Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/310/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201740 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201740.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO 313 03 862, zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia SR sp. zn. 6101/2012-1.10 (34/2012-rozkl.) zo dňa 10.7.2012, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.9.2012 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 6101/2012-1.10 (34/2012-rozkl.) zo dňa 10.7.2012, ktorým zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru výkonu štátnej správy č. 3563/2012-2.2 zo dňa 11.4.2012 a toto rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a) a f) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“). Výnimkou sa žiadateľovi - Poľovníckemu spolku Mesiačik povolilo usmrtiť- odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Baba, držať ho a prepravovať, a to za v rozhodnutí stanovených podmienok, pričom odstrel bolo podľa rozhodnutia možné realizovať od 1.6.2012 do 30.11.2012 posliedkou na území s 2. stupňom ochrany (max. 500 m od rekreačnej oblasti Krpáčovo- Tále ) a postriežkou na lokalite V., k.ú. Z. J.. Žalobca ako účastník správneho konania v žalobe namieta, že v konaní bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, tiež navrhnúť ich doplnenie. Žalobcovi bol doručený prípis správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 9.3.2012 označený ako „Oboznámenie s podkladmi pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia“ spolu s prílohou „príloha k listu č. ŠOPSR/521/2012 zo dňa 6.3.2012“, nazvaná „Súhrnná tabuľka navrhovaných výnimiek z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha (medveďa hnedého) v roku 2012 podľa jednotlivých poľovníckych subjektov - žiadateľov“. Žalobca listom zo dňa 19.3.2012 poukázal na to, že z tejto listiny nevyplýva, aké podklady správny orgán v tej ktorej veci obstaral. Žalobca požiadal o oboznámenie s podkladmi k rozhodnutiu zhromaždenými správnym orgánom pre každé jednotlivé konanie a o poskytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie. Správny orgán prvého stupňa bol však toho názoru, že nemá povinnosť z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať ju účastníkovi konania na vyjadrenie. Odkázal žalobcu na aktívnu účasť v konaní, ktorá mala spočívať v nahliadnutí žalobcu do spisu. Toto bolo uvedené v liste prvostupňového správneho orgánu zo dňa 23.3.2012. Po tomto bolo žalobcovi správnym orgánom v predmetnej veci doručené už len rozhodnutie. Žalobca namietal takýto postup v rozklade. Poukázal na to, že Správny poriadok (ďalej len „Spr. por.“) nepozná akési hromadné oboznámenie s podkladmi vo viacerých konaniach tak, ako to urobil správny orgán v tejto veci. Právo účastníka vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia nie je možné vykladať tak, že by mu zodpovedal taký postup správneho orgánu, ktorým upovedomí účastníka, že si obstaral neidentifikovaný podklad rozhodnutia. Žalobca ďalej uvádza, že z teórie správneho práva vyplýva, že povinnosť správneho orgánu dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia je limitovaná troma skutočnosťami, a to včasnosťou, úplnosťou a presnosťou. Konštatovanie správneho orgánu v prípise zo dňa 9.3.2012, že dnešným dňom bolo ukončené zisťovanie stavu veci a obstarávanie podkladov, vyvoláva pochybnosti o tom, že by správny orgán prikladal vyjadreniu žalobcu, ktorý mohol navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, akýkoľvek význam. Žalobca tiež poukazuje na to, že napriek jeho žiadosti mu do dňa podania žaloby nebola kópia spisu poskytnutá. Namietal ďalej, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je možné identifikovať opodstatnenosť žiadosti o udelenie výnimky, ani posúdiť jeho vecnú správnosť so zreteľom na ust. § 40 ods. 1 a 3 ZOPK. Ani žalovaný v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom tohto rozhodnutia, akými skutočnosťami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Ustanovenie § 40 ods. 2 a 3 ZOPK umožňuje udeliť výnimku len na základe zákonom stanovených podmienok. Ich existencia musí byť spoľahlivo a úplne zistená. Absencia konkrétnych skutkových záverov v predmetnej veci však neumožňuje urobiť záver, že v správnom konaní bol úplne a spoľahlivo zistený skutkový stav, teda existencia podmienok na udelenie výnimky - usmrtenie medveďa hnedého. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.3.2013 žalovaný uvádza, že mal z dostupných údajov Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“), žiadateľa, ako aj z informácií predložených žalobcom za preukázané, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená. Nebol preto dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na jeho usmrtenie. Pokiaľ ide o požiadavku zachovania populácie dotknutého druhu, žalovaný považuje za smerodajné odborné stanovisko ŠOP SR č. ŠOPSR/521/2012 zo dňa 6.3.2012, ktorá usmrtenie jedného jedinca chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého nepovažuje za skutočnosť ohrozujúcu jeho populáciu v dotknutom území. Odvolací orgán mal za to, že povolený odstrel jedného jedinca medveďa na lokalitách s častým výskytom tohto živočícha vychádza zo zodpovedného vyhodnotenia podkladov ministerstvom. Rozhodnutie bolo vydané v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví alebo živote osôb. Ministerstvo oslovilo všetky zoologické záhrady v Slovenskej a Českej republike, no žiadna z nich nebola schopná odchyteného jedinca umiestniť vo svojich zariadeniach. Poukazuje zároveň na skutočnosť, že v zmysle ust. § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK je právne irelevantný vznik škodného následku, a to vzhľadom na prioritný záujem na ochrane života a zdravia ľudí, keď sa preferuje ochrana pred vznikom škodlivého následku. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s obsahom celého spisového materiálu v určenej lehote nevyužil a požiadal ministerstvo o zaslanie podkladov rozhodnutia. Ministerstvo v kontexte právnej úpravy SP reagovalo v liste zo dňa 23.3.2012 tak, že žiadne ustanovenie SP neupravuje zákonnú povinnosť správneho orgánu z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať ju na vyjadrenie účastníkovi konania. V prípade, ak sa žalobca chcel oboznámiť s obsahom podkladov, ktoré tvorili obsah spisového materiálu, mal využiť svoje právo, ktoré mu priznáva § 23 ods. 1 až 4 Spr. por. a nazrieť do spisu a požiadať o vyhotovenie odpisov, výpisov alebo kópií potrebných podkladov. Žalobca však toto právo nevyužil. K porušeniu práv žalobcu by došlo zo strany ministerstva iba v prípade, ak by neumožnilo žalobcovi nahliadnuť do spisu alebo vydalo meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní o ukončení dokazovania a možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom. Žalobca svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s obsahom celého spisového materiálu nevyužil. Námietka žalobcu, že § 23 ods. 1 Spr. por. obsahuje právo účastníka dostať kópiu spisu alebo dostať informáciu zo spisu iným spôsobom, pričom žalobca svoje právo realizoval podaním žiadosť o zaslanie podkladov rozhodnutia zo dňa 19.3.2012, je neopodstatnená, nakoľko ustanovenie Spr. por. sa vzťahuje výlučne na inštitút nazerania do spisu. Tu žalobca poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/19/2012 zo dňa 16.11.2011 v obdobnej veci. Žalovaný má tiež za to, že odôvodnenie rozhodnutia jasne a zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. Ministerstvo si vyžiadalo aj stanovisko ŠOP SR, ktorá posúdila žiadosť na základe konkrétnych lokalít a skutočností a odporučila požadovanú výnimku vzhľadom na preukázané pretrvávajúce ohrozenie zdravia a bezpečnosti osôb. ŠOP SR navrhla povoliť výnimku v zóne prenikania jedincov do rekreačnej zóny, pravidelné problémy s prenikaním do rekreačných oblastí Tálov, Krpáčova a atakovanie kontajnerov. Územie v blízkosti rekreačných zón z pohľadu kolíznych situácií zaraďuje ako rizikové a preto odporúča povoliť výnimku. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b) a i) Štatútu štátnej ochrany prírody SR vydaného rozhodnutím ministra životného prostredia zo dňa 5.12.2007 č. 76/2007-1.8 ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave. Žalovaný uvádza, že postupoval v zmysle zásady hospodárnosti, keď spojil viac konaní v skutkovo podobných veciach do jedného oboznámenia s podkladmi rozhodnutia a stanovil jednotnú 7 dňovú lehotu na vyjadrenie sa. Záverom žalovaný upozorňuje, že ministerstvo žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území SR i v jej jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťou ŠOP SR hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody. Rovnako aj odvolací orgán pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza zo stanovísk ŠOP SR a každý rozklad hodnotí osobitne vzhľadom na konkrétny obsah administratívneho spisu v uvedenej veci. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že obe rozhodnutia - tak napadnuté ako aj prvostupňové sú plne zákonné a preto navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúci postup boli v súlade so zákonom a preto žalobe nemožno priznať úspech. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa 16.1.2012 bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckej spoločnosti Mesiačik o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2012 v počte 1 kus. V žiadosti uviedol žiadateľ odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri, pričom žiadosť odôvodnil tým, že medvedia populácia sa v poľovníckom revíri Baba v posledných rokoch neustále zvyšuje a medvede priamo ohrozujú ľudí v turistickej oblasti Krpačovo. Na túto skutočnosť upozorňujú najmä vlastníci rekreačných zariadení v tejto oblasti, keď hrozí vysoké riziko stretu so zamestnancami a hosťami týchto zariadení. Žalobca sa v tejto veci prihlásil ako účastník konania prípisom doručeným správnemu orgánu dňa 24.1.2012. Podaním doručeným správnemu orgánu dňa 30.1.2012 žiadateľ o povolenie výnimky doplnil svoju žiadosť o vyjadrenia hotela Polianka Krpáčovo zo dňa 25.8.2011 a 30.11.2011, v ktorých sa uvádza, že vo večerných hodinách hrozí vážne riziko napadnutia medveďmi, ktoré pravidelne navštevujú kontajnery a ohrozujú každého, kto sa pohybuje v okolí. Na základe žiadosti žalovaného vypracovala ŠOP SR stanovisko k regulačnému odlovu medveďa hnedého v roku 2012, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že dochádza k pravidelným problémom s prenikaním medveďov do rekreačnej oblasti Tálov, Krpáčova a atakovaniu kontajnerov. Územie v blízkosti rekreačných zón z pohľadu kolíznych situácií zaraďuje ako rizikové. Žalobcovi bolo doručené Oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia, prílohou ktorého bola súhrnná tabuľka navrhovaných výnimiek z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha (medveďa hnedého) v roku 2012 podľa jednotlivých poľovníckych subjektov - žiadateľov. Žalovaný ňou oznámil účastníkom konania, že majú právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k nim, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Vyjadrenie je potrebné urobiť do 7 dní odo dňa doručenia oboznámenia s podkladmi. Na toto reagoval žalobca prípisom nazvaným žiadosť o zaslanie podkladov rozhodnutia a predĺženie lehoty na vyjadrenie. Uvádza v ňom, že z listu zo dňa 9.3.2012 mu nevyplýva ani obsah spomínaných podkladov, ani to, akým spôsobom boli zistené. Preto žalobca žiadal o oboznámenie s podkladmi k rozhodnutiu zhromaždených správnym orgánom pre každé jednotlivé konanie a pre reálne uplatnenie jeho práva podľa § 33 ods. 2 Spr. por. poskytol na vyjadrenie primeranú lehotu. Prípisom zo dňa 23.3.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že účastníci konania mali a majú možnosť nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa tak s podkladmi rozhodnutia, o čom boli správnym orgánom poučení podaním zo dňa 9.3.2012. Prípadné nevyužitie práva vyjadriť sa k týmto podkladom nemôže byť na ujmu správneho orgánu. Postup, ktorý zvolil správny orgán pri plnení povinnosti podľa §33 ods. 2 Spr. por. je postupom štandardným v administratívnych konaniach. Rozhodnutím č. 3563/2012-2.2 zo dňa 11.4.2012 žalovaný v zmysle § 40 ods. 2 ods. 3 písm. c/ ZOPK povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. ZOPK a povolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Baba, pričom stanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na stanovisko ŠOP SR k žiadosti žiadateľa, ako aj na informácie predložené žiadateľom (listy hotela Polianka Krpáčovo), z čoho je zrejmé, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená. Ministerstvo sa v súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky zaoberalo možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo iných lokalít. Boli oslovené všetky ZOO v Slovenskej ako aj Českej republike, avšak tieto odpovedali, že medvede buď nechovajú alebo majú plné stavy. Nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach. Tým by