Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/207/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201618 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201618.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, Tulčík č. 26, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 5911/2012-1.10 (25/2012-rozkl.) zo dňa 27.6.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou, doručenou súdu dňa 06.09.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia č. 5911/2012-1.10 (25/2012- rozkl.) zo dňa 28.3.2012, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru výkonu štátnej správy č. 2295/2012-2.2 zo dňa 28.3.2012. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žiadateľovi Lesy Slovenskej republiky, š. p., Odštepnému závodu Liptovský Hrádok (ďalej len ,,žiadateľ“) vydaný súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. a/ v znení § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon alebo zákon o ochrane prírody) a § 6 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny na výstavbu lesnej cesty F. 2, ktorá vedie cez T. č. 87 a 10, 87b (KN-C XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX) na LC Javorinka v Národnom parku Nízke Tatry (ďalej len ,,NP Nízke Tatry“) a cesty Dlhý grúň, ktorá vedie cez JPRL č. XXX, XXX, XXXa, XXXb, XXXbXX ( KN-C XXXXX, XXXXX, XXXXX) na LC Javorinka v NP Nízke Tatry a na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou týchto lesných ciest. Žalobca v žalobe navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.), ďalej z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.) a z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.). Žalobca v žalobe uvádza, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že toto obsahuje opis priebehu konania a opis podkladov rozhodnutia. Okrem iného je v ňom správne uvedené, že žalobca vo svojom vyjadrení k podkladom rozhodnutia uviedol ako dôvody, pre ktoré navrhol neudeliť žiadateľom žiadané súhlasy - narušenie kompaktnosti lesných porastov a zvýšenie fragmentácie biotopov európskeho významu a biotopov národného významu, narušenie kompaktnosti biotopov chránených druhov, ich vyrušovanie pri výstavbe a samotnej prevádzke lesnej cesty, neprimerané sprístupnenie lesov nielen pre lesohospodárov, ale i pre pytliakov, zlodejov, vykrádačov hniezd, motorkárov a pod., ohrozenie výstavbou a užívaním ciest drobných bezstavcov, ktorých priestorové šírenie je výrazne limitované, napomáhanie šíreniu inváznych druhov rastlín, zvýšenie odtokových koeficientov oblastí, zmena režimu pôdnej vody. Z odôvodnenia rozhodnutia však nijako nevyplýva, ako sa tento vyrovnal s námietkami žalobcu a jeho vyjadrením k podkladom rozhodnutia. O tom, prečo udelil súhlas sa správny orgán nezmieňuje, uvádza len, že vychádzal zo stanovísk správy NAPANTu a KÚŽP Žilina. Žalovaný nepodal vysvetlenie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu a ako sa vyrovnal s konkrétnymi vyjadreniami žalobcu k podkladom rozhodnutia. Úlohou správnych orgánov je posúdiť žiadosť žiadateľa a svoj názor, prečo možno z hľadiska záujmov ochrany prírody vydať súhlas na žiadateľom žiadanú činnosť zrozumiteľne uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Vzhľadom na to, že správne orgány oboch stupňov svoje rozhodnutia zákonným spôsobom nezdôvodnili žalobca trvá na tom, že pre vydanie súhlasu nebol dostatočne zistený skutkový stav. Žalobca uviedol konkrétne námietky voči vydaniu súhlasov a zároveň navrhoval doplniť dokazovanie obstaraním podkladov so zreteľom na ustanovenie § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku, v predmetnej veci však ani jeden z orgánov vo veci konajúcich takýmto spôsobom nepostupoval. Žalobca, ktorý bol účastníkom správneho konania, poukázal aj na to, že v správnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, došlo v dôsledku absencie náležitostí rozhodnutia podľa ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku k narušeniu zásady dvojinštančnosti správneho konania a tým aj k odňatiu možnosti žalobcu, aby voči úvahám a skutkovým a právnym záverom správneho orgánu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení uviedol v riadnom opravnom prostriedku svoje námietky a argumenty. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 16.10.2012, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože obsahuje odôvodnenie plynúce z odborných stanovísk KÚŽP Žilina zo dňa 6.12.2011 a ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry zo dňa 21.11.2011 a 9.2.2012, týkajúce sa udelenia a neudelenia súhlasu na výstavbu lesných ciest a zváženie na územiach špecifikovaných v prvom bode 1. tohto vyjadrenia a nepovolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 ZOPK na územiach špecifikovaných v treťom stupni ochrany v súlade s ZOPK. ZŠOP, Správa NP Nízke Tatry zaslala žalovanému stanovisko listom č. NAPANT/172/2012 zo dňa 9.2.2012, v ktorom odporučila udeliť súhlas na výstavbu lesných ciest Štrofeková 2 a Dlhý grúň a na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavou týchto lesných ciest. Zo stanoviska tiež vyplýva, že výstavba lesných ciest nebude mať významný vplyv na územie sústavy chránených území a povolenie výstavby lesných ciest, u ktorých sa nepredpokladá negatívny vplyv, nebude predstavovať riziko pre biotopy napĺňajúce skutkovú podstatu čl. 6 ods. 3 a 4 Smernice 92/43/EHS. V rozhodnutí sú presne uvedené dôvody, pre ktoré správny orgán udelil súhlas na výstavbu lesných ciest ako aj dôvody, pre ktoré nebolo časti žiadateľovej žiadosti vyhovené, t. j. nebol vydaný súhlas na výstavbu lesných ciest Štrofeková 1, Vápenná, Baba a Kolesová. Žalovaný uvádza, že výstavba lesných ciest nepredstavuje významný negatívny vplyv na ciele ochrany národného parku, ako to vyplýva s odborných stanovísk KÚŽP zo dňa 7.12.2011 a zo dňa 6.12.2011, ktoré vydala v zmysle § 28 ods. 4 druhej vety ZOPK. Správny orgán postupoval v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný zohľadnil tak stanoviská ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry, KÚŽP Žilina ako aj vyjadrenia FSC Slovensko zo dňa 30.1.2012 a SOS/Birdlife Slovensko zo dňa 27.1.2012, keď v odôvodnení rozhodnutia konštatovalo, že v územiach podliehajúcich osobitnej ochrane podľa zákona by mali mať pred záujmami lesného hospodárstva prednosť postupy zabezpečujúce ochranu lesných ekosystémov, rešpektujúce požiadavky ochrany prírody a krajiny. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného zistenia skutkového stavu na posúdenie veci, žalovaný považuje túto za neopodstatnenú, pretože žalobca žiadnym spôsobom v žalobe neodôvodňuje, prečo považuje z tohto dôvodu rozhodnutie za nezákonné. Žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní predovšetkým zo stanovísk Správy NAPANT a KÚŽP Žilina, v ktorých boli zohľadnené dopady výstavby lesných ciest so zohľadnením záujmov ochrany prírody na dotknutom území NP Nízke Tatry, súčasťou ktorého je aj lokalita Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry a územie európskeho významu Kráľovohoľské Tatry. Z uvedeného dôvodu povolilo výstavbu lesných ciest a zmenu stavu mokrade len na úsekoch, na ktorých bol jednoznačne vylúčený negatívny vplyv výstavby lesných ciest na biotopy európskeho a národného významu a na chránené druhy a neudelilo súhlas na výstavbu lesných ciest na ostatných dotknutých JPRL na území NP Nízke Tatry. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s §247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní (v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu, ktorý súhlasil s prejednaním v jeho neprítomnosti) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho preskúmania bola časť rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu vydanom v intenciách § 14 ods. 2 písm. a), v znení § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK a § 6 ods. 4 ZOPK, o vydaní súhlasu na výstavbu lesnej cesty Štrofeková 2, ktorá vedie cez JPRL č. 87 a 10, 87b (KN-C XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX) na LC Javorinka v Národnom parku Nízke Tatry ( ďalej len ,,NP Nízke Tatry“) a cesty Dlhý grúň, ktorá vedie cez JPRL č. XXX, XXX, XXXa, XXXb, XXXbXX ( KN-C XXXXX, XXXXX, XXXXX) na LC Javorinka v NP Nízke Tatry a na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou týchto lesných ciest. Predmetom súdneho preskúmania nebola časť rozhodnutí ohľadom nevydania súhlasu a nepovolenia výnimky v intenciách § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny a § 6 ods. 4 ZOPK, o vydaní súhlasu na výstavbu lesnej cesty Štrofeková 1 vedúcu cez JPRL č. 84, 85, 87a10 (KN-C XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX), lesnej cesty Vápenná vedúcu cez JPRL č. 114 10, 114 20, 115 116, 117 11, 117 12 (KN-C XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX), lesnej cesty Kolesová vedúcu cez JPRL č. 99 01, 101 01, 101 02, 102 11, 102 12, 102 20, 103, 104, 105(KN-C XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX) na LHC Javorinka v NP Nízke Tatry a na zmenu stavu mokrade v súvislosti s výstavbou týchto lesných ciest a § 35 ods. 1 a ods. 2 ZOPK, o povolení výnimky a to úmyselne usmrcovať a rušiť chránené živočíchy a ničiť ich biotopy v súvislosti s výstavbou lesných ciest Štrofeková 1, Vápenná, Baba a Kolesová. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) ZOPK, na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o). Podľa § 6 ods. 4 ZOPK, na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žiadateľ - LESY SR, š.p. požiadal KÚŽP o povolenie výnimky z § 35 a vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a) v znení § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK. K žiadosti boli vydané odborné stanoviská KÚŽP podľa § 28 ods. 4 ZOPK, č. 2011/00515-13/Dur zo dňa 7.12.2011 a č. 2011/00515-14/Dur zo dňa 6.12.2011. Podkladom pre stanoviská KÚŽP boli stanoviská ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry. ŠOP SR, Správa NPS Nízke Tatry posúdila možnosť výstavby všetkých ciest žiadateľa a vytipovala tie, z ktorých výstavba nepredstavuje neprimerané riziko pre dotknuté biotopy európskeho alebo národného významu. Krajský súd preskúmal rozhodnutie prvostupňového aj odvolacieho orgánu a dospel k záveru, že obidve rozhodnutia sú vecne správne. Treba zdôrazniť, že vydaním súhlasu ako výnimky sa má docieliť zvládnutie živelnej pohromy v danej lokalite a zároveň spracovanie kalamitnej hmoty a následná revitalizácia lesa. Správny orgán v konaní vychádzal z odborných stanovísk ŠOP SR č. NAPANT/1388/2011 zo dňa 21.11.2011 a stanovisko č. NAPANT/172/2012 zo dňa 9.2.2012. Zo stanoviska týkajúceho sa výstavby lesných ciest Štrofeková 2 a Dlhý grúň vyplýva, že udelenie výnimky podľa § 35 ods. 1 písm. a) a b) zákona a § 35 ods. 2 písm. b) zákona nie je potrebné, pretože vzhľadom na charakter územia a charakter činnosti nepredpokladá významný negatívny vplyv na chránené vtáčie územie a predmet ochrany pri dodržaní stanovených podmienok. ŠOP SR vzhľadom na uvedené odporučila vydať súhlas na výstavbu lesných ciest Štrofeková 2 a Dlhý grúň. Navrhované cesty nie sú predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Súd preskúmal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj obsah súvisiaceho administratívneho spisu a dospel k záveru, že svojvôľu žalovaného i prvostupňového správneho orgánu pri rozhodovaní v danom prípade možno vylúčiť. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán v konaní nevychádzal len z tvrdení žiadateľa, ale ako podklad si zabezpečil odborné stanovisko KÚŽP Žilina, ktoré tento vydal listom č. 2011/00515-13/ Dur zo dňa 7.12.2011 k návrhu výstavby lesných ciest Štrofekova 1, Vápenná, Baba a Kolesová. V tomto stanovisku bolo konštatované, že: „Výstavba ciest nesúvisí so starostlivosťou o predmetné územie Natura 2000 a nie je pre starostlivosť o takéto územie potrebná. V súvislosti s územím Natura 2000 môže mať toto územie významný vplyv a teda je predmetom posudzovania jeho vplyvu na životné prostredie. Vzhľadom k navrhovanej rozsiahlej sieti lesných ciest je potrebné posúdiť dopady daného projektu samostatne i ako celku na sústavu chránených území, keďže kumulatívne vplyvy týchto projektov sú z hľadiska ochrany prírody a krajiny významné pre dané územie“. K návrhu výstavby lesných ciest Štrofekova 2 a Dlhý grúň vydal KÚŽP Žilina odborné stanovisko listom č. 2011/00515-14-Dur zo dňa 6.12.2011, z ktorého vyplýva, že: „Výstavba týchto lesných ciest nesúvisí so starostlivosťou o predmetné územie Natura 2000 a nie je pre starostlivosť o takéto územie potrebná. V súvislosti s územiami Natura 2000 prichádza do úvahy možnosť ovplyvnenia a určitého zásahu do biotopov pri výstavbe, navrhovaná zmena však nebude mať významný vplyv na tieto územia európskeho významu a teda nie je predmetom posudzovania vplyvu na životné prostredie“. Listom zo dňa 17.1.2012 č. 2295/2012-2.2 žalovaný oboznámil žiadateľa, ako aj ostatných účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní. K vyššie uvedeným podkladom zaslalo vyjadrenie Občianske združenie SOS/Birdlife Slovensko, Mlynské Nivy Bratislava, Občianske združenie FSC Slovensko Banská Bystrica, Lesoochranárske zoskupenie VLK - Tulčík, pričom tieto uvedené občianske združenia nesúhlasili so stavbou lesných ciest, nakoľko podľa ich názoru výstavba týchto lesných ciest výrazne negatívne ovplyvní lesné biotopy a na ne viazané druhy, zlikviduje značnú časť posledných zvyškov prirodzených lesov a pralesov v Kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier a negatívne zasiahne kritériové druhy pre vyhlásenie chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry. Na základe týchto skutočností ministerstvo listom č. 7180/2012 zo dňa 1.2.2012 požiadalo o stanovisko k vyjadreniam účastníkov konania Správu NAPANT. Správa NAPANT listom č. NAPANT/172/2012 zo dňa 9.2.2012 zaslala na ministerstvo svoje stanovisko k vyjadreniam účastníkov konania, z ktorého vyplýva, že: „Výstavba predmetných lesných ciest nebude mať negatívne dôsledky na biotopy a chránené druhy a stotožnila sa so stanoviskom FSC Slovensko ohľadom neodporúčania výstavby ostatných navrhovaných lesných ciest“. Správa NAPANT zvolila v danej veci diferencovaný prístup, aby zamedzila sprístupneniu lokalít, natoľko významných z hľadiska ochrany prírody, že v nich nie je možné súhlasiť so zásahmi a zároveň, aby výstavbou lesných ciest v lokalitách, kde sa nepredpokladá negatívny vplyv zabránila ďalšiemu zhoršovaniu stavu biotopov a chránených druhov. K stanovisku žalobcu Správa NAPANT uviedla, že: „Povolenie výstavby lesných ciest, u ktorých sa nepredpokladá negatívny vplyv nebude predstavovať riziko pre biotopy napĺňajúce skutkovú podstatu čl. 6 ods. 3 a 4 Smernice č. 92/43/EHS“. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalovaný správny orgán vychádzal z vyššie uvedených odborných stanovísk, ktorých obsah premietli aj do odôvodnení svojich rozhodnutí. Je nesporné, že žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí opieral o odborné stanoviská KÚŽP Žilina a ŠOP SR Správa NP Nízke Tatry, v ktorých dostatočne posúdili možnosť výstavby navrhovaných lesných ciest a boli určené územia, v ktorých výstavba nepredstavuje riziko pre tam nachádzajúce sa biotopy európskeho alebo národného významu. V rozhodnutí žalovaného sú podrobne uvedené dôvody, pre ktoré bol vydaný a nevydaný súhlas na výstavbu predmetných lesných ciest a nebola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 zákona o ochrane prírody a krajiny. Súd uvádza, že preskúmavané rozhodnutie vychádza najmä z dvoch stanovísk a to ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry, zhodne označených č. NAPANT/1388/2011 zo dňa 21.11.2011, a preto vo svojich rozhodnutiach podrobne zohľadnil dopady výstavby lesných ciest Štrofekova 1 a Štrofekova 2, Vápenná, Baba, Kolesová a Dlhý grúň na jednotlivé biotopy európskeho národného významu na území Národného parku Nízke Tatry a na chránené druhy nachádzajúce sa v lokalitách plánovanej výstavby. Súd konštatoval, že žalovaný v uvedenej veci rozhodol so zohľadnením záujmov ochrany prírody na dotknutom území národného parku, ktorého súčasťou je aj lokalita chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry a územie európskeho významu Kráľovohoľské Tatry. Z obsahu rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že ministerstvo povolilo výstavbu lesných ciest a zmenu stavby mokrade len na úsekoch, na ktorých bol jednoznačne vylúčený negatívny vplyv výstavby lesných ciest na biotopy európskeho a národného významu a na chránené druhy a neudelilo súhlas na výstavbu lesných ciest na ostatných dotknutých JPRL na území Národného parku Nízke Tatry. Krajský súd, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.