Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/208/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201622 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201622.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: E. Q. E., I.., R. štátu O., právne zastúpený: JUDr. Andrea Duongová, advokátka, so sídlom Šancová 70, Bratislava proti žalovanému: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2012/004957-016 zo dňa 31.7.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.9.2012 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2012/004957-016 zo dňa 31.7.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA6-Ž-393-31/2012/Cer zo dňa 16.2.2012 a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA6-Ž-393-31/2012/Cer zo dňa 16.2.2012 bola žalobcova žiadosť o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt na území SR zamietnutá podľa § 39 ods. 2 písm. c) zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov). Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný, ako aj Oddelenie cudzineckej polície, vec nesprávne právne posúdili a napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán rozhodli v neprospech žalobcu bez toho, aby v administratívnom spise zaznamenali skutočnosť, že žalobca by mohol ohroziť bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava prvostupňovým rozhodnutím zamietol žalobcovu žiadosť v zmysle ust. § 39 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky. Žalovaný, ako odvolací orgán konštatoval, že o zamietnutí žalobcovej žiadosti o povolenie na trvalý pobyt na území SR za účelom zlúčenia rodiny bolo rozhodnuté z dôvodu, že správny orgán zistil, že žalobca ohrozuje bezpečnosť štátu. Žalobca uviedol, že nebol oboznámený so skutočnosťami, na základe ktorých by mal on ako osoba ohrozovať bezpečnosť Slovenskej republiky. Dňa 3.2.2012 sa bol spoločne so svojom manželkou, slovenskou štátnou občiankou oboznámiť s obsahom spisu a v tom čase sa v spise nenachádzali žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že správny orgán má k dispozícii uvedené informácie. Ani jeho právnej zástupkyni nebolo umožnené oboznámiť sa s utajovanými skutočnosťami evidovanými pod č.p. 63/830- V-42-97/2011 zo dňa 16.11.2011 a pod č.p.: 77/35-234-1/2012, pretože riaditeľ Slovenskej informačnej služby jej podaním zo dňa 31.7.2012 oznámil, jej nebol udelený súhlas na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou. Žalobca doposiaľ nemá ani informáciu, o koľkých skutočnostiach sa koná vzhľadom k zmätočnému vyjadreniu žalovaného, ktorý v dvoch rôznych podaniach uviedol vždy inú utajovanú skutočnosť s inou spisovou značkou a rozdielnymi dátumami. Poukázal, že jemu a jeho manželke, slovenskej štátnej občianke, bola rozhodnutím žalovaného spôsobená morálna ujma, nakoľko im bolo odopreté právo na rodinný život a súkromie na území Slovenskej republiky. Uvedeným postupom bol hrubo porušený ústavný princíp právnej istoty a bolo zasiahnuté do jeho základného ústavného práva. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.10.2012 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že skutková podstata ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov bola naplnená, preto v zmysle ust. § 78 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov (ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec ohrozí bezpečnosť štátu) v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o trvalý pobyt bolo postačujúce uviesť iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Bezpečnostný záujem Slovenskej republiky je dostatočne preukázaný vyjadrením orgánom presadzujúcim právo č.p.: 63/830-V-42-3/2011- S, ako aj následným doplneným vyjadrením evidovaným pod č.p.: PPZ-HCP-T-2/2012-BA2, ktoré sú utajovanými písomnosťami v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností (ďalej len zákon o ochrane utajovaných skutočností). S námietkami žalobcu uvedenými v žalobe sa žalovaný nestotožnil, pretože vec bola správne posúdená z hľadiska skutkového, ako aj právneho. Prvostupňový správny orgán v konaní o žiadosti žalobcu v zmysle ust. § 80 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov na posúdenie žiadosti žalobcu o pobyt vyžiadal dňa 7.11.2011 vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá dňa 23.11.2011 doručila odpoveď č.p.: 63/830- V-42-97/2011-S, ktorej obsah spadá do kategórie utajovaných skutočností. Pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt na území SR žalobcu si žalovaný zaobstaral všetky podklady potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci a skutkový stav zistil dostatočne pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi bolo umožnené, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladom rozhodnutia i spôsobu jeho zistenia. Žalovaný v spojitosti s osobou žalobcu získal informácie utajovaného charakteru so stupňom utajenia: „Vyhradené“. Utajovaná informácia obsahuje spravodajské informácie, ktorej pôvodcom je spravodajská služba - Slovenská informačná služba. Z tohto dôvodu nie je v kompetencii žalovaného dávať súhlas na oboznámenie sa s utajovanými skutočnosťami v zmysle ust. § 35 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností. V zmysle odpovede Slovenskej informačnej služby zo dňa 21.3.2012 ohľadom žiadosti o sprístupnenie informácie (zaevidovanej pod č.p. PPZ-HCP-BA6-Ž-393-30/2012 zo dňa 14.2.2012), sa žalobca - žiadateľ o trvalý pobyt nepovažuje za oprávnenú osobu v zmysle ust. § 35 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností, a preto mu nemôže byť udelený súhlas na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou. Žalovaný k namietanému rozporu medzi napadnutým rozhodnutím a obsahom administratívneho spisu uviedol, že získaná informácia k osobe žalobcu má utajovaný charakter, nakoľko obsahuje spravodajské informácie Slovenskej informačnej služby a je uložená v chránenom priestore na úschovu utajovaných písomností v súlade s Vyhláškou Národného bezpečnostného úradu a administratívnej bezpečnosti č. 453/2007 Z.z. Utajovaná písomnosť preto nemôže byť súčasťou administratívneho spisu žalobcu a získané informácie nemôžu byť žalobcovi zverejnené. Spracovateľ žiadosti bol oboznámený s utajovanou informáciou, o čom bol vyhotovený úradný záznam zaevidovaný pod č.p.: PPZ-HCP-BA6- Ž-6328-23/2011/Dol. Žalobcovi dňa 3.2.2012 bolo umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu (do spisu žiadosti o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt na území SR č.p. PPZ-HCP-BA6-Ž-393/2012), o čom je vyhotovený úradný záznam z nahliadnutia č.p. PPZ-HCP-BA6-Ž-393-26/2012. Zo záznamu z nahliadnutia je zrejmé, že žalobca mal v čase nahliadnutia do spisu k dispozícii úradný záznam zo dňa 22.1.2012 č.p. PPZ-HCP-BA6-Ž-6328-23/2011/Dol, ktorého obsahom je skutočnosť ohľadom existencie došlého vyjadrenia zo Slovenskej informačnej služby (ďalej len SIS), číslo písomnosti, stupeň utajenia a tiež skutočnosť, že spomínaná písomnosť nie je súčasťou zberného spisu (č.p. PPZ-HCP-BA6-Ž-6328/2012). Predmetný záznam z nahliadnutia obsahuje aj skutočnosť, že vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktoré spadá do kategórie utajovaných skutočností, nebolo dané žalobcovi k nahliadnutiu v zmysle ust. § 23 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. V odvolacom konaní žalovaný záznamom č.p.: PPZ-HCP-BA2-2012/004957-014 zo dňa 17.7.2012 bol oboznámený s doplneným vyjadrením SIS k žalobcovi, ktoré je evidované ako utajovaná písomnosť so stupňom utajenia „Dôverné“ pod č.p.: PPZ- HCP-D-2/2012-BA2. Žalovaný poprel námietku žalobcu ohľadom zmätočného vyjadrenia žalovaného, ktorý mal v dvoch rôznych podaniach uviesť inú utajovanú skutočnosť, s inou spisovou značkou a dátumami. V rámci žiadosti žalobcu o udelenie povolenia na prvý trvalý pobyt na území SR prebiehalo len jedno konanie a informácie postúpené zo SIS sa týkali len žalobcu. Písomnosť č.p. 63/830-V-42-97/2011 zo dňa 16.11.2011 je utajovanou skutočnosťou zaslanou SIS žalovanému, písomnosť č.p.: 77/35-234-1/2012 zo dňa 14.3.2012 nie je utajovanou skutočnosťou, ale oznámením SIS, že žalobcovi nemôže byť udelený súhlas na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou. S podkladom rozhodnutia č.p. 77/35-234-1/2012 zo dňa 14.3.2012 bola žalobcovi daná možnosť sa oboznámiť v rámci odvolacieho konania pod č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/004957-007, kde bolo aj definované, o akú písomnosť sa jedná, teda že ide o odpoveď Slovenskej informačnej služby, kto sa v zmysle ust. § 35 ods. 3 zák. o ochrane utajovaných skutočností môže jednorázovo oboznámiť s utajovanými skutočnosťami. Dňa 26.6.2012 žalovaný požiadal SIS o doplnenie vyjadrenia č.p.: 63/830-V-42-97/2011 zo dňa 16.11.2011, ktoré spadá pod stupeň utajenia „Vyhradené“. Dňa 17.7.2012 sa odvolací správny orgán oboznámil s doplneným vyjadrením SIS, ktoré je evidované ako utajená písomnosť so stupňom utajenia „Dôverné“ pod č.p.: PPZ- HCP-D-2/2012-BA2. Žalovaný ďalej uviedol, že bezpečnostný záujem SR je dostatočne preukázaný vyjadrením orgánu presadzujúcim právo č.p. 63/830-V-42-3/2011-S a č.p.: PPZ-HCP-D-2/2012-BA2, ktoré sú utajovanými písomnosťami v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvádza iba v zmysle ust. § 78 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, že ide o bezpečnostný záujem SR. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozsudok NSSR č.k. 1Sža 39/2010 zo dňa 13.7.2010, podľa ktorého postačí, ak správny orgán v dôvodoch rozhodnutia uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR (s poukazom na ust. § 78 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov) za predpokladu, že policajt, ktorý koná v pobyte, je s konkrétnymi zisteniami SIS dostatočne oboznámený. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BA2-2012/004957-016 zo dňa 31.7.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA6-Ž-393-31/2012/Cer zo dňa 16.2.2012. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaného bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt na území SR zo dňa 4.11.2011 podľa ust. § 39 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 4.11.2001 podal na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava žiadosť o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt na území SR v zmysle ust. § 35 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov. Ako dôvod žiadosti uviedol uzavretie manželstva so W., štátnou občiankou Slovenskej republiky, ktoré preukázal sobášnym listom potvrdzujúcim uzavretie manželstva dňa XX.X.XXXX na Matričnom úrade Bratislava - Staré mesto. Pre posúdenie predmetnej žiadosti správny orgán vyžiadal od SIS v zmysle ust. § 80 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov vyjadrenie, ktoré bolo správnemu orgánu doručené dňa 23.11.2011 č.p. 63/830-V-42-97/2011- S, ktoré je utajovanou písomnosťou v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností so stupňom utajenia „Vyhradené“ (zo dňa 16.11.2011). Žalobca spolu s manželkou dňa 3.2.2012 sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, záznam z nahliadnutia do spisu je vedený pod č.p. PPZ-HCP-BA6-Ž-393-25/2012. Žalobca dňa 6.2.2012 doručil žalovanému vyjadrenie, že k uvedeným skutočnostiam sa nedokáže vyjadriť, nakoľko sa jedná o informácie utajovaného charakteru. Dňa 7.2.2012 žalobca žalovanému doručil ďalšie vyjadrenie, v ktorom namietal nemožnosť vyjadriť sa k informácii, ktorú nepozná a žiadal o sprístupnenie tejto utajovanej informácie a o postúpenie tejto žiadosti na SIS. Žalovaný dňa 14.2.2012 žiadosť žalobcu o sprístupnenie utajovanej informácie zaslal SIS - č.p.: PPZ- HCP-BA6-Ž-393-30/2012. Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA6- Ž-393-31/2012/Cer zo dňa 16.2.2012 zamietol žiadosť žalobcu o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt na území SR zo dňa 4.11.2011 podľa ust. § 39 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov s odôvodnením, že dôvodom zamietnutia žiadosti je bezpečnostný záujem SR. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie. Dňa 14.3.2012 Slovenská informačná služba oznámila správnemu orgánu, že žalobcovi nemôže byť udelený súhlas na jednorazové oboznámenie s utajovanou skutočnosťou, nakoľko žiadateľ o trvalý pobyt sa v zmysle ust. § 35 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností nepovažuje za oprávnenú osobu. Dňa 26.6.2012 žalovaný požiadal SIS o doplnenie vyjadrenia č.p.: 63/830-V-42-97/2011 zo dňa 16.11.2011 a dňa 17.7.2012 sa žalovaný oboznámil s doplneným vyjadrením SIS, ktoré je evidované ako utajovaná písomnosť so stupňom utajenia „Dôverné“ pod č.p.: PPZ-HCP-B-2/2012-BA2. Právna zástupkyňa žalobcu požiadala o súhlas riaditeľa SIS na oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou evidovanou pod č.p.: 63/830-V-42-97/2011 zo dňa 16.11.2011 a č.p.: 77-35-234-1/2012 zo dňa 14.3.2012. Jej žiadosti riaditeľom SIS nebolo vyhovené, resp. nebol jej daný súhlas na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou. Rozhodnutím Prezídia Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA2-2012/004957-016 zo dňa 31.7.2012 bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodol správne, pretože bezpečnostný záujem SR je dostatočne preukázaný vyjadrením orgánu presadzujúcim právo č.p. 63/830-V-42-3/2011-S, ako aj následným doplneným vyjadrením evidovaným pod č.p. PPZ-HCP-D-2/2012-BA2, ktoré sú utajovanými písomnosťami v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností. Aj podľa žalovaného žalobca z uvedeného dôvodu nespĺňa podmienky na udelenie trvalého pobytu v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 39 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt prihliada na : a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo SR a na verejné zdravie, b) záujmy maloletého dieťaťa cudzinca, osobné a rodinné pomery cudzinca, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu, c) mieru integrácie cudzinca do spoločnosti. Podľa § 39 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie povolenia na trvalý pobyt, ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu. Podľa § 78 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, v odôvodnení rozhodnutia policajného útvaru o zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt podľa § 26 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu alebo podľa § 26 ods. 2 písm. i), zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt podľa § 39 ods. 2 písm. c), ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec ohrozí bezpečnosť štátu a rozhodnutí o administratívnom vyhostení podľa § 57 ods. 1 písm. a) prvého bodu, ak cudzinec ohrozuje bezpečnosť štátu a podľa § 57 ods. 2, ak cudzinec vážne ohrozuje bezpečnosť štátu, sa uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR. Podľa § 80 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadostí o udelenie povolenia na prechodný pobyt a udelenie prvého povolenia vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému útvaru do 10 dní od doručenia žiadosti; ministerstvo vnútra na tento účel umožní SIS vstup do evidencií podľa § 55 ods. 1. Slovenská informačná služba je oprávnená na účely podania vyjadrenia spracúvať osobné údaje podľa § 55 ods. 1. Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporne za preukázané, že žalobcova žiadosť o povolenie prvého trvalého pobytu na území Slovenskej republiky bola žalovaným zamietnutá podľa § 39 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov s odôvodnením, že žalovaný mal dôvodné podozrenie z ohrozenia bezpečnostného záujmu SR žalobcom s poukazom na vyjadrenie Slovenskej informačnej služby č.p.: 63/830-V-42-3/2011-S a vyjadrenie č.p.: PPZ-HCP-G-2/2012-BA2, ktoré sú utajovanými písomnosťami v zmysle zákona o ochrane utajovaných skutočností. Žalovaný správny orgán za účelom posúdenia žalobcovej žiadosti o trvalý pobyt si v zmysle ust. § 80 ods. 11 zákona o pobyte cudzincov vyžiadal od Slovenskej informačnej služby vyjadrenie, ktoré bolo na základe žiadosti žalovaného Slovenskou informačnou službou doplnené. Obidve tieto písomnosti sú v zmysle zák. o ochrane utajovaných skutočností utajovanými písomnosťami. Vyjadrenie SIS spadá pod stupeň utajenia „Vyhradené“ a doplnenie vyjadrenia spadá pod stupeň utajenia „Dôverné“. Žalobca namietal, že k dôvodom rozhodnutia sa nemohol vyjadriť, pretože tieto utajované skutočnosti mu neboli sprístupnené a neboli sprístupnené ani jeho právnej zástupkyni, ktorá o ich sprístupnenie tiež riaditeľa SIS požiadala. Úlohou súdu v danom konaní bolo posúdiť, či správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď žalovaný rozhodol o žalobcovej žiadosti aj napriek skutočnosti, že žalobca nebol oboznámený s dôkazmi, na základe ktorých žalovaný rozhodol a tieto neboli ani súčasťou administratívneho spisu a napadnuté rozhodnutie bolo odôvodnené len bezpečnostným záujmom štátu. Krajský súd uvedenú námietku vyhodnotil ako návrh na vykonanie dôkazu, na základe ktorých žalovaný dospel k záveru, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Na túto skutočnosť upozornila právna zástupkyňa žalobcu aj na pojednávaní krajského súdu. Takto formulovaný návrh na vykonanie dôkazu mal v danej veci relevantný význam. Režim utajovaných skutočností upravuje zákon o ochrane utajovaných skutočností, ktorý vymedzuje utajované skutočnosti a tiež oprávnené osoby, teda právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú určené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorých oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona (§ 2 písm. f) zákona o ochrane utajovaných skutočností). Oprávnenou osobou s osobitným postavením v rozsahu svojej funkcie je aj sudca (§ 34 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane utajovaných skutočností). Za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam (§ 35 ods. 3 zákona o utajovaných skutočnostiach). Z tohto dôvodu si krajský súd vyžiadal podklady obsahujúce utajované skutočnosti, ktoré viedli žalovaného pri správnej úvahe, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky a ktoré ho viedli k rozhodnutiu o nepovolení prvého trvalého pobytu na území SR. Z takto získaného podkladu súd posúdil a vyhodnotil postup žalovaného pri uplatnení jeho správnej úvahy, či skutočne nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Pokiaľ ide o utajované informácie o sťažovateľovi, je zrejmé, že ich pripojenie do administratívneho spisu podlieha špeciálnemu režimu ustanoveného zákonom o ochrane utajovaných skutočností s tým, že je vylúčené automatické nahliadnutie do týchto podkladov žalobcovi, prípadne jeho právnej zástupkyni. Nahliadnutie do tejto časti administratívneho spisu podlieha predovšetkým režimu podľa § 35 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností. Z tohto ustanovenia vyplýva, že s predmetnými utajovanými skutočnosťami by sa mohol oboznámiť len advokát sťažovateľa na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, išlo by o jednorazové oboznámenie sa s týmito skutočnosťami a v rozsahu potrebnom na konanie, po podpísaní príslušného poučenia a vyhlásení o mlčanlivosti. Je na zvážení príslušných orgánov, aby vzhľadom na povahu utajovaných skutočností, na predmet konania určili rozsah jednorazového oboznámenia sa s utajovanými skutočnosťami, tak aby bol zabezpečený rozsah potrebný pre konanie, ale aj ochrana ďalších záujmov, ktorá viedla k utajeniu predmetnej informácie (bezpečnosť Slovenskej republiky, boj s terorizmom, odhaľovanie trestných činov, boj proti organizovanej kriminalite, ochrana utajených svedkov, agentov a pod.). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. Fitt proti Spojenému kráľovstvu dňa 16.2.2000, č. sťažnosti 29777/96, Rowe a Davis proti Spojenému kráľovstvu 16.2.2000 číslo sťažnosti 28901/95, Jasper proti Spojenému kráľovstvu, 16.2.2000, sťažnosti 75052/95, P.G. a J.H. proti Spojenému kráľovstvu, dňa 25.9.2001, číslo sťažnosti 44787/98, kde sa uvádza, že právo na oznámenie všetkých dôkazov môže podliehať obmedzeniam, ak sú sledované legitímne ciele, ako je ochrana utajovaných informácií. Ďalej Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že za určitých okolností môže byť vo verejnom záujme vylúčený účastník konania a jeho právny zástupca z konania o zverejnení dôkazov a v niektorých prípadoch môže byť nevyhnutné zatajiť účastníkovi konania, ako aj právnemu zástupcovi určité dôkazy. V takom prípade procesné záruky obmedzenia oznámenia dôkazov vykonáva súd, pričom súd posudzuje tieto obmedzenia aj z hľadiska prípadného rozporu so spravodlivosťou, resp. rovného postavenia účastníkov v sporovom konaní. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval správne, keď dôkazy, na základe ktorých rozhodol a ktoré boli utajovanými skutočnosťami, žalobcovi nesprístupnil, nakoľko žalobca a jeho právna zástupkyňa neboli oprávnení na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Pokiaľ sa jedná o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, uvedomujúc si zjavný fakt, že administratívny spis neobsahuje dokumenty, na základe ktorých dospel žalovaný k záveru, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku, krajský súd konštatuje, že žalovaný postupoval správne, keď napadnuté rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 78 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého, ak je dôvodné podozrenie, že cudzinec ohrozí bezpečnosť štátu, sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR. Súd mal preukázané, že správny orgán sa s konkrétnymi zisteniami SIS oboznámil, o čom bol vyhotovený úradný záznam a s touto skutočnosťou s úradným záznamom bol žalobca oboznámený. Krajský súd opakovane konštatuje, že zaradením utajovaných skutočností do administratívneho spisu by bol popretý zjavný bezpečnostný záujem vyjadrený v ustanovení § 78 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal aj s právom žalobcu na súkromie a rodinný život garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd (čl. 8 ods. 1 Dohovoru). Na druhej strane je však právo štátu na zásah do tohto práva z dôvodu potreby ochrany bezpečnosti a verejného poriadku (čl. 8 ods. 2 Dohovoru). V danom prípade teda došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným. V konaní bolo preukázané, že zo strany žalobcu je dôvodné podozrenie ohrozenia bezpečnosti štátu, a preto odopretím udelenia prvého povolenia k trvalému pobytu na území SR bolo žalobcove právo na súkromie a rodinný život primerane obmedzené. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.