sa len problém premiestnil na iné miesto. Poľovný revír Baba susedí s rekreačnou oblasťou Krpáčovo a Tále, dochádza k stretnutiam s medveďmi priamo pri chatách. Povolenie výnimky na usmrtenie medveďa v tejto lokalite je teda možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany bezpečnosti obyvateľov tak ako to vyžaduje ust. § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý bol rozhodnutím Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 6101/2012-1.10 (34/2012- rozkl.) zo dňa 10.7.2012 zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Podľa § 33 ods. 1, 2 Spr. por., účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 23 ods. 1, 4 Spr. por., účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. Podľa ust. § 35 ods. 1 ZOPK chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode, b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania, c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode, d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku, e) medzidruhovo krížiť, f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. Podľa § 40 ods. 2 ZOPK orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva Podľa § 40 ods. 3 ZOPK výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Krajský súd dospel k právnemu záveru, že žalovaný správny orgán neporušil ustanovenia Spr. por. a postupoval v súlade s § 33 ods. 2, keď dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom i k spôsobu jeho zistenia (ešte pred rozhodnutím vo veci), pričom mu poskytol primeranú 7 dňovú lehotu na vyjadrenie sa s tým, že spisový materiál bude sprístupnený k nahliadnutiu u žalovaného v určenom čase. Krajský súd má za to, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na ustanovenie § 23, treba zdôrazniť, že toto ustanovenie je konštruované v súvislosti s nahliadaním do spisov a odsek 1 tohto ustanovenia jednoznačne predpokladá, aby účastník konania využil aktívne svoje právo nahliadnuť do spisu. Pri využití tohto svojho práva nahliadnuť do spisu má právo robiť si zo spisov výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní. Žalobcovi bola poskytnutá možnosť nahliadnuť do spisu, on však túto možnosť napriek tomu, že je zastúpený advokátom nevyužil, požiadal o zaslanie podkladov poštou (ktoré bližšie nešpecifikoval) a požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k podkladom. Tu krajský súd poukazuje tiež na to, že správny poriadok nepozná inštitút žiadosti účastníka konania o predĺženie lehoty, umožňuje len, aby účastník požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty (§ 28 Spr. por.). Znamená to teda, že žalobca nemal právny nárok na predĺženie lehoty na vyjadrenie sa a bol povinný vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v jemu poskytnutej primeranej 7 dňovej lehote (§ 27 ods. 1 Spr. por. ), čo neurobil a ani nepožiadal o odpustenie zmeškanej lehoty. Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že nie je povinnosťou správneho orgánu zasielať podľa § 33 ods. 2 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom automaticky aj samotné podklady. Je teda na účastníkoch konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne požiadali pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. Správny poriadok vyžaduje aktívnu súčinnosť tak správneho orgánu, ako aj účastníka konania, k čomu v tomto prípade zo strany účastníka nedošlo, keďže tento svoje právo oboznámiť sa s podkladmi konania nevyužil. Takýto postup účastníka konania nemožno následne vykladať na ťarchu správneho orgánu a jeho pasivitu napriek tomu, že tento je v správnom konaní povinný aktívne brániť svoje práva, vykladať ako nezákonný postup správneho orgánu. Čo sa týka oboznamovania s podkladmi vo viacerých konaniach, Správny poriadok takýto postup správneho orgánu nezakazuje, naopak, pokiaľ ide o konania vecne obdobné (povolenie výnimky zo zákazu odstrelu medveďa hnedého na rôznych územiach pre rôznych žiadateľov), možno hovoriť o naplnení zásady hospodárnosti správneho konania. Pokiaľ bolo žalobcovi, ktorý bol účastníkom viacerých správnych konaní o povolení výnimky zo zákazu odstrelu medveďa hnedého, doručené oznámenie o možnosti oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutia v týchto konaniach jedným oznámením, nijako tak nemohlo byť zasiahnuté do práv a povinností žalobcu, ani mu tým nebolo