KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava16. 9. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/123/2012 z 16. 9. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. septembra 2014, sp. zn. 4Sp/123/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1012201649.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/123/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201649
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201649.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
D. B.. A. O., bytom L. XXX, L., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava so
sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 4.9.2012 proti
rozhodnutiu odporcu Sp. zn.: 7N 2204/12, Ev. č.:4018/12 zo dňa 10.8.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn.: 7N 2204/12, Ev. č.: 4018/12 zo dňa
10.8.2012 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Sp. zn.: 7N 2204/12, Ev. č.: 4018/12 zo dňa 10.8.2012 odporca v zmysle
§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o
zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľovi nepriznáva
nárok na poskytovanie právnej pomoci pre zrejmú bezúspešnosť z dôvodu neexistencie dôvodov pre
vedenie sporu vo veci nezákonného postupu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (ďalej len „VZP“) v
súvislosti s vydaním výkazu nedoplatku na poistnom. Odporca opísal zistený stav veci, podľa ktorého
VZP dňa 7.3.2012 uplatnila voči navrhovateľovi výkaz nedoplatkov č. 1210450013 vo výške 103,64 eur
(ďalej len „výkaz nedoplatkov“). Konštatoval, že proti tomuto výkazu podal navrhovateľ v zákonnej lehote
námietky, v ktorých poukazoval iba na formálnu nesprávnosť poučenia výkazu nedoplatkov, ktorá mala
spočívať v tom, že tento obsahoval nielen poučenie o možnosti podať námietky podľa § 17a ods. 4
zákona č. 580/2004 Z.z. zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z.
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len
„zákon o zdravotnom poistení“), ale boli v ňom uvedené aj ďalšie ustanovenia tohto zákona, konkrétne
ust. § 17a ods. 6 a 9, čo považuje navrhovateľ za protiústavné. VZP listom zo dňa 25.4.2012
oznámila navrhovateľovi, že tieto námietky neakceptuje a teda na ne neprihliada. Odporca dôvodil,
že pohľadávka VZP voči navrhovateľovi vyplývajúca z výkazu nedoplatkov je oprávnená, navrhovateľ
odporcovi nepreukázal zaplatenie tejto pohľadávky a z tohto dôvodu by bol spor v predmetnej veci
bezúspešným.

Proti tomuto rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok
- návrh zo dňa 4.9.2012, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu a
vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že jeho námietky podané proti výkazu nedoplatkov boli vecne
odôvodnené, opäť namietal rozpor výkazu nedoplatkov s ústavou a so zákonom o zdravotnom poistení



a s tým spojenú formálnu nesprávnosť, ktorú podľa jeho názoru odporca v napadnutom rozhodnutí
žiadnym spôsobom neskúmal. Ďalej navrhovateľ uviedol, že z ust. § 17a zákona o zdravotnom poistení
vyplýva, že jediným zákonným dôvodom, kedy môže VZP na námietky proti výkazu nedoplatkov
neprihliadať je prípad, ak sú tieto bez odôvodnenia, teda ak odôvodnenie chýba úplne. V súvislosti s
potrebou dodržiavania princípu právnej istoty ďalej namietal, že VZP v prípade obdobnej/identickej veci
postupovala odlišne a vec postúpila príslušnému Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (v
prípade jeho námietok podaných proti výkazu nedoplatkov č. 1210709813 zo dňa 14.5.2012).

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 14.2.2013 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia.

Súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania riadne
vykázané (§ 250g ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“ pri aplikácii § 250l ods. 2
O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) a po riadnom preskúmaní napadnutého
rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za
použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu je
potrebné potvrdiť ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, riadne sa však oboznámil s obsahom pripojeného
administratívneho spisu, podľa ktorého navrhovateľ požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci vo
veci nezákonného postupu VZP v súvislosti s vydaním výkazu nedoplatkov, proti ktorému navrhovateľ
podal v zákonnej lehote námietky. V námietkach zo dňa 3.4.2012 navrhovateľ uviedol, že výkaz
nedoplatkov bol vydaný v rozpore so zákonom o zdravotnom poistení, konkrétne s § 17a ods. 2 písm. f)
v spojení s § 17a ods. 4. Konkrétne namieta, že vo výkaze nedoplatkov sú v poučení okrem ustanovenia
§ 17a ods. 4 uvedené aj ust. § 17a ods. 6 a 9 a upovedomenie o spôsobe doručovania, čo navrhovateľ
považuje za nesprávne, nakoľko sa domnieva, že poučenie môže obsahovať výlučne ust. § 17a ods.
4 zákona o zdravotnom poistení. Navrhovateľ v uvedenom postupe videl porušenie princípu právnej
istoty (ktorý vyvodzuje z čl. 1 ods. 1 ústavy), podľa jeho názoru VZP neoprávnene nad rámec čl. 2
ods. 2 ústavy rozšírila rozsah obsahu výkazu nedoplatkov o také ustanovenia zákona, ktoré pôsobia
zmätočne a zneisťujú platiteľa poistného. Mal pritom na mysli predovšetkým §17a ods. 6 zákona o
zdravotnom poistení, ktorý podľa navrhovateľa navodzuje mylný dojem, že VZP posudzuje aj vecnosť
dôvodov uvedených v námietkach (nielen existenciu odôvodnenia). VZP po posúdení námietok poslala
navrhovateľovi oznámenie, podľa ktorého na jeho námietky nebude v zmysle § 17a zákona o zdravotnom
poistení prihliadať. Následkom uvedeného oznámenia výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť márnym uplynutím lehoty na podanie námietok.

Podľa § 17a ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce
z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi
poistného výkazom.

Podľa § 17a ods. 2 písm. f) zákona o zdravotnom poistení (v znení platnom v čase vydania výkazu
nedoplatkov), výkaz nedoplatkov obsahuje poučenie o možnosti podať námietky podľa odseku 4.

Podľa § 17a ods. 4 zákona o o zdravotnom poistení, proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej
zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod
podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Na námietky bez zdôvodnenia sa
neprihliada.

Podľa § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení, ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu
nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu,
zdravotná poisťovňa do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu
s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním



návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia
platiteľa poistného.

Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na
poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu
centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je
žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového
stavu.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách podaných námietok voči nemu a dospel k
záveru, že tieto nie sú dôvodné, teda že odporca vec správne vyhodnotil a aj posúdil.

V zmysle citovaných ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci je predpokladom na priznanie
nároku na poskytovanie právnej pomoci splnenie kumulatívnej podmienky stanovenej v § 6 ods. 1 písm.
b) tohto zákona, podľa ktorého nemožno žiadateľovi o poskytnutie právnej pomoci túto poskytnúť, ak ide
o zrejmú bezúspešnosť sporu - v danom prípade ešte nezačatého konania o preskúmanie správneho
rozhodnutia - právoplatného výkazu nedoplatkov v spojení s oznámením VZP zo dňa 25.4.2012. Podľa
tohto oznámenia námietky navrhovateľa proti výkazu nedoplatkov nemožno akceptovať, nakoľko na
námietky bez zdôvodnenia nemožno prihliadať (§17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení).

Vychádzajúc z ust. § 17a ods. 1 zákona o zdravotnom poistení účelom výkazu nedoplatkov je uplatnenie
dlžného poistného zdravotnou poisťovňou z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo
úrokov z omeškania voči platiteľovi poistného.

Na konanie o vydanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 17a
ods. 9 zákona o zdravotnom poistení). Toto (osobitné) konanie sa teda spravuje výlučne ustanovením
§ 17a zákona o zdravotnom poistení.

Zo znenia ust. § 17a ods. 4, ods. 6, resp. ods. 7 zákona o zdravotnom poistení je zrejmé, že zákonodarca
pri úprave konania vo veci výkazu nedoplatkov (vo vzťahu k opravnému konaniu voči vydanému výkazu
nedoplatkov) používa jednak všeobecný pojem „námietky“, následne rozlišuje medzi „námietkami bez
zdôvodnenia“ a „námietkami s vecnými dôvodmi“.

S námietkami bez zdôvodnenia spája v podstate sankciu ich ničotnosti v dôsledku čoho sa na tieto
námietky neprihliada (§ 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení). Ide teda predovšetkým o námietky,
ktoré neboli žiadnym spôsobom odôvodnené. Avšak podľa názoru súdu do tejto kategórie námietok
patria aj námietky, ktoré nie sú vecnými, (ako to bude následne odôvodnené).

S námietkami s vecnými dôvodmi spája postup, upravený ust. § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom
poistení.

Podľa názoru súdu s poukazom na samotný účel výkazu nedoplatkov (§ 17a ods. 1 zákona o zdravotnom
poistení) námietkami s vecnými dôvodmi sú námietky, ktoré akýmkoľvek spôsobom spochybňujú
dôvodnosť vydania výkazu nedoplatkov, respektíve výšku vymeraného nedoplatku. Napríklad námietka
označenia (identifikácie) povinnej osoby, námietka smerujúca voči určenej výške nedoplatku, voči
určeniu obdobia (mesiacov) za ktoré je výkaz nedoplatkov vystavený. Ide teda o námietky, smerujúce



voči zisteniam zdravotnej poisťovne ktoré sú obsahom samotného výkazu nedoplatkov. Ako to je
zrejmé z obsahu navrhovateľom podaných námietok z 3.4.2012 voči výkazu nedoplatkov zo 7.3.2012
navrhovateľ v nich nenamietal ani identifikovanie svojej osoby, ani výšku nedoplatkov, ani obdobie
ich vzniku, podobne ako ani inú okolnosť, ktorá by sa týkala vykázaného nedoplatku. Podanými
námietkami teda nebola namietaná vecná nesprávnosť predmetného výkazu nedoplatkov, ale výlučne
obsah poučenia, uvedeného v napadnutom výkaze nedoplatkov.

