Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/283/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201542 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201542.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: PRK Partners, s.r.o., Hurbanovo nám. 3, Bratislava, IČO 35978643, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu Protimonopolného úradu SR číslo 2012 - 015 - II/28E/ PMÚ SR/2012 zo dňa 28.06.2012, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.08.2012 domáhal žalobca preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky číslo 2012 - 015 -II/28E/PMÚ SR/2012 zo dňa 28.06.2012, ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného číslo 2012-009-I/28E/PMÚ SR zo dňa 24.05.2012, navrhoval ich zrušenie a zároveň uloženie povinnosti žalovanému sprístupniť mu požadované informácie, najmä oznámenie koncentrácie (získanie nepriamej výlučnej kontroly podnikateľa Via Chem Group, a.s. nad podnikom Novácke chemické závody, a.s. v konkurze) prostredníctvom umožnenia nahliadnutia do spisu správneho konania číslo 0012/OK/2012 a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný príliš široko a teda aj v rozpore so zákonom o slobode informácií vykladá pojem „výkon dohľadu“, v snahe odôvodniť výnimku zo zásady, na ktorej je tento zákon postavený, t.j. „čo nie je tajné je verejné“. Preto rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vychádzajú podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Žalobca tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojom práve na informácie, ktoré je mu zaručené aj Ústavou Slovenskej republiky. Uviedol, že povinná osoba je oprávnená obmedziť sprístupnenie požadovanej informácie alebo informáciu nesprístupniť iba v prípade, ak preukáže, že je naplnená skutková podstata niektorej z výnimiek uvedených v § 8 až 11 zákona o slobode informácií. Mal za to, že je potrebné zákonné výnimky vyplývajúce z ustanovení § 8 až 11 zákona o slobode informácií aplikovať len v nevyhnutnej miere a reštriktívne. Aplikovateľnosť dôvodu obmedzenia sprístupnenia informácie v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií je postavená žalovaným na novele zákona o hospodárskej súťaži č. 387/2011 Z. z., kde bol pojem „dohľad“ doplnený v ustanovení § 1 bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia. Žalobca je presvedčený, že správne konanie o kontrole koncentrácie nie je výkonom dohľadu na účely zákona o slobode informácií a preto žalovaný aplikoval výnimku ustanovenú v § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií nesprávne a v rozpore so zákonom, nakoľko takáto výnimka sa vzťahuje len na konania, ktoré osobitný predpis explicitne ustanovuje ako výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru a
ktoré sú právoplatne ukončené spôsobom, ktorý osobitný predpis ustanovuje - ide o interné kontrolné procesy vo verejnej správe alebo špecifické dohliadacie procesy nad osobitne regulovanými subjektmi alebo činnosťami. V prípade kontroly koncentrácie podľa názoru žalobcu v žiadnom prípade nejde o výkon dohľadu v zmysle ustanovenia v § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií, ale o štandardný výkon správnych kompetencií žalovaným v riadnom správnom konaní. K argumentu žalovaného v napadnutom rozhodnutí o tom, že sprístupnenie požadovaných informácii by ohrozilo verejný záujem (tým, že účastníci koncentrácie by nadobudli vedomosť o priebehu konania, čo by ohrozilo správne a úplné zistenie skutkového stavu) žalobca uviedol, že toto nie je dôvod, ktorý zákon o slobode informácií uznáva ako dôvod na nesprístupnenie informácií. Poukázal tiež na to, že podnikatelia sú zo zákona povinní žalovanému počas jeho vyšetrovania na trhu poskytnúť pravdivé a úplné informácie. Taktiež argument žalovaného o možnom ohrození súkromného záujmu sprístupnením požadovaných formácií neobstojí, nakoľko on žiadal o znenie požadovaných informácií bez obchodného tajomstva, rešpektujúc tak záujmy účastníkov koncentrácie, čo je v súlade so zákonom o slobode informácií. Argument žalovaného o možnosti využitia aj iných právnych inštitútov na získanie ním žiadaných informácií (§ 27 zákona o hospodárskej súťaží, § 23 správneho poriadku) pokladá za rozporný s účelom zákona o slobode informácií, nakoľko oba vyššie uvedené zákony ponechávajú rozhodnutie o sprístupnení alebo nesprístupnení žiadanej informácie na úvahe - rozhodnutí žalovaného, na rozdiel od právnej úpravy v zmysle zákona o slobode informácií, ktorý ukladá povinnej osobe - žalovanému, povinnosť požadované informácie žiadateľovi (žalobcovi) sprístupniť bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu. 2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.03.2013 a navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko podľa jeho presvedčenia žalobou požadované informácie nie je možné sprístupniť vzhľadom na to, že predstavujú predmet dohľadu, ktorý vykonáva podľa § 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a preto podľa § 11 ods. 1 meno h) zákona o slobode informácií spadajú pod obmedzenie prístupu k informáciám v zmysle dôvodov uvedených v jeho rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe (porušeniu zásady „čo nie je tajné je verejné“, reštriktívnemu uplatňovaniu výnimiek z nej a tvrdeniam žalobcu, že správne konanie o kontrole koncentrácie nie je výkonom dohľadu na účely zákona o slobode informácií) žalovaný uviedol, že podľa § 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže má právomoc a pôsobnosť aj pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona. V rámci výkonu takto zverenej mu právomoci je aj vedenie konania o koncentrácií, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Mal za to, že výklad pojmu „výkon dohľadu“ je stanovený priamo ustanovením § 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Výkon dohľadu uskutočňuje aj prostredníctvom kontroly koncentrácie, pričom existencia a vykonávanie dohľadu aj inými orgánmi verejnej moci sa vždy realizuje prostredníctvom konkrétnych kompetencií. Zároveň uviedol, že samotný zákon o slobode informácií obmedzenie prístupu k informáciám predvída a v danom prípade boli splnené podmienky na nesprístupnenie požadovanej informácie. K námietke žalobcu o tom, že argument o ohrození verejného a súkromného záujmu sprístupnením požadovaných informácií nie je zákonným dôvodom na nesprístupnenie predmetných informácií, uviedol, že ani on a ani prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že by takéto ohrozenie bolo dôvodom pre nesprístupnenie požadovaných informácií. Zvýraznil len potrebu ochrany verejného a súkromného záujmu. Sprístupnenie požadovaných informácií by mohlo ovplyvniť kvalitu zisťovania skutkového stavu v konaní o kontrole koncentrácií a to aj napriek tomu, že podnikatelia a iné osoby sú povinné mu informácie poskytnúť. Priamo zákon o ochrane hospodárskej súťaže upravuje v § 24 skutočnosť, ktoré informácie je povinný zverejňovať v prípade konania o kontrole koncentrácie. Zverejnenie informácií nad rámec vymedzený zákonom by podľa žalovaného mohlo byť v neprospech strán koncentrácie, ako aj na ujmu iných osôb, ktoré poskytli žalovanému informácie na účely správneho konania, prípadne by mohlo narušiť priebeh správneho konania. K poslednej námietke žalobcu o snahe nahradiť povinnosť sprístupniť informácie v zmysle zákona o slobode informácií inštitútmi podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže a nazeraním do spisov podľa správneho poriadku žalovaný uviedol, že ním aplikovaná zákonná úprava obmedzenia prístupu k informáciám vyplýva priamo zo zákona o slobode informácií. Zaujal názor, že ak by bolo možné poskytnúť prístup do spisov vedených v správnych konaniach vo všeobecnosti podľa zákona o slobode informácií, úprava v správnom poriadku o nazeraní do spisov by bola zbytočná. Záverom žalovaný ozrejmil, že žalobcovi umožnil nazrieť do predmetného administratívneho spisu v zmysle správneho poriadku a to ako zástupcovi spol. AlzChem AG, Nemecko, ktorá bola v danej veci konkurentom účastníkov koncentrácie.
3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods.1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu došiel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca zaslal mailom zo dňa 22.05.2012 povinnej osobe žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. a to sprístupnenie spisu týkajúceho sa správneho konania vo veci získania nepriamej výlučnej kontroly Via Chem group a.s., Praha nad podnikom podnikateľa Novácke chemické závody a.s., v konkurze (bez obchodného tajomstva), ako aj sprístupnenie oznámenia koncentrácie v tejto veci (vrátane doplnení). O predmetnej žiadosti povinná osoba - Protimonopolný úrad SR vydal rozhodnutie č. 2012-009- I/28E/PMÚSR/2012 zo dňa 24.05.2012, ktorým žiadosti nevyhovel v zmysle § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcom (žiadateľom) požadované informácie sú informáciami, ktoré sa týkajú výkonu dohľadu, ktorý žalovaný vykonáva podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže (§ 1). V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že pri výkone dohľadu postupuje a rozhoduje vo všetkých veciach ochrany súťaže vyplývajúcich z ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže alebo osobitných predpisov, pričom v rámci výkonu tejto svojej právomoci vedie konanie o koncentrácii a vydáva rozhodnutie. V prejednávanej veci však výsledok výkonu dohľadu ešte nie je známy, nakoľko správne konanie vo veci nebolo právoplatne ukončené. V prípade vydania právoplatného rozhodnutia v správnom konaní bude toto rozhodnutie zverejnené a na žiadosť aj sprístupnené. Ohľadom požiadavky žalobcu o nahliadnutie do spisu uviedol, že tento má možnosť do spisu nahliadnuť prostredníctvom ustanovení správneho poriadku po splnení stanovených zákonných podmienok a to aj v prípade, ak nie je účastníkom správneho konania. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca rozklad, v ktorom tvrdil, že v rozhodnutí je nesprávne aplikovaná zásada zákona o slobode informácií „čo nie je tajné je verejné“ a tiež príliš široko vykladaný pojem „výkon dohľadu“ na účely zákona o slobode informácií, v snahe odôvodniť výnimku z tejto zásady. Poukázal na skutočnosť, že postup správneho orgánu vyjadrený v napadnutom rozhodnutí (pripravenosť zverejniť právoplatné rozhodnutie, avšak odmietnutie poskytnúť požadované informácie v priebehu správneho konania) je v rozpore s poslaním zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko sprístupňovanie informácií týkajúcich sa správneho konania má zmysel v čase, kedy sa o danej veci koná a kedy správny orgán je pripravený prijať pripomienky a podnety tretích strán. Sprístupnenie požadovaných informácií až po právoplatnom skončení správneho konania je podľa rozkladu úplne bezpredmetné, keďže nebude mať žiadny reálny dopad na správne konanie a je aj úplným popretím zmyslu zákona o slobode informácií a teda aj realizácie ústavného práva na informácie. V závere podaného rozkladu žalobca uviedol, že podľa jeho názoru správne konanie o kontrole koncentrácii nie je výkonom dohľadu na účely zákona o slobode informácií, poukazujúc na dôvodovú správu k ustanoveniu § 11 ods.1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z., podľa ktorej sa toto ustanovenie vzťahuje len na konania, ktoré osobitný predpis explicitne ustanovuje ako výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru a ktoré sú právoplatne ukončené spôsobom, ktorý osobitný predpis ustanovuje. Mal za to, že koncentrácia, ktorá je predmetom kontroly v správnom konaní, sa netýka výkonu dohľadu, ale konanie úradu v predmetnej veci na úseku koncentrácii je štandardný výkon správnych kompetencií povinnej osoby. Zákon o hospodárskej súťaži na žiadnom mieste explicitne neustanovuje, že správne konanie je výkonom dohľadu. O rozklade podanom žalobcom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.06.2012 a to tak, že ho zamietol a napadnuté rozhodnutie 1. stupňového správneho orgánu potvrdil. Vo svojom rozhodnutí sa žalovaný postupne vyjadril k jednotlivým žalobcovým námietkam uvedených v jeho rozklade. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uvádza, že pre určenie umožnenia sprístupnenia žalobcom požadovaných informácií je rozhodujúce, či prebiehajúce správne konanie, ktorého predmetom je posúdenie oznámenej koncentrácie, je výkonom dohľadu úradu. Mal za to, že konkrétny obsah kontroly, dozoru alebo dohľadu nie je daný zákonom o slobode informácií, ale osobitnými predpismi a takýmto predpisom je nepochybne aj zákon o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý v § 1 okrem iného stanovuje, že jeho účelom je zakotvenie právomocí a pôsobnosti úradu pri výkone dohľadu nad dodržiavaním ustanovení zákona, z čoho vyplýva, že úrad je orgánom vykonávajúcim dohľad. Nakoľko § 1 nešpecifikuje osobitné inštitúty, ktoré by mali predstavovať výkon dohľadu úradu, možno uzavrieť, že pokiaľ úrad vykonáva svoje právomoci stanovené týmto zákonom vo vzťahu k subjektom, ktoré sú povinné tento zákon dodržiavať, ide o výkon dohľadu a jednou z právomocí úradu podľa § 22 ods. 1 písmeno d) zákona je aj konanie o koncentrácii. Táto skutočnosť vyplýva aj
zo samotného účelu zákona a úrad výkon dohľadu nad fungovaním hospodárskej súťaže realizuje jednak prostredníctvom posudzovania konania podnikateľov, či nedochádza z ich strany ku konaniu obmedzujúcemu hospodársku súťaž a jednak prostredníctvom kontroly koncentrácií - posúdenia účinkov zamýšľaných koncentrácií na hospodársku súťaž na vymedzenom trhu. Vecné posúdenie koncentrácií, resp. ich kontrola predstavuje preventívny výkon dohľadu nad tým, aby nedochádzalo k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Preto je dôvodné kontrolu koncentrácií považovať za výkon dohľadu. Právomoci úradu nie sú v zákone osobitne upravené a pre posudzovanie koncentrácií sa používajú rovnaké mechanizmy dohľadu, ako v prípade posudzovania protisúťažných deliktov zakotvené v § 22 zákona. Poukázal tiež na to, že odmietnuť sprístupniť informácií (§ 11 ods. 1 písmeno h) zákona o slobode informácií) je dané ochranou jednak verejného záujmu na vykonávaní kontroly, dozoru a dohľadu tak, aby predčasným únikom informácií nedošlo k zmareniu kontroly alebo dohľadu a zároveň sa chráni aj individuálny záujem subjektov, ktorých sa výkon dohľadu týka, aby tieto nemohli byť poškodené sprístupnením citlivých informácií v čase, keď výsledok kontroly alebo dohľadu ešte nie je známy. 4. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje zákon o slobode informácií, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 zákona o slobode informácií). Základom právnej úpravy sprístupňovania informácií je zásada, že sprístupnené musia byť všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon o slobode informácií alebo osobitný zákon zo sprístupnenia vylučujú. Všetky výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu, ktoré vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého možno právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Podľa § 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona. Podľa § 14 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže úrad je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky na ochranu a podporu súťaže. Podľa ods. 2 úrad vykonáva právomoci v oblasti ochrany a podpory súťaže zverené orgánom hospodárskej súťaže osobitnými predpismi. Podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákon o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. 5. Jedným zo zákonných dôvodov pre obmedzenie ústavného práva na prístup k informáciám je záujem o ochrane a nezverejňovaní informácií týkajúcich sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci, s výnimkou informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly dohľadu alebo dozoru. Čo sa rozumie pod výkonom kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci, možno vyvodiť len z osobitných predpisov, ktoré upravujú činnosť a rozsah pôsobnosti orgánu, ktorý vykonáva kontrolu, dohľad alebo dozor.
Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný vykladá pojem „výkon dohľadu“ definovaný v § 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže príliš široko a zároveň poukazuje na skoršie rozhodnutia tunajšieho súdu v obdobných veciach týkajúcich sa tých istých účastníkov, v ktorých sa krajský súd opakovane vyjadril k výkladu pojmu „výkon dohľadu“ na účely aplikácie § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií (č.k. 5S/180/2012-65, č.k. 5S/ 2595/2012-63). Obdobne aj v prejednávanej veci je súd toho názoru, že žalobcom požadované informácie o priebehu konkrétneho konania o koncentrácii (vo veci získania nepriamej výlučnej kontroly podnikateľa Via Chem Group, a.s. nad podnikom Novácke chemické závody, a.s. v konkurze) sa týkajú výkonu dohľadu, ktorý žalovaný vykonáva nad dodržiavaním zákona o ochrane hospodárskej súťaže, osobitne realizáciou kontroly koncentrácií zameraných na udržanie účinnej súťaže na relevantnom trhu. Súd považuje za nespochybniteľné, že Protimonopolný úrad SR bol založený ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu a podporu súťaže a od svojho vzniku až do dnešného dňa disponuje zákonnými právomocami, ktoré mu boli zverené práve na vykonávanie kontroly a dohľadu nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane hospodárskej súťaže či z iných vnútroštátnych či európskych právnych noriem súťažného práva a tiež na vyvodzovanie následkov zo zistených porušení týchto noriem. Podľa názoru súdu teda možno spoľahlivo uzavrieť, že pokiaľ žalovaný vykonáva kontrolu koncentrácie podnikateľov na trhu, sú informácie týkajúce sa takejto kontroly, najmä ak ide o prebiehajúce koncentračné konanie, vylúčené zo sprístupnenia na základe § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií, s výnimkou informácie o rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly či dohľadu, pokiaľ sprístupnenie takejto informácie nezakazujú osobitné predpisy. Z uvedených dôvodov je krajský súd toho názoru, že postup a rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobcovi neumožnil na základe ustanovení ZSI nahliadnuť do spisu týkajúceho sa prebiehajúceho konania o koncentrácii a nesprístupnil mu požadované listiny z tohto konania z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobode informácií, bol v súlade so zákonom. Obmedzenie ústavného práva na prístup k informáciám týkajúcim sa výkonu kontroly koncentrácií sleduje legitímny cieľ, ktorým je jednak možné ohrozenie dosiahnutia účelu prebiehajúcej kontroly a tiež prípadný negatívny zásah do práv subjektov pôsobiacich na trhu, ktorý by mohol nastať zverejnením informácií, ktoré sú ako účastníci koncentrácie povinní poskytnúť žalovanému. Krajský súd je tej mienky, že žalobca v žalobe neidentifikoval taký verejný záujem na zverejnení požadovaných informácií, pre ktorý by musel zákonom definovaný dôvod nesprístupnenia informácií týkajúcich sa výkonu kontroly a dohľadu ustúpiť ústavnému právu verejnosti na informácie. Záverom považuje súd za potrebné doplniť, že nahliadnutie do spisu je jedným zo zákonom definovaných spôsobov sprístupňovania informácií, ktorý existuje a uplatňuje sa popri osobitných úpravách nahliadania do spisov v niektorých zákonoch (napr. Správny poriadok, zákon o ochrane hospodárskej súťaže). Právne nástroje sprístupňovania informácií podľa zákona o slobode informácií sú v porovnaní s dlhodobo uplatňovanou koncepciou nahliadania do spisov orgánov verejnej moci (zásadne len účastníkmi konania, príp. osobami s individuálnym právnym záujmom) relatívne nové a ich prijatie do právneho poriadku bolo vyvolané najmä potrebou umožnenia čo najširšej verejnej kontroly moci. Podľa názoru súdu nič nebráni tomu, aby na základe zákona o slobode informácií bolo umožnené nahliadnuť do spisov aj inej osobe ako tej, ktorej to umožňuje osobitný procesný predpis, a to za predpokladu, že sprístupneniu informácií obsiahnutých v spise nebránia žiadne právne prekážky upravené zákonom o slobode informácií. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že nakoľko žalobné námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietnuť. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nebolo priznané právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.