odňaté právo konať pred správnym orgánom. K hmotnoprávnej stránke veci súd uvádza, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená na základe ZOPK, ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 ZOPK. V predmetnom konaní bolo povolenie výnimky odôvodnené použitím ust. § 40 ods. 2 a 3 písm. c) ZOPK, t.j. výnimka bola povolená v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí. Čo sa týka zachovania druhovej populácie medveďa hnedého v poľovnom revíri Baba, túto správny orgán adekvátne posudzoval na základe odpovede ŠOP SR na žiadosť žalovaného o stanovisko k stanoveniu na povoľovanie výnimiek z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého v roku 2012 zo dňa 6.3.2012. V tomto stanovisku ŠOP SR o.i. uvádza, že bolo zistené prenikanie a pohyb jedinca medveďa hnedého podľa pobytových znakov v rekreačnej oblasti Krpáčovo, poľovný revír o celkovej výmere 3 261, 07 ha územia od druhého až po piaty stupeň ochrany prírody. Vydaním výnimky na odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v tomto poľovnom revíri pri dodržaní stanovených podmienok preto nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa. ŠOP SR navrhuje povoliť výnimku v zóne prenikania jedincov do rekreačnej zóny, keďže dochádza k pravidelným problémom s prenikaním medveďa hnedého do rekreačných oblastí Tále a Krpáčovo a atakovaniu kontajnerov. Územie v blízkosti rekreačných zón z pohľadu kolíznych situácií zaraďuje ŠOP SR medzi rizikové. K iným alternatívam ŠOP SR uviedla, že v súčasnosti existujú tri možnosti riešenia vzniknutých problémov, a to: 1. odplašenie problematických jedincov pomocou zvukových efektov, ktoré však pravdepodobne nebudú mať požadovaný efekt, alebo pomocou gumových projektilov, 2. odchyt, imobilizácia problematických jedincov, ich prevoz, umiestnenie vo vhodných aklimatizačných zariadeniach (umiestnenie do karantény, veterinárne opatrenia ap.) a neskôr ich prevoz do oblastí, resp. zariadení s vhodnými podmienkami pre ich reprodukciu, 3. povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha na odstrel jedincov v lokalitách so vzniknutými škodami, resp. v rizikových lokalitách nebezpečných stretov človeka s medveďom. Ako vyplýva z vyjadrení ZOO so sídlom v SR (Zoologická záhrada Bojnice, Zoologická záhrada Bratislava, Zoologická záhrada Košice, Zoologická záhrada Spišská Nová Ves), tieto momentálne nemajú kapacity na umiestnenie ďalšieho jedinca medveďa hnedého. Ďalej bolo povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého odôvodnené záujmom verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí, a to vzhľadom na nebezpečenstvo stretu s človekom v rekreačných oblastiach Krpáčovo a Tále, t.j. jedných z najväčších rekreačných oblastí v Národnom parku Nízke Tatry. Existencia tohto nebezpečenstva vyplýva tak z listov hotela Polianka zo dňa 30.11.2011, resp. 25.8.2011, ktoré upozorňujú na návštevy kontajnerov medveďmi, ako aj zo samotného stanoviska ŠOP SR zo dňa 6.3.2012. Ako správne uviedol žalovaný, v tomto prípade nie je nevyhnutné preukázať prítomnosť škodného následku, keď za splnenia predchádzajúcich dvoch podmienok ( zachovanie druhovej populácie a neexistencia inej alternatívy) je pre povolenie výnimky odstrelu medveďa postačujúca existencia nebezpečenstva vyplývajúceho z možnosti stretu s medveďom mimo prirodzených lokalít jeho výskytu, v blízkosti ľudských obydlí, t.j. napr. pri kontajneroch, ktoré ako vyplýva zo stanoviska ŠOP SR ako aj z listu hotela Polianka Krpáčovo, v poľovnom revíri Baba prítomné je. Za týchto okolností, keď nedošlo k ohrozeniu populácie medveďa hnedého na území SR, keď premiestnenie odchytených jedincov do ZOO, resp. iných lokalít nie je možné, keďže ZOO neprijímajú takýchto odchytených jedincov a neexistuje iná možnosť ich premiestnenia a teda ani iná alternatíva než odstrel a tento je potrebný pre verejnú bezpečnosť ľudí, považuje súd všetky hmotnoprávne podmienky povolenia výnimky za splnené a napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu za zákonné, pričom sa nestotožňuje so žalobcovou námietkou nepreskúmateľnosti, keď žalovaný tak v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom rozhodnutí v dostatočnej miere zdôvodnil svoje správne úvahy a uviedol aj na základe akých podkladov rozhodoval. Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.