Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/264/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201485 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201485.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobkyne: Union poisťovňa a.s., Bajkalská 29/A, 813 66 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020501/1/1054967/2012 zo dňa 09.07.2012, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/1054967/2012 zo dňa 09.07.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 66,- eur, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 08.08.2012 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/1054967/2012 zo dňa 09.07.2012, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty Bratislava č. 9900401/1/789544/2012 zo dňa 04.04.2012, ktorým vyrúbil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 v sume XXXX,XX eur z dôvodu neuznania zahrnutia niektorých výdavkov - odpisov žalobcu do daňových výdavkov. Konkrétne išlo o náklady na členský príspevok pre záujmové združenia Medzinárodný klub SR Piešťany vo výške 1393,28 eur, náklady na príspevok do nadačného A. Dr. X. vo výške XXX,- eur, náklady na preklad rozhodnutia NBS zo dňa 15.10.2008 o uložení pokuty spoločnosti Union Broker s.r.o. vo výške XXX,XX eur, náklady na nákup šálov s vianočným motívom vo výške 5642,01 eur, odpis niektorých pohľadávok v celkovej výške XXXX,XX eur, náklady na prevádzku a údržbu motorových vozidiel, ktoré žalobca poskytol svojim zamestnancom a členom riadiacich orgánov na používanie na služobné aj súkromné účely v celkovej neuznanej výške XXXXX,XX eur. Žalovaná sa so závermi správnych orgánov stotožňuje čo sa týka odpisov pod bodom 1 až 5 uvedených v žalobe, ale nestotožňuje sa s právnym názorom žalovaného, čo sa týka odpisu nákladov na prevádzku do motorových vozidiel, ktoré žalobca poskytol svojim zamestnancom a členom riadiacich orgánov na používanie na služobné aj súkromné účely. Podľa názoru daňového úradu mala žalobkyňa výdavky na údržbu a prevádzku motorových vozidiel, ktoré žalobkyňa poskytla svojim zamestnancom a členom riadiacich orgánov na používanie na služobné a súkromné účely krátiť a to v pomere, v ktorom boli motorové vozidlá používané na súkromné účely oproti ich používaniu na služobné účely využijúc pritom knihy jázd a výstupy zo satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel. Daňový úrad preto konštatoval, že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu ust. § 2 písm. i/ a § 17 ods. 2 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov a neuznal žalobkyni zahrnutie výdavkov vo výške XX.XXX,XX eur do daňových výdavkov. Ďalej žalovaný konštatoval, že používanie motorových vozidiel zamestnancami a členmi riadiacich orgánov na súkromné účely nie je možné považovať za činnosť, ktorá slúži žalobcovi dosahovaním, zabezpečením alebo udržaniu príjmov, ale ide o náklady vynaložené na osobnú spotrebu zamestnancov a členom riadiacich orgánov a preto tieto náklady nespĺňajú definíciu daňového výdavku uvedenú v ust. § 2 ods. i/ zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Pre posúdenie či ide o daňový výdavok je potrebné skúmať, či výdavok slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov žalobkyni, či výdavok vynaložila, či výdavok zúčtovala v účtovníctve a či zákon upravuje odchylnú úpravu. Žalobkyňa výdavky na údržbu a prevádzku motorových vozidiel vynaložila a zúčtovala, v priebehu daňovej kontroly riadne preukázala a daňový úrad toto ani nerozporoval. Podľa žalobkyne je preto potrebné skúmať, či bola splnená podmienka účelu vynaloženia výdavkov. Žalobkyňa na to, aby udržala svoj majetok motorové vozidlá v riadnom a prevádzky schopnom stave nevyhnutne musí vynaložiť náklady na ich údržbu a ich prevádzku. Ich vynaloženie nemá vplyv na to, či sú motorové vozidlá využívané len na využívanie na služobné účely alebo aj na služobné účely a aj na súkromné účely. Bez ohľadu na to, či motorové vozidlo je využívané aj na súkromné účely žalobkyňa musela vynaložiť náklady, napr. výdavky na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, výdavky na havarijné poistenie, výdavky na sezónne prezutie pneumatík a výdavky na uskladnenie pneumatík, výdavky na povinnú výbavu vozidla, výdavky na škrabky na okná a výdavky na poťahy - ide o príslušenstvo motorového vozidla a výška nákladov na ich zaobstaranie nie je nijakým spôsobom ovplyvnená tým, že je vozidlo používané aj na súkromné účely, výdavky na diaľničné nálepky, výdavky na emisné kontroly, výdavky na technické kontroly. Výdavky vynaložené na udržanie motorových vozidiel v riadnom a prevádzky schopnom stave, ktorých výška síce môže byť ovplyvnená tým, že vozidlo je využívané aj na súkromné účely, ale žalobca ich vynakladá v záujem dosiahnuť na zabezpečenie a udržanie svojich príjmov, sú napr. výdavky na umytie vozidla, výdavky na kvapalinu do auta, výdavky na servisné prehliadky, výdavky na náhradné súčiastky a žiarovky, výdavky na kúpu pneumatík. Bez vynakladania týchto výdavkov by došlo k poškodeniu alebo zničeniu motorových vozidiel žalobcu. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru žalobkyne možné zahrnúť výdavky na údržbu a prevádzku motorových vozidiel, ktoré boli poskytnuté zamestnancom a členom riadiacich orgánov na používanie na služobné aj súkromné účely v plnej výške XXXXX,XX eur do daňových výdavkov v zhode s ust. § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov. Vyrúbenie rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 v sume X,XX eur je podľa názoru žalobkyne v rozpore so zákonom. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu trovy konania. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.06.2013 uviedol, že daňový úrad na základe dokazovania vykonaného v priebehu daňovej kontroly dospel k záveru, že žalobca si neoprávnene zahrnul do daňových výdavkov v plnej výške náklady na údržbu a prevádzku motorových vozidiel, ktoré poskytol zamestnancom a členom riadiacich orgánov na používanie na služobné i súkromné účely. Žalobca bol povinný tieto náklady krátiť a to v takom pomere, v akom boli motorové vozidlá používané na súkromné účely. Daňový úrad pri určovaní tohto pomeru vychádzal z predložených kníh jázd a výstupov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel. Žalovaný má za to, že správny orgán prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný má za to, že žalobkyňa zahrnutím sumy XXXXX,XX eur do daňových výdavkov porušila ust. § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov o neskorších predpisov v zmysle ktorého je daňový výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zúčtovaní v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14 ak tento zákon neustanovuje inak. Zároveň žalobca porušil aj ust. § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov, keď zvýšil výsledok hospodárenia o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, t.j. o sumu nákladov vynaložených na údržbu a prevádzku osobných motorových vozidiel, ktorá zodpovedá používaniu týchto vozidiel žalobcu na súkromné účely jeho zamestnancov a členov riadiacich orgánov. Prvým právnym aspektom je zdaňovanie príjmu zamestnanca, ktorému bolo poskytnuté motorové vozidlo zamestnávateľa na služobné a súkromné účely. Pri zdaňovaní takéhoto príjmu sa postupuje v zmysle ust. § 5 ods. 3 písm. a/ zákona o dani z príjmov. Druhým právnym aspektom je zdaňovanie príjmu právnickej osoby a s tým súvisiace uplatňovanie nákladov na údržbu a prevádzku motorových vozidiel poskytnutých zo strany žalobkyne na používanie na služobné a súkromné účely zamestnancom a členom riadiacich orgánov daňových výdavkoch. Pri zdaňovaní príjmu právnickej osoby nie je možné aplikovať ust. § 5 ods. 3 písm. a/. Vyššie uvedené ustanovenie je systematicky začlenené v druhej časti zákona o dani z príjmov, ktorá pojednáva o dani z príjmov fyzickej osoby. Daň z príjmov právnickej osoby je riešená v tretej až šiestej časti zákona o dani z príjmov, pričom ale zároveň platí, že žiadne ustanovenie dotýkajúce sa zdaňovania príjmov právnickej osoby sa neodvoláva na ust. § 5 ods. 3 písm. a/ zákona o dani z príjmov. Ak by bolo aplikované vyššie uvedené ustanovenie pre túto časť zákona, potom by išlo o extenzívny výklad zákona a došlo by k porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu. Neexistuje žiadne špecifické ustanovene zákona o dani z príjmov, ktoré by riešilo problematiku zahrňovania nákladov na údržbu a prevádzku motorových vozidiel, ktoré boli poskytnuté zamestnancom a členom riadiacich orgánov na používanie na služobné aj súkromné účely do daňových výdavkov. Keďže takéto ustanovenie neexistuje je potrebné vychádzať z ustanovenia § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého je daňovým výdavkom výdavok na dosiahnutie zabezpečenia udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zúčtovaným v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14 ak tento zákon neustanovuje inak. Používanie motorových vozidiel zamestnancami a členmi riadiacich orgánov na súkromné účely nie je možné považovať za činnosť, ktorá slúži žalobcovi k dosahovaniu, zabezpečeniu alebo udržaniu príjmov, ale ide o náklady vynaložené na osobnú spotrebu zamestnancov a členov riadiacich orgánov a preto takéto náklady nespĺňajú definíciu daňového výdavku uvedenú v ust. § 2 písm. i/ zákona o daní z príjmov, t.j. nejde o výdavok na dosiahnutie udržania a zabezpečenie príjmu žalobkyne. Zároveň platí, že ak sa nejaký majetok používa čiastočne na účely podnikania a čiastočne na iný účel ako podnikanie, čo je vlastne prípad použitia motorových vozidiel zamestnancami a členmi riadiacich orgánov na súkromné účely, potom náklady súvisiace s používaním takéhoto majetku sa môžu do daňových výdavkov zahrnúť len v takom rozsahu, v akom sa používa na účely podnikania. Ak teda daňový úrad pri výkone daňovej kontroly postupoval tak, že náklady za používanie motorových vozidiel na služobné a súkromné účely krátil a to v takom pomere, v akom boli motorové vozidlá používané na súkromné účely, potom postupoval v súlade so znením zákona o dani z príjmov. Poskytnutie motorového vozidla žalobcu aj na súkromné účely sa riadilo vnútornými predpismi zamestnávateľa (pokyn 1/92, Obežník č. P-09), pričom išlo o jeden z benefitov, ktorý môže zamestnávateľ na základe vlastného uváženia poskytnúť zamestnancom za účelom dosahovania a udržania konkurenčnej schopnosti ako zamestnávateľa v porovnaní s inými zamestnávateľmi. Na základe uvedeného žalovaný žiada, aby súd žalobcu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( § 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.07.2012 bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle ust. § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.02.2014 o 9,00 hod. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty Bratislava vykonal v daňovom subjekte Union poisťovňa a.s. Bratislava daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie od roku 2009. Protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly zo dňa 13.03.2012 bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie doručený daňovému subjektu dňa 14.03.2012. Daňový subjekt predložil správcovi dane vyjadrenie k protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly dňa 22.03.2012. Žalobca podal dňa 31.03.2010 riadne daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009, v ktorom vykázal na riadku 800 daň vo výške XXXXX,XX eur. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane daň uvedenú na riadku 800 zvýšil na sumu XXXXX,XX eur. Na základe daňovej kontroly daňový úrad vydal dodatočný platobný výmer dňa 04.04.2012 pod č. 9900401/1/789544/2012, ktorým vyrúbil rozdiel dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2009 v sume XXXX,XX eur. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal daňový subjekt - žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Bratislava rozhodnutím č. 1020501/1/1054967/2012 zo dňa 09.07.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a zamietol odvolanie žalobcu. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaných evidencií daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z., výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa ods. 1 pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/1054967/2012 zo dňa 09.07.2012 bolo potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a to z nasledovných dôvodov. Konajúci súd sa stotožnil s právnym záverom daňového úradu, že náklady na členský príspevok pre záujmové združenie Medzinárodný klub SR vo výške XXXX,XX eur, náklady na príspevok do nadačného fondu Fond Dr. Klaun vo výške XXX,- eur, náklady na preklad rozhodnutia NBS zo dňa 15.10.2008, náklady na nákup šálok s vianočným motívom vo výške XXXX,XX eur, odpis niektorých pohľadávok v celkovej výške 5563,06 eur nemal zaúčtovať do daňových výdavkov. Náklady na prevádzku a údržbu motorových vozidiel, ktoré žalobca poskytol svojim zamestnancom a členom riadiacich orgánov na používaní na služobné a súkromné účely v celkovej neuznanej výške 21053,42 eur si podľa názoru súdu mohol žalobca zahrnúť do daňových výdavkov. Daňový úrad tieto výdavky krátil a to v pomere, v ktorom boli motorové vozidlá používané na súkromné účely oproti ich používaniu na služobné účely, využijúc pritom knihy jázd a výstupy zo satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel. Daňový úrad preto konštatoval, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ust. § 2 písm. i/ a § 17 ods. 2 písm. a/ zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a neuznal žalobcovi zahrnutie týchto výdavkov do daňového výdavku. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že v danom konaní bolo potrebné skúmať, či bola splnená podmienka účelu vynaložených výdavkov. Žalobca výdavky na údržbu a prevádzku motorových vozidiel vynaložil a zúčtoval a riadne ich aj preukázal, čo nebolo sporné a ani daňový úrad toto nerozporoval. Žalobca na to, aby udržal motorové vozidlá v riadnom a prevádzky schopnom stave musí vynaložiť náklady na ich údržbu a ich prevádzku. Ich vynaloženie nemá vplyv na to, či sú motorové vozidlá využívané len na služobné účely a súkromné účely. Bez ohľadu na to, ako bolo motorové vozidlo využívané či na služobné účely alebo aj na súkromné účely žalobca musel vynaložiť výdavky na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, výdavky na havarijné poistenie, výška poistného za poistenie motorových vozidiel nie je závislá od počtu najazdených kilometrov, výdavky na sezónne prezutie pneumatík a výdavky na uskladnenie pneumatík, výdavky na povinnú výbavu vozidla, výdavky na škrabky na okná a výdavky na poťahy, výdavky na diaľničné nálepky, výdavky na emisné kontroly, výdavky na technické kontroly. Tieto výdavky by musel žalobca vynaložiť aj keby motorové vozidlá prevádzkoval len na služobné účely. Tieto sa nedajú deliť pomerne a to pomerom v akom boli užívané motorové vozidlá na služobné a na súkromné účely. Preto konajúci súd má za to, že v tomto bode daňový úrad nesprávne právne posúdil vec a žalovaný potvrdil jeho názor a preto súd zrušil rozhodnutie žalovaného s tým, aby sa opätovne vysporiadal s námietkou žalobcu v odvolaní čo sa týka nákladov na prevádzku a údržbu motorových vozidiel, ktoré žalobca poskytol svojim zamestnancom a členom riadiacich orgánov na používanie na služobné aj súkromné účely. Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/1054967/2012 zo dňa 09.07.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania: zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- eur Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.