatického výkladu pojmu „možnosť“, t.j. že použitie nového dôkazu automaticky neznamená úspech žalobcu v obnovenom konaní, relevantná je len potencionalita možnosti vplyvu na výrok rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu bolo len vyhodnotiť, či v prípade ak sa preukáže pravdivosť nového dôkazu, bude mať jeho obsah vplyv na výrok rozhodnutia alebo nie. Podľa názoru krajského súdu však vplyv na výrok rozhodnutia nie je daný, nakoľko všetky označené „nové dôkazy“ boli už vyhodnotené správnym orgánom a tvorili podstatu rozhodnutia správneho orgánu, ktorého obnovenia sa žalobca domáhal. V prípade tretieho bodu krajský súd uvádza, že správny orgán riadnym spôsobom preukázal (a tak vyvrátil aj tvrdenie žalobcu), že nový dôkaz získal do dispozičnej sféry ešte pred právoplatnom skončení základného konania. Pri obnove konania sa rozoznávajú dve štádiá konania: 1) konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania, 2) nové konanie, v ktorom sa znova prejedná a znova rozhodne vec, o ktorej sa už v pôvodnom konaní rozhodlo. V predmetnej právnej veci ide o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených dôkazov na meritum veci, pretože ide o prejudikovanie rozhodovania v obnovenom konaní, ku ktorému ako takému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad novopredložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Žalovaný vo veci takto postupoval lebo zistil len to, či ide o novosť dôkazu a možnosť, teda pravdepodobnosť, jeho vplyvu na možnú zmenu výroku základného rozhodnutia. Keďže Krajský súd v Bratislave sa stotožnil so zistenými skutkovými okolnosťami a právnymi závermi žalovaného, že skutočnosti, ktoré žalobca označil za rozhodujúce na povolenie obnovy konania nezakladajú zákonný dôvod na povolenie obnovy, preto postupujúc podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Žalovaný nemá zo zákona nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.