Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/205/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201605 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201605.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: ZSE Distribúcia, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, právne zastúpeného: U. R. & V., s.r.o., Y. XXX/XX, K. proti žalovanému: Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, 826 03 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2012/ DZ/R/2/030 zo dňa 29.06.2012, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.09.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2012/DZ/R/2/030 zo dňa 29.06.2012, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a rozhodnutie Protimonopolného úradu SR, odbor zneužívania dominantného postavenia č. 2011/DZ/2/1/057 zo dňa 28.12.2011 bolo potvrdené. Protimonopolný úrad SR rozhodnutím č. 2011/ DZ/2/1/057 zo dňa 28.12.2011 rozhodol tak, že konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní neprimerane vysokého poplatku za vykonanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera - Položka č. 21 v čase od 01.04.2008 do 31.03.2010 je zneužitím dominantného postavenia prostredníctvom priameho vynucovania neprimeraných cien podľa § 8 ods. 2 písm. a) zák. č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane hospodárskej súťaže alebo ZOHS) na relevantnom trhu merania elektriny na ,,časti vymedzeného územia“ prevádzkovateľa distribučnej sústavy - žalobcu, a je preto podľa § 8 ods. 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže zakázané, za čo mu bola uložená pokuta 150 000,00 eur.
Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné z dôvodov, že žalovaný nemal kompetenciu konať vo veci poplatku za nadštandardný odpočet. Žalovaný tiež nedostatočne a nesprávne zistil skutkový stav vo vzťahu k: a) namietanej praktike priameho vynucovania neprimeraných cien podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže b) nedostatočnému uplatneniu ekonomickej analýzy pri preukazovaní naplnenia skutkovej podstaty neprimeranej ceny c) tvrdenému dopadu namietanej praktiky na trh dodávok elektriny.
Žalobca napadnuté rozhodnutia považuje za nedostatočne odôvodnené vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam a žalovaný v konaní porušil princíp legality, princíp právnej istoty, zásadu ochrany legitímnych
očakávaní a zásadu in dubio pro reo. V konaní bola tiež prekročená zásada správnej úvahy vo vzťahu k okolnostiam zohľadňovaným pri ukladaní sankcie a aj z dôvodu nesprávneho stanovenia výšky sankcie.
Žalobca má za to, že kompetencia žalovaného konať vo veci posúdenia účtovania poplatku za nadštandardný odpočet nebola daná podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže a sankčné konanie nemalo byť pred úradom vôbec vedené. Podľa žalobcu vykonávanie nadmerného odpočtu nie je možné odčleniť od regulovaných činností. Predmetom posudzovania zo strany žalovaného bola činnosť podliehajúca osobitnej sektorovej regulácii v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len URSO). Vykonávanie činnosti nadštandardného odpočtu elektromerov je neodčleniteľná súčasť regulovaných činností, a to distribúcie elektriny, čo vyplýva zo zákona číslo 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len zákon o regulácií) a zákona číslo 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len zákon o energetike). Poukázal na ust. § 2 písm. a) bod 1 zákona o regulácii, podľa ktorého sa pod sieťovými odvetviami rozumie distribúcia elektriny a s tým súvisiace služby, pričom podľa § 5 ods. 1 písm. a) a písm. b) predmetného zákona URSO zabezpečuje efektívnu hospodársku súťaž v sieťových odvetviach a zabezpečuje účinné fungovanie trhu s tovarom a službami v sieťových odvetviach. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o regulácii je predmetom regulácie distribúcia elektriny na vymedzenom území, a teda k tejto je potrebné priradiť v súlade s ust. § 2 písm. a) bod 1 zákona o regulácii aj služby, ktoré súvisia s distribúciou.
Vykonanie merania za účelom zmeny dodávateľa je službou distribúcie, ktorú môže poskytovať príslušný prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len PDS). Podľa § 24 ods. 2 písm. f) zákona o energetike PDS je povinný zabezpečiť meranie elektriny v sústave a na požiadanie poskytovať namerané údaje jednotlivým účastníkom trhu s elektrinou a podľa § 35 ods. 1 zákona o energetike, je PDS povinný zabezpečiť meranie elektriny v distribučnej sústave. Z oboch uvedených ustanovení je zrejmé, že meranie je priamo naviazané a súvisí s činnosťami prevádzkovateľa distribučnej sústavy (aj samotné meracie zariadenie je súčasťou distribučnej sústavy (§ 2 písm. b) bod 8 zákona o energetike). Navyše podľa § 3 ods. 2 zákona o regulácií je „predmetom regulácie... regulácia ceny tovarov a ceny poskytovaných služieb v sieťových odvetviach a určenie podmienok ich uplatňovania (ďalej len cenová regulácia). Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o regulácii je predmetom regulácie aj poskytovanie služieb PDS. Služby merania sú teda regulovanými službami prevádzkovateľa distribučnej sústavy a navyše tento je povinný tieto služby poskytovať pod hrozbou minimálnej sankcie vo výške 33.693 eur. Poľa žalobcu je poskytovanie nadštandardného odpočtu elektromerov pri zmene dodávateľa službou, ktorá podlieha regulácii osobitného sektorového regulátora - URSO. Preto akýkoľvek iný záver nebude zodpovedať regulačným predpisom platným v čase konania žalovaného v súlade s ktorými bol žalobca povinný zabezpečovať svoje činnosti pod hrozbou sankcie.
Žalovaný skúmal, či žalobca mal priestor na samostatné konanie v rámci regulačných opatrení. Podľa žalovaného URSO nemá kompetenciu vyplývajúcu z regulačných predpisov vo vzťahu k stanoveniu poplatku za nadštandardný odpočet registrov elektromera výšku tohto poplatku zaregulovať, pričom svoj názor oprel o vyjadrenia URSO. Podľa žalobcu URSO je a bol oprávnený regulovať poplatok za nadštandardný odpočet vykonávaný v súvislosti so zmenou dodávateľa, a de facto ho aj reguloval, čo vyplýva z regulačných predpisov. Poukázal na ustanovenie ust. § 2 písm. c) a ust. § 5 zák. o regulácii. Poplatok za nadštandardný odpočet je súčasťou služieb, ktoré poskytuje žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, a preto je predmetom regulácie podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o regulácii. URSO, ako vyplýva najmä z ustanovení § 5 zákona o regulácii, je oprávnený prijímať opatrenia, ktorými podporuje hospodársku súťaž a je oprávnený v tejto súvislosti prijímať opatrenia na regulovanom trhu. Žalobca tvrdí, že takto prijímané opatrenia je potrebné vnímať ako súčasť ex ante regulácie. Jedným zo spôsobov, ako podporovať hospodársku súťaž na regulovanom trhu a prijímať opatrenia na ochranu záujmov držiteľov povolení (t.j. aj na ochranu záujmov alternatívnych dodávateľov elektriny) je stanovenie podmienok výkonu činností a poskytovania služieb prostredníctvom nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu sa elektrinou (ďalej len pravidlá trhu). Pravidlá trhu vypracovával URSO podľa § 5 ods. 1 písmeno l) zákona o regulácii, pričom podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o regulácii URSO vykonával kontrolu dodržiavania zákona o regulácii, ale aj kontrolu dodržiavania Pravidiel trhu. Autonómia žalobcu určovať cenu sa nadštandardný odpočet bola limitovaná práve Pravidlami trhu. Žalovaný však opomenul skutočnosť, že žalobca bol podľa ust. § 13 ods. 2 písm. a) zákona o regulácii povinný vykonávať regulovanú činnosť v súlade so zákonom o regulácii a zároveň bol povinný dožiadať Pravidlá trhu.
Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že „nastavenie regulácie spôsobom, že poplatok má zodpovedať nákladom bez stanovenia napr. vzorca výpočtu alebo stanovenia nákladov, ktoré môžu byť zahrnuté do ceny, by logicky znamenalo úplnú svojvôľu podnikateľa o tom, aké náklady do stanoveného poplatku zahrnie. URSO kontroluje primeranosť nákladov len v prípade ním zaregulovaných činností“, pretože také vyjadrenie nezodpovedá kompetenciám URSO a kontrolným oprávneniam. Naviac žalobca tvrdí, že nie je možné povedať, že poplatok nebol zaregulovaný, ak URSO stanovil, že jeho výška je určená nákladmi na uskutočnenie nadštandardného odpočtu. Ak URSO nedefinoval bližšie, aké náklady to sú, mal by regulovaný subjekt do poplatku zahrňovať len náklady, ktoré sú primerané, zodpovedajúce hodnote dosiahnutej konaním v súlade s dobrými mravmi (§ 12 ods. 11 písm. f) zákona o regulácii). V tejto súvislosti žalobca opätovne poukazuje na ustanovenie § 15a ods. 1 písm. d) zákona o regulácii, podľa ktorého URSO kontroluje overovanie primeranosti nákladov súvisiacich s činnosťami v sieťových odvetviach a podľa ust. § 15 ods. 1 písm. e) zákona o regulácii kontrola zahrňuje aj overovanie skutočností potrebných na vykonávanie pôsobnosti úradu. Podľa ust. § 16 ods. 1 písm. a) zákona o regulácii, regulovanému subjektu hrozí sankcia až do výšky 10 000 000 eur v prípade porušenia § 12 ods. 11 písm. f) zákona o regulácii. Žalobca nesúhlasí ani so záverom žalovaného v bode 22 napadnutého rozhodnutia, odkazujúce na stanovisko URSO, že k porušeniu pravidiel trhu by " ...došlo nedodržaním tu stanovených procesných podmienok, napríklad, ak by nebol vykonaný odpočet “. Takýto výklad by potvrdzoval záver, že dané ustanovenie Pravidiel trhu by nebolo vykonateľné a navyše potom nie je zrejmé, z akého dôvodu URSO kritizoval predmetné ustanovenie Pravidiel trhu a pristúpil následne k jeho zmene, ak by jediným problémom vyplývajúcim z daného ustanovenia bolo len nevykonanie nadštandardného odpočtu. URSO je teda priamo podľa zákona o regulácii oprávnený kontrolovať primeranosť nákladov, ktoré súviseli aj s činnosťou uskutočňovania nadštandardného odpočtu elektromerov z dôvodu zmeny dodávateľa. Navyše skutočnosť, že autonómia regulovaného subjektu pri výkone nadštandardného odpočtu nebola daná vyplýva aj z toho, že primeranosť vynaložených nákladov je výška nákladov porovnateľná s hodnotou dosiahnutou konaním v súlade s dobrými mravmi (§ 12 ods. 11 písm. f) zákona o regulácii).
Žalobca tvrdí, že nemal možnosť odchýliť sa od pravidiel postupu pri poskytovaní služby nadštandardného odpočtu, t.j. nemal žiadnu autonómiu pri nastavení výšky poplatku za nadštandardný odpočet, zásah žalovaného bol v tomto smere neoprávnený a priestor na ex post kontrolu nebol daný. Žalobca ako subjekt podliehajúci ex ante regulácii bol regulovaný prostredníctvom Pravidiel trhu a zároveň URSO mal oprávnenie pristúpiť popri úprave pravidiel pre stanovenie poplatku za nadštandardný odpočet aj k cenovej regulácii podľa § 12 zákona o regulácii. Podľa žalobcu všetci PDS postupovali rovnakým spôsobom, t. j. novým dodávateľom účtovali len náklady súvisiace so zabezpečením nadštandardného odpočtu, pričom zo strany URSO nedošlo k namietaniu takéhoto postupu. Má za to, že záver URSO, že nebol na základe regulačných predpisov oprávnený cenovo regulovať službu nadštandardného odpočtu, nie je právne odôvodnený. URSO má priamo zákonom o regulácii umožnené (§ 12 ods. 12 zákona o regulácii), aby v prípade mimoriadnej trhovej situácie dokázal cenovo regulovať aj poplatok za nadštandardný odpočet elektromerov. Odpoveď URSO, z ktorej žalovaný vychádzal pri formulovaní svojich záverov, podľa ktorej „úrad má kompetencie sa zaoberať len tými cenami, ktoré sú regulované podľa § 12 zákona o regulácii. Poplatok za nadštandardný odpočet elektromera nie je predmetom cenovej regulácie ", nezodpovedá platnému zneniu zákona o regulácii.
Žalobca trvá na tom, že žalovaný nemal dôvod pristúpiť v rámci ex post kontroly k posúdeniu výšky poplatku za nadštandardný odpočet, ktorý účtoval žalobca, čo žalovaný odmieta s tým, že úrad nie je povinný zdôvodňovať potrebu intervencie v prípade zásahu voči protisúťažnej praktike. Žalobca s týmto názorom nesúhlasí, pretože žalovaný je povinný vždy odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby aj do budúcna umožňovalo sankcionovanému subjektu prispôsobiť svoje správanie na trhu o to viac, že žalovaný v rozhodnutí apeluje na zodpovednosť dominantného hráča nezneužívať svoje postavenie na trhu. Žalovaný pristúpil k hodnoteniu poplatku za nadštandardný odpočet napriek tomu, že jeho úprava bola v rámci dostupných regulačných opatrení v rukách URSO ako osobitného regulátora trhu. Zotrvanie na stanovisku žalovaného, že je oprávnený preskúmať výšku regulovaného poplatku v rámci ex post kontroly je nahrádzaním kompetencií osobitného regulátora trhu a nezodpovedá tomu, že URSO prostredníctvom pravidiel trhu fakticky reguloval výšku poplatku, t.j. následne aj od 1. júla 2010 určil, že poplatok nemôže byť vyberaný. Skutočnosť, že URSO sám hodnotil poplatok za nadštandardný odpočet ako prekážku pri realizácii zmeny dodávateľa znamená, že URSO ako regulátor sa musel zaoberať dianím na trhu a prekážkami, ktoré podľa jeho názoru bránili rozvoju konkurenčného prostredia. Podľa žalobcu žalovaný nemal v kompetencii zasahovať v prípade poplatku za nadštandardný odpočet,
nakoľko tento podliehal sektorovej regulácii a kontrole zo strany URSO. Navyše žalovaný zasahoval v čase, kedy už sektorový regulátor vyriešil v rámci regulačných opatrení situáciu okolo nadštandardného odpočtu, t.j. sankčné konanie v rámci ex post kontroly bolo začaté až potom, ako boli zmenené Pravidlá trhu a situácia na trhu bola riešená URSO-m v podobe zmeny Pravidiel trhu účinnej od 1. júna 2010.
Podľa žalobcu intervencia žalovaného nebola žiadúca z dôvodov, že :
- poplatok za nadštandardný odpočet bol účtovaný v súlade s Pravidlami trhu, vypracovanými URSO- m, postup žalobcu v rozpore s pravidlami trhu by bol sankcionovaný, - URSO mohol kedykoľvek zasiahnuť v rámci svojich regulačných oprávnení v súlade so zákonom o regulácii, - žalovaný sám by na nápravu namietaného stavu nemal k dispozícii žiadne opatrenia, čo jedným z argumentov svedčiacim proti priamej kontrole cien súťažnými autoritami podľa súťažného práva (napr. Whish, R.: Competition Law. Sixth Edition. Oxford: Oxford University Press, 2009, str. 710).
Žalobca má za to, že žalovaný bol povinný odôvodniť svoj zásah, najmä pokiaľ tomuto zásahu predchádza šetrenie, respektíve pokiaľ ide o zásah, ktorý v momente vydania rozhodnutia súťažnej autority už nerieši žiadnu nepriaznivú trhovú situáciu. Stanovisko žalovaného, že je oprávnený preskúmať výšku regulovaného poplatku v rámci ex post kontroly, žalobca vníma ako nahradenie kompetencií osobitného regulátora trhu. URSO svojou pôsobnosťou zasahoval do stanovenia spôsobu a podmienok zmeny dodávateľa a teda aj do uskutočňovania nadštandardného odpočtu.
V prípade, že by žalovaný mal kompetenciu vo veci, podľa žalobcu nedošlo vo vzťahu k namietanej výške poplatku za nadštandardný odpočet k riadnemu prevereniu skutočností žalovaným, na základe ktorých by bolo možné bez pochybností skonštatovať, že poplatok za nadštandardný odpočet je neprimeranou cenou podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o hospodárskej súťaži. Žalovaný nezískal relevantné podklady pre vydanie rozhodnutia, nesprávne vyhodnotil predkladané informácie a argumentáciu žalobcu. Žalobca tvrdí, že použitie metódy komparácie poplatku uplatňovaného žalobcom v čase a komparácia s poplatkami uplatňovanými na iných distribučných územiach regionálnymi PDS a vyhodnotenie týchto metód bolo nedostatočné a nekonzistentné. Poukázal, že z napadnutých rozhodnutí nie je určiteľné, aké náklady vstupovali, resp. boli priraďované jednotlivými PDS do poplatku za nadštandardný odpočet a či poplatok za nadštandardný odpočet pokrýval rovnaký rozsah činností a bol poskytovaný v rovnakej alebo porovnateľnej kvalite. Nie je tak možné dospieť k jednoznačnému záveru, že jednotliví PDS sú efektívnymi konkurentmi a že poplatky stanovované na iných geografických trhoch môžu byť relevantné ako benchmark pre určenie neprimeranosti ceny podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Podľa žalobcu porovnateľnosť geografických území by mala zahrňovať nielen porovnateľnosť rozlohy porovnávaného územia a počet účastníkov, ktorí sú napojení na danú distribučnú sústavu, ale je nevyhnutné porovnať aj nákladovú štruktúru jednotlivých PDS za účelom zistenia, či títo môžu predstavovať efektívne podniky z hľadiska nákladovosti. Žalovaný nerešpektoval rozdiely súvisiace s účtovaním poplatkov týmito PDS. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne vyhodnotil, či spôsob, akým sa zabezpečovalo vykonanie nadštandardného odpočtu ovplyvňoval náklady a či iná, lacnejšia a rovnako kvalitná alternatíva uskutočňovania nadmerných odpočtov existovala aj v čase, kedy bol poplatok účtovaný v napádanej výške. Žalobca považuje za pochybenia žalovaného, že nepreveril existenciu inej alternatívy v danom čase pre zabezpečenie služby nadštandardného odpočtu, respektíve to, či vôbec bolo možné v tom čase uskutočňovať nadštandardný odpočet s nižšími nákladmi a v rovnakej, či minimálne porovnateľnej kvalite.
Namietal, že žalovaný skutkový stav zistil nedostatočne aj vo vzťahu k preukázaniu dopadu na trh. Žalovaný sa mal zaoberať aj otázkou ujmy spôsobenej spotrebiteľom. Súťažná autorita by nemala zasahovať, pokiaľ nedošlo k poškodeniu súťaže a k poškodeniu spotrebiteľa, aj napriek skutočnosti, že mohlo dôjsť k poškodeniu konkurentov. Zo strany žalovaného nedošlo k preukázaniu, že konanie žalobcu mohlo mať, resp. malo negatívny dopad na hospodársku súťaž.
Žalobca vo vzťahu k uloženej sankcii tvrdí, že táto nie je dostatočne odôvodnená v súlade s ustanovením § 38 ods. 10 zákona o ochrane hospodárskej súťaže a použitie priťažujúcej okolnosti je neprimerané a presahuje rozsah, v akom bolo možné použiť túto priťažujúcu okolnosť podľa Metodického pokynu.
Žalobca má za to, že dôvod navýšenia sankcie takmer o 40 násobok základnej sadzby nie je podložený a sankcia je tak neprimeraná.
Podľa žalobcu sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s argumentáciou a s námietkami žalobcu a to: - s potrebou intervencie vo vzťahu k namietanej praktike, - akým spôsobom malo sankčné konanie napomôcť k naplneniu účelu zákona podľa § 1 ZOHS. - že žalobca bol povinný rešpektovať regulačné predpisy pod hrozbou sankcie, a preto nebola daná žiadna autonómia konať, t.j. nemohla byť daná ani kompetencia žalovaného pristúpiť k sankčnému konaniu. - s otázkou rozdielnosti v nákladovej štruktúre jednotlivých PDS, - či bolo možné v jednotlivých časových obdobiach uskutočňovať službu nadštandardného odpočtu prostredníctvom iných dodávateľov za porovnateľnú kvalitu, - aký doklad by malo na žalobcu porušenie pravidiel trhu účtovaním ceny vo výške zohľadňujúcej náklady a zisk. - s otázkou ujmy spôsobenej spotrebiteľom, - či sa žalovaný vysporiadal s ust. § 38 ods. 10 ZOHS s ohľadom na povinnosť pri uložení sankcie zohľadniť skutočný dopad na trh.
Žalobca ďalej poukázal, že došlo k porušeniu princípu legality a princípu právnej istoty v dôsledku prekročenia kompetencie žalovaného konať v danej veci, v dôsledku nahrádzania kompetencie ex ante regulátora. Žalobca podlieha ex ante regulácii, službu nadštandardného odpočtu bol povinný poskytovať pod hrozbou sankcie podľa zákona o energetike a pod hrozbou sankcie dodržiavať nastavené pravidlá trhu. Podľa žalobcu je neprípustné, aby konanie, ktoré bolo v súlade s regulačnými predpismi bolo postihnuté ako konanie v rozpore so ZOHS a rovnako je neprípustné, aby bol sankcionovaný za to, že regulačný orgán nenastavil podmienky zmeny dodávateľa elektriny správne. Žalobca ďalej vo vzťahu k porušeniu princípu právnej istoty tvrdí, že ak by aj bola daná kompetencia žalovaného konať danej veci, rozhodnutie žalovaného a jeho odôvodnenie mu neposkytuje dostatočnú právnu istotu vo vzťahu k nastaveniu budúceho konania na trhu. Rovnako podľa žalobcu žalovaný porušil zásadu in dubio pro reo vyplývajúcu zo zásady prezumpcie neviny tým, že žalovaný nepreukázal s istotou, že konanie žalobcu na trhu pri účtovaní poplatku za nadštandardný odpočet naplnil skutkovú podstatu neprimeranej ceny podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o hospodárskej súťaži.
II.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2012 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že kompetencia úradu je daná i v sektorovo regulovaných oblastiach, čo vyplýva z ust. § 2 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, podľa ktorého sa zákon o ochrane hospodárskej súťaže vzťahuje na všetky činnosti a konania podnikateľov, ktoré obmedzujú, alebo môžu obmedzovať súťaž, okrem prípadov obmedzovania súťaže zo strany podnikateľov, ktorí poskytujú služby vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu, ak uplatňovanie tohto zákona znemožňuje fakticky alebo právne plniť ich úlohy podľa osobitného predpisu. Úlohou úradu, ako prierezového regulátora je predovšetkým (s výnimkou posudzovania koncentrácií) ex post postihnúť konania, ktoré sú v rozpore so súťažnými pravidlami stanovenými zákonom o ochrane hospodárskej súťaže alebo v rozpore so Zmluvou o fungovaní Európskej únie. Uvedené sa uplatňuje aj v oblastiach, ktoré sú sektorovo regulované. Na rozdiel od toho, úlohou sektorovej regulácie je ex ante nastavenie podmienok v oblastiach, kde súťaž celkom nefunguje a kde je potrebné ju určitým spôsobom regulovať. K stretu kompetencií vzhľadom na rozdielnosť uvedených úloh vo väčšine prípadov nemôže prísť. ÚRSO nemá kompetenciu v zmysle regulačných predpisov zaregulovať výšku poplatku za nadštandardný odpočet registrov elektromera. Jediný, kto je oprávnený posúdiť, či výška tohto poplatku bola neprimeranou cenou a predstavovala tak zneužitie dominantného postavenia, je úrad. Z ustanovení zákona o regulácii zákona o energetike, na ktoré žalobca v žalobe poukazuje, nevyplýva kompetencia ÚRSO regulovať konkrétne činnosti, resp. konkrétny poplatok, ak v ďalších ustanoveniach, ktoré konkretizujú právomoci ÚRSO, toto výslovne uvedené nie je. ÚRSO v danom prípade svoju kompetenciu odmietol a potvrdil, že nie všetky činnosti, ktoré vykonávajú prevádzkovatelia distribučných sústav spadajú pod regulované činnosti a ceny podľa zákona o regulácii sieťových odvetví. Kompetencia ÚRSO regulovať daný poplatok nevyplýva z § 3, ani
§ 12 zákona o regulácii sieťových odvetví. V prípade, ak by mal ÚRSO regulovať určitý poplatok, musel by ho regulovať vydaním cenového rozhodnutia a v tomto prípade bolo určenie výšky poplatku plne v kompetencii jednotlivých PDS. Z vyjadrenia URSO vyplýva, že konanie žalobcu neodliehalo sektorovej regulácii, a preto nebolo v tomto prípade ani potrebné skúmať, či regulácia dávala priestor žalobcovi pre autonómne správanie sa. Skutočnosť, že ÚRSO je oprávnený prijať Pravidlá trhu ale neznamená, že je oprávnený zasahovať do výšky poplatku, resp. nastavovať spôsob jeho stanovenia, takáto kompetencia ÚRSO z predmetného ustanovenia nevyplýva. Podstatou neprimeraných cien je skúmanie výšky ceny, pričom ÚRSO žiadnym spôsobom nereguloval cenu za nadštandardný odpočet.
Uvedené potvrdil aj ÚRSO, keď k relevantnému ustanoveniu Pravidiel trhu uviedol, že jeho účelom bolo upraviť procesne zmenu dodávateľa elektriny a ustanoviť, kto má znášať predmetný poplatok. Predmetom tohto ustanovenia nebolo určenie, v akej výške má byť poplatok uplatňovaný. V prípade, že dôsledkom konania subjektu je porušenie princípov hospodárskej súťaže zakotvených zákonom, má jednoznačnú povinnosť situáciu skúmať a riešiť úrad. V danom prípade bola skúmaná výška uplatňovaného poplatku a zaregulovať je možné danú výšku poplatku len prostredníctvom cenovej regulácie a takejto regulácii predmetný poplatok s určitosťou nepodliehal. V prípade poplatkov, ktoré nepodliehajú regulácii nemá ÚRSO kompetenciu zasahovať do cenotvorby podnikateľov. ÚRSO kontroluje primeranosť nákladov len v prípade ním zaregulovaných činností v sieťových odvetviach. Je pravdou, že novelou Pravidiel trhu bola zrušená možnosť účtovať poplatok za nadštandardný odpočet (a teda od tohto dátumu vzniknuté náklady na odpočet mal znášať žalobca), avšak stanovenie ceny pred zrušením tejto možnosti bolo plne na autonómii žalobcu, ktorý si výšku poplatku mohol ľubovoľne nastaviť. Žalobcove tvrdenia vyplývajú z mylného tvrdenia, že výška poplatku bola až do jeho zrušenia regulovaná, čo sa však, ako je vyššie uvedené, nezakladá na pravde.
Prierezové a sektorové regulátory sledujú odlišné ciele a úlohou prierezových regulátorov je predovšetkým ex post zabrániť konaniu porušujúcemu pravidlá hospodárskej súťaže a toto konanie potrestať. Úlohou sektorových regulátorov je ex ante nastavenie súťažných podmienok v sektoroch, kde hospodárska súťaž nefunguje správne. Prierezoví a sektoroví regulátori teda svoje kompetencie uplatňujú popri sebe. Úrad však má kompetenciu a povinnosť zasiahnuť všade tam, kde došlo k porušeniu súťažných pravidiel, čo vyplýva zo znenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Jeho zásady sledujú preventívnu, ale aj represívnu funkciu a za týmto účelom sú mu zverené aj kompetencie podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže. To, že v danom prípade už v čase vydania rozhodnutia už netrvalo protisúťažné konanie žalobcu ho zodpovednosti za porušenie zákona nezbavuje. Úlohou úradu je aj prostredníctvom sankcií trestať podnikateľov za porušenie zákona a tak plniť úlohy individuálnej a generálnej prevencie.
K námietke žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že pre zistenie, či ide o neprimerané ceny, úrad aplikoval dve metódy - porovnanie výšky ceny žalobcom za nadštandardný odpočet v čase a komparáciu poplatku uplatňovaného žalobcom v posudzovanom období s identickými poplatkami uplatňovanými ostatnými regionálnymi PDS.
Pri použití metódy komparácie sa pri preukazovaní neprimeraných cien neberú do úvahy náklady dominanta, ktoré môžu byť neefektívne, môže sa vychádzať z efektívne vynaložených nákladov konkurentov a z ceny nimi nastavenej. Pri porovnaní s poplatkami účtovanými inými regionálnymi PDS úrad porovnal cenu za odpočet vo výške 27,31 eur bez DPH s cenami ostatných regionálnych PDS a skonštatoval, že pri regionálnych PDS ide o prirodzené monopoly, ktoré obsluhujú rozlohou porovnateľné územia a taktiež porovnateľné množstvá odberných miest. Z porovnania vyplynulo, že cena žalobcu bola podstatne vyššia ako cena SSE -D, a.s. (o 148 %) a VSDS, a.s. (o 103 %). Regionálni PDS vykonávajú službu distribúcie elektriny a súvisiace služby na časti vymedzeného územia podľa povolenia ÚRSO. V prípade žalobcu ide v zásade o územie západného Slovenska (Bratislavský kraj, Trnavský kraj, Nitriansky kraj) s rozlohou cca 14 928 km2, v prípade SSE - D, a.s. o stredné Slovensko (Žilinský kraj, časť Banskobystrického kraja a Trenčianskeho kraja) s rozlohou cca 17 978 km2 a v prípade VSDS, a.s. o východné Slovensko (Košický kraj, Prešovský kraj a časť Banskobystrického kraja) s rozlohou cca 15 746 km2. Rozlohou ide nepochybne o porovnateľné územia. Z hľadiska počtu odberných miest v domácnostiach žalobca obsluhuje spomedzi regionálnych PDS najväčší počet odberných miest odberateľov elektriny v tomto segmente, čo svedčí v prospech možnosti uplatňovania nižšieho poplatku u žalobcu ako u ostatných dvoch regionálnych PDS. V prípade poplatku za nadštandardný odpočet registrov elektromera ide o službu, ktorej vykonanie zahŕňa administráciu a pozostáva z výjazdu
osoby k odbernému miestu, ktorá odpočet reálne na mieste vykoná. Pri porovnávaní služby rovnakého charakteru u všetkých regionálnych PDS boli zistené markantné rozdiely (103 % a 148 %). Žalobcom uvádzaná kvalita ním poskytovanej služby vykonania nadštandardného odpočtu nemá vplyv na to, akú cenu za poskytovanú službu vopred nastavil. U všetkých troch PDS sa rovnako vykonával odpočet mimo zúčtovacieho obdobia za účelom zistenia spotreby pri zmene dodávateľa. Predmetná služba, poskytovaná jednotlivými regionálnymi PDS je rovnaká, nevykazuje rozdielnu mieru užitočnosti pre spotrebiteľa.
K námietke žalobcu ohľadom porovnávania poplatkov v čase žalovaný uviedol, že úrad v priebehu konania vykonal analýzu poplatku účtovaného v období od 01.04.2008 do 31.03.2010 vo výške 27,31 eur/odpočet a poplatku za nadštandardný odpočet, ktorý je súčasťou cenníka žalobcu od 01.07.2010 vo výške 10,47 eur/odpočet (ceny uvádzané bez DPH). Úrad vzal do úvahy z dvoch poplatkov uplatňovaných v skúmanom období, z pohľadu žalobcu výhodnejší, nižší poplatok. Z vykonaného porovnania cien vyplynul rozdiel medzi účtovanými cenami vo výške 160,8 %, čo žalobca nevedel dôveryhodne vysvetliť. Z hľadiska podstaty poskytovanej služby, jej obsahu a kvality daná služba na účely porovnania je konzistentná, čo vyplýva zo skutočnosti, že: - išlo o poplatok aplikovaný žalobcom v rôznych časových obdobiach a - spoplatnená služba predmetným poplatkom je nezmenená, ide o zistenie spotreby elektriny u odberných miest bez priebehového merania mimo obdobia, kedy sa vykonáva štandardný odpočet. Bolo výhradne na žalobcovi, aký spôsob vykonania nadštandardného odpočtu zvolí a aké budú náklady s tým spojené. Znížením poplatku je preukázané, že dominantný podnikateľ bol schopný výrazne zefektívniť náklady na danú službu a poskytovať ju za podstatne nižšiu cenu, čo je v kontexte posudzovania neprimeraných cien relevantné.
K námietke žalobcu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu s ohľadom na preukázanie dopadu na trh žalovaný uviedol, že úrad sa riadne zaoberal dopadom protisúťažnej praktiky a preukázal, že konanie žalobcu malo negatívny dopad na hospodársku súťaž. Pre konštatovanie zneužitia dominantného postavenia nie je nutné dopady praktiky osobitne vyčísľovať. Už potenciálny protisúťažný dopad je v rozpore so zákazom zneužívania dominantného postavenia na trhu, čo vyplýva aj z judikatúry dostupnej k čl. 102 ZFEÚ ako európskemu ekvivalentu slovenského zákazu zneužívania dominantného postavenia, uvedenému v § 8 zákona. Dopad na trh nie je kategóriou, ktorá by sa kryla so škodou spôsobenou spotrebiteľom. Ide o kategóriu spočívajúcou v dopadoch protisúťažnej praktiky na konkurentov, na súťažné prostredie, ceny, trhové podmienky a vývoj trhu, na bariéry vstupu na trh, spotrebiteľov a pod. Je pravdou, že z dobre fungujúcej hospodárskej súťaže v konečnom dôsledku profituje spotrebiteľ. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Európskej komisie vo veci Wanadoo Espanavs. Telefónica (Case COMP/38.784) zo dňa 04.07.2007, v zmysle ktorého: „Čl. 82 ZES nie je zameraný len na praktiky, ktoré môžu priamo poškodiť spotrebiteľov, ale tiež na tie, ktoré sú pre nich škodlivé prostredníctvom ich vplyvu na efektívnu súťažnú štruktúru. ... Čl. 82 nepožaduje, aby Európska komisia špeciálne skúmala, či konania dominantného podnikateľa poškodilo spotrebiteľov.“ Pri implementácii praktiky a jej dopadov išlo o účtovanie neprimerane vysokej ceny vo vzťahu k subjektom, ktorí museli predmetnú cenu uhradiť. Úrad skonštatoval a aj vyčíslil sumu, o ktorú platili noví dodávatelia viac, ako by platili v prípade účtovania poplatku za nadštandardný odpočet registrov elektromera, stanoveného na úrovni z 01.07.2010. Adresátmi neprimeraných cien boli zároveň konkurenti, resp. potenciálni konkurenti dominanta na trhu dodávky elektriny pre domácnosti. Z tohto dôvodu nastavený poplatok mohol pôsobiť ako bariéra vstupu pre alternatívnych dodávateľov elektriny do segmentu domácností.
K námietke žalobcu ohľadom uloženej sankcie žalovaný uviedol, že úrad je oprávnený a povinný individuálne zhodnotiť všetky okolnosti, ktoré mali súvis s posudzovaným konaním. V danom prípade z hľadiska posúdenia závažnosti úrad zhodnotil povahu posudzovanej praktiky spolu s dopadom na trh a veľkosťou trhu, ktorý bol praktikou ovplyvnený a vyhodnotil takúto praktiku ako menej závažnú. Z hľadiska dĺžky porušovania zákona úrad určil trvanie porušovania od 01.04.2008 do 31.03.2010. Úrad vzal následne do úvahy vyčíslenie sumy neodôvodnene účtovaného poplatku, čo musí byť v pokute zhodnotené a určil pokutu tak, aby presiahla takto vyčíslenú sumu, t.j. sumu, o ktorú noví dodávatelia platili viac, ako by platili v prípade, ak by sa aplikoval poplatok vo výške 10,47 eur, pričom táto suma bola vyčíslená na 149 303 eur. Keďže pokuta vypočítaná na úrovni základnej sumy nezohľadnila všetky okolnosti a nepredstavovala dostatočný postih z hľadiska zabezpečenia primeranosti pokuty vo vzťahu k porušeniu a osobe porušovateľa, úrad vzal do úvahy osobitnú okolnosť spočívajúcu vo vyčíslení sumy
neodôvodnene účtovaného poplatku. Uložená pokuta bola teda riadne odôvodnená a neodchyľuje sa od zákona o ochrane hospodárskej súťaže a Metodického pokynu.
Podľa žalovaného sú napadnuté rozhodnutia riadne odôvodnené a úrad v rozhodnutiach reagoval na všetky námietky žalobcu. Žalovaný sa nestotožnil s ďalšou námietkou žalobcu, že postupom úradu došlo k porušeniu princípu právneho štátu a to požiadavky právnej istoty, predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a zásady ochrany legitímnych očakávaní. Podľa žalovaného žalobca svoje tvrdenia opiera o námietky týkajúce sa údajného nedostatku kompetencie úradu. Úrad nie je sektorovým regulátorom, ktorý by bol oprávnený regulovať/resp. nastavovať výšku cien. Naopak, v kompetencii úradu je ex post postihnúť protisúťažné konania podnikateľov, ktorých sa dopustili v minulosti, alebo ktoré stále pretrvávajú. Správny delikt, ktorého sa žalobca dopustil, je presne formulovaný vo výroku rozhodnutia a je teda zrejmé, akého konania sa má žalobca v budúcnosti zdržať. Hoci úrad nie je oprávnený záväzným výrokom rozhodnutia určovať výšku ceny, ktorú je povinný podnikateľ v dominantnom postavení uplatňovať, z vykonanej komparácie cien je zrejmé, akými úvahami sa úrad pri určovaní, či ide o neprimeranú cenu, riadil.
Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa porušenia zásady in dubio pro reo, tieto podľa žalovaného vychádzajú z námietok týkajúcich sa preukázania protisúťažného konania v tomto prípade. Úrad má za to, že protisúťažné konanie žalobcu bolo dostatočne preukázané a že za takéto konanie mu bola uložená adekvátna sankcia.
III.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.
Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného číslo: 2012/DZ/ R/2/030 zo dňa 29.06.2012, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a rozhodnutie Protimonopolného úradu SR, odbor zneužívania dominantného postavenia č. 2011/DZ/2/1/057 zo dňa 28.12.2011 bolo potvrdené. Protimonopolný úrad SR rozhodnutím č. 2011/DZ/2/1/057 zo dňa 28.12.2011 rozhodol tak, že konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní neprimerane vysokého poplatku za vykonanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera - Položka č. 21 v čase od 01.04.2008 do 31.03.2010 je zneužitím dominantného postavenia prostredníctvom priameho vynucovania neprimeraných cien podľa § 8 ods. 2 písm. a) zák. o ochrane hospodárskej súťaže na relevantnom trhu merania elektriny na ,,časti vymedzeného územia“ prevádzkovateľa distribučnej sústavy - žalobcu a je preto podľa § 8 ods. 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže zakázané, za čo mu bola uložená pokuta 150 000,00 eur.
Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor zneužívania dominantného postavenia (ďalej len úrad) obdržal písomné oznámenie od spoločnosti Slovakia energy, s.r.o. (ďalej len SVK EN, s.r.o.) týkajúce sa najmä poplatku za vykonanie odpočtu pri zmene dodávateľa. Na základe tohto oznámenia bolo vykonané všeobecné prešetrovanie podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže.
Na základe výsledkov všeobecného prešetrovania začal úrad dňa 25. mája 2011 z vlastného podnetu správne konanie číslo 0012/OZDP/2011 podľa § 25 ods. 1 zákona v spojení sa § 18 ods. 2 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len zákon o správnom konaní) voči žalobcovi, predmetom ktorého bolo preskúmanie, či poplatok účtovaný žalobcom v čase od 1. apríla 2008 do 30. júna 2010 a od 1. januára 2011 do 28. februára 2011 za vykonanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera (položka číslo 21) podľa Cenníka služieb distribúcie elektriny žalobcu (ďalej len cenník) bol neprimerane vysoký. Úrad toto konanie žalobcu kvalifikoval ako dôvodné podozrenie z porušenia ustanovenia § 8 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Podľa vyjadrenia žalobcu nebol žiadnemu zákazníkovi v čase od 1. januára 2011 do 28. februára 2011 účtovaný poplatok za vykonanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera podľa cenníka vo výške 27,31 euro bez DPH a k uvedeniu starej ceny 27,31 eur bez DPH (platnej do 30. júna 2010) v cenníku (účinnom od 1. januára 2011 do 28.2.2011) došlo omylom a nedopatrením. Úrad dĺžku porušovania zákona skrátil v prospech žalobcu na obdobie od 1. apríla 2008 do 31. marca 2010 z dôvodu, že formálne síce bol poplatok za nadštandardný odpočet registrov elektromera vo výške 27,31 eura bez DPH súčasťou cenníka účinného do 30. júna 2010, avšak reálne nedošlo v období jeho účinnosti (od 1. apríla 2010 do 30. júna 2010) k účtovaniu poplatku. Počas druhého kvartálu 2010 nadobudlo účinnosť novelizované Nariadenie vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení neskorších predpisov (ďalej len Pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou), podľa ktorého sa vykonanie odpočtu pri zmene dodávateľa muselo vykonať bezplatne.
Úrad pri priestorovom vymedzení relevantného trhu použil pojem „časť vymedzeného územia", ktorý je bežne používaný iba elektroenergetike a je priamo definovaný v zákone číslo 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len zákon o energetike). Podľa § 2 písm. a) bod 6 zákona o energetike je vymedzeným územím na území SRN. Podľa § 2 písm. a) bod 7 zákona o energetike je časťou vymedzeného územia „časť územia Slovenskej republiky, v ktorom je prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný zabezpečiť prenos elektriny alebo distribúciu elektriny,... ".
Elektroenergetický trh pozostáva z jednotlivých na seba nadväzujúcich úrovní. Základnými úrovňami sú výroba elektriny, prenos elektriny vedeniami s napätím 400 kV a 220 kV, distribúcia elektriny vedeniami s napätím 110 kV a menej, predaj elektriny koncovým zákazníkom a veľkoobchod s elektrinou. Vyčlenením zo Slovenského energetického podniku, š.p. v roku 1990 vznikli na regionálnom princípe 3 samostatné distribučné/rozvodné energetické podniky. Vznikli Západoslovenské energetické závody, š.p., Stredoslovenské energetické závody, š.p. a Východoslovenské energetické závody, š.p., čím došlo k oddeleniu distribúcie elektriny a dodávky elektriny od jej výroby a prenosu. Na základe odčlenenia činností distribúcie elektriny od činností nesúvisiacich s distribúciou elektriny (unbilding) k 1.7.2007 vznikli na regionálnom princípe podniky so samostatnou právnou subjektivitou zaoberajúce sa distribúciou elektriny. Vyčlenené regionálne distribučné spoločnosti ostali spolu s dodávateľmi elektriny súčasťou vertikálne integrovaných podnikov ZSE, SSE, VSE. V prípade ZSE je dodávateľom elektriny ZSE Energia, a.s. (ďalej len ZSE-E) a distribútorom ZSE-D, a.s. -žalobca. Prevádzkovateľ distribučných sústav zabezpečuje distribúciu elektriny prostredníctvom distribučnej sústavy pre užívateľov distribučnej sústavy. Distribučnú sústavu možno prevádzkovať na základe povolenia, ktoré vydáva URSO. Distribúcia elektriny si vyžaduje súhlas viažuci sa na geografické územie, na ktorom PDS spravuje distribučnú sústavu. Elektroenergetické distribučné sústavy sú v súčasnosti považované za prirodzené monopoly, pretože pre každú časť vymedzeného územia existuje iba 1 vlastník/správca distribučnej sústavy. Na území Bratislavského, Nitrianskeho, Trnavského a časti Trenčianskeho kraja poskytuje distribúciu elektriny žalobca. Keďže distribúcia elektriny má charakter prirodzeného monopolu, platia sa za ňu poplatky, ktorých výška je určená regulátorom. Tieto poplatky má každý koncový odberateľ na faktúre. S distribúciou elektriny je však spojený určitý okruh služieb distribúcie, ktoré vo všeobecnosti nepodliehajú cenovej regulácii a každý PDS vydáva cenník týchto služieb. Od 1. júla 2007 nastala úplná liberalizácia, kedy sa všetci koncoví odberatelia elektriny stali tzv. oprávnenými odberateľmi - v zmysle platnej legislatívy majú možnosť zmeniť svojho dodávateľa elektriny. V segmente dodávky elektriny pre odberateľov mimo domácnosti sa uplatňujú neregulované
ceny, dodávka elektriny pre domácnosti podlieha cenovej regulácii. V súčasnosti pôsobí na trhu dodávky elektriny niekoľko desiatok alternatívnych dodávateľov. Žalobca vo svojom regióne až do súčasnosti je najvplyvnejším dodávateľom elektriny do domácností.
Protimonopolný úrad SR, odbor zneužívania dominantného postavenia rozhodnutím č. 2011/DZ/2/1/057 zo dňa 28.12.2011 v správnom konaní číslo 0012/OZDP/2011 začatom dňa 25. mája 2011 z vlastného podnetu vo veci podozrenia zo zneužívania dominantného postavenia žalobcom rozhodol tak, že 1) konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní neprimerane vysokého poplatku za vykonanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera - Položka č. 21 v čase od 01.04.2008 do 31.03.2010 podľa: o prílohy k príkazu predstavenstva číslo D4.2.0.5 - „cenník služieb distribúcie elektriny žalobcu platný od 1. apríla 2008 - s duálnym zobrazením cien". Bratislava, 1. august 2008, kde položka číslo 21 bola vo výške 27, 559 eur bez DPH; o prílohy k príkazu predstavenstva číslo D4.2.0.5 - „cenník služieb distribúcie elektriny žalobcu platný od 1. januára 2009 - s duálnym zobrazením cien". Bratislava, 1. december 2008, kde položka číslo 21 bola vo výške 27, 559 eur bez DPH; o príkazu výkonného riaditeľa č. D5.15 - „cenník služieb distribúcie elektriny žalobcu". Bratislava, 1. máj 2009, kde položka číslo 21 bola vo výške 27, 559 eur bez DPH; o príkazu výkonného riaditeľa č. D5.18 -„cenník služieb distribúcie elektriny žalobcu". Bratislava, 1. januára 2010, kde položka číslo 21 bola vo výške 27, 31 eur bez DPH je zneužitím dominantného postavenia prostredníctvom priameho vynucovania neprimeraných cien podľa § 8 ods. a písmena a) ZOHS na relevantnom trhu merania elektriny na ,,časti vymedzeného územia“ prevádzkovateľa distribučnej sústavy - žalobcu, a je preto podľa § 8 ods. 6 ZOHS zakázané.
2) na základe § 38 ods. 1 ZOHS žalobcovi za zneužitie dominantného postavenia uvedeného v bode 1 tohto rozhodnutia uložil peňažnú pokutu vo výške 150 000,00 EUR. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že pri posudzovaní, či konanie žalobcu napĺňa znaky správneho deliktu zneužívania dominantného postavenia, úrad aplikoval hmotno-právne predpisy účinné v čase, kedy k predmetnému konaniu došlo (od 1.4.2008 do 31.3.2010).
K námietke žalobcu ohľadom kompetencie úradu súd uvádza nasledovné: Elektroenergetika je súčasťou sieťových odvetví a pojem sieťové odvetvia znamená odvetvia, v ktorých sa pri poskytovaní služieb zákazníkom predpokladá využitie sieťovej infraštruktúry, pričom táto infraštruktúra sa považuje za prirodzený monopol. Národným regulátorom v oblasti energetiky je podľa ust. § 3a a § 5 zákona o regulácii URSO. Kompetenciou URSO podľa § 5 zákona o regulácii je regulovať ceny na rôznych úrovniach trhu, vykonávať dohľad nad prístupom k infraštruktúre a udeľovať výnimky z povinnosti zabezpečiť prístup atď. Podľa ust.§ 5 ods. 1 zák. o regulácii, URSO zabezpečuje „ ... transparentnú nediskriminačnú a efektívnu hospodársku súťaž v sieťových odvetviach, prijíma opatrenia na zlepšenie a podporu konkurenčného prostredia; a zabezpečuje účinné fungovanie trhu s tovarom a so službami v sieťových odvetviach“. Podľa § 5 ods. 3 písm. c) zák. o regulácii vykonáva URSO dohľad a ukladá sankcie za porušenia regulácie (podľa § 16 zák. o regulácii). Skutková podstata zakazujúca zneužívanie dominantného postavenia evidentne nie je medzi povinnosťami URSO stanovenými v zákone o regulácii. Regulačné úrady chránia hospodársku súťaž ex ante, prostredníctvom regulačných opatrení nastavujú podmienky hospodárskej súťaže do budúcna. Úrad ako všeobecný orgán ochrany hospodárskej súťaže má právo konať a rozhodnúť vo veci zneužívania dominantného postavenia aj voči subjektom, ktoré pôsobia v elektroenergetike. Naviac zákon o regulácii v žiadnom zo svojich ustanovení nevylúčil pôsobnosť úradu konať v elektroenergetickom sektore. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže sa vzťahuje na postup podnikateľov v oblasti elektroenergetiky vtedy, ak dochádza zo strany podnikateľa k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Nakoľko úrad mal dôvodné podozrenie z porušenia zákazu zneužívania dominantného postavenia žalobcom, otvoril správne konanie vo veci účtovania neprimeraných cien žalobcom za nadštandardný odpočet registrov elektromera. Úrad nespochybnil samotný fakt účtovania poplatkov. Pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou (kde je upravený proces zmeny dodávateľa) však neobsahujú informáciu o tom, že odpočet má byť uskutočňovaný iba vo výške nákladov. Úrad vychádza z gramatického výkladu, podľa ktorého s odpočtom sú spojené náklady na jeho zabezpečenie, ktoré bude znášať nový dodávateľ alebo nový subjekt zúčtovania. Podstatou skúmania neprimeraných cien je skúmanie výšky ceny, pričom URSO žiadnym spôsobom nereguloval
cenu za nadštandardný odpočet. URSO nevydal žiadny výnos, ktorým by upravoval spôsob výpočtu ceny, ani zoznam ekonomicky oprávnených nákladov a nebolo ani vydané Cenové rozhodnutie, v ktorom by bola určená maximálna alebo pevná cena za nadštandardný odpočet. Kompetencia úradu konať v tejto veci je nesporná a vychádza z judikatúry európskych súdov. Názor úradu je v súlade aj s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky číslo 2 Sž 14/2004 z 28. februára 2005, „konania podnikateľov pôsobiacich v sektore telekomunikácií (a iných), napĺňajú obsah pojmov definovaných len zákonom o ochrane hospodárskej súťaže (pri dohodách obmedzujúcich súťaž, pri kontrole koncentrácií a tiež pri zneužívaní dominantného postavenia) sú posudzované v zmysle tohto zákona orgánom nato zriadeným, ktorý na túto povinnosť vyplývajúcu z jeho postavenia prierezového regulátora nemôže rezignovať". Naplnenie skutkovej podstaty § 8 ods. 2 písm. a) ZOHS nie je možné subsumovať pod žiadne z ustanovení zákona o regulácii a teda nespadá do právomoci URSO a keďže konanie žalobcu je možné charakterizovať ako zneužívanie dominantného postavenia, úrad zastáva názor, že je jednoznačne kompetentný v danom prípade konať. Regulácia URSO v tomto prípade súvisí s podmienkami liberalizácie trhu s elektrinou, ktorá nezbavila žalobcu možnosti meniť výšku poplatku, teda samostatne konať. URSO zrušil možnosť účtovať poplatok za nadštandardný odpočet (novelou Pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou), avšak URSO žalobcovi neuložil v tejto veci žiadnu sankciu. V tejto súvislosti nemožno hovoriť o porušení zásady ne bis in idem. Pravidlá týkajúce sa hospodárskej súťaže zakotvenej v zákone o ochrane hospodárskej súťaže vo forme kontroly ex post v tomto ohľade dopĺňajú regulačný rámec prijatý URSO s cieľom regulovať elektroenergetické trhy ex ante. V tomto prípade existovala voľnosť konania žalobcu, čomu zodpovedá aj zmena výšky poplatku účtovaného žalobcom. Žalobca mal možnosť stanoviť cenu za nadštandardný odpočet autonómne a cena za nadštandardný odpočet nebola v posudzovanom období regulovaná, preto je kompetencia úradu konať v tejto veci nespochybniteľná.
