Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/281/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201536 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201536.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: AUTO POLA, s.r.o., IČO: 31 348 220, Dunajská 58, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Šimon Meliš, s.r.o., Partizánska 3, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Šimon Meliš, konateľ a advokát, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 26574-2/2012-BA zo dňa 23.05.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: 26574-2/2012-BA zo dňa 23.05.2012 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č.: 704-0212162912- GC04/12 zo dňa 17.02.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66,- eur za súdny poplatok a v sume 493,95 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: 26574-2/2012-BA zo dňa 23.05.2012, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č.: 704-0212162912-GC04/12 zo dňa 17.02.2012. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, podľa § 178 ods. 1 písm. a/ deviaty bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj len zákon o sociálnom poistení) a § 240 tohto zákona predpísala žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, október 2009, február 2010, apríl 2010, jún 2010, október 2010, december 2010, február 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, september 2011 a december 2011 penále v sume 353,77 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej aj len poistné a príspevky), vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa zaplatenia. Žalobca sa domáhal zrušenia tak napadnutého ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedol, že z ustanovenia § 293bl zákona o sociálnom poistení vyplýva, že na to, aby Sociálna poisťovňa nepredpísala penále, resp. odpustila povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu, sa vyžaduje, že musí ísť o dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01.01.2010 a uvedené dlžné poistné a dlžné príspevky musia byť zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal žalobca za to, že postup žalovaného pri predpísaní penále za vyššie uvedené obdobie je nezákonný. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu označil za nepreskúmateľné, nakoľko v ňom nie sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, z akých dôkazov správny orgán vychádzal a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení. Mal za to, že výrok rozhodnutia žalovaného je nejasný, nakoľko z neho nie je zrejmé, či bolo penále vypočítané aj z dlžnej sumy príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a ani toto rozhodnutie nie je podľa žalobcu riadne odôvodnené. Ďalej poukázal na to, že správne orgány nikde neuviedli, o aké obdobie pri uvedenom poistnom na poistenie v nezamestnanosti a garančné poistenie v celkovej sume 317,69 eur a pri zvýšenom poistnom zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania (ďalej aj len zvýšené poistné) v sume 19,92 eur, ide. Podľa žalobcu nebolo zrejmé, z akého zákonného ustanovenia vychádzala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, keď v liste označenom ako odstúpenie odvolania uviedla, že podmienkou uplatnenia mimoriadneho inštitútu odpustenia povinnosti zaplatiť penále, je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010 najneskôr do 30.04.2010, pričom takýto výklad bol nad rámec zákonného ustanovenia § 290bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal túto zamietnuť. K námietke žalobcu, že splnil podmienky odpustenia penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a príspevky za obdobie január až august 2009, október 2009, február 2010, apríl 2010, jún 2010, október 2010, december 2010, február 2011, apríl 2011 až jún 2011, september 2011, december 2011 na základe § 293bl zákona o sociálnom poistení uviedol, že podmienkou odpustenia penále je uhradenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 01.01.2010 najneskôr do 30.04.2010, čo žalobca nesplnil. Poukázal na spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že: „navrhovaná právna úprava má všeobecný charakter, to znamená, že jej účelom je, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993, vrátane penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť odpustené napr. podľa § 277 ods. 2 a 3, § 277a, 293ap a 293bj zákona o sociálnom poistení. Podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 1. januárom 2010 bez ohľadu na deň zaplatenie týchto dlžných súm - čo v praxi znamená, že dlžné sumy poistného a príspevkov mohli byť zaplatené aj pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona, t.j. pred 1. januárom 2010.“ Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že predpokladom odpustenia penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov od roku 1993, a nielen tých dlžných súm poistného a príspevkov, ktorých sa rozhodnutie o predpísaní penále týka. Podmienky odpustenia penále je oprávnená posudzovať pobočka Sociálnej poisťovne a z vyjadrenia príslušnej pobočky vyplýva, že žalobca nesplnil podmienky pre odpustenie penále podľa § 293bl zákona o sociálnom poistení, pretože dňa 07.05.2010 zaplatil dlžnú sumu príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu za obdobie september 2003 a október 2003 a dňa 28.02.2011 zaplatil dlžnú sumu zvýšeného poistného za obdobie I. kvartál 2002, II. kvartál 2002, III. kvartál 2002, I. kvartál 2003, II. kvartál 2003 a III. kvartál 2003. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, tvrdil, že vo svojom rozhodnutí uviedol skutočnosti, na základe ktorých predpísal žalobcovi penále a námietku žalobcu týkajúcu sa výroku rozhodnutia označil za bezpredmetnú. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe zotrval na svojom právnom názore a dôvodoch uvedených v žalobe. Skutočnosť, že uhradil poistné na poistenie v nezamestnanosti a garančné poistenie až dňa 07.05.2010 a zvýšené poistné až dňa 15.02.2011, označil za irelevantnú vzhľadom na splnenie podmienok na nepredpísanie penále za zaplatené dlžné sumy. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keď žalobca bol ukrátený napadnutými rozhodnutiami na svojich právach a preto ich ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil, nakoľko správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutím č. 704-0212162912-GC04/12 zo dňa 17.02.2012 predpísala žalobcovi ako zamestnávateľovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, október 2009, február 2010, apríl 2010, jún 2010, október 2010, december 2010, február 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, september 2011, december 2011 penále v sume 353,77 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná do dňa zaplatenia. Neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia tvorila príloha. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobca namietal vyrubené penále zaplateného poistného do 30.04.2010 s tým, že Sociálna poisťovňa nepredpíše alebo odpustí povinnosť zaplatiť penále za obdobie pred 01.01.2010 zaplatené najneskôr do 30.04.2010. O odvolaní rozhodol žalovaný ako odvolací orgán tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný vychádzal z toho, že § 293bl ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z.z. odkazuje na obdobie pred 01.01.2010 ako celok. Preto sa podmienka zaplatenia dlžného poistného a príspevkov najneskôr do 30.04.2010 vzťahuje súčasne nielen na obdobie január 2009 až august 2009 a október 2009 (zaplatené do 23.12.2009), ale aj február 2010, apríl 2010, jún 2010, október 2010, december 2010, február 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, september 2011, december 2011(zaplatené do 02.02.2012). Je nesporné, že v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ktoré žalovaný citoval v napadnutom rozhodnutí, je každý zamestnávateľ povinný platiť poistné a príspevky za svojich zamestnancov a toto poistné a príspevky odvádzať včas a v správnej sume. Lehotu, v ktorej je zamestnávateľ povinný odviesť poistné, ustanovuje § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Ak zamestnávateľ poruší svoje povinnosti, t.j. neodvedie poistné a príspevky včas a v správnej sume, je Sociálna poisťovňa v súlade s § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinná mu predpísať penále. Z § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že fyzickým a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. Nesporným bolo, že žalobca ako zamestnávateľ odviedol poistné a príspevky za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, október 2009, február 2010, apríl 2010, jún 2010, október 2010, december 2010, február 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, september 2011, december 2011 oneskorene. Podľa § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom od 01.01.2010) Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01.01.2010 zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, pričom musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Súd má za to, že obe rozhodnutia správnych orgánov v predmetnej veci obsahujú predpísané zákonné náležitosti, výrok rozhodnutí je jasný a súčasťou ich odôvodnení je právne posúdenie veci, t.j. konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti vychádzal a z ktorého vyvodil svoje právne závery. Tie sú síce stroho odôvodnené, ale dostatočne podložené na to, aby ich bolo možné preskúmať v konaní pred správnym súdom. Je nesporné, že žalobca zaplatil dlžné poistné a príspevky za obdobie od januára 2009 do augusta 2009 a za október 2009 do termínu 30.04.2010, avšak časť poistného a príspevkov za obdobie február 2010, apríl 2010, jún 2010, október 2010, december 2010, február 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, september 2011, december 2011 zaplatil až do 02.02.2012. Spornou otázkou, ktorú musel súd riešiť, bolo právne posúdenie veci žalovaným, keď tento vychádzal z toho, že predpokladom odpustenia penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov od roku 1993, čiže nielen tých dlžných súm poistného a príspevkov, ktorých sa rozhodnutie o predpísaní penále týka. Žalovaný teda s poukazom na spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky dospel k záveru, že podmienky odpustenia penále v danom prípade neboli splnené, keďže žalobca časť poistného a príspevkov za mesiace február 2010, apríl 2010, jún 2010, október 2010, december 2010, február 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, september 2011, december 2011 zaplatil až 02.02.2012 a podmienkou na odpustenie penále bolo zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010. Tento názor žalovaného však súd považuje za nesprávny. Ustanovenie § 293bl ods. 1, 2 zaviedla do zákona o sociálnom poistení novela tohto zákona č. 572/2009 Z.z.. Toto ustanovenie sa od 01.01.2010 stalo súčasťou platného právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom podľa názoru súdu táto právna norma predstavujúca akýsi generálny pardon má nepochybne znak normatívnosti tým, že jednoznačne stanovuje, že Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí už predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky za obdobie pred 01.01.2010, ak je toto dlžné poistné a dlžné príspevky zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Táto norma je pritom vyjadrená právnym jazykom, ktorý je jasný, zrozumiteľný, jednoznačný a podľa názoru súdu nevyvoláva žiadne pochybnosti. Podľa legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky platí, že nemožno vytvárať také zákony, ktoré protirečia iným zákonom a spôsobujú disharmóniu v právnom poriadku ako celku. Zákon by mal mať ucelenú vnútornú štruktúru a jeho jednotlivé ustanovenia by si nemali vzájomne protirečiť. Zákon má pritom upravovať v príslušnej oblasti všetky základné spoločenské vzťahy. Musí byť zrozumiteľný, prehľadne usporiadaný a stručný v tom zmysle, že má obsahovať len ustanovenia s normatívnym obsahom. Napokon nemožno zabudnúť ani na to, že zákon nesmie protirečiť právu Únie. Ani z výkladu tejto právnej normy (§ 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení) podľa metód výkladu, či už ide o jazykový, logický, systematický, historický alebo teleologický výklad, nemožno dospieť k takému záveru, k akému dospel žalovaný, keďže z daného ustanovenia nevyplýva, že predpokladom odpustenia penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov od roku 1993. Predmetné ustanovenie totiž ako predpoklady nepredpísania alebo odpustenia penále stanovilo len dve podmienky a to, že sa penále viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky za obdobie pred 01.01.2010, čo je logické, nakoľko táto právna úprava nadobudla účinnosť od 01.01.2010 a druhou podmienkou je, že toto dlžné poistné a dlžné príspevky, ku ktorým sa vzťahuje penále, musí byť zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Poukaz žalovaného na výklad tohto ustanovenia výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý vyjadril účel navrhovanej právnej úpravy tak, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993 s tým, že podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010, treba uviesť, že tento výklad zneniu tohto zákonného ustanovenia v žiadnom prípade nezodpovedá. Ak bolo cieľom navrhovanej právnej úpravy, aby dlžník zaplatil všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010, malo byť v zákone zrozumiteľne a jasne vyjadrené, že podmienkou na odpustenie alebo nepredpísanie penále je, aby boli zaplatené všetky dlžné sumy. Keďže však takáto podmienka (predpoklad) pre nepredpísanie penále resp. odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále, v zákone absentuje, posúdil žalovaný vec po právnej stránke nesprávne, a preto súd napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu. Pre úplnosť treba dodať, že ak by si súd osvojil výklad zákona zo strany žalovaného, bol by takýto postup zjavne nespravodlivý. Pri výklade žalovaného by totiž v prípade, ak by dlžník z dlžných súm poistného a príspevkov zaplatil napríklad 99,99% a z akéhokoľvek dôvodu by nezaplatil jednu stotinu percenta, čiže pomerne zanedbateľnú sumu, predpísalo by sa mu penále zo 100% všetkých dlžných súm za obdobie pred 01.01.2010. V prípade žalobcu je nesporné, že tento zaplatil dlžné poistné a príspevky za obdobie od januára 2009 do augusta 2009 a za október 2009 do termínu 30.04.2010. Aj v tomto prípade je potrebné zopakovať, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). V tejto súvislosti treba dodať, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia. Súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj na uvedenú špecifickosť povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia zákona iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobcovi. Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (IV. ÚS 115/07). Základné právo vyjadrené v čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 233/04). Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí nielen právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon, ale aj právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02). Ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (I. ÚS 24/00). V situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy. Keďže podľa čl. 144 ods. 2 ústavy môžu súdy namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, sú tým viac zaviazané k ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho sa ich rozhodovacej činnosti. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01). Ústavný súd už vo veci sp. zn. PL. ÚS 18/98 uviedol, že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, „môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd“. Podľa právneho názoru ústavného súdu preto ústavne súladný výklad zákonov týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov predstavuje neoddeliteľnú súčasť ich rozhodovacej činnosti a ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (II. ÚS 50/01). Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra 2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).“. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, a preto ho ako aj prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní priznal mu právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 66,- eur a nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), 2x po 127,16 eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 2x 7,63 eur, účasť na pojednávaní dňa 26.03.2014 v sume 134,- eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 8,04 eur, čo spolu s 20% DPH predstavuje sumu 493,95 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.