S poukazom na uvedené vyvstáva otázka, či námietky týkajúce sa obsahu poučenia, uvedeného
vo výkaze nedoplatkov sú námietkami vecnými (ktorých riešenie upravuje ods. 6 § 17a zákona o
zdravotnom poistení a ktorého postupu sa navrhovateľ domáhal), alebo ide o námietky bez zdôvodnenia.

Formálne navrhovateľ uplatnil námietky voči výkazu nedoplatkov, avšak tieto námietky neboli
odôvodnené vecnými dôvodmi. Smerovali iba voči obsahu poučeniu obsiahnutému vo výkaze
nedoplatkov s tým že VZP v poučení uvádzala skutočnosti nad rámec ust. § 17a ods. 4 zákona
o zdravotnom poistení. Námietky navrhovateľa, v ktorých poukazoval na rozpor výkazu nedoplatkov
so zákonom o zdravotnom poistení a s ústavou len preto, že poučenie obsahovalo okrem zákonom
predpísaného poučenia o možnosti podať v stanovenej lehote námietky aj informácie o znení následných
ustanovení § 17a zákona o zdravotnom poistení, nemožno považovať za vecné námietky voči vydanému
výkazu nedoplatkov. Je nesporné (čo nenamietal ani sám navrhovateľ), že výkaz nedoplatkov obsahoval
všetky náležitosti podľa ust. § 17a zákona o zdravotnom poistení. Ak teda VZP vo výkaze nedoplatkov
rozšírila rozsah poučenia tým spôsobom, že v ňom citovala ďalšie ustanovenia zákona o zdravotnom
poistení, takýto postup mohol viesť len k lepšej informovanosti platiteľa poistného (navrhovateľa) a za
žiadnych okolností nemohol mať za následok prekročenie jej právomocí (ako naznačoval navrhovateľ).
Námietka navrhovateľa, podľa ktorej ho malo uvedenie § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení, t.j.
ustanovenia, ktoré sa priamo týka konania o vydanie výkazu nedoplatkov zneistiť, nemá žiadne logické
opodstatnenie a to najmä v prípade, ak má sám navrhovateľ za to, že jeho námietky majú vecné dôvody.
Z uvedeného nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že zdôvodnenie námietok de facto žiadnym spôsobom
nesúviselo so samotným výkazom nedoplatkov ako takým a s pohľadávkou VZP voči navrhovateľovi
a teda nemohli svojim obsahom zakladať dôvod pre vedenie sporu vo veci zákonnosti vydania výkazu
nedoplatkov. Takéto odôvodnenie navrhovateľom vznesených námietok nie je vecným odôvodnením,
ktoré má na mysli ust. § 17a ods. 6. zákona o zdravotnom poistení.

Súd tiež poznamenáva, že VZP tým, že v poučení uviedla aj obsah následných ustanovení § 17a zákona
o zdravotnom poistení poskytla (v danom prípade) navrhovateľovi dostatok informácií, vzťahujúcich sa
na existenciu výkazu nedoplatkov. Uvedenie týchto informácií - znenia niektorých ustanovení § 17a
zákona o zdravotnom poistení nebolo konaním protizákonným.

Námietky navrhovateľa proti výkazu nedoplatkov žiadnym spôsobom nespochybňovali existenciu
pohľadávky VZP či jej výšku a teda ich nemožno považovať za námietky s vecnými dôvodmi, ako to
vyžaduje § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení. Súd má za to, že odporca dospel k správnemu
záveru ak konštatoval, že navrhovateľom vznesené námietky voči výkazu nedoplatkov nie sú vecne
odôvodnené a teda neexistuje dôvod pre vedenie sporu vo veci nezákonného postupu VZP, resp. že v
tomto prípade nebola zrejmá bezúspešnosť sporu vylúčená. .

Pretože vec v ktorej navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci odporca správne posúdil ako
vec v ktorej zrejmá bezúspešnosť nebola vylúčená a teda zo strany navrhovateľa nedošlo k splneniu
podmienky v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, súd odporcom vydané
negatívne rozhodnutie zo dňa 10.8.2012 potvrdil ako vecne správne.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa týkajúcu sa porušenia princípu právnej istoty s poukazom na
námietky k inému výkazu nedoplatkov (č. 1210709813 zo dňa 14.5.2012), súd len uvádza, že tento výkaz
nedoplatkov a ani námietky navrhovateľa voči nemu navrhovateľ odporcovi nepredložil, teda odporca
nemal možnosť posúdiť, či ide o námietky totožné.



O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam