Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/165/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201491 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201491.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Leder & Schuh SK spol. s r.o., Einsteinova 18, 851 01 Bratislava, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Wolf & Linden s.r.o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: SK/0045/99/2012 zo dňa 22.6.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č: SK/0045/99/2012 zo dňa 22.6.2012 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2, písm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi súdny poplatok 66,- € a trovy právneho zastúpenia v sume 493,94 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v R. C. B..K... o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote žalobca žiadal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č. SK/0045/99/2012 zo dňa 22.6.2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline, číslo: P/0355/05/2011 zo dňa 19.12.2011, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 400 € za nedodržanie povinností podľa ustanovenia § 13 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa) a o zmene zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( ďalej len priestupkový zákon ) za porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 16 ods. 1 písm. b) o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru žalobcu, nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a je nepreskúmateľné. Prvostupňový správny orgán založil svoje rozhodnutie na argumentácii, tým, že na jednom druhu textilného výrobku - čiapky, bolo výrobcom písomne umiestnené bezpečnostné upozornenie v cudzom jazyku „KEEP AWAY FROM FIRE“, ktoré nebolo žalobcom preložené do kodifikovanej formy štátneho jazyka, bolo porušené ustanovenie § 13 zákona o ochrane spotrebiteľa. Svoj záver prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že ak je predmetná informácia podľa § 11 ods. 1 a § 12 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa uvádzaná na výrobku v cudzom jazyku písomne, potom je povinnosťou žalobcu zabezpečiť jej písomný preklad a umiestniť ho na uvedený výrobok. Prvostupňový správny orgán len všeobecne uviedol, že informácie v zmysle osobitného právneho predpisu nie sú notoricky známymi skutočnosťami. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že zákon poskytuje predávajúcemu výnimku z informačných povinností uvedených v ustanovení § 11 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak ide o všeobecne známe skutočnosti. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí len potvrdil správnosť právnych záverov prvostupňového správneho orgánu a právna úprava zákona o ochrane spotrebiteľa a ani zákona o štátnom jazyku nerozlišuje medzi všeobecne známymi informáciami a menej známymi informáciami, o ktorých je potrebné spotrebiteľa informovať. Podľa názoru žalobcu, výklad § 13 zákona o ochrane spotrebiteľa žalovaným nie je správny. Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 3 citovaného zákona, ktorý výslovne stanovuje výnimku z informačných povinností predávajúceho, ak ide o všeobecne známe skutočnosti. Založenie povinnosti uvádzať v kodifikovanej podobe štátneho jazyka aj všeobecne známe skutočnosti, pokiaľ boli na výrobku umiestnené v písomnej podobe, predpokladá racionálny dôvod, prečo by uvedená výnimka v danom prípade nemala platiť. Podľa názoru žalobcu uvedenom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, predmetné upozornenie je všeobecne známou skutočnosťou, a preto nemusel byť realizovaný jeho preklad do kodifikovanej formy štátneho jazyka. Žalobca v tejto súvislosti citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2516/2009 zo dňa 29. 2. 2012, v ktorom je okrem iného uvedené, že predmetná povinnosť predajcu sa nevzťahuje na skutočnosti všeobecne známe, napríklad že“ pec v ktorej sa kúri je horúca“. Je potrebné hľadať primeranú rovnováhu medzi ochranou spotrebiteľa a reálnymi možnosťami predávajúceho a stanoviť racionálnou hranicu medzi zodpovednosťou ktorou je možné a rozumné zaťažiť predávajúceho a náhodou, ktorá už musí zaťažovať poškodeného. Podľa názoru žalobcu, pri predaji predmetného výrobku - čiapke tým, že nebol vykonaný preklad upozornenia v anglickom jazyku „KEEP AWAY FROM FIRE“, sa žalobca nemohol dopustiť porušenia § 13 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože upozornenie je všeobecne známou skutočnosťou vo vzťahu k predmetnému výrobku. Prvostupňový správny orgán založil svoje rozhodnutie aj na argumentácii, že predávajúci porušil povinnosť podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože spotrebiteľovi bol vydaný doklad o kúpe výrobkov, v ktorom nebol uvedený názov odpredaného výrobku. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že na doklade o kúpe bolo uvedené jedinečné identifikačné číslo výrobku, takzvané „artiklové číslo“, ktoré je v zmysle evidencie žalobcu možné prideliť len jednému konkrétnemu výrobku, a teda zámena s iným výrobkom je vylúčená. Podľa žalovaného, na doklade o kúpe nepostačuje uviesť len druhovú skupinu tovaru s kombináciou číselného označenia, pretože uvedené nevypovedá potom o aký výrobok sa jedná a ktoré umožňuje spotrebiteľovi identifikovať zakúpený výrobok. Podľa žalobcu je primárnou zákonnou povinnosťou predávajúceho označiť výrobok takým spôsobom, aby ho bolo možné plne identifikovať na účely uplatnenia prípadných práv zo strany spotrebiteľa. Vzhľadom na veľkosť dokladu o kúpe, na ňom nemožno uvádzať všetky informácie o danom výrobku. Popis jednotlivých artiklových čísel spolu s vysvetlením ich významu je k dispozícii na všetkých predajniach žalobcu s možnosťou nahliadnutia zo strany spotrebiteľa. Spotrebiteľovi na základe uvedeného nemôže hroziť porušenie jeho práv. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžo/ 52/2011 zo dňa 31. 5. 2012 v ktorom uviedol, že dikcia zákona, § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa pri jeho gramatickom výklade výslovne požaduje, aby doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby obsahoval okrem množstva aj názov výrobku. Jeho interpretácia spočíva výlučne v tom, aby bol výrobok jednoznačne identifikovateľný, čím by v prípade predaja alebo reklamačného konania nemohlo dôjsť k zámene výrobku. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že žalovaný sa vôbec nezaoberal argumentáciou žalobcu a dostatočným spôsobom túto nevyvrátil. Uviedol, že právna úprava zákona o ochrane spotrebiteľa a ani zákona o štátnom jazyku nerozlišuje medzi všeobecne známymi informáciami a menej známymi informáciami, o ktorých je potrebné spotrebiteľa informovať. Toto tvrdenie podľa žalobcu je v rozpore s ustanovením § 11 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný takisto opomenul uviesť, že ustanovenie § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa nešpecifikuje a nedáva požiadavku o aký druh a názov by malo ísť, respektíve aký druh názvu je neprípustný pre označenie výrobku, a teda nie je zrejmé, či výrobok musí mať uvedený výlučne menný názov alebo číselný názov, prípadne kombináciu oboch druhov názvov. Žalovaný nevyvrátil argumentáciu žalobcu, že nie je možné výrobok označiť kombináciou menného a číselného označenia, a že predmetný výrobok je možné dohľadať v evidenčnom systéme žalobcu. Žalobca požadoval v danom prípade uplatnenie plnej súdnej jurisdikcie a žiadal, aby súd zmenil rozhodnutie žalobcu podľa ustanovenia § 250j ods. 5 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 250 i ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na neprimeranosť uloženej sankcie a na rozhodnutia v iných konaniach, v ktorých za porušenie rovnakých povinností bola uložená nižšia pokuta. Podľa názoru žalobcu je pokuta vo výške 400 € zjavne neprimeraná povahe skutku žalobcu, k miere závažnosti porušenia a prevyšuje dôsledky vyvolané uložením sankcie. V danom prípade nebol postihovaný delikt bezprostredne ohrozujúci život a zdravie ale delikt v oblasti nesplnenia si informačnej povinnosti, čomu takisto nezodpovedá výška uloženej sankcie. V závere svojho rozhodnutia žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa Z 7. 11. 2011 v prevádzke: HUMANIC, OC AUPARK, v námestia Ľudovíta Štúra 1, Žilina, bolo inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie zistené porušenie povinnosti predávajúceho uvádzať písomnej informácie podľa § 11 a § 12 v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. Ďalej bolo zistené porušenie povinnosti predávajúceho vydať doklad o kúpe z evidenčnej registračnej pokladnice s uvedením názvu predávaného výrobku. Dňa 21. 11. 2011 bolo vydané oznámenie o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 23. 11. 2011. Dňa 19. 12. 2011 bolo vydané prvostupňové správne rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 400 € za porušenie ustanovenia § 13 a § 16 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný ďalej popísal priebeh správneho konania ako i obsah odvolania žalobcu. Uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán sa vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom a preto odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K námietkam uvedeným žalobcom v žalobe uviedol, že práva žalobcu v správnom konaní neboli žiadnym spôsobom porušené, druhostupňový správny orgán rozhodol na základe a v medziach zákona. Z výkladu § 11 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že predávajúci má zákonom určenú povinnosť zadovážiť si potrebné údaje tak, aby úplne a včas informoval spotrebiteľa. Výnimkou z tejto povinnosti je len poskytovanie údajov o všeobecne známych skutočnostiach. V prípade pochybností je na predávajúcom, aby preukázal, že údaje, ktoré spotrebiteľovi neposkytol majú povahu všeobecne známych skutočností. Podľa jeho názoru sa jedná o odlišnú zákonnú povinnosť ako je určená v ustanovení § 13 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa jeho názoru zákonodarca stanovuje povinnosť predajcov tak, že ak sa informácie uvedené v § 11 a § 12 poskytujú písomne, musia byť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. Podľa žalovaného, ak žalobca považoval niektoré informácie za natoľko dôležité z hľadiska ochrany života, zdravia, majetku, že o nich informoval spotrebiteľa, musí zabezpečiť preklad takýchto informácií do kodifikovanej podoby štátneho jazyka. Právna úprava § 13 zákona o ochrane spotrebiteľa a ani zákona o štátnom jazyku nerozlišuje medzi všeobecne známymi informáciami a menej známymi o akých sa zmieňoval žalobca. Žalobca nemôže hodnotiť písomné informácie z hľadiska charakteru a dôležitosti, pretože k takémuto hodnoteniu nie je oprávnený. Zákon jednoznačne stanovuje povinnosť, že písomné informácie musia byť uvedené v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. Žalovaný trvá na zisteniach zachytených v inšpekčnom zázname zo dňa 7. 11. 2011. Vykonanou kontrolou bolo spoľahlivo zistené, že v ponuke žalobcu sa nachádzal 1 druh textilného výrobku, ktorý mal dôležité bezpečnostné informácie zo strany výrobcu umiestnené priamo na výrobku bez grafického symbolu v cudzom jazyku v znení uchovajte mimo dosahu ohňa). Takisto bolo zistené, že predmetné výrobky nemali údaje o ich materiálovom zložení v zmysle prílohy 1 k vyhláške č. 370/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní materiálového zloženia textilných výrobkov uvedené v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. Na kontrolovaných výrobkoch boli uvedené informácie o materiálovom zložení v cudzom jazyku. Kontrolou bolo zistené, že na kontrolný nákup v hodnote 2,29 € bol spotrebiteľom vydaný doklad o kúpe výrobku, v ktorom nebol uvedený názov odpredávaného výrobku. Predmetom kontrolného nákupu bola kúpa jedného balenia pánskych ponožiek ale na doklade o kúpe výrobku bolo uvedené " ODEVY ". Žalovaný vychádzal pri postihu z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého je predávajúci povinný vydať doklad o kúpe, v ktorom je uvedené obchodné meno, sídlo predávajúceho, adresa prevádzkarne, dátum predaja, názov a množstvo výrobku, cena jednotlivého výrobku a celková cena. Doklad o kúpe vydaný žalovaným zo dňa 7. 11. 2011 síce obsahoval požadované údaje, okrem uvedenia názvu výrobku. Podľa žalovaného doklad o kúpe nemôže obsahovať len druhovú skupinu tovaru s kombináciou číselného označenia, ktoré nevypovedajú o tom o aký výrobok sa jedná a ktoré neumožňujú spotrebiteľovi identifikovať zakúpený výrobok. Artiklové číslo nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu pre spotrebiteľa. Podľa názoru žalovaného, tento sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s námietkami žalobcu. Výška pokuty bola stanovená po starostlivej úvahe, po zohľadnení kritérií akými sú charakter a rozsah porušených povinností, spôsob a následky porušenia. Podľa žalovaného je uložená pokuta primeraná. Na záver svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený, protiprávnosť nepochybne preukázaná a preto žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu žaloby na nariadenom pojednávaní. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci uloženia pokuty žalobcovi za porušenie povinnosti podľa § 13 § 16 ods. 1, písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom sa na uvedené konanie vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 7.11.2011 bol inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Žiline vyhotovený inšpekčný záznam z kontroly vykonanej v predajni žalobcu nachádzajúcej sa v Žiline na námestí Ľudovíta Štúra č. 1. Kontrola bola vykonaná na základe podnetu zákazníka, za účelom preverenia dodržiavania zásad statočnosti pri predaji. V zmysle záznamu bol vykonaný kontrolný nákup účtovaný v hodnote 2,29 €. Jednalo sa o jedno balenie pánskych ponožiek. O nákupe bol inšpektorom vydaný doklad, ktorý neobsahoval názov odpredávaného výrobku, keď namiesto označenia tovaru bol na doklade uvedený ako názov výrobku " ODEVY ". V inšpekčnom zázname sa inšpektori ďalej venovali aj prešetreniu reklamácie zákazníčky, ktorá dala podnet na vykonanie kontroly. Inšpektori sa zameriavali aj na kontrolu plnenia informačných povinností zo strany predávajúceho. Kontrolou bolo zistené, že na šiestich kusoch dámskych čiapok bolo uvedené materiálové zloženie v cudzom jazyku, bez grafického znázornenia a na výrobkoch sa vyskytlo bezpečnostné upozornenie „KEEP AWAY FROM FIRE“ bez prekladu do kodifikovanej podoby štátneho jazyka. Na záver kontroly boli predávajúcemu vydané záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov. Dňa 23. 11. 2011 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. V oznámení boli špecifikované vyššie popísané zistenia kontroly a bolo definované porušenie § 13 a § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa žalobcom. Žalobca bol poučený o možnosti vyjadriť sa k uvedeným nedostatkom, navrhnúť dôkazné prostriedky. V spise sa nenachádza doklad o tom, že by žalobca namietal kontrolné zistenia, prípadne, že by navrhol vykonať ďalšie dokazovanie. Dňa 19. 12. 2011 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu 400 € pre nedodržanie povinností predávajúceho podľa § 13 a § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa. Vo výroku rozhodnutia bol špecifikovaný predávajúci, prevádzkareň, v ktorej bola vykonaná kontrola, dátum kontroly ako i špecifikácia kontrolných zistení. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal na nedostatky súvisiace s označením materiálového zloženia textilných výrobkov v štátnom jazyku, absenciu grafických symbolov, nedostatok ohľadom bezpečnostného upozornenia v cudzom jazyku, ako i zistenie nedostatku ohľadom nedostatočného označenia predávaného výrobku na doklade o kúpe. Podľa názoru správneho orgánu, je vytýkaný nedostatok ohľadom nezabezpečenia ponúkaného a predávaného textilného výrobku v súlade s požiadavkami osobitného právneho predpisu veľmi závažné, pretože absencia prekladu údajov o bezpečnom používaní výrobku a o materiálovom zložení do štátneho jazyka, môže spôsobiť, že spotrebiteľ si nezvolí správny spôsob používania a údržby zakúpeného tovaru a nie jeho vinou dôjde k jeho znehodnoteniu, pričom úspešnosť reklamačného konania by bola mizivá. V prípade absencie prekladu bezpečnostného upozornenia do štátneho jazyka môže byť priamo alebo nepriamo ohrozený majetok, prípadne život a zdravie spotrebiteľa. Správny orgán takisto vytýkal žalobcovi neúplnosť dokladov o kúpe tovaru, čo môže predstavovať najdôležitejší dôkaz v prípade riešenia následných reklamačných konaní. Pokuta bola uložená v spodnej hranici zákonnej sadzby a podľa názoru správneho orgánu je primeraná jej represívno - výchovnej a preventívnej funkcii. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorej uviedol námietky zhodujúce sa s obsahom žaloby. Dňa 22. 6. 2012 žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie z dôvodov, ktoré sú uvedené vo vyjadrení k žalobe popísanom vyššie. Podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona o ochrane spotrebiteľov, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. Podľa ust. § 2, písm. a) a b) zákona o ochrane spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín, Podľa ust. § 11 ods. 1 a 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný pri predaji informovať spotrebiteľa o vlastnostiach predávaného výrobku alebo charaktere poskytovanej služby, o spôsobe použitia, montáže a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, montáže alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou. Ak je to potrebné s ohľadom na povahu výrobku, spôsob a dobu jeho používania, je predávajúci povinný zabezpečiť, aby tieto informácie zrozumiteľne obsahoval aj priložený písomný návod. Povinností uvedených v odseku 1 sa nemôže predávajúci zbaviť tvrdením, že mu potrebné alebo správne informácie neposkytol výrobca, dovozca alebo dodávateľ; to neplatí, ak ide o všeobecne známe skutočnosti. Podľa ust. § 12 ods. 1 a 2 zákona, výrobca je povinný označiť výrobok údajmi, ktoré pravdivo a úplne informujú predávajúceho o vlastnostiach dodaného výrobku; ak výrobca nesplní svoju povinnosť, výrobok označí dovozca, ak ani dovozca neoznačí výrobok, označí ho dodávateľ. Predávajúci musí zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi, o miere alebo o množstve, o spôsobe použitia a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania výrobku, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou alebo informáciami podľa osobitných predpisov. Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru alebo spotrebiteľa oznámiť alebo zdokumentovať údaje o výrobku, ak ho nemožno označiť. Podľa ust. § 13 cit. zákona, ak sa informácie uvedené v § 11 a 12 poskytujú písomne, musia byť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. Možnosť súbežného používania iných označení, najmä grafických symbolov a piktogramov, ako aj iných jazykov, nie je týmto dotknutá. Fyzikálne a technické veličiny musia byť vyjadrené v zákonných meracích jednotkách. Podľa ust. § 23 ods. 1 a 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, priestupku sa dopustí ten, kto poškodí práva spotrebiteľa, tým, že poruší tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok). Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3). Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5). Podľa ust. § 16 ods. 1, písm. a) až e) zákona, predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené a) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, b) adresa prevádzkarne, c) dátum predaja, d) názov a množstvo výrobku alebo druh služby, e) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil. Podľa názoru súdu, v danom prípade žalobca predával tovar, ktorý výrobca opatril upozornením „KEEP AWAY FROM FIRE“, ktorý mal upozorniť kupujúcich na nutnosť bezpečnej manipulácie s tovarom, t. j. o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia, z čoho vyplýva, že sa svojim zložením jednalo o horľavý materiál. Predmetná informácia bola podľa názoru výrobcu dôležitá z bezpečnostného hľadiska, a preto opatril svoj výrobok výstrahou. Z textu vyššie citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 a § 12 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa bol predajca povinný predmetný písomný údaj o nebezpečenstve vyplývajúcom z nesprávneho použitia tovaru poskytnúť v kodifikovanej forme štátneho jazyka. Poukazovanie žalobcu na ustanovenie § 11 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa je v danom prípade irelevantné, pretože sa vzťahuje na prípady v ktorých dodávateľ neposkytne predajcovi potrebné informácie o tovare. V preskúmavanej veci sa jedná o odlišný prípad, v ktorom dodávateľ poskytol bezpečnostné upozornenie v písomnej forme, a preto žalobcovi vznikla povinnosť toto písomné upozornenie poskytnúť aj v štátnom jazyku. Do formy kodifikovanej podoby štátneho jazyka nebola zo strany predajcu poskytnutá ani písomná informácia výrobcu o materiálovom zložení výrobku. Na základe uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 13 zákona o ochrane spotrebiteľa, tak ako to skonštatoval správny orgán. Z dikcie zákona ustanovenia § 16 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa je zrejmé, že tento bližšie nešpecifikuje a ani neukladá, že doklad o kúpe výrobku musí mať menný názov alebo číselný názov, prípadne kombináciu týchto dvoch druhov názvov. Pri jeho gramatickom výklade výslovne požaduje, aby doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby obsahoval okrem množstva aj názov výrobku; jeho interpretácia teda spočíva výlučne v tom, aby bol výrobok jednoznačne identifikovateľný, čím by v prípade predaja alebo reklamačného konania nemohlo dôjsť k zámene výrobku. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky citovanom v rozhodnutí sp. zn. 5Sžo 52/2012 na ktorý poukázal žalobca, nie je namieste prijať tak reštriktívny a formalistický výklad citovaného zákonného ustanovenia, aký zaujal vo svojom rozhodnutí žalovaný (totožný v preskúmavanom rozhodnutí). Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu súd zistil, že predmetný doklad o kúpe obsahoval označenie predávaného tovaru názvom "ODEVY" a artiklové číslo 7201002276390, ktoré mali spoločne identifikovať predávaný tovar podľa skladovej evidencie prevádzky žalobcu. Podľa názoru súdu, žalovaný v konaní dostatočne nepreveril tvrdenie žalobcu o nezameniteľnosti takto označeného výrobku v prípade predaja či reklamácie spotrebiteľa. Nepreveril, či takto označený tovar je druhovo a individuálne odlíšený od ostatných výrobkov predávaných žalobcom, a či teda nemôže následne dôjsť k zámene takto označeného výrobku predávaného žalobcom. Na základe uvedených dôvodov nebolo možné preskúmať tvrdenie žalovaného o porušení ust. § 16 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa žalobcom, pretože konštatovanie žalovaného o porušení povinností vyplývajúcich z predmetného ustanovenia zákona nevychádza podľa názoru súdu z dostatočne a spoľahlivo zisteného stavu veci. Z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie v časti o konštatovaní porušenia povinnosti žalobcu podľa ust. § 16 ods. 1 písm. d) O.s.p. nie je podľa súdu preskúmateľné, súd sa nezaoberal skúmaním primeranosti uloženej pokuty, ktorá sa vzťahovala aj na uvedené porušenie zákona. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného preto zrušil podľa ustanovenia § 250 j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. S prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p., priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 66 € a z odmeny advokáta podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška), za dva úkony vykonané v roku 2012 v sume 2 x 127,16 € (prevzatie veci, spísanie žaloby) podľa § 14 ods. 1, písm. a) a b) vyhlášky, v sadzbe podľa § 11 ods. 4, posledná veta vyhlášky, t.j. 1/6 výpočtového základu, za jeden úkon vykonaný v roku 2014 (účasť na pojednávaní dňa 21.2.2014) v sume 134 €, v paušálnej náhrade prislúchajúcej k úkonom vo výške 2 x 7,63 €, 1 x 8,04 € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Právny zástupca žalobcu si zároveň uplatnil náhradu DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ktorá predstavuje 20% z odmeny a náhrad a predstavuje čiastku 82,32 €. Priznaná náhrada predstavuje teda čiastku 493,94 €. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za vyjadrenie zo dňa 19.2.2014, (správne malo byť 21.2.2014) ktoré právny zástupca žalobcu predniesol na ústnom pojednávaní v rámci prednesu žaloby. Predmetné vyjadrenie obsahovalo námietky obsiahnuté v žalobe, súd ho k tomuto úkonu nevyzýval, a pretože súd v danej veci nevykonával dokazovanie, námietky na ktoré súd prihliadal museli byť obsiahnuté v žalobe podanej v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p., súd nepovažoval tento výdavok za účelne vynaložený. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.