Žalobca bol založený za účelom splnenia zákonnej požiadavky na odčlenenie distribúcie od ostatných obchodných aktivít spoločností poskytujúcich integrované služby v oblasti elektrickej energie ustanovenej Smernicou č. 2003/54/ES. Spoločnosť Západoslovenská energetika, a.s. vyčlenila časť podniku, ktorý vykonával kľúčové distribučné činnosti a vložila ich do žalobcu. Žalobca počnúc 1. júla 2007 začal vykonávať ako svoju hlavnú činnosť distribúciu elektriny. Podľa § 25 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane hospodárskej súťaže účastníkom konania v prípade zneužívania dominantného postavenia podľa § 8 ods. 2 písm. a) je podnikateľ, ktorého činnosť alebo konanie je možným zneužívaním dominantného postavenia. Z uvedeného vyplýva, že jediným účastníkom konania v správnom konaní č. 0012/ OZDP/2011 je podnikateľ - žalobca.
K námietke žalobcu ohľadom vymedzenia relevantného trhu, súd uvádza, že v zmysle § 3 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže je relevantný trh priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné. Úrad v tomto správnom konaní posudzuje poplatok za vykonanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera, ktorého podstatou je zistenie veľkosti spotreby elektriny za určité obdobie. Vykonávanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera je možné priradiť k povinnostiam PDS súvisiacich s meraním elektriny.
Meranie elektriny tvorí odlišný okruh činností od distribúcie elektriny a vytvára samostatný tovarový relevantný trh. Relevantný trh merania elektriny zahŕňa podľa úradu najširší možný okruh povinnosti a činností vykonávaných PDS, ktoré sa dajú priradiť k vykonávaniu odpočtov. Relevantný trh merania elektriny by bolo možné rozčleniť minimálne na 2 čiastkové trhy - trh prevádzkovania meradiel a trh zaznamenávania a zisťovania spotreby. Podstatou služieb poskytovaných na trhu zaznamenávania a zisťovania spotreby je vykonávanie odpočtov, prípadne zisťovanie spotreby iným spôsobom pre potreby fakturácie za odobratú elektrinu.
Pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v prílohe číslo 4 časť B s názvom „Typy meraní odberu elektriny z odberných miest" ods. 1 rozoznávajú typy meraní odberu elektriny z odberných miest: a) odberné miesto sa priebehovým meraním a s diaľkovým odpočtom údajov (ďalej len meranie typu A) b) odberné miesto s priebehovým meraním bez diaľkového odpočtu údajov (ďalej len meranie typu B) c) odberné miesto, pri ktorom sa používa iný spôsob odpočtu údajov bez priebehového merania (ďalej len meranie typu C). Podľa úradu od distribúcie elektriny je na základe odlišného charakteru a vecnej stránky možné oddeliť meranie elektriny. Žalobca figuruje ako zodpovedná spoločnosť za distribúciu elektriny, ako aj zameranie
elektriny, pričom tento samotný fakt nehovorí o neoddeliteľnosti uvedených činností. Tovarový relevantný trh nie je širší ako trh merania elektriny.
Priestorový relevantný trh je v zmysle ust. § 3 ods. 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže vymedzený územím, na ktorom sú súťažné podmienky také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené od ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami. Podľa § 2 písm. a) bod 6 zákona o energetike, je vymedzeným územím územie SR. Územie, na ktorom zabezpečujú distribúciu elektriny jednotliví PDS je označované ako časť vymedzeného územia. Preto sa na distribúciu elektriny vyžaduje Povolenie od URSO viažuce sa k určitej časti vymedzeného územia, na ktorej má PDS oprávnenie prevádzkovať distribučnú sústavu. Na vymedzenom území SR existujú traja regionálni PDS a 164 miestnych PDS. Hlavné rozdelenie vymedzeného územia SR spočíva v rozdelení medzi troch regionálnych PDS. Regionálna distribučná sústava je nadriadená miestnym distribučným sústavám.
Regionálni PDS nezabezpečujú distribúciu do odberných miest pripojených do miestnych distribučných sústav, i keď miestne distribučné sústavy geograficky spadajú na územie príslušného regionálneho PDS. Nejde o sústavy rovnakého významu a tieto sústavy sa vzájomne neprekrývajú. To znamená, že ak je odberné miesto pripojené na miestnu distribučnú sústavu, tak distribútorom elektriny do tohto odberného miesta je prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy a nie regionálny PDS. Žalobca teda zabezpečuje meranie elektriny iba pre odberné miesta pripojené do distribučnej sústavy, ktorú prevádzkuje. Meranie elektriny nadväzuje na územnú príslušnosť odberného miesta k danej distribučnej sústave. Priestorový relevantný trh je ohraničený územím, na ktorom pôsobí žalobca ako PDS. Priestorovým relevantným trhom je teda územie, na ktorom pôsobí žalobca ako PDS, pričom sa javí, že z tohto územia by sa mali vyňať distribučné územia prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav. Pokiaľ ide o definíciu relevantného trhu, nie je potrebné uviesť vyňatie miestnych distribučných sústav z územia žalobcu. Táto skutočnosť je fakticky pokrytá významom označenia "časť vymedzeného územia" prevádzkovateľa distribučnej sústavy - žalobcu. Uvedené označenie vylučuje, aby na tomto území pôsobil, resp. zabezpečoval distribúciu elektriny iný PDS.
Postavenie žalobcu je predurčené tým, že distribúcia elektriny má charakter prirodzeného monopolu. Vlastníctvo sietí (elektrických vedení) je historicky dané na určitom území vždy jednej spoločnosti, budovanie paralelných sietí rovnako významu je ekonomicky nevýhodné. Z tohto dôvodu je žalobca jediným subjektom, ktorý môže na príslušnej časti vymedzeného územia zabezpečovať meranie elektriny. Dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle (§ 8 ods. 1). Dominantné postavenie samo osebe nie je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a nie je zakázané, zakázané je jeho zneužívanie. Európsky súdny dvor definoval dominantné postavenia ako pozíciu ekonomickej sily používanej podnikateľom, ktorá mu umožňuje brániť efektívnej súťaži, a to tak, že mu dáva potenciál správať sa do značnej miery nezávisle od konkurentov, odberateľov a v konečnom dôsledku aj od spotrebiteľov. Žalobca má teda dominantné postavenie na relevantnom trhu merania elektriny na „časti vymedzeného územia" prevádzkovateľa distribučnej sústavy - ZSE Distribúcia, a.s.
Podstata praktiky sa týka vykonávania odpočtov, ktoré sú súčasťou povinností PDS súvisiacich s meraním elektriny. V rámci správneho konania úrad posudzuje cenu za vykonanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera, ktorý je súčasťou činností súvisiacich s meraním elektriny. Cena nadštandardného odpočtu registrov elektromera účtovaného žalobcom v porovnaní s cenou ďalších dvoch regionálnych PDS sa javila ako veľmi vysoká a zároveň úrad mal indície od nových dodávateľov elektriny, že poplatok spôsobuje problémy na trhu dodávky elektriny do domácností. Žalobca účtoval poplatok novým dodávateľom elektriny v rámci procesu zmeny dodávateľa pri odberných miestach odberateľov elektriny v domácnostiach a podnikateľskom segmente - maloodber. Úrad analyzoval, či cenu za vykonanie nadštandardného odpočtu je možné považovať za neprimeranú v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 písm. a) ZOHS. Účelom odpočtu bez rozdielu toho, či ide o nadštandardný alebo štandardný odpočet, je zistenie spotreby na odbernom mieste. Nadštandardné odpočty sú vykonávané ad-hoc na základe individuálnej požiadavky alebo pri zmene dodávateľa a sú individuálne fakturované subjektu, ktorý si odpočet objednal. Poplatok za vykonanie nadštandardného odpočtu je súčasťou cenníka, v ktorom položka „vykonanie nadštandardného odpočtu" pozostáva z dvoch samostatných položiek - odpočet registrov elektromera a odpočet profilu zaťaženia. V správnom konaní bola posudzovaná len položka odpočet registrov elektromera, ktorá súvisí s odpočtom pri odberných
miestach bez prietokového merania (meranie bez záznamu profilu záťaže), zatiaľ čo „odpočet profilu zaťaženia" je vykonávaný pri odberných miestach s priebehom vymeraním.
- porovnanie výšky ceny za nadštandardný odpočet účtovanej žalobcom z časového hľadiska
Žalobca je zodpovedný za meranie elektriny na príslušnej časti vymedzeného územia. Pri procese zmeny dodávateľa je nevyhnutné určenie spotreby na odbernom mieste, čo je potrebné pre ukončenie vzťahu s pôvodným dodávateľom elektriny a zároveň východiskom pre vzťah s novým dodávateľom. Určenie spotreby na odbernom mieste bez priebehového merania podľa Pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou účinných do 31. mája 2010 bolo možné odpočtom registrov elektromera prostredníctvom distribučnej spoločnosti alebo nahlásením, ak odberateľ elektriny alebo nový dodávateľ elektriny odpočíta hodnoty elektromera, ktoré po ich nahlásení potvrdí pôvodný dodávateľ elektriny. Pre určenie spotreby pri zmene dodávateľa bola využívaná výlučne možnosť vykonávania odpočtu na odbernom mieste prostredníctvom žalobcu. V procese zmeny dodávateľa vystupoval nový dodávateľ ako splnomocnenec, ktorý v mene odberného miesta vypovedal zmluvu s pôvodným dodávateľom a zároveň komunikoval v mene odberného miesta aj s PDS. Z tohto dôvodu bol nový dodávateľ subjektom, ktorý od PDS požadoval nadštandardný odpočet a zároveň musel uhrádzať poplatok za jeho vykonanie. Nadštandardné odpočty vykonávané od 1. júla 2007 do 31. marca 2008 neboli spoplatňované, nakoľko neboli súčasťou žiadneho cenníka a legislatíva umožňujúca účtovanie poplatku bola účinná od 1. januára 2008. Žalobca účtoval od 1.4.2008 do 31.3.2010 poplatok za nadštandardný odpočet vo výške 27,559, resp. 27,31 eur bez DPH. Poplatok v tejto výške začal žalobca uplatňovať (fakturovať) v čase vstupu alternatívnych dodávateľov elektriny do domácností, ktorí sú konkurentmi spoločnosti ZSE-E, a.s.. V tomto období bolo spoplatnených 8866 odpočtov súvisiacich so zmenou dodávateľa elektriny. Všetky tieto odpočty boli uhrádzané novými dodávateľmi elektriny. K 1.6.2010 boli Pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou novelizované a od tohto dátumu musí byť určovanie spotreby pri zmene dodávateľa vykonávané bezplatne. Aj, keď žalobca pristupuje k určovaniu spotreby pri zmene dodávateľa prepočtom, nadštandardný odpočet ostal naďalej súčasťou cenníkov účinných od 1.4.2010 do 1.7.2010. Podľa tvrdenia žalobcu od 1. apríla 2010 však nenastali žiadne spoplatnené situácie podľa tejto položky cenníka. Cena za nadštandardný odpočet bola v cenníku účinnom od 1.7. 2010 znížená z 27,31 eur bez DPH na 10,47 eur bez DPH. Túto cenu je teda možné následne použiť pri porovnávaní.
