KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava18. 11. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/134/2012 z 18. 11. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. novembra 2014, sp. zn. 4Sp/134/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1012201724.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/134/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201724
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201724.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky:
P. C.. K. M., bytom C. XXX, C. proti odporcovi: Okresný úrad v Senci, pozemkový a lesný odbor (pôvodne
Obvodný pozemkový úrad v Senci) so sídlom Hurbanova 21, Senec, za účasti: 1/ Obec Bernolákovo,
Hlavná 111, Bernolákovo, 2/ P. L. V., bytom V. X, V., o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa
14.9.2012 proti rozhodnutiu odporcu č.j. 3832-639/2004/Ko zo dňa 14.8.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č.j. 3832-639/2004/Ko zo dňa 14.8.2012 z
r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i
a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľke súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č.j. 3832-639/2004/Ko zo dňa 14.8.2012 odporca podľa § 5 ods. 2 zákona
č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol, že navrhovateľke sa nenavracia vlastníctvo
a nepriznáva sa právo na náhradu k časti pozemku - ornej pôde o výmere 1749 m2 pôvodnej parcely č.
2776/7 označenej podľa prídelového plánu A 92, parc. č. reg. C-KN 2776/383 nachádzajúcej sa v k.ú.
V. odčlenenej od geometrického plánu č. 110/2008 zo dňa 15.10.2008 (ďalej len „predmetný pozemok“)
a to z dôvodu, že nie sú splnené podmienky uvedené v § 2 a § 3 a § 5 zákona. Odporca na základe
zisteného stavu veci skonštatoval, že k uplatneniu nároku navrhovateľkou nedošlo.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 14.9.2012 (rozšírený dňa 29.10.2012), ktorým sa z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm.
a), b), c), d) a e) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) domáhala jeho
zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. S prejednaním a rozhodnutím
veci bez nariadenia pojednávania súhlasila, ako výslovne uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 19.3.2013.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 15.3.2013 navrhol napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť
a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia
a zdôraznil, že nikdy nepopieral, a ani nepopiera vlastníctvo pôvodných vlastníkov k reštituovanému
pozemku. Zároveň sa podrobne vyjadril k námietkam navrhovateľky obsiahnutých v jej opravnom
prostriedku s tým, že tieto vyhodnotil ako nedôvodné a zavádzajúce. Odporca zároveň vyslovil súhlas,
aby súd vec prejednal a rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania.



Zúčastnená osoba 1/ vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 12.10.2012 uviedla, že má za to, že
k riadnemu uplatneniu reštitučného nároku zo strany navrhovateľky v zmysle reštitučného zákona
nedošlo, nakoľko návrh nebol uplatnený oprávnenou osobou riadne a včas. Poukázala na skutočnosť,
že z ústnych, ale ani z písomných podaní nebolo preukázané, že navrhovateľka si svoj reštitučný
nárok skutočne uplatnila a to z dôvodu, že osoba ktorá si tento nárok uplatnila, nebola na tento úkon
splnomocnená.

Súd nežiadal vyjadrenie zúčastnenej osoby 2/ - P.. L. V. (ďalej len „p. L. V.“) k návrhu, nakoľko táto až
do účinnosti zákona č. 335/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o
zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v
znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (s účinnosťou od 1.1.2013)
zastupovala v súdnom konaní navrhovateľku a teda je zrejmé, že sa s jej argumentáciou stotožnil.

Súd prejednal a rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania (§
250f O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) a po riadnom preskúmaní
napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného
prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu
je potrebné zrušiť.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Oboznámil sa však s obsahom administratívneho spisu
z ktorého zistil, že 28.12.2004 bo odporcovi doručené „Uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva v
zmysle z. č. 503/2003 Z.z. - § 5 ods. 1“ podpísané nečitateľným priezviskom, začínajúcim písmenom
„K“ (bez doloženia akýchkoľvek príloh). Na tomto podaní bolo uvedené, že reštitučný nárok si uplatňuje
p. L. V., V. X, V., rodné číslo XXXXXX/XXX, zať pôvodného vlastníka Ľ. O., ktorý zomrel 22.8.1985.

V spise sa okrem iného nachádza :

- splnomocnenie navrhovateľky datované 1.6.2004 udelené jej otcovi - P.. L. V. „... na vybavenie
navrátenia vlastníctva k pozemkom ... o výmere 0,216 ha vložka č. 3 časť parcely č. 2776/7 označená
v Prídelovom pláne A 92 a parcela č. 4825/25 rola o výmere 1,006 ha.“ Podpis na tomto splnomocnený
uznala navrhovateľka za svoj 23.5.2006. Predmetné plnomocenstvo bolo pripojené až k podanému
opravnému prostriedku z 21.8.2006 voči v poradí prvému rozhodnutiu odporcu Č.j.: 1078-1037/2006-
Lu z 3.7.2006,

- čestné prehlásenie navrhovateľky z 30.11.2011, podľa ktorého jej otec P.. L. V. nevykonal žiaden úkon
v jej mene, na ktorý bol splnomocnený P.. I. M.,

- plnomocenstvo navrhovateľky z 19.7.2004 udelené navrhovateľkou P.. I. M., rodné číslo XXXXXX/XXX,
bytom M.E. XX, V. „... na zabezpečenie potrebných dokladov a podanie na Obv. pozemkový úrad Senec
pre navrátenie vlastníctva k pozemkom po mojom starom otcovi Ľ. O. a starej mame X. O. ...“,

- „Odobratie plnej moci“ (datované 24.5.2006) udelenej Ľ.i (7.6.2006 meno opravené na „František“) M.i,
bytom M.E. XX, V. L. V. „... pre konanie navrátenia vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003
Z.z. po neb. Ľ. O., parc. č. 2776/7 vo vl. Č. 3 a parc. č. 4825/25 v k. úz. V..“ (Poznámka súdu: v spise sa
nenachádza žiadne plnomocenstvo, udelené P.. L. V. akejkoľvek osobe - teda ani P.. I. M..),

- úmrtný list p. Ľ. O., nar. X.X.XXXX - pôvodného vlastníka, rodný, úmrtný a sobášny list jeho dcéry p. X.
O., nar. XX.X.XXXX, ktorá uzavrela manželstvo so zúčastnenou osobou 2/, tiež rodný list navrhovateľky
založený v spise preukazuje, že táto je dcérou zúčastnenej osoby 2/.



Na základe uplatneného nároku odporca dňa 3.7.2006 vydal rozhodnutie č.j.: 1078-1037/2006-Lu, podľa
ktorého rozhodol o tom, že p. L. V. nespĺňa podmienky dané reštitučným zákonom na navrátenie
vlastníctva k reštituovanému pozemku. Na jeho odvolanie Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.
3Sp/159/2006-40 zo dňa 11.1.2007 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne
odporca rozhodol o navrátení vlastníctva (poskytnutí náhrady) navrhovateľke k reštituovanému pozemku
(č.j.: 996-639/2007-Lu zo dňa 13.7.2007), toto rozhodnutie však bolo opätovne zrušené Krajským
súdom v Bratislave na základe rozsudku č.k. 5Sp/32/2007-71 zo dňa 20.12.2007. Rozhodnutím
č.j.: 1738-639/2008-Lu zo dňa 25.11.2008 odporca rozhodol o navrátení vlastníctva navrhovateľke
(poskytnutí náhrady) k reštituovanému pozemku, toto rozhodnutie však bolo na základe odvolania
zúčastnenej osoby 1/ rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Sp/52/2008-34 zo dňa 24.6.2009
zrušené. Odporca dňa 20.1.2010 rozhodnutím č.j.: 32-639/2010-Lu rozhodol o navrátení vlastníctva
(poskytnutí náhrady) navrhovateľke k reštituovanému pozemku, toto rozhodnutie bolo na odvolanie
zúčastnenej osoby 1/ rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/15/2010-87 zo dňa 29.3.2011
zrušené. Rozhodnutím č.j. 263-639/2012 zo dňa 30.4.2012 odporca rozhodol o navrátení reštituovaného
pozemku (poskytnutí náhrady) navrhovateľke, toto rozhodnutie bolo vydaním nového (napadnutého)
rozhodnutia v zmysle § 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny
poriadok“) na odvolanie zúčastnenej osoby 1/ zrušené.

Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 zákona č. 503/2003 Z.z.

(1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba,
ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát
alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce
obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

(2) Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v
ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami
štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

Podľa ust. § 5 ods. 3 zákona na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní.

Podľa ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.



Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu
na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd z obsahu listín založených v administratívnom spise zistil, že pôvodným vlastníkom predmetného
pozemku, mal byť nebohý p. Ľ. O.. Tento mal dcéru, t.č. už nebohú p. X. O., ktorá uzavrela manželstvo
s P.. L. V.. Z tohto zväzku vzišla dcéra - navrhovateľka. Navrhovateľka je teda vnučkou nebohého Ľ. O.
a dcérou P.. L. V., pričom P.. L. V. je zaťom nebohého Ľ. O..

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že reštitučný nárok si v zmysle podania
doručeného odporcovi 28.12.2004 mal uplatniť p. L. V. - zať pôvodného vlastníka pozemku. Toto
„uplatnenie“ nároku je však podpísané osobou s nečitateľným podpisom priezviska, začínajúceho
písmenom „K“. P. L. V. však nikdy a nikoho nesplnomocnil na zastupovanie svojej osoby v konaní o
navrátenie vlastníctva podľa zákona.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že navrhovateľka splnomocnila dňa 19.7.2004 p. I. M. na zabezpečenie
potrebných dokladov a podanie na Obvodný pozemkový úrad Senec pre navrátenie vlastníctva k
pozemkom po jej starom otcovi Ľ.Z. O. a starej mame X. O.. Tento splnomocnenec - P.. I. M. - však nikdy
v mene splnomocniteľky - navrhovateľky - jej nárok neuplatnil.

Pokiaľ podpis na uplatnení nároku, doručenom odporcovi 28.12.2004 prípadne patrí P.. I. M., z obsahu
tohto podania je zrejmé, že ho neuplatnil v mene navrhovateľky, ale v mene p. L. V..

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že navrhovateľka mala splnomocniť dňa 1.6.2004 (podpis na predmetnom
plnomocenstve bol uznaný navrhovateľkou až 23.5.2006) svojho otca - p. L. V. na vybavenie navrátenia
vlastníctva k pozemkom o výmere 0,216 ha vložka č. 3 časť parcely č. 2776/7 označená v Prídelovom
pláne A 92 a parcela č. 4825/25 rola o výmere 1,006 ha. Pritom, ako to vyplýva z čestného prehlásenia
navrhovateľky z 30.11.2011, jej otec P. nevykonal žiaden úkon v jej mene, na ktorý bol splnomocnený
P.. I. M.. Aj keby tomu tak bolo (predmetné plnomocenstvo bolo do spisu založené až s podaním
opravného prostriedku z 21.8.2006 voči v poradí prvému - negatívnemu - rozhodnutiu odporcu Č.j.:
1078-1037/2006-Lu z 3.7.2006 ktorá skutočnosť sama o sebe vzbudzuje pochybnosti o jeho udelení v
označenom dni - 1.6.2004) z obsahu uplatneného nároku doručeného odporcovi 28.12.2004 vyplýva,
že tento si nárok „uplatnil“ p. L. V. za seba (ako zať pôvodného vlastníka - teda nie ako zástupca
navrhovateľky) a podpísala ho iná, nečitateľne podpísaná osoba (k tejto skutočnosti viď predchádzajúcu
konštatáciu súdu).

Z uvedeného je zrejmé, že už pri samotnom uplatnení nároku došlo k takej vade, ktorá ovplyvnila celý
priebeh konania. Navrhovateľka, ktorá prichádzala do úvahy ako oprávnená osoba v zmysle ust. § 2
ods. 2 písm. c) zákona ako dcéra nebohej dcéry pôvodného vlastníka, si nikdy u odporcu nárok v zmysle
zákona neuplatnila. Dňa 19.7.2004 síce splnomocnila P.. I. M. pravdepodobne aj na uplatnenie tohto
nároku, tento však o navrátenie vlastníctva k reštituovanému pozemku v rozsahu udelenej plnej moci
(teda v mene navrhovateľky) nikdy nepožiadal. Urobil tak (pravdepodobne) ako zástupca P.. L. V. - i keď
tento P.. I. M. nikdy na nič nesplnomocnil. K uvedenému súd dodáva, že za týchto okolností nemôže
byť p. L. V. za žiadnych okolností posudzovaný ako oprávnená osoba podľa § 2 reštitučného zákona.
V každom prípade, P.. I. M. nebol oprávnený takýto nárok za p. L. V. ani uplatniť - v administratívnom
spise sa nenachádza žiadne plnomocenstvo, ktoré by ho k tomu oprávňovalo - existencia takejto plnej
moci nebola žiadnym spôsobom preukázaná, a to ani napriek tomu, že podľa listín založených v spise
malo dôjsť k jej odvolaniu dňa 24.5.2006.



Konanie o uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona je konaním
návrhovým. To znamená, že jeho účastníkom ako žiadateľom o navrátenie vlastníctva je osoba, ktorá v
zmysle zákona požiadala o navrátenie vlastníctva. V prejednávanej veci je takouto osobou formálne p.
L. V.. Nie však navrhovateľka, ktorá si nárok na navrátenie vlastníctva nikdy neuplatnila.

Ako to vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, odporca v ňom rozhodol o (fiktívnom -
neexistujúcom, nikdy neuplatnenom) nároku navrhovateľky. Súd sa zaoberal aj možnosťou, či si
navrhovateľka ev. uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva k reštituovanému pozemku v zastúpení
otcom - p. L. V. a to najmä s poukazom na doplnenie (pôvodnej žiadosti o uplatnenie nároku zo dňa
28.12.2004) zo dňa 24.5.2006. V tomto sa P.. L. V. označoval ako zástupca navrhovateľky - oprávnenej
dedičky. Navrhovateľka, so zreteľom na plnú moc udelenú otcovi - p. L. V. zo dňa 1.6.2004 si mohla
eventuálne uplatniť svoj nárok v zastúpení P.. L. V., tento však vo svojom podaní zo dňa 24.5.2006
okrem vlastného označenia ako „zástupcu navrhovateľky - oprávnenej dedičky“ iné skutočnosti týkajúce
sa navrhovateľky neuviedol, najmä podanie označil ako „doplnenie podania“ a teda niet pochýb, že sa
jednalo o doplnenie podania zo dňa 28.12.2004, ktorým sa začalo konanie podľa zákona a v ktorom ako
oprávnená osoba vystupoval (s poukazom na vyššie uvedené) jednoznačne p. L. V.. Na uvedenom nič
nezmení ani skutočnosť, že v čase začatia konania bol P.. I. M. oprávnený uplatniť u odporcu nárok v
mene navrhovateľky, k ničomu takému totiž nedošlo, v návrhu sa ako oprávnená osoba z reštitučného
zákona uvádzala výlučne P.. L. V..

Na základe vykonaného skúmania nemožno vyvodiť iný záver ako ten, že navrhovateľka si v skutočnosti
svoj nárok na navrátenie vlastníctva k reštituovanému pozemku podľa reštitučného zákona nikdy u
odporcu neuplatnila, nikdy sa nestala ako oprávnená osoba v zmysle zákona účastníčkou konania o
navrátenie vlastníctva v zmysle zák. č. 503/82003 Z.z. a teda odporca nepostupoval v súlade s vyššie
citovanými ustanoveniami zákona a správneho poriadku, ak s ňou konal ako s účastníčkou konania.
Účastníkom konania, t.j. osobou, ktorá si „uplatnila“ nárok na navrátenie vlastníctva k reštituovaným
pozemkom, je v skutočnosti P.. L. V.. Súd považuje za potrebné opätovne konštatovať, že tento si
svoj nárok „uplatnil“ v zastúpení inej osoby (pravdepodobne P.. I. M.), ktorého oprávnenie nebolo na
základe listín založených v administratívnom spise žiadnym spôsobom preukázané. Tým, že odporca
v napadnutom rozhodnutí rozhodol o nikdy neuplatnenom nároku navrhovateľky namiesto toho, aby
posúdil výlučne existujúci - uplatnený nárok na navrátenie vlastníctva doručený 28.12.2004 došlo v
konaní odporcu k vade, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd poznamenáva, že pojem „oprávnená osoba“ je s poukazom na zákon potrebné interpretovať v jeho
dvoch významoch: 1/ jednak ako okruh osôb vymedzený ust. § 2 zákona k podaniu návrhu na navrátenie
vlastníctva; 2/ jednak ako osobu, ktorá splnila, predpoklady stanovené zákonom k navráteniu vlastníctva.

Pretože odporca v napadnutom rozhodnutí rozhodol o nároku osoby (navrhovateľky), ktorá si v
skutočnosti svoj nárok na navrátenie vlastníctva k reštituovanému pozemku u odporcu nikdy neuplatnila,
súd v zmysle § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. toto rozhodnutie zrušil. Uvedené je takou vadou konania,
ktorá ovplyvnila celý jeho priebeh. Odporca totiž meritórne nerozhodol o nároku P.. L. V. na základe
podania ktorého začalo konanie o navrátení pozemku v zmysle reštitučného zákona. Z tohto dôvodu sa
súd nezaoberal ani ostatnými námietkami navrhovateľky.

V ďalšom konaní bude úlohou odporcu rozhodnúť o nároku, formálne uplatnenom P.. L. V., ktorý je
zaťom pôvodného vlastníka a otcom navrhovateľky. S poukazom na v konaní dostatočne zistený stav
veci a aj s poukazom na právny názor vyslovený v odôvodnení tohto rozsudku bude potrebné v novom
rozhodnutí skonštatovať, že P.. L. V. jednak nie je oprávnenou osobou v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona,
že v konaní nebolo preukázané, že by si vôbec nárok uplatnil, nakoľko nikdy a nikoho nesplnomocnil
na jeho uplatnenie. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa bude musieť odporca zaoberať aj postavením
navrhovateľky v konaní, vyhodnotiť skutočnosť, že si nikdy nárok na navrátenie vlastníctva neuplatnila.
Nakoľko odporca doposiaľ (aj napriek vyššie uvedenému) konal aj s navrhovateľkou ako s účastníčkou
konania, z tohto dôvodu bude vhodné, aby nové vo veci vydané rozhodnutie doručil aj jej.



O trovách účastníkov konania rozhodol súd za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.
2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, náhradu trov si však
neuplatnila a ani ich nevyčíslila.

Záverom súd poznamenáva, že toto konanie pred súdom je zo zákona oslobodené od platenia súdneho
poplatku (§ 4 ods. 2 písm. z) zák. č. 71/1992 Zb. v znení platnom ku dňu podania návrhu).

Poučenie:

Proti výroku tohto rozsudku vo veci samej odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).

Proti výroku o trovách možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam