Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/302/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201674 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201674.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Nory Halmovej, v právnej veci žalobkyne: Viera X., U. 6, U., zastúpená: J.. Miroslav Hončár, advokát, Perličková 26, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (právny nástupca zrušeného Krajského stavebného úradu v Bratislave), Lamačská cesta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/0884/JAN zo dňa 15.08.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.09.2012 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2012/0884/JAN zo dňa 15.08.2012, ktorým právny predchodca žalovaného podľa § 30 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) zastavil konanie začaté dňa 15.08.2011 vo veci preskúmania rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. D-2008/1162-150/S/33/Ma zo dňa 09.07.2008, právoplatného dňa 18.08.2008, v konaní mimo odvolacieho konania, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Mestská časť Bratislava - Dúbravka rozhodnutím č. D-2008/1162-150/S/33/Ma zo dňa 09.07.2008 dodatočne povolila stavebné úpravy : „Rekonštrukcia bytu č. XX, 3. poschodie, U. ulica č. 6“ stavebníkom Z.. J. U. a M. U., podľa statického posudku stavby č. 9/2007, vypracovaného Ing. O. X., autorizovaným stavebným inžinierom. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, v ktorom bývalý Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A/2011/1958/JAN zo dňa 08.11.2011 zrušil uvedené rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 09.07.2008. Na odvolanie stavebníkov Ing. J. U. a M. U. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím č. 11165/2012/SVBP-24833 zo dňa 26.04.2012 zrušilo rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 08.11.2011 z dôvodu, že nie je v celom rozsahu v súlade so zákonom. Konštatovalo, že za statické posúdenie navrhovanej stavby je zodpovedný autorizovaný inžinier - statik ako osoba s príslušnými odbornými vedomosťami a autorizáciou, pričom výsledok a závery statického posudku sú záväzným podkladom pre vydanie stavebného povolenia. Podľa ministerstva stavebníci konali v dobrej viere, že postupujú v súlade s platnými právnymi predpismi, keď zabezpečili súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a že vydaním právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavebných úprav nadobudli legálne právo stavebné úpravy ukončiť. Uvedené závery si osvojil Krajský stavebný úrad v Bratislave, keď napadnutým rozhodnutím zastavil konanie majúc za to, že odpadol dôvod, pre ktorý začal konanie o preskúmanie právoplatného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. D-2008/1162-150/S/33/Ma zo dňa 09.07.2008 mimo odvolacieho konania. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že stavebníci Z.. J. U. s manželkou v byte č. XX na 3. poschodí XX-ročného 12.poschodového paneláku bez stavebného povolenia, riadneho odsúhlasenia a vysvetlenia na schôdzi vlastníkov domu, vysekali nosný betónový panel, aby si spojili obývačku s kuchyňou do jednej miestnosti. Až na krik žalobkyne, že v jej byte na 2.poschodí pod bytom stavebníkov padol strop a praskli steny a na sťažnosť vlastníka bytu na 4.poschodí, že mu praskli steny a byt „sadol“ o 1-2 cm, vykonal stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Dúbravka ohliadku v byte, práce stavebníkom zastavil s tým, nech si požiadajú o dodatočné stavebné povolenie, ktoré následne Mestská časť Bratislava - Dúbravka vydala rozhodnutím č. D-2008/1162-150/S/33/Ma zo dňa 09.07.2008. Žalobkyňa namietala, že Ing. Benko nevyzbieral nadpolovičnú väčšinu súhlasov od vlastníkov bytov k stavebným úpravám, zasiahol do statiky 12.poschodového domu a do vlastníctva všetkých vlastníkov bytov. Uviedla, že v programe žiadnej schôdze vlastníkov bytov zásah do statiky domu prejednaný nebol a o búraní nosných betónových panelov v byte Ing. Benku sa vôbec nehlasovalo. Žalobkyňa preto tvrdila, že sa nemohla dozvedieť o búraní domu a ani sa obrátiť na súd, aby porušenie celistvosti nosných