- porovnanie výšky ceny za nadštandardný odpočet v čase
Úrad použil pri preukazovaní praktiky PDS porovnávaciu metódu. Preukázanie praktiky je založené na porovnaní výšky poplatku za nadštandardný odpočet v čase a zároveň na porovnaní poplatku s poplatkami za obdobné služby vykonávané ostatnými dvoma regionálnymi PDS pôsobiacimi na častiach vymedzeného územia SR. Porovnaním výšky cien za nadštandardný odpočet v období od 1.4.2008 do 31.3.2010 je zrejmé, že žalobca účtoval za službu nadštandardného odpočtu cenu o 160,8 % vyššiu, ako bola táto cena upravená v cenníku účinnom od 1. júla 2010. Úrad teda porovnával cenu 27,31 eur bez DPH (účtovanú od 1.4.2008 do 31.3.2010) s cenou 10,47 eur bez DPH (účinnou od 1. júla 2010). Cena 10,47 eur bez DPH bola výsledkom prechodu na efektívnejší spôsob zabezpečovania odpočtov. Keďže kvôli zmenám v legislatíve by žalobca znášal náklady na odpočty, musel zefektívniť zabezpečovanie odpočtov. Cenu 10,47 eur bez DPH je teda možné považovať za cenu, ktorá v daných podmienkach najviac zodpovedá nákladom efektívne vynaloženým na zabezpečenie služby nadštandardného odpočtu a teda aj najbližšie zodpovedá konkurenčnej cene.
- porovnanie ceny účtovanej za nadštandardný odpočet žalobcom s cenami ostatných PDS
Ide o komparáciu cien účtovaných za porovnateľné služby spoločnosťami SSE-D, a.s. a VSDS, a.s., ktoré pôsobia na príslušných častiach vymedzeného územia ako PDS a sú rovnako ako žalobca prirodzenými monopolmi. Regionálni PDS obsluhujú rozlohou porovnateľné územia a porovnateľné množstvá odberných miest. Porovnanie ceny žalobcu v posudzovanom období s cenami SSE-D a VSDS je konzistentné.
žalobca SSE VSDS od 1. 4. 2008 do 31. 12. 2008 27,559 10,69 13,25 od 1. 1. 2009 do 30. 4. 2009 27,559 10,69 13,45
od 1. 5.2009 do 31. 12. 2009 27,559 10,69 13,35 od 1. 1. 2010 do 31. 3. 2010 27,31 11 13,45 od 1. 4. 2010 do 30. 6. 2010 27,31 11 13,45 od 1. 7. 2010 do 31. 12. 2010 10,47 11 13,45 od 1. 1. 2011 do 28. 2.2011 10,47 11 13,37 od 1. 3. 2011 po súčasnosť 9,34 11 13,33
Porovnávané sú ceny za obdobné plnenie vykonávané na príslušných častiach vymedzeného územia spoločnosťami v dominantnom postavení, s rovnakou zodpovednosťou za meranie elektriny, resp. za vykonávanie odpočtov a ktoré rovnako ako žalobca outsourcovali vykonávanie odpočtov. V porovnaní s cenami spoločností SSE-D a VSDS bola cena účtovaná žalobcom vyššia o 148,3 % resp. o 103 %. Spoločnosť VSDS zmenou svojho prevádzkového poriadku pristúpila od 28. 8. 2009 k určovaniu spotreby ku dňu zmeny dodávateľa odhadom (systémovým prepočtom) a od uvedeného dátumu nespoplatňovala odpočet pri zmene dodávateľa. Žalobca je v rámci príslušnej časti vymedzeného územia prirodzeným monopolom a na základe zodpovednosti za vykonávanie odpočtov je nevyhnutným obchodným partnerom v procese zmeny dodávateľa pre nových dodávateľov. Určenie spotreby k dátumu zmeny dodávateľa je nutnou súčasťou procesu zmeny dodávateľa. Noví dodávatelia museli v rámci získavania svojich zákazníkov - odberateľov pristúpiť na podmienky žalobcu. Vyššie uvedené konanie žalobcu naplnilo pojmové znaky priameho vynucovania neprimeraných cien podľa ustanovenia § 8 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže.
Zmena legislatívy spôsobila, že náklady na vykonanie nadštandardného odpočtu sa preniesli z nových/ alternatívnych dodávateľov elektriny na PDS (teda aj na žalobcu). Žalobca teda pristúpil k racionalizácii a minimalizácii nákladov na vykonávanie odpočtov, keďže podľa novelizácie Pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou bolo zrejmé, že náklady na vykonávanie odpočtov pri zmene dodávateľa nebudú žalobcovi kompenzované.
Úrad na základe vykonaných porovnaní dospel k záveru, že cena za nadštandardný odpočet vo výške 27,31 eur bez DPH účtovaná žalobcom v období od 1.4.2008 do 31.3.2010 je neprimerane vysoká v zmysle ustanovenia § 8 ods. 2 písm. a) zákona. Jeho výška bola o 160,8 % vyššia v porovnaní s poplatkom, ktorý bol účinný od 1.7.2010 a ktorý v daných podmienkach najviac zodpovedá efektívnym nákladom na zabezpečovanie nadštandardného odpočtu. Takisto poplatok bol o 148,3 % resp. o 103 % vyšší, oproti poplatkom, ktoré za porovnateľné služby účtovali ostatní PDS - spoločnosť SSE-D a VSDS.
Uvedený poplatok začal žalobca účtovať od 1.4 2008, teda v čase, kedy do segmentu dodávok elektriny do domácností začali vstupovať noví dodávatelia elektriny - konkurenti ZSE-E. Výška poplatku bola 27,31 eur bez DPH a žalobca mohol spoplatňovať odpočty pri zmene dodávateľa vykonané do 1.6.2010, kedy URSO svojím zásahom zrušil možnosť vyberať poplatok za odpočet pri zmene dodávateľa. Určenie spotreby elektriny pri zmene dodávateľa sa musí od tohto dátumu vykonávať bezodplatne. Do zmeny legislatívy boli odpočty vykonávané neefektívne za cenu 27,31 eur bez DPH. Po zmene legislatívy v čase, keď už nemohli byť odpočty fakturované novým dodávateľom, je pre odpočty platný a účinný cenník od 1.7.2010 so zníženou cenou 10,49 eur bez DPH. Žalobca teda bol schopný prejsť na efektívnejší spôsob zabezpečovania odpočtov. Cena 10,40 eur bez DPH sa dá preto považovať za cenu, ktorá v daných podmienkach najviac zodpovedá nákladom efektívne vynaloženým na zabezpečenie služby nadštandardného odpočtu a teda aj najbližšie zodpovedá konkurenčnej cene. Účtovaním neprimerane vysokého poplatku platili noví dodávatelia za nadštandardný odpočet nepomerne viac, ako by platili, ak by im bola účtovaná cena vo výške 10,47 eur bez DPH, ktorá v daných podmienkach najviac zodpovedá efektívne vynaloženým nákladom. Tento rozdiel je možné vyčísliť na základe súčinu 8866 spoplatnených situácii a rozdielu medzi neprimerane vysokou cenou za nadštandardný odpočet a cenou 10,47 eur bez DPH, ide teda o výpočet 8866 x (27,31 eur - 10,47 eur) = 149 303,- eur.
Žalobca mohol neefektívne zabezpečovať nadštandardné odpočty a účtovať takto výrazne neprimeranú cenu, pretože si musel byť vedomý, že pri určení spotreby pri zmene dodávateľa elektriny neexistuje pre nových dodávateľov žiadna iná alternatíva - uvedenú službu im nikto iný okrem žalobcu nie je oprávnený poskytnúť. Noví dodávatelia, ak chceli získať zákazníka v segmente domácností, boli nútení uvedený poplatok žalobcovi zaplatiť. V dôsledku neprimerane vysokej ceny za nadštandardný odpočet noví dodávatelia elektriny platili za poskytovanú službu nepomerne viac, ako by platili vtedy, ak by protisúťažná praktika nebola realizovaná. Ďalším dôsledkom praktiky bolo, že neprimeraná výška
poplatku za nadštandardný odpočet registrov elektromera pôsobila pre nových dodávateľov ako bariéra vstupu na trh dodávok elektriny do domácností, na ktorom je najsilnejším hráčom žalobca. Väčšina alternatívnych dodávateľov elektriny vnímala poplatok za nadštandardný odpočet ako bariéru rozvoja konkurenčného prostredia v segmente dodávky elektriny do domácností z dôvodu, že výška poplatku, ktorú museli uhradiť za každú jednu získanú domácnosť, bola vo výške niekoľkoročnej ziskovej marže, ktorú potenciálne mohli pri dodávke elektriny do domácností získať. Negatívne dopady neprimerane vysokého poplatku za nadštandardný odpočet potvrdil aj URSO, ktorý sa v súvislosti so zrušením spoplatnenia odpočtov vyjadril, že „novela nariadenia č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení nariadenia vlády č. 211/2010 Z.z. ustanovila bezodplatný odpočet z toho dôvodu, že bol významnou prekážkou pri realizácii procesu zmeny dodávateľa elektriny a niektorí dodávatelia prevádzkovatelia distribučných sústav, najmä žalobca, vyžadovali za vykonanie odpočtu neodôvodnene vysoké poplatky od nových dodávateľov elektriny.
Pri ukladaní pokuty úrad postupoval podľa § 38 ods. 10 ZOHS, podľa ktorého úrad pri ukladaní pokuty posúdil závažnosť a dĺžku porušovania ustanovení ZOHS, zobral do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a na veľkosť relevantného trhu, opakované porušovanie žalobcom, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi a relevantný obrat dosiahnutý žalobcom z predaja tovarov a služieb, ktorých sa narušenie alebo obmedzenie súťaže priamo alebo nepriamo dotýka, a to na vymedzenom priestorovom relevantnom trhu. Pri výpočte relevantného obratu úrad zvyčajne vychádzal z údajov o predajoch realizovaných žalobcom za posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa žalobca zúčastnil protisúťažného konania, ktorým bol rok 2010. Úrad vychádzal pri výpočte relevantného obratu (126 172,2 eur, ktorý je možné priradiť k protisúťažnému konaniu) z priemerného ročného počtu nadštandardných odpočtov. Pri posudzovaní závažnosti praktiky úrad zohľadnil skutočnosti, že :
- praktika spočívala v účtovaní neprimerane vysokých cien, - praktika bola implementovaná a jej dopad na trh spočíval v tom, že v dôsledku neprimerane vysokej výšky poplatku za nadštandardný odpočet registrov elektromera platili noví dodávatelia elektriny za poskytovanú službu nepomerne viac, ako by platili vtedy, ak by protisúťažná praktika nebola realizovaná, - praktika mala dopad na časti vymedzeného územia prevádzkovateľa distribučnej sústavy - žalobcu. Na tomto trhu má žalobca dominantné postavenie.
Uvedené skutočnosti zvýšili závažnosť konania žalobcu, ktoré bolo považované za menej závažné porušenie zákona. Úrad po zohľadnení uvedených skutočností stanovil percento za závažnosť vo výške 1,5 %. Následne pokuta určená na základe závažnosti bola prenásobená počtom rokov trvania porušovania zákona od 1.4.2000 do 31.3.2010, teda doba trvania praktiky je 2 roky. Základná sumu pokuty bola určená spôsobom: 126 172,2 eur x 1,5 % x 2 = 3785,17 eur. Úrad preukázal, že v posudzovanom období bol účtovaný nepomerne vyšší poplatok za vykonanie odpočtu pri zmene dodávateľa. Rozdiel bol zapríčinený neefektivitou pri zabezpečovaní odpočtov a bol vypočítaný vo výške 149 303 eur. Je to suma, o ktorú boli ukrátení noví dodávatelia elektriny a ktorú je možné považovať za obdobu majetkového prospechu. Z tejto neefektivity profitovala skupina ZSE, nakoľko spoločnostiam v skupine ZSE boli uhrádzané neefektívne vynakladané náklady. Pokuta 3785,17 eur určená úradom nepresahuje sumu 149 303 euro, o ktorú noví dodávatelia platili nepomerne viac, ako by platili, ak by im bola účtovaná cena vo výške 10,47 euro bez DPH. Tieto 2 sumy sú vo výraznej disproporcii, ktorá naznačuje, že vypočítaná pokuta nemá svojou výškou schopnosť potrestať žalobcu za protisúťažné správanie, nakoľko je nepomerne nižšia. Vzhľadom na uvedené úrad zvýšil základnú sumu pokuty na 150 000,- eur. Pokuta nepresahuje zákonom stanovenú 10 percentnú hranicu z obratu.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2012/DZ/R/2/030 zo dňa 29.06.2012 podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. tak, že rozklad žalobcu bol zamietnutý a rozhodnutie Protimonopolného úradu SR, odbor zneužívania dominantného postavenia č. 2011/DZ/2/1/057 zo dňa 28.12.2011 bolo potvrdené. Dôvody rozhodnutia boli takmer totožné s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia a dôvodmi uvedenými vo vyjadrení žalovaného k žalobe.
IV.
Podľa § 1 ZOHS, účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže (ďalej len "súťaž") pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZOHS, tento zákon sa vzťahuje na podnikateľov.
Podľa § 2 ods. 2 ZOHS, tento zákon sa vzťahuje na všetky činnosti a konania podnikateľov, ktoré obmedzujú alebo môžu obmedzovať súťaž, okrem prípadov obmedzovania súťaže zo strany podnikateľov, ktorí poskytujú služby vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu, ak uplatňovanie tohto zákona znemožňuje fakticky alebo právne plniť ich úlohy podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 1 ZOHS, obmedzovanie súťaže je každé obmedzenie voľnosti konania podnikateľa na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo možných súťažných aktivít, skutočné alebo možné zníženie rozsahu konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných podmienok.
Podľa § 3 ods. 2 ZOHS, podnikateľ na účely tohto zákona je podnikateľ podľa osobitného predpisu, ďalej fyzická osoba a právnická osoba, ich združenia a združenia týchto združení, ak ide o ich činnosti a konania, ktoré súvisia alebo môžu súvisieť so súťažou bez ohľadu na to, či tieto činnosti a konania sú alebo nie sú zamerané na dosahovanie zisku.
Podľa § 3 ods. 3 ZOHS, relevantný trh je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých výrobkov, výkonov, prác a služieb (ďalej len "tovar"), ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné.
Podľa § 3 ods. 4 ZOHS, tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu užívateľov.
Podľa § 3 ods. 6 ZOHS, priestorový relevantný trh je vymedzený územím, na ktorom sú súťažné podmienky také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené od ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami.
Podľa § 8 ods. 1 ZOHS, dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle.
Podľa § 8 ods. 2 písm. a) ZOHS, zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok.
Podľa § 38 ods. 1 ZOHS, úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 4 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10 % z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330,- eur, alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemožno vyčísliť, pokutu do 330 000,- eur.
Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporne za preukázané, že žalobca je podnikateľ vykonávajúci distribúciu elektriny prostredníctvom distribučnej sústavy pre užívateľov distribučnej sústavy na základe povolenia vydaného URSO viažuceho sa na geografické územie, ktorým je územie Bratislavského, Nitrianskeho, Trnavského a časti Trenčianskeho kraja. Na takto vymedzenom území je žalobca najvplyvnejším dodávateľom elektriny do domácností a je jediným subjektom, ktorý môže na príslušnej časti vymedzeného územia zabezpečovať meranie elektriny. Žalobca teda na relevantnom trhu nie je vystavený podstatnej súťaži a vzhľadom na svoju ekonomickú silu sa môže
správať nezávisle (§ 8 ods. 1), čo je aj historicky dané, pretože na určitom území bolo vlastníctvo sietí (elektrických vedení) dané vždy len jednej spoločnosti. Európsky súdny dvor definoval dominantné postavenia ako pozíciu ekonomickej sily používanej podnikateľom, ktorá mu umožňuje brániť efektívnej súťaži a to tak, že mu dáva potenciál správať sa do značnej miery nezávisle od konkurentov, odberateľov a v konečnom dôsledku aj od spotrebiteľov. Žalobca má teda dominantné postavenie na relevantnom trhu merania elektriny na „časti vymedzeného územia" prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Distribúcia elektriny má charakter prirodzeného monopolu a platia sa za ňu poplatky, ktorých výška je určená regulátorom. S distribúciou elektriny sú však spojené aj služby distribúcie, ktoré vo všeobecnosti nepodliehajú cenovej regulácii.
Žalobca v preskúmavanom období od 1. apríla 2008 do 30. júna 2010 účtoval poplatok za vykonanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera súvisiaceho so zmenou dodávateľa elektriny podľa vlastného Cenníka služieb distribúcie elektriny vo výške 27,31 eur bez DPH. Vykonávanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera je možné priradiť k povinnostiam PDS súvisiacich s meraním elektriny a vykonáva sa ad-hoc na základe individuálnej požiadavky alebo pri zmene dodávateľa a je fakturovaný subjektu, ktorý si odpočet objednal. Účelom odpočtu nadštandardného resp. štandardného odpočtu je zistenie veľkosti spotreby elektriny za určité obdobie na odbernom mieste. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že uvedený poplatok začal žalobca účtovať od 1.4.2008, teda v čase, kedy do segmentu dodávok elektriny do domácností začali vstupovať noví dodávatelia elektriny. Od 1.6.2010 URSO svojím zásahom zrušil možnosť vyberať poplatok za odpočet pri zmene dodávateľa, Pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou boli novelizované a od tohto dátumu musí byť určovanie spotreby pri zmene dodávateľa vykonávané bezplatne. Nadštandardný odpočet ostal naďalej súčasťou cenníka žalobcu účinného od 1.4.2010 do 1.7.2010. Od 1.7. 2010 bola cena za nadštandardný odpočet v cenníku znížená z 27,31 eur bez DPH na 10,47 eur bez DPH čo v daných podmienkach najviac zodpovedá nákladom efektívne vynaloženým na zabezpečenie služby nadštandardného odpočtu, a teda aj najbližšie zodpovedá konkurenčnej cene. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval správne, keď túto cenu použil pri porovnávaní, pretože od 1.7.2010 žalobca bol schopný prejsť na efektívnejší spôsob zabezpečovania odpočtov so zníženou cenou 10,49 eur bez DPH. Účtovaním neprimerane vysokého poplatku platili noví dodávatelia za nadštandardný odpočet nepomerne viac, ako by platili, ak by im bola účtovaná cena vo výške 10,47 eur bez DPH.
Podľa názoru súdu žalobca mohol neefektívne zabezpečovať nadštandardné odpočty a účtovať takto výrazne neprimeranú cenu, pretože si musel byť vedomý, že pri určení spotreby pri zmene dodávateľa elektriny neexistuje pre nových dodávateľov žiadna iná alternatíva - uvedenú službu im nikto iný okrem žalobcu nebol oprávnený poskytnúť. Noví dodávatelia, ak chceli získať zákazníka v segmente domácností, boli nútení uvedený poplatok žalobcovi zaplatiť. V dôsledku neprimerane vysokej ceny za nadštandardný odpočet noví dodávatelia elektriny platili za poskytovanú službu nepomerne viac, ako by platili vtedy, ak by protisúťažná praktika nebola realizovaná.
Ďalším dôsledkom praktiky bolo, že neprimeraná výška poplatku za nadštandardný odpočet registrov elektromera pôsobila pre nových dodávateľov ako bariéra vstupu na trh dodávok elektriny do domácností, čo je evidentné aj z oznámenia od spoločnosti Slovakia energy, s.r.o. (ďalej len SVK EN, s.r.o.) týkajúce sa najmä poplatku za vykonanie odpočtu pri zmene dodávateľa. Negatívne dopady neprimerane vysokého poplatku za nadštandardný odpočet potvrdil aj URSO, ktorý v súvislosti so zrušením spoplatnenia odpočtov vyjadril, že „novela nariadenia č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení nariadenia vlády č. 211/2010 Z.z. ustanovil bezodplatný odpočet z dôvodu, že bol významnou prekážkou pri realizácii procesu zmeny dodávateľa elektriny a niektorí dodávatelia prevádzkovatelia distribučných sústav, najmä žalobca, vyžadovali za vykonanie odpočtu neodôvodnene vysoké poplatky od nových dodávateľov elektriny.
Obmedzovanie súťaže je každé obmedzenie voľnosti konania podnikateľa na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo možných súťažných aktivít, skutočné alebo možné zníženie rozsahu konkurenčnej aktivity alebo skresľovanie konkurenčných podmienok (§ 3 ods. 1 ZOHS). Relevantným trhom je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých tovarov, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska užívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné (§ 3 ods. 3 ZOHS). Vykonávanie nadštandardného odpočtu registrov elektromera je možné priradiť k povinnostiam PDS súvisiacich s meraním elektriny a meranie elektriny tvorí odlišný okruh činností od distribúcie elektriny a vytvára samostatný tovarový relevantný trh. Relevantný trh merania elektriny zahŕňa najširší možný okruh
povinnosti a činností vykonávaných PDS, ktoré sa dajú priradiť k vykonávaniu odpočtov. Podskupinou relevantného trhu merania elektriny je trh prevádzkovania meradiel a trh zaznamenávania a zisťovania spotreby, pričom podstatou služieb poskytovaných na trhu zaznamenávania a zisťovania spotreby je vykonávanie odpočtov pre potreby fakturácie za odobratú elektrinu. Priestorový relevantný trh je v zmysle ust. § 3 ods. 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaže vymedzený územím, na ktorom sú súťažné podmienky také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené od ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami. Podľa § 2 písm. a) bod 6 zákona o energetike, je vymedzeným územím územie SR. Územie, na ktorom zabezpečujú distribúciu elektriny jednotliví PDS je označované ako časť vymedzeného územia. Preto sa na distribúciu elektriny vyžaduje Povolenie od URSO viažuce sa k určitej časti vymedzeného územia, na ktorej má PDS oprávnenie prevádzkovať distribučnú sústavu.
Regionálni PDS nezabezpečujú distribúciu do odberných miest pripojených do miestnych distribučných sústav, i keď miestne distribučné sústavy geograficky spadajú na územie príslušného regionálneho PDS. Nejde o sústavy rovnakého významu a tieto sústavy sa vzájomne neprekrývajú, čo znamená, že ak je odberné miesto pripojené na miestnu distribučnú sústavu, tak distribútorom elektriny do tohto odberného miesta je prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy a nie regionálny PDS. Žalobca teda zabezpečuje meranie elektriny iba pre odberné miesta pripojené do distribučnej sústavy, ktorú prevádzkuje. Priestorový relevantný trh je teda ohraničený územím, na ktorom pôsobí žalobca ako PDS. Pri vymedzení relevantného trhu nie je potrebné vyňať miestne distribučné sústavy z územia žalobcu, pretože táto skutočnosť je pokrytá označením ako „časť vymedzeného územia" prevádzkovateľa distribučnej sústavy - žalobcu, čo vylučuje, aby na tomto území zabezpečoval distribúciu elektriny iný PDS ako žalobca. Pojem „časť vymedzeného územia", vyplýva z ust. § 2 písm. a) bod 6 zákona o energetike, podľa ktorého je vymedzeným územím územie SR, v spojitosti s ust. § 2 písm. a) bod 7 zákona o energetike, podľa ktorého je časťou vymedzeného územia „časť územia Slovenskej republiky, v ktorom je prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný zabezpečiť prenos elektriny alebo distribúciu elektriny,... "v spojitosti s ust. v zákone číslo 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len zákon o energetike).
Podľa názoru súdu pre zistenie, či ide o neprimerané ceny úrad správne aplikoval metódy:
- porovnanie výšky ceny žalobcom za nadštandardný odpočet v čase a - komparáciu poplatku uplatňovaného žalobcom v posudzovanom období s identickými poplatkami uplatňovanými ostatnými regionálnymi PDS.
Pri použití metódy komparácie sa pri preukazovaní neprimeraných cien nezobrali do úvahy náklady dominanta, ktoré môžu aj podľa názoru súdu byť neefektívne, keďže žalobca od 1.7.2010 bol schopný prejsť na efektívnejší spôsob zabezpečovania odpočtov so zníženou cenou 10,49 eur bez DPH. Znížením poplatku je preukázané, že dominantný podnikateľ bol schopný výrazne zefektívniť náklady na danú službu a poskytovať ju za podstatne nižšiu cenu, čo je v kontexte posudzovania neprimeraných cien relevantné. Pre zistenie, či ide o neprimerané ceny úrad mohol vychádzať len z efektívne vynaložených nákladov konkurentov a z ceny nimi nastavenej, čo úrad aj urobil.
Pri porovnaní s poplatkami účtovanými inými regionálnymi PDS úrad porovnal cenu za odpočet vo výške 27,31 eur bez DPH s cenami ostatných regionálnych PDS a skonštatoval, že pri regionálnych PDS ide o prirodzené monopoly, ktoré obsluhujú rozlohou porovnateľné územia a taktiež porovnateľné množstvá odberných miest, z čoho vyplynulo, že cena žalobcu bola podstatne vyššia ako cena SSE -D, a.s. (o 148%) a VSDS, a.s. (o 103 %). Regionálni PDS vykonávajú službu distribúcie elektriny a súvisiace služby na časti vymedzeného územia podľa povolenia ÚRSO. Predmetná služba, poskytovaná jednotlivými regionálnymi PDS je rovnaká, ide o službu, ktorej vykonanie zahŕňa administráciu a pozostáva z výjazdu osoby k odbernému miestu, ktorá odpočet reálne na mieste vykoná a nevykazuje rozdielnu mieru užitočnosti pre spotrebiteľa. PDS je zodpovedný na príslušnej časti vymedzeného územia za meranie elektriny a poskytovanie nameraných údajov účastníkom trhu s elektrinou. Konkrétny spôsob je vždy závislý na rozhodnutí PDS. Je teda na rozhodnutí PDS, či tieto úkony bude vykonávať vo vlastnej réžii, alebo outsourcuje tieto úkony na iné spoločnosti. V prípade outsourcovania PDS rozhoduje o tom, či si zabezpečenie konkrétnej služby objedná u spoločnosti z vlastnej ekonomickej skupiny, prípadne u nezávislého subjektu.
Krajský súd konštatuje, že úrad sa riadne zaoberal dopadom protisúťažnej praktiky a preukázal, že konanie žalobcu malo negatívny dopad na hospodársku súťaž. Pre konštatovanie zneužitia dominantného postavenia už samotný potenciálny protisúťažný dopad je v rozpore so zákazom zneužívania dominantného postavenia na trhu, čo vyplýva aj z judikatúry dostupnej k čl. 102 ZFEÚ ako európskemu ekvivalentu slovenského zákazu zneužívania dominantného postavenia, uvedenému v § 8 zákona. Dopad na trh nie je kategóriou, ktorá by sa kryla so škodou spôsobenou spotrebiteľom. Ide o kategóriu spočívajúcou v dopadoch protisúťažnej praktiky na konkurentov, na súťažné prostredie, ceny, trhové podmienky a vývoj trhu, na bariéry vstupu na trh, spotrebiteľov a pod. je pravdou, že z dobre fungujúcej hospodárskej súťaže v konečnom dôsledku profituje spotrebiteľ. V zmysle rozhodnutia Európskej komisie vo veci Wanadoo Espanavs. Telefónica (Case COMP/38.784) zo dňa 04.07.2007 „Čl. 82 ZES nie je zameraný len na praktiky, ktoré môžu priamo poškodiť spotrebiteľov, ale tiež na tie, ktoré sú pre nich škodlivé prostredníctvom ich vplyvu na efektívnu súťažnú štruktúru. ... Čl. 82 nepožaduje, aby Európska komisia špeciálne skúmala, či konania dominantného podnikateľa poškodilo spotrebiteľov.“ Pri implementácii praktiky a jej dopadov išlo o účtovanie neprimerane vysokej ceny vo vzťahu k subjektom, ktorí museli predmetnú cenu uhradiť. Adresátmi neprimeraných cien boli zároveň konkurenti, resp. potenciálni konkurenti dominanta na trhu dodávky elektriny pre domácnosti. Z tohto dôvodu nastavený poplatok mohol pôsobiť ako bariéra vstupu pre alternatívnych dodávateľov elektriny do segmentu domácností.
Podľa názoru súdu úrad toto konanie správne vyhodnotil ako porušenie ustanovenia § 8 ods. 2 písm. a) ZOHS, podľa ktorého zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok.
Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či kompetencia žalovaného konať vo veci posúdenia účtovania poplatku za nadštandardný odpočet bola daná podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Žalobca sa domnieva, že vykonávanie nadmerného odpočtu nie je možné odčleniť od regulovaných činností, preto poskytovanie nadštandardného odpočtu elektromerov pri zmene dodávateľa je službou, ktorá podlieha regulácii osobitného sektorového regulátora - URSO.
Podľa názoru súdu kompetencia úradu je daná, keďže predmetný poplatok nepodliehal regulácii. Posúdenie kompetencie úradu a sektorového regulátora konať vychádza zo zákona o ochrane hospodárskej súťaže regulačných právnych predpisov, v ktorých je obsiahnutý cieľ a účel sledovaný úradom na jednej strane a sektorovými regulátormi na strane druhej. Úrad disponuje oproti sektorovým regulátorom odlišnými právomocami, realizovanými s odlišným účelom ak cieľom, čomu zodpovedá aj rozdiel vo kompetenciách týchto orgánov. Pôsobnosť úradu, vyplývajúca z ust. § 2 ZOHS je všeobecná. Úrad je teda oprávnený zasiahnuť v prípade podozrenia na možné zneužívanie dominantného postavenia v ktoromkoľvek sektore, ktoré podlieha regulácii. Rozhodujúcou skutočnosťou pre možnosť zásahu úradu je, či podnikateľ určoval svoje konanie na trhu autonómne, teda či skúmaný poplatok za nadštandardný odpočet registrov elektromera v danom období podliehal sektorovej regulácii zo strany URSO. Zákon o regulácii sieťových odvetví v ust. § 3 stanovuje, čo je predmetom regulácie, pričom činnosť súvisiaca so meraním spotreby elektriny a nastavením výšky poplatku za nadštandardný odpočet spotreby ako činnosť, ktorá by mala podliehať regulácii, z neho nevyplýva. Aj samotný URSO svoju kompetenciu v tomto prípade odmietol a uviedol, že kompetencia URSO regulovať daný poplatok nevyplýva z ust. § 3 a ani z ust. § 12 zákona o regulácii sieťových odvetví. Skutočnosť, že URSO podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o regulácii sieťových odvetví reguluje distribúciu elektriny neznamená, že akákoľvek činnosť, ktorú prevádzkovateľ distribučnej sústavy vykonáva, je regulovanou činnosťou. V zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona o regulácii je reguláciou schválenie alebo určenie konkrétnych opatrení regulácie smerujúcich k distribúcii. Poskytovaná služba nadmerného odpočtu registrov elektromera nie je regulovanou činnosťou, čo fakticky potvrdil aj URSO odmietnutím svojej kompetencie. Skutočnosť, že URSO je oprávnený prijať Pravidlá trhu neznamená, že URSO je akýmkoľvek spôsobom oprávnený zasahovať do výšky poplatku, respektíve stavovať spôsob jeho stanovenia a z ustanovení pravidiel trhu nevyplýva určenie, v akej výške má byť poplatok uplatňovaný. Z ustanovení Pravidiel trhu je zrejmé, že „náklady spojené s odpočtom znáša nový subjekt zúčtovania alebo nový dodávateľ elektriny“ a účelom tohto ustanovenia bolo upraviť procesne zmenu dodávateľa elektriny a stanoviť, kto má znášať predmetný poplatok.
Súd námietky žalobcu, ktorý sa snaží presunúť kompetenciu na URSO vyhodnotil ako neopodstatnené. Skutočnosť, že v roku 2010 boli zmenené Pravidlá trhu a predmetný poplatok bol vypustený na
kompetencii úradu nič nemení. URSO v posudzovanom období nevyužil žiadny regulačný nástroj na stanovenie výšky predmetného poplatku, t.j. jeho výšku je oprávnený posúdiť z pohľadu, či ide o neprimeranú cenu výlučne úrad.
Úlohou úradu je postihnúť podnikateľa za protiprávne konania a zároveň ho odradiť od porušovania súťažných predpisov v budúcnosti. Skutočnosť, že úrad nie je oprávnený nastaviť primeranú výšku poplatku neznamená, že nemôže voči neprimeraným cenám zasiahnuť. Je na dominantnom hráčovi, aby nastavil svoju cenovú politiku v prípade neregulovaných cien. Aj napriek skutočnosti, že k ukončeniu uplatňovania protisúťažnej praktiky došlo od 1.4.2010, kedy poplatok účtovaný nebol, rozhodnutie úradu bolo potrebné, pretože plní predovšetkým represívnu funkciu a funkciu všeobecnej prevencie. Keď úrad zistil, že existuje dôvodné podozrenie na porušenie zákona, mal povinnosť vo veci konať a rozhodnúť. Preto súd námietku žalobcu, že žalovaný nemal dostatok dôvodov pre intervenciu vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože v tomto prípade bol podaný podnet zo strany alternatívneho dodávateľa elektriny v roku 2009, na ktorý nadväzovalo prešetrenie zamerané na preukázanie možnej existencie tohto dôvodného podozrenia. Keďže podľa úradu bolo potvrdené toto dôvodné podozrenie, vo veci začal správne konanie.
Medzi účastníkmi bola sporná aj skutočnosť, či žalovaný skutkový stav zistil dostatočne a správne vo vzťahu k namietanej praktike priameho vynucovania neprimeraných cien podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže a vo vzťahu k nedostatočnému uplatneniu ekonomickej analýzy pri preukazovaní naplnenia skutkovej podstaty neprimeranej ceny a vo vzťahu k dopadu namietanej praktiky na trh dodávok elektriny.
Podľa názoru súdu žalovaný skutkový stav zistil dostatočne a riadne. Aplikované metódy porovnania výšky ceny žalobcom za nadštandardný odpočet v čase a komparáciu poplatku uplatňovaného žalobcom v posudzovanom období s identickými poplatkami uplatňovanými ostatnými regionálnymi PDS správne vyhodnotil. Pri porovnávaní služby rovnakého charakteru u všetkých regionálnych PDS boli zistené markantné rozdiely (103% a 148%). Žalobcom uvádzaná kvalita ním poskytovanej služby vykonania nadštandardného odpočtu nemá vplyv na to, akú cenu za poskytovanú službu vopred nastavil. U všetkých troch PDS sa rovnako vykonával odpočet mimo zúčtovacieho obdobia za účelom zistenia spotreby pri zmene dodávateľa. Predmetná služba, poskytovaná jednotlivými regionálnymi PDS je rovnaká, nevykazuje rozdielnu mieru užitočnosti pre spotrebiteľa.
S námietkou nesprávnej aplikácie porovnávania poplatkov v čase žalobcom sa súd nestotožnil. Úrad v priebehu konania vykonal analýzu poplatku účtovaného v období od 01.04.2008 do 31.03.2010 vo výške 27,31 eur bez DPH /odpočet a poplatku za nadštandardný odpočet, ktorý je súčasťou cenníka žalobcu od 01.07.2010 vo výške 10,47 eur/odpočet bez DPH. Úrad vzal do úvahy z dvoch poplatkov uplatňovaných v skúmanom období z pohľadu žalobcu výhodnejší, nižší poplatok. Z porovnania cien vyplynul rozdiel medzi účtovanými cenami vo výške 160,8 %, čo žalobca nevedel dôveryhodne vysvetliť. Z hľadiska podstaty poskytovanej služby, jej obsahu a kvality daná služba na účely porovnania je konzistentná. Bolo výhradne na žalobcovi, aký spôsob vykonania nadštandardného odpočtu zvolí a aké budú náklady s tým spojené. Znížením poplatku je preukázané, že dominantný podnikateľ bol schopný výrazne zefektívniť náklady na danú službu a poskytovať ju za podstatne nižšiu cenu, čo je v kontexte posudzovania neprimeraných cien relevantné.
Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stavu s ohľadom na preukázanie dopadu na trh. Úrad sa riadne zaoberal dopadom protisúťažnej praktiky a preukázal, že konanie žalobcu malo negatívny dopad na hospodársku súťaž, čo mohlo pôsobiť ako bariéra vstupu pre alternatívnych dodávateľov elektriny do segmentu domácností.
Súd sa nestotožnil ani s námietkami žalobcu, že žalovaný v konaní porušil princíp legality, princíp právnej istoty, zásadu ochrany legitímnych očakávaní a zásadu in dubio pro reo. Podľa názoru súdu napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené a úrad v nich reagoval na všetky námietky žalobcu. Žalobca svoje tvrdenia opiera o námietky týkajúce sa nedostatku kompetencie úradu. Úrad nie je sektorovým regulátorom, ktorý by bol oprávnený regulovať/resp. nastavovať výšku cien. Naopak, v kompetencii úradu je ex post postihnúť protisúťažné konania podnikateľov, ktorých sa dopustili v minulosti, alebo ktoré stále pretrvávajú.
Námietke žalobcu, že v konaní bola tiež prekročená zásada správnej úvahy vo vzťahu k okolnostiam zohľadňovaným pri ukladaní sankcie a aj z dôvodu nesprávneho stanovenia výšky sankcie, súd neprisvedčil. Podľa názoru súdu protisúťažné konanie žalobcu bolo dostatočne a riadne preukázané a za takéto konanie mu bola uložená adekvátna sankcia.
Úrad zhodnotil všetky okolnosti, ktoré súviseli s posudzovaným konaním. V danom prípade z hľadiska posúdenia závažnosti bola zhodnotená povaha posudzovanej praktiky spolu s dopadom na trh a veľkosťou trhu, ktorý bol praktikou ovplyvnený, Úrad túto praktiku vyhodnotil ako menej závažnú, zohľadnená bola aj suma neodôvodnene účtovaného poplatku, čo musí byť v pokute zhodnotené a pokuta bola určená tak, aby presiahla takto vyčíslenú sumu, t.j. sumu, o ktorú noví dodávatelia platili viac, ako by platili v prípade, ak by sa aplikoval poplatok vo výške 10,47 eur, pričom táto suma bola vyčíslená na 149 303 eur. Keďže pokuta vypočítaná na úrovni základnej sumy nezohľadnila všetky okolnosti a nepredstavovala by dostatočný postih z hľadiska zabezpečenia primeranosti pokuty vo vzťahu k porušeniu a osobe porušovateľa, úrad vzal do úvahy osobitnú okolnosť spočívajúcu vo vyčíslení sumy neodôvodnene účtovaného poplatku a základnú sumu pokuty zvýšil na 150 000 eur. Pokuta nepresahuje zákonom stanovenú 10 percentnú hranicu z obratu. Uložená pokuta bola teda riadne odôvodnená, neodchyľuje sa od zákona o ochrane hospodárskej súťaže a Metodického pokynu.
Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
Krajský súd v Bratislave konštatuje, že vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov riadne zistili skutkový stav veci. Žalovaný správny orgán sa riadne vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými žalobcom v odvolaní, správne vyhodnotil skutkový a právny stav a vec správne právne posúdil. Rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi, súd náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.