Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/280/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201532 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201532.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., konateľ a advokát, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Spr. 6208/12 zo dňa 01.08.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Spr. 6208/2012 zo dňa 01.08.2012 a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV Spr. 6081/2012 zo dňa 04.07.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66 € za súdny poplatok a vo výške 323,49 € titulom právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žiadosťou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV (povinná osoba) žalobca podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „ZSI“) požiadal o sprístupnenie informácie evidenčného charakteru - spisovej značky Er a to vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému pred okresným súdom, kde žalobca je oprávneným a povinným je E. E.. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX a po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil exekučnej veci č. EX XXXXXXX. Keďže žiadne iné údaje nemá k dispozícii a má potrebu riadne označovať písomnosti vo veci, požiadal o sprístupnenie spisovej značky Er týkajúcej sa tejto konkrétnej veci s tým, aby mu bola sprístupnená elektronickou poštou na uvedenú e-mailovú adresu. Okresný súd Bratislava IV ako povinná osoba rozhodnutím Spr. 6081/2012 zo dňa 04.07.2012 zamietol žiadosť žalobcu z dôvodu, že vychádzajúc z obsahu žiadosti má za to, že žiadosť vykazuje znaky tzv. „lustrácie“ súdnych konaní (požiadavka o vyhotovenie úradného osvedčenia (potvrdenia) o skutočnostiach známych zo súdnych spisov). Preto mala byť žiadosť podaná ako „obyčajné podanie“, opatrená kolkovou známkou v hodnote 2,50 eur za lustráciu podľa položky 24a Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Podľa názoru povinnej osoby je neprípustné, aby si žiadateľ zisťoval svoje požiadavky bez dodržania povinnosti určenej v ustanoveniach zákona o súdnych poplatkoch a uplatňoval ich zámenou týchto ustanovení s ustanoveniami ZSI bez poplatku, t.j. zadarmo, obchádzaním zákona o súdnych poplatkoch. Ak žalobca zaplatí súdny poplatok, povinná osoba vykoná lustráciu uvedeného konania a vydá žalobcovi informáciu o spisovej značke v predmetnej veci. Proti rozhodnutiu povinnej osoby, ktorým odmietla poskytnúť informáciu, podal žalobca včas odvolanie z dôvodu, že v rámci ZSI neexistujú pre neposkytnutie informácie žiadne legálne prekážky, informáciou povinná osoba disponuje, informácia má pre žalobcu zásadný význam a najmä zdôraznil, že nežiadal o vydanie úradného osvedčenia ale chcel iba oznámiť informáciu zachytenú v registratúre súdu, spracovanej podľa pravidiel registratúrneho poriadku v systéme súdneho manažmentu a nie k lustrácii súdneho konania. Je len vecou významu informácie, že sa vyskytuje aj v súdnom spise, avšak nemá svoj pôvod v súdnom spise alebo súdnom konaní, ale existuje preto, aby súdny spis alebo súdne konanie identifikovala. Záverom uviedol, že rozhodnutie je nulitným právnym aktom, pretože bolo vydané neoprávnenou osobou. Vo veci totiž nemala rozhodnúť predsedníčka okresného súdu, ktorá vo veci rozhoduje až v druhom stupni o odvolaní. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Spr. 6208/12 zo dňa 01.08.2012 tak, že toto zamietol a prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV potvrdil. Žalovaný rozhodol ako nadriadený povinnej osoby v zmysle § 19 ods. 2 ZSI. Poukázal na § 64 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej aj len „vyhláška č. 543/2005 Z.z.“) podľa ktorých na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu. Zamestnanec súdu, ktorý vyhotovuje odpis alebo rovnopis písomností, spíše o vydaní úradného potvrdenia úradný záznam, ktorý založí do súdneho spisu. Žalovaný taktiež vyhodnotil obsah žiadosti o informáciu tak, že táto vykazuje znaky „lustrácie“ vecí (súdnych konaní), ktoré povinné osoby realizujú na základe „obyčajnej“ a spoplatnenej žiadosti, pričom za „lustrácie“ jednej veci sa platí poplatok v hodnote 2,50 eura podľa položky 24a Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu o súdnych poplatkoch. Žiadateľ tak obdrží výstup z databázy žiadaných súdnych konaní povinnej osoby s jej úradnou pečiatkou. Informáciu mu teda nemožno sprístupniť podľa ZSI, lebo by nebol dodržaný postup určený zákonom o súdnych poplatkoch. Keďže žiadateľ žiadal o poskytnutie takých informácií, ktoré je možné vybaviť najmä podľa zákona o súdnych poplatkoch, t.j. mimo rámca ZSI, povinná osoba oprávnene jeho žiadosť zamietla. K namietanej nulite prvostupňového rozhodnutia uviedol, že toto bolo vydané v zákonnej lehote a rozhodnutie vydal orgán štátnej správy, ktorým bol v danom prípade predseda okresného súdu ako zodpovedný štatutárny orgán. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Nezákonnosť rozhodnutia videl v tom, že povinná osoba disponovala požadovanou informáciu a keďže v rámci ZSI neexistujú žiadne legálne prekážky, mala informáciu žalobcovi poskytnúť. ZSI neobsahuje úpravu umožňujúcu povinnej osobe odmietnuť sprístupnenie informácie preto, že informáciu možno získať aj iným spôsobom. Odkaz na príslušnú položku v sadzobníku súdnych poplatkov neobstojí a to aj s poukazom na čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Poukázal na čl. 26 ods. 1 ústavy, podľa ktorého je právo na informácie zaručené. Tým, že povinná osoba chce v takýchto prípadoch poskytovať informácie len vo forme úradného osvedčenia, popiera podstatu a zmysel práva na informácie. Informácia má pre žalobcu navyše zásadný význam, pretože potrebuje správne označovať svoje podania vo veci samej, ktorá sa ho ako účastníka týka. Žalobca nežiadal o vydanie úradného osvedčenia alebo úradného potvrdenia ale o informáciu zachytenú v registratúre súdu, ktorá nemá svoj pôvod v súdnom spise alebo súdnom konaní ale existuje preto, aby súdny spis alebo súdne konanie identifikovala. Spisová značka pridelená aplikáciou registratúrnych pravidiel súdu nie je skutočnosťou známou zo súdneho spisu ale je vecným prejavom faktu, že súd prijal cestou podateľne návrh na začatie konania. Spisová značka identifikuje spor o právo prejednávané súdom, označuje listiny spojené s týmto sporom a umožňuje viesť procesy súdneho manažmentu, ako aj procesy archivácie. Slovník slovenského jazyka definuje „skutočnosť“ ako objektívne jestvujúci jav, fakt, realitu, alebo ako naozajstný stav veci. Zatiaľ čo „informáciu“ definuje ako správu, údaj, poučenie alebo v kybernetike údaj, hodnotu... Spisová značka nie je objektívne jestvujúcim javom, faktom, realitou zachytenou v súdnom spise na základe vykonaných procesných postupov súdu. Spisová značka je údajom, vnímateľným poznávacím znakom, označením nielen súdneho spisu ale súdneho konania ako takého. Nemožno tak vydať úradné potvrdenie o zápise spisovej značky v súdnom spise. Úradné osvedčenia alebo úradné potvrdenia sa svojou povahou blížia charakteru deklaratórnych individuálnych právnych aktov. V prípade individuálneho právneho aktu ide o rozhodnutie vydané orgánom verejnej správy v oblasti verejnej správy, ktoré má pre účastníka konania konštitutívne alebo deklaratórne účinky. Výsledkom žiadosti žalobcu nemalo byť rozhodnutie zakladajúce, meniace, zrušujúce, záväzne určujúce alebo potvrdzujúce subjektívne práva alebo povinnosti určených subjektov a teda nemohlo ísť o návrh na vydanie úradného osvedčenia alebo úradného potvrdenia. Rozhodnutie povinnej osoby žalobca naďalej považoval za nulitný právny akt, keďže bolo vydané neoprávnenou osobou. Predsedníčka okresného súdu totiž mala vo veci konať ako odvolací orgán. III. Vyjadrenie žalovaného Vo vyjadrení k žalobe žalovaný túto navrhol zamietnuť. Zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí, poukázal na znenie § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI stanovujúceho obmedzenie prístupu na informácie, § 64 ods. 1, 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. a zdôraznil, že „lustrácie“ súdnych sporov, ktoré sú spoplatnené podľa položky 24a Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu o súdnych poplatkoch nemožno zameniť za sprístupnenie informácií podľa ZSI. Súdy vykonávajú v súdnej praxi „lustrácie“ súdnych sporov odo dňa vyhlásenia (správne účinnosti - pozn.) tohto zákona, kedy ešte ZSI nebol prijatý (bol prijatý o 8 rokov neskôr) a od súbehu obidvoch zákonov od roku 2000 nič nebráni tomu, aby bol dodržaný účel každého z nich, keďže tento účel je odlišný. Každý súd vydá prostredníctvom svojho Informačného centra na základe tzv. „obyčajnej“ spoplatnenej žiadosti, neopierajúc sa o žiadny zákon (teda ani o ZSI), vykonaním úkonu „lustrácie“ všetkých súdnych konaní, ktorý úkon je nad rámec výkonu činnosti súdu a preto je aj spoplatnený, potvrdenie o spisovej značke veci, účastníkoch konania... a to podľa Sadzobníka súdnych poplatkov v časti II. Poplatky za úkony súdov, Položka 24a zákona č. 71/1992 Zb. Doterajšia prax žalovaného ukázala, že žalobcovi podobní žiadatelia odmietajú zaplatiť súdny poplatok a prostredníctvom žiadosti podľa ZSI je obchádzaný tak zákon o súdnych poplatkoch ako aj vyhláška č. 543/2005 Z.z. Je neprípustné, aby si žiadateľ zisťoval svoje požiadavky, práva ale aj povinnosti, určené mu za zákonom stanovený poplatok za úkony vykonané súdom a uplatňoval ich prostredníctvom ZSI bez poplatku, t.j. obchádzaním zákona č. 71/1992 Zb. Žalovaný svoj názor oprel aj o rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 33663/2009 - 51 zo dňa 19.11.2009. Žalovaný vyslovil názor, že informácie zo súdnych registrov sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu a nie inej, napríklad organizačnej či hospodárskej činnosti súdu. Takéto informácie by teda podliehali obmedzeniu sprístupnenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI. Odmietol tvrdenie žalobcu o nulite prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo vydané v zákonnej lehote a osobou oprávnenou rozhodovať vo veciach ZSI. IV. Stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného a poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého súd, resp. iné štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zdôraznil, že spisová značka je informáciou uchovanou v súdnom registri a nie v súdnom spise. Nemožno preto vo vzťahu k nej vydať osvedčenie o skutočnosti známej zo súdneho spisu. Žalobca nemal záujem o získanie úradného potvrdenia ale iba o získanie informácie. Poukázal na príslušné ustanovenia vyhlášky č. 543/2005 Z.z. upravujúcich vedenie súdneho registra. Žalobca tiež poukázal na rozdielnu prax súdov Slovenskej republiky, keď niektoré súdy rovnaké žiadosti riešia na základe ZSI. Je vylúčené, aby súd žiadosť o poskytnutie informácie podľa ZSI, o ktorej obsahu nie je možné pochybovať, subsumoval pod položku 24a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žiadosť o poskytnutie informácie nie je uvedená v sadzobníku súdnych poplatkov a preto žalobca ani na platenie poplatku nemôže byť vyzvaný. V. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie povinnej osoby je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. (z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa § 3 ods. 1 ZSI každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Podľa § 12 ZSI všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). Tak ako ústavné právo každého vyhľadávať a šíriť informácie, aj ústavná povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať každému informácie o svojej činnosti môžu byť obmedzené len zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). Pokiaľ povinná osoba má podľa ZSI na výber informáciu nesprístupniť alebo jej sprístupnenie iba obmedziť, je povinná zvážiť, do akej miery, úplne či čiastočne, je nevyhnutné brániť osobe oprávnenej požadovanú informáciu dostať. Má pritom zvážiť možné ohrozenie právneho postavenia iných osôb, verejného poriadku a bezpečnosti a po zvážení všetkých okolností sa rozhodnúť pre jednu zo zákonom ponúkaných možností. Ustanovenia ZSI nie je možné vykladať spôsobom nezohľadňujúcim práva verejnosti Slovenskej republiky na informácie. Takýto výklad zákona by bol neústavný a v rozpore s úmyslom zákonodarcu zákonom upraviť podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V danom prípade je nesporné, že žalobca je oprávnenou osobou, okresný súd povinnou osobou a nesporný je aj skutkový stav. Išlo teda v zásade len o posúdenie právnej otázky, keďže povinná osoba nesprístupnila požadovanú informáciu z dôvodu, že žiadosť nespadá do právneho režimu ZSI ale naopak podľa obsahu žiadosti ide o „lustráciu“ súdnych konaní s požiadavkou o vyhotovenie úradného osvedčenia (potvrdenia) o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, pričom takáto žiadosť je spoplatnená. S týmto nesprávnym názorom sa stotožnil aj žalovaný. Súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca podal z pohľadu ZSI perfektnú žiadosť o sprístupnenie informácie evidenčného charakteru - spisovej značky Er a to v exekučnej veci, ktorá sa ho priamo týka, keďže v nej má postavenie oprávneného. Napriek tomu, že informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu, či záujmu, žalobca svoju žiadosť logicky odôvodnil tým, že má potrebu riadne označovať písomnosti - podania vo veci aj spisovou značkou. K tomuto súd dodáva, že je nesporne prospešné aj pre samotný súd, ak sú podania účastníka označené spisovou značkou tak, aby ich spisové kancelárie nemuseli „lustrovať“ podľa iných identifikátorov. Informáciou sa vo všeobecnosti rozumie každé oznámenie obohacujúce vedomie príjemcu, resp. akýkoľvek energetický či hmotný prejav, ktorý môže mať zmysel buď pre toho, kto ho oznamuje, alebo pre toho, kto oznamované prijíma. Informáciou je teda taká správa, údaj, poučenie, ktorú fyzická alebo právnická osoba odovzdáva inej osobe. Pojem „informácia“ používaný v ZSI je navyše takým právnym pojmom, ktorého význam môže byť odlišný od významu používaného v bežnom hovorovom jazyku. Pri výklade pojmu informácia nachádzajúceho sa v ZSI tak treba vždy zohľadniť aj účel tohto zákona, nadväznosť na iné zákony, ústavné práva a hodnoty zakotvené v ústave a právne predpisy Európskej únie. Informáciami sú tak napokon aj údaje, dáta, dokument alebo záznam. Je nepochybné, že povinná osoba informáciou (spisovou značkou) disponovala a napokon aj stále disponuje a keďže neexistovali žiadne prekážky pre jej poskytnutie žalobcovi, mala informáciu žalobcovi elektronickou poštou na uvedenú e-mailovú adresu sprístupniť. Podľa názoru súdu musí povinná osoba požadovanú informáciu sprístupniť vždy, ak ju má k dispozícii, nejde o zverejnenú informáciu a nejde o prípad obmedzenia práva na informácie. V danom prípade žiadne obmedzenia nie sú dané a to ani podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI, ktoré ustanovenie však žalovaný spomenul prvý krát až vo vyjadrení k žalobe (v preskúmavaných rozhodnutiach sa tento dôvod neuvádza). Pre úplnosť treba k tejto námietke uviesť, že v prípade informácie ohľadne spisovej značky účastníka konania nemožno mať za to, že sa týka rozhodovacej činnosti súdu... tak, ako to má na mysli ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI. Pojem „rozhodovacia činnosť súdu“ je pomerne neurčitý a výklad tohto pojmu bude vždy závisieť na okolnostiach konkrétneho prípadu. Za rozhodovaciu činnosť súdu však možno v zásade považovať postup súdu v konaní, úkony súdu smerujúce k zisteniu skutkového stavu a k jeho právnemu posúdeniu, úkony účastníkov urobené voči súdu alebo iným účastníkom konania, ako aj samotné rozhodovanie súdov. Za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu možno považovať informácie nachádzajúce sa v súdnom spise. Zo sprístupnenia na základe ZSI budú vylúčené informácie zo súdneho spisu, ktoré sú v zásade prístupné len účastníkom konania. Je jasné, že obmedzenie podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI sa nevzťahuje napríklad na informácie o hospodárení súdu alebo správe súdu.... Neurčitý pojem „rozhodovacia činnosť súdu“ však treba vždy vykladať v súlade s ústavou a v niektorých prípadoch nemožno zvoliť striktný doslovný výklad, ale skôr reštriktívny výklad tohto pojmu a to za účelom, aby sa nesprístupnenie informácie netýkalo aj informácií, ktoré by mali byť vo verejnom záujme prístupné. Za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu by tak nemali byť považované ani informácie organizačno-technickej povahy, ktoré sa týkajú prejednávania alebo rozhodovania konkrétneho sporu, napríklad, či bolo konkrétne pojednávanie odročené, či je rozhodnutie právoplatné alebo či bol proti nemu podaný opravný prostriedok, ďalej napríklad o tom, ktorému konkrétnemu sudcovi bola vec pridelená a aká je spisová značka určitého konania. Tieto informácie pritom bývajú často potrebné napríklad pre novinárov pri sledovaní prípadov, ktoré sú predmetom verejného záujmu a je známe, že hovorcovia súdov im tieto informácie bežne poskytujú a to mimo rámca právnej úpravy, na ktorú poukazoval žalovaný a povinná osoba. Z praxe je napokon celkom zrejmé, že ak by žalobca ako účastník konania kontaktoval či už telefonicky alebo elektronickou poštou príslušnú spisovú kanceláriu, táto by mu spisovú značku nepochybne poskytla. Povinná osoba ako aj žalovaný nesprávne odmietli sprístupniť informáciu s poukazom na ustanovenia § 64 ods. 1,2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z...: „na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu. Zamestnanec súdu, ktorý vyhotovuje odpis alebo rovnopis písomnosti, spíše o vydaní úradného potvrdenia úradný záznam, ktorý založí do súdneho spisu. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že by žalobca žiadal o lustráciu vecí (súdnych konaní) za účelom získania úradného potvrdenia, keďže tento žiadal iba o oznámenie spisovej značky a to dokonca vo veci, ktorá sa ho ako účastníka priamo týka. Žalobca nežiadal o získanie úradného potvrdenia, ani o odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti, ktoré by potreboval na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, t.j. nemal záujem o vydanie potvrdenia/osvedčenia s úradnou pečiatkou súdu. Je nepochybné, že vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu tak, ako to správne uviedol žalovaný a povinná osoba. O takýto prípad sa však rozhodne nejedná. Úradné potvrdenie a prostá informácia o spisovej značke zaslaná na e-mailovú adresu sú dva kvalitatívne odlišné dokumenty, ktoré nemožno zamieňať. Úradné osvedčenia alebo úradné potvrdenia sa svojou povahou blížia charakteru deklaratórnych individuálnych právnych aktov. Je zrejmé, niekto môže mať záujem o informáciu ohľadne spisovej značky určitého súdneho konania aj vo forme úradného potvrdenia tak, aby toto potvrdenie mohol niekde použiť (napríklad v inom konaní či už na súde alebo na správnom orgáne)... Rovnaká informácia teda môže byť poskytnutá viacerými spôsobmi (napr. aj výpis z katastra nehnuteľností môže byť poskytnutý na úradné účely ale tiež na neúradné účely, rovnako aj výpis z obchodného registra získaný z internetu (bez poplatku) alebo za poplatok od príslušného subjektu...). Je tiež celkom zrejmé, že úradné osvedčenie sa vydáva vo vzťahu ku skutočnostiam známym zo súdneho spisu, avšak žiadosť žalobcu smerovala k oznámeniu informácie zachytenej v registratúre súdu, pričom táto informácia nemá svoj pôvod v súdnom spise alebo súdnom konaní ale existuje preto, aby súdny spis alebo súdne konanie identifikovala. Spisová značka pridelená aplikáciou registratúrnych pravidiel súdu teda nie je skutočnosťou známou zo súdneho spisu ale je vecným prejavom faktu, že súd prijal cestou podateľne návrh na začatie konania. Z vyhlášky č. 543/2005 Z.z. vyplýva, že každý súdny spis dostane spisovú značku a táto je informáciou uchovanou v súdnom registri a nie v súdnom spise. Súdny register je pritom zoznam všetkých vecí patriacich podľa rozvrhu práce príslušnému sudcovi, senátu alebo súdnemu úradníkovi a tento má charakter evidenčnej pomôcky. Každé podanie došlé súdu sa zapíše do príslušného súdneho registra pod spisovou značkou, ktorá bola pridelená aplikáciou alebo sudcom, prípadne asistentom, ak ide o podanie zapisované do registrov podľa § 130 ods. 3. Spisová značka sa zachová pre uvedenú vec až do jej skončenia. Ďalšie podania vzťahujúce sa na vec už zapísanú do súdneho registra sa len pripoja k súdnemu spisu v tej istej veci. Predmetná vyhláška je však povinnej osobe ako aj žalovanému určite dostatočne známa a preto ani súd nebude konkrétne uvádzať znenie § 148 ods. 1,2,4, § 156 ods. 1 a § 170 ods. 1 tejto vyhlášky. Podstatné v tejto súvislosti je, že žalobcom požadovaná informácia nemá svoj pôvod v súdnom spise alebo súdnom konaní, ale v podstate existuje preto, aby súdny spis alebo samotné súdne konanie identifikovala. Vzhľadom na uvedené je treba odmietnuť názor žalovaného, že v takomto prípade je nutné si podať tzv. „obyčajnú“, avšak spoplatnenú žiadosť, neopierajúc sa o žiadny zákon a vykonaním úkonu „lustrácie“ všetkých súdnych konaní žiadateľ dostane úradné potvrdenie o spisovej značke veci. Rovnako treba odmietnuť názor, že žalobca ako aj jemu podobní žiadatelia obchádzajú zákon o súdnych poplatkoch spolu s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 543/2005 Z.z. a tieto žiadosti podávajú podľa ZSI. Postup takýchto žiadateľov je totiž v súlade so zákonom. Ak žalovaný na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie MS SR č.: 3363/2009-51 zo dňa 19.11.2009, treba uviesť, že toto rozhodnutie rieši úplne inú situáciu, keď žiadateľ práve že žiadal o vykonanie lustrácie (žiadal informácie: „o všetkých konaniach vedených na Vašom súde, ktorých účastníkom je subjekt: Reality - obchodná, a.s.... a to v rozsahu: právne postavenie tohto subjektu, číslo konania, IČS, dátum doručenia návrhu na súd, predmet sporu, názov, trvalý pobyt/sídlo, dátum narodenia/IČO protistrany...“). Zo samotného opisu žiadosti je tak celkom zrejmé, že v spomínanej veci mal žiadateľ záujem o „lustráciu“ veľkého množstva vecí. Takáto žiadosť, ak by jej mohlo byť teoreticky čiastočne vyhovené (ak by nešlo o prípad podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI), určite vykazuje známky lustrácie, ktorá však sama o sebe ešte nevylučuje postup podľa ZSI (v prípadoch ako sú uvedené vyššie..). V prípade žalobcu však treba zopakovať, že žiadal informáciu o spisovej značke jedného individualizovaného konania, ktorého bol účastníkom. Keďže žalobca žiadal o poskytnutie informácie podľa ZSI, ktorá mu mala byť poskytnutá a nie o vydanie úradného potvrdenia, je vylúčené, aby takáto žiadosť bola spoplatnená podľa položky 24a Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. Napokon treba spomenúť, že prax v obdobných veciach je na súdoch v Slovenskej republike rozdielna, čo žalobca dokladoval napr. uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 20Er/4125/2011-22 zo dňa 06.11.2012, na základe ktorého bol žalobcovi vrátený súdny poplatok 2,50 eur a to z dôvodu, že žalobca tento poplatok nebol povinný platiť. Námietku žalobcu ohľadne nulity prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že toto nebolo vydané oprávnenou osobou, treba odmietnuť ako nedôvodnú. V príslušnom rozvrhu práce súdu môže byť na poskytovanie informácií poverená zamestnankyňa Infocentra, avšak rozhodnutie vydáva predseda súdu, ktorý je oprávnený rozhodovať podľa ZSI ako štatutárny orgán povinnej osoby. Treba dodať, že tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného boli vydané v zákonných lehotách a osobami príslušnými podľa zákona. Treba si totiž uvedomiť, že rozhodnutie v danom prípade podľa ZSI vydáva orgán štátnej správy, ktorým je predseda súdu, resp. poverený podpredseda súdu ako zodpovedný štatutárny orgán súdu. Rozhodovacia právomoc v týchto veciach nie je zverená inému zamestnancovi súdu tak, ako sa mylne domnieval žalobca. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom súc viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom, bude postupovať v naznačenom smere. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 66 eur a nákladoch právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd (2x 127,16 eur), 2x režijný paušál po 7,61 eur, t.j. spolu 269,58 eur a keďže právny zástupca žalobcu preukázal, že je platcom DPH, zvyšuje sa táto suma o 20% DPH. Trovy právneho zastúpenia celkom predstavujú sumu 323,49 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. K vyčísleniu náhrady trov právneho zastúpenia treba dodať, že neušlo pozornosti súdu, že vyčíslenie náhrady trov konania na celkovú sumu 1.069,75 eur sa po prvé netýka tejto veci ale veci vedenej pod sp. zn. 2S 1562/12 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústredného inšpektorátu SOI a po druhé vyčíslené trovy konania za úkony: odpoveď na výzvu súdu, odvolanie voči výzve na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, stanovisko k vyjadreniu žalovaného a oznámenie o úhrade súdneho poplatku nemožno v žiadnom prípade uznať, keďže nejde o úkony právnej služby, ktoré by relevantným spôsobom ovplyvnili rozhodnutie súdu, resp. o úkony, ktoré boli vykonané na žiadosť súdu a účelne. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.