častí domu nepovolil. Dodatočné stavebné povolenie nebolo podľa žalobkyne vyvesené vo vchode domu, rovnako ani rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave vydané na základe jej podnetu v mimo odvolacom konaní, čím všetci spoluvlastníci domu prišli o svoje právo odvolať sa proti uvedeným rozhodnutiam. Žalobkyňa poukázala na to, že stavebník začal búracie práce vykonávať vopred a o dobromyseľnosti získaných práv z jeho strany vôbec nemožno hovoriť. Tvrdila, že statický posudok, ktorým sa stavebné úpravy dodatočne odobrili, musí obsahovať statický výpočet podľa normy a pri zásahu do statiky domu musí byť vypočítaný statický posudok na celý dom a nielen na byt, v ktorom sa vysekal panel. Poukázala na to, že posudok vypracovaný Ing. C. Kostúrom zo dňa 17.09.2007 nemá žiadny statický výpočet, nemá podpis ani okrúhlu autorizačnú pečiatku a preto je neplatný. Stavebný úrad preto podľa žalobkyne pochybil, keď vydal dodatočné stavebné povolenie dňa 09.07.2008. Záver všetkých konzultácií s odborníkmi podľa žalobkyne znie, že je potrebné narušenú statiku 12. poschodového domu čo najskôr opraviť, pretože každý otras z prípadného výbuchu plynového sporáka či seizmicity vyvolá stiahnutie pozváraných poschodí na oslabenú stranu. V konaní správnych orgánov bol podľa žalobkyne porušený Správny poriadok (§ 3, § 4, § 14, § 18, § 36, § 46 a § 51), Stavebný zákon a zákon č. 182/1993 Z.z. (§ 2 ods. 4, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1,3,4). Záverom navrhla žalobkyňa zrušiť napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave, potvrdiť jeho rozhodnutie č. A/2011/1958/JAN zo dňa 08.11.2011 a zrušiť rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 11165/2012/SVBP-24833 zo dňa 26.04.2012. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že v konaní o dodatočnom povolení stavby sa jednalo o bytový dom s veľkým počtom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, preto stavebný úrad nepostupoval v rozpore so zákonom, keď oznámenie o začatí konania a rozhodnutie doručoval verejnou vyhláškou v zmysle § 69 ods. 2 Stavebného zákona. Žalovaný poukázal na závery rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 11165/2012/SVBP-24833 zo dňa 26.04.2012, ktorým rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2011/1958/ JAN zo dňa 08.11.2011 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku len zrušil, nevrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. V súlade s právnym názorom ministerstva preto mohol Krajský stavebný úrad v Bratislave začaté konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania len zastaviť. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v medziach zákona. Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 27.08.2014. Z pripojených administratívnych spisov konajúcich správnych orgánov súd zistil, že na základe podnetu žalobkyne zo dňa 10.08.2011 oznámil Krajský stavebný úrad v Bratislave listom zo dňa 15.08.2011 začatie konania o preskúmanie z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Dúbravka D-2008/1162-150/ S/33/Ma zo dňa 09.07.2008 mimo odvolacieho konania. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový stavebný úrad dodatočne povolil stavebníkom vyššie uvedené stavebné úpravy v ich byte č. 14 na 3.poschodí domu na Beňovského ul. č. 6, pričom konštatoval, že podľa výsledkov miestnej ohliadky boli stavebné úpravy už zrealizované v celom rozsahu a to v zmysle statického posudku č. 9/2007 vypracovaného Ing. O. X., autorizovaným stavebným inžinierom. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že povolením realizácie predmetnej stavby nebudú ohrozené celospoločenské záujmy ani práva a právom chránené záujmy dotknutých účastníkov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2008. Rozhodnutím č. A/2011/1958/JAN zo dňa 08.11.2011 Krajský stavebný úrad v Bratislave v mimo odvolacom konaní zrušil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 09.07.2008, nakoľko bolo vydané v rozpore so zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že stavebníci v predmetnom byte vybúrali otvor v nosnej stene o rozmeroch 2,300x 2,050 m, ďalej vybúrali nenosnú priečku medzi chodbou a obývacou izbou; rekonštrukcia zahŕňala aj rozvody vody, kanalizácie a elektroinštalácie, dvere medzi kuchyňou a kúpeľnou zamurovali. Všetky stavebné práce boli realizované bez právoplatného stavebného povolenia. Keďže stavebníci mali podanú žiadosť o stavebné povolenie na predmetné stavebné úpravy a stavebné práce začali realizovať predtým, ako bolo vydané stavebné povolenie, stavebný úrad mal podľa Krajského stavebného úradu v Bratislave stavebné konanie o povolení predmetných stavebných úprav podľa § 60 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona zastaviť. Krajský stavebný úrad ďalej konštatoval, že po zistení uvedených skutočností stavebný úrad vyzval stavebníkov na zastavenie stavebných prác a podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, o ktoré požiadali dňa 30.10.2007. Výzvu na zastavenie stavebných prác stavebníci nerešpektovali a v stavebných prácach pokračovali. Po predložení žiadosti o dodatočné povolenie stavby stavebný úrad neoznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o dodatočnom povolení stavebných úprav, v dôsledku čoho účastníci konania nemali možnosť uplatniť svoje námietky a pripomienky k stavebným úpravám v rámci konania o dodatočnom povolení stavby. Vybúraním otvoru v nosnej stene medzi obývacou izbou a kuchyňou bytu prišlo podľa krajského stavebného úradu k zásahu do spoločných častí bytového domu. Na zásah do nosnej steny bytového domu, ktorá je v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov, bolo podľa jeho názoru potrebné na účely konania o dodatočnom povolení stavebných úprav predložiť súhlas kvalifikovanej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ako to predpisoval zákon č. 182/1993 Z.z. Stavebníkmi v konaní predložený súhlas vlastníkov bytov so stavebnými úpravami nespĺňa podľa krajského stavebného úradu požiadavky § 14 zákona č. 182/1993 Z.z., nakoľko stavebné úpravy mali vlastníci bytov a nebytových priestorov odsúhlasiť na riadne zvolanej schôdzi kvalifikovanou väčšinou. Keďže sa schôdza vlastníkov neuskutočnila a výsledok získavania súhlasu zo stavebnými úpravami nebol oznámený, nemali vlastníci bytov, ktorí so stavebnými úpravami nesúhlasili, možnosť domáhať sa svojich práv prostredníctvom súdu. Krajský stavebný úrad v Bratislave poukázal na publikáciu „Zásahy do nosných konštrukcií bytových domov“, ktorú vydalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v roku 2008, v zmysle ktorej stavebné úpravy, ktoré zrealizovali stavebníci, sa klasifikujú ako zložité stavebné úpravy stupňa C, ktorých reálnosť zhotovenia a vplyv na nosné konštrukcie je možné posúdiť len komplexným statickým výpočtom celého domu zohľadňujúcim skutočný stav všetkých dielcov a spojov nosných konštrukcií domu, pretože tieto úpravy môžu ohroziť stabilitu budovy. Vyrezanie veľkých otvorov do panelov nosnej konštrukcie spôsobuje rozhodujúcu zmenu statického pôsobenia celej nosnej konštrukcie s preskupovaním napätí a zmeny deformácií celej nosnej konštrukcii. Statický posudok vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom Ing. Kostúrom, ktorý stavebníci v konaní predložili, neobsahoval žiadny statický výpočet, ktorým by bola preukázaná mechanická odolnosť a stabilita nosnej konštrukcie a preto ho nie je možné považovať za relevantný podklad pre vydanie rozhodnutia. Krajský stavebný úrad vzhľadom na uvedené konštatoval, že stavebný úrad prvého stupňa vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení zrealizovaných stavebných úprav na základe neúplnej žiadosti a nedostatočného zistenie skutkového stavu. Krajský stavebný úrad tiež uviedol, že stavebníci doplnili dňa 07.10.2011 statický posudok o statický výpočet, ktorý sa týka posúdenia stavebných úprav len k bytu č. 14 a nie vo vzťahu k celému domu, ako sa to vyžaduje vo vyššie uvedenej publikácii. Uvedené porušenia zákona sú podľa krajského stavebného úradu natoľko závažné, že ochrana verejných záujmov a zachovanie zákonnosti prevyšuje nad ochranou dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníkov. Na základe odvolania stavebníkov Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č. 11165/2012/SVBP-24833 zo dňa 26.04.2012 zrušilo rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2011/1958/JAN zo dňa 08.11.2011, pričom v odôvodnení uviedlo, že podľa posudku statika bolo možné realizovať otvor medzi obývacou izbou a kuchyňou predmetného bytu pri dodržaní technologického postupu bez ohrozenia statiky bytového domu. Za statické posúdenie navrhovanej stavby je zodpovedný autorizovaný inžinier - statik ako osoba s príslušnými odbornými vedomosťami a autorizáciou, ktorá je plne zodpovedná za vypracovanie a správnosť statického posudku vrátane výpočtov, pričom výsledok a závery statického posudku - statické posúdenie je záväzným podkladom pre vydanie stavebného povolenia. Krajský stavebný úrad podľa ministerstva posudzoval všetky odborné otázky týkajúce sa statiky stavebných úprav podstatné pre posúdenie veci bez pribratia znalca z príslušného odboru a preto je jeho rozhodnutie v rozpore so zákonom. Publikácia „Zásahy do nosných konštrukcií panelových bytových domov“, na ktorú poukazoval krajský stavebný úrad, nemá podľa ministerstva charakter všeobecne záväzného právneho predpisu a závery v nej uvedené majú len odporúčací charakter, nakoľko tak ako pri každej inej publikácii ide o vlastné závery a názory autora. Pokiaľ ide o požiadavky stanovené zákonom č. 182/1993 Z.z., ministerstvo poukázalo na to, že stavebníci na účely vydania rozhodnutia zabezpečili súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, ktorí súhlasili so stavebnými úpravami v ich byte podľa predloženej projektovej dokumentácie. Odvolací orgán mal za to, že forma preukázania súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov so stavebnými úpravami nie je relevantná z hľadiska preukázania zákonnosti rozhodnutia stavebného úradu vo väzbe na hmotné právo a s prihliadnutím na práva nadobudnuté dobromyseľne. Na základe uvedených dôvodov Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím č. A/2012/0884/JAN zo dňa 15.08.2012 mimo odvolacie konanie začaté dňa 15.08.2011 zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. h/ Správneho poriadku, nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Podľa ods. 2 správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Podľa ods. 3 pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadny opravný prostriedok v správnom konaní, ktorého primárnym účelom je náprava hmotnoprávnych omylov, teda riešenie porušení hmotného práva. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž 31/02). Správny poriadok stanovuje, že pri zrušení alebo zmene právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania je treba dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy je odôvodnená potrebou garancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich vyplývajúcich, ako aj dôvery v právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy. Tieto atribúty sú znakmi právneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). To samozrejme neznamená, že dobromyseľne nadobudnuté práva nemôžu byť vôbec dotknuté rozhodovaním príslušného orgánu v mimo odvolacom konaní. Správny orgán je však v zmysle § 65 ods. 2 Správneho poriadku povinný zvážiť, či v konkrétnom prípade existuje vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona v pôvodnom konaní, ďalej či by dodržanie zákona zrejme viedlo k inému rozhodnutiu a či by záujem na striktnom dodržaní zákona výrazne prevyšoval záujem na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo krajskému súdu posúdiť, či záver bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave o odpadnutí dôvodu pre preskúmanie dodatočného stavebného povolenia vydaného Mestskou časťou Bratislava - Dúbravka mimo odvolacieho konania, stojaci na vyššie opísanej argumentácii Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, je v súlade so zákonom a či žalobkyňou vytýkané nedostatky dodatočného stavebného povolenia a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, predstavujú natoľko závažné porušenie zákona, že je dôvod na zmenu alebo zrušenie dodatočného stavebného povolenia mimo odvolacieho konania. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie predovšetkým z dôvodu, že na základe podnetu žalobkyne bolo mimo odvolacie konanie formálne začaté a v jeho priebehu došlo k vydaniu vyššie opísaných rozhodnutí, ktoré napokon viedli k záveru, že rozhodnutie o dodatočnom povolení stavebných úprav nie je v rozpore s hmotným právom a preto odpadol dôvod pre pokračovanie v začatom mimo odvolacom konaní. Súd musel pripustiť, že zastavením mimo odvolacieho konania mohlo dôjsť k zásahu do právnej sféry žalobkyne a preto sa zaoberal aj vecnými dôvodmi podnetu žalobkyne, ktoré najprv viedli krajský stavebný úrad k začatiu mimo odvolacieho konania. Krajský súd poznamenáva, že podľa súdnej judikatúry odložením neopodstatneného podnetu na začatie mimo odvolacieho konania sa nezasahuje do subjektívnych práv účastníka správneho konania a preto oznámenie o odložení takéhoto podnetu nepodlieha súdnemu preskúmaniu podľa V. časti O.s.p. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome neboli oboznámení s postupom stavebného úradu a s vydanými rozhodnutiami, nakoľko stavebný úrad tieto písomnosti nevyvesil v bytovom dome, je súd toho názoru, že vzhľadom na značný počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom dome bol zákonný dôvod na doručovanie písomností verejnou vyhláškou. Napriek tomu však stavebný úrad mal aspoň rozhodnutie vo veci oznámiť vyvesením verejnej vyhlášky priamo v bytovom dome, aby boli vlastníci a užívatelia bytov a nebytových priestorov informovaní o obsahu rozhodnutia a aby mohli náležitým spôsobom realizovať svoje práva účastníkov konania o dodatočnom povolení stavebných úprav. Tento nedostatok však sám o sebe nie je dôkazom o rozpore vydaného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavebných úprav s hmotným právom, pre ktorý by ho bolo potrebné zrušiť či zmeniť. Niet pochýb o tom, že stavebníci urobili zásah do nosnej steny bytového domu, ktorá je v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov, bez predchádzajúceho právoplatného stavebného povolenia a bez toho, aby s týmito stavebnými úpravami vyslovila súhlas nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov hlasovaním na schôdzi vlastníkov. Na druhej strane však nemožno prehliadnuť, že stavebníci zabezpečili súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov v dome s vykonanými stavebnými úpravami neformálnym spôsobom (obežníkom) a preto je v rozpore so skutočnosťou tvrdenie, že väčšina vlastníkov o stavebných úpravách nebola informovaná a nesúhlasila s nimi. Spôsob, akým bol tento súhlas daný, nie je síce z formálneho hľadiska v súlade s § 14 ods. 1, 2 zák. č. 182/1993 Z.z., predstavuje však zákonom vyžadovaný prejav vôle väčšiny vlastníkov. Z obsahu spisu nevyplýva, že by vlastníci bytov, ktorí stavebníkom podpísali písomný súhlas so stavebnými úpravami, neboli informovaní o rozsahu stavebných úprav, prípadne že by netvorili nadpolovičnú väčšinu vlastníkov. Stavebný úrad v konaní zistil, že stavebné úpravy boli vykonané v súlade so statickým posudkom Ing. Ctibora Kostúra, autorizovaného stavebného inžiniera, ktorý stanovil prípustný technologický postup pre realizáciu otvoru v nosnej priečke a uviedol, že za daných predpokladov možno tvorbu realizovať bez ohrozenia statiky domu. Posudok bol doložený statickým výpočtom zaťaženia použitého nosníka pri realizácii stavebných úprav. Krajský súd nemá dôvod spochybňovať výsledok a závery statického posúdenia zhrnuté v uvedenom posudku, ktorý bol považovaný za záväzný podklad pre vydanie dodatočného stavebného povolenia. Takisto nemal dôvod spochybňovať závery Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako nadriadeného orgánu bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave, ktorý považoval uvedený postup prvostupňového stavebného úradu v súvislosti s posudzovaním statiky stavby za súladný so stavebným zákonom. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie o zastavení mimo odvolacieho konania bolo z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobkyňa vo veci úspech nemala a žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.