Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/315/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201770 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201770.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci navrhovateľa: Okresná prokuratúra Bratislava IV, Saratovská 1/A, Bratislava, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, Námestie sv. Františka 8, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ľuboslav Kašuba, advokát, Na vŕšku 1, Bratislava, o vyslovenie nesúladu časti Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 2/2011 zo dňa 13.09.2011, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave vyslovuje nesúlad ustanovenia § 3 ods. 3 Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 2/2011 zo dňa 13.09.2011 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves s ustanovením § 4 ods. 3 písm. f), g), § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, § 6a ods. 2 písm. d), i), § 7a ods. 2 písm. e) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Okresná prokuratúra Bratislava IV podala dňa 16.01.2012 protest prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. a) bod 2, § 25 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov proti Všeobecne záväznému nariadeniu Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 2/2011 zo dňa 13.09.2011 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves (ďalej aj len „nariadenie“) pod sp. zn. Pd 81/11-6, v ktorom navrhla zrušiť ustanovenie § 3 ods. 3 nariadenia pre nezákonnosť. Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves protest prokurátora prerokovalo na svojom 12. zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 27.03.2012 a uznesením č. 189/2012 protestu prokurátora nevyhovelo. II. Návrh Návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.09.2012 sa navrhovateľ domáhal vyslovenia nesúladu ustanovenia § 3 ods. 3 nariadenia s § 4 ods. 3 písm. f), g), § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 369/1990 Zb.“), § 6a ods. 2 písm. d), i), § 7a ods. 2 písm. e) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o hlavnom meste“). Navrhovateľ v návrhu poukázal na to, že aj napriek tomu, že v ustanovení § 3 ods. 1 nariadenia je povinnosť čistenia verejného priestranstva uložená vlastníkovi alebo správcovi verejného priestranstva, v § 3 ods. 3 nariadenia je táto povinnosť uložená všetkým obyvateľom mestskej časti, vlastníkom, správcom alebo užívateľom nehnuteľností na území mestskej časti. Uvedenú právnu úpravu nariadenia označil za zmätočnú a nevykonateľnú a ustanovenie § 3 ods. 3 nariadenia je podľa neho v priamom rozpore s ustanoveniami § 6a ods. 2 písm. d), písm. i), § 7a ods. 2 písm. e) zákona o hlavnom meste. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca postupoval v rozpore so zákonom, keď zákonom uložené povinnosti mestu a mestskej časti nariadením preniesol na všetkých obyvateľov mestskej časti a vlastníkov, správcov alebo užívateľov nehnuteľností na území mestskej časti. Navrhovateľ zároveň upozornil na osobitnú právnu úpravu týkajúcu sa údržby, zjazdnosti a schodnosti miestnych komunikácií a chodníkov uvedenú v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „cestný zákon“), podľa ktorého chodníky priľahlé k nehnuteľnosti aj napriek tomu, že sú verejným priestranstvom, predstavujú výnimku spočívajúcu v tom, že povinnosť odstraňovania závad na chodníkoch vzniknutých znečistením, poľadovicou alebo snehom, je uložená vlastníkom, správcom alebo užívateľom nehnuteľností. V tejto súvislosti navrhovateľ namietal, že odporca aj napriek tomu, že s výnimkou povinnosti uvedenej v § 9 ods. 2 cestného zákona, je povinnosť údržby verejného priestranstva uložená vlastníkovi alebo správcovi verejného priestranstva, v ustanovení § 3 ods. 3 nariadenia uložil povinnosť údržby verejného priestranstva všetkým obyvateľom, vlastníkom, správcom a užívateľom nehnuteľností na území mestskej časti do vzdialenosti 22 metrov od hranice užívanej nehnuteľnosti na všetky strany. III. Vyjadrenie odporcu Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu vyjadril názor, že nariadenie je v súlade so zákonom a navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Citoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 70/97 zo dňa 16.06.1998, podľa ktorého pri uplatnení normotvornej právomoci orgán územnej samosprávy môže ukladať povinnosti, no nie spôsobom obmedzujúcim základné práva a slobody nad rámec zákonov. Ďalej poukázal na ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 463/2001 Z.z. (novelu) zákona o obecnom zriadení účinnú od 01.01.2002, z ktorého vyplýva, že obec môže v prípade výkonu samosprávnej pôsobnosti danú oblasť regulovať a chrániť a za účelom dosiahnutia cieľa aj ukladať povinnosti v prípade, že je splnená podmienka súladu nariadenia s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyhlásila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Odporca ďalej uviedol, že ustanovenie § 4 zákona o obecnom zriadení, ako aj ustanovenie § 7a zákona o hlavnom meste, obsahuje demonštratívny výpočet samostatnej pôsobnosti obce a zároveň poukázal na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. g) zákona o obecnom zriadení, z ktorého je zrejmé, že zabezpečovanie výstavby, údržby a správy miestnych komunikácií a verejných priestranstiev predstavuje výkon originálnej pôsobnosti obce. Podľa odporcu konal pri ukladaní povinnosti uvedenej v ustanovení § 3 ods. 3 nariadenia v súlade s článkom 65 Ústavy SR a tiež s cieľom regulácie svojej samosprávnej funkcie podľa § 4 zákona o obecnom zriadení. Mal za to, že napadnutým nariadením neobmedzil základné práva a slobody nad rámec zákonov, ale iba upravil postup pri realizácii svojej povinnosti. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa výnimky o povinnosti odstraňovania závad na chodníkoch podľa § 9 ods. 2 cestného zákona vlastníkom, správcom alebo užívateľom nehnuteľností uviedol, že v zmysle § 9 ods. 3 cestného zákona sa rozsah povinností uvedených v ods. 2 upravuje s prihliadnutím na miestne pomery obce prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení. Odporca mal za to, že miestne zastupiteľstvo mestskej časti vydáva všeobecne záväzné nariadenia v medziach svojej pôsobnosti vyplývajúcej z článku 2 ods. 3 a článku 13 ods. 1 Ústavy SR a zo zákona o obecnom zriadení. Na záver poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/00 zo dňa 25.04.2002, pričom zdôraznil, že v ustanovení § 3 ods. 3 nariadenia iba bližšie upravil s ohľadom na miestne pomery obce povinnosti inak uložené zákonom. IV. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 250zfa ods. 3 O.s.p.) preskúmal Všeobecne záväzné nariadenie Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 2/2011 zo dňa 13.09.2011 a zistil, že § 3 ods. 3 nariadenia nie je v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 písm. f), g), § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, § 6a ods. 2 písm. d), i), § 7a ods. 2 písm. e) zákona hlavnom meste. Podľa § 250zfa ods. 1 O.s.p. ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom. Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa § 250zfa ods. 5 O.s.p. ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným nariadením a právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný celok, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Ustanovenie § 250zfa OSP vychádza z čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) Ústavy Slovenskej republiky, zo znenia ktorého je zrejmé, že Ústava Slovenskej republiky pripúšťa možnosť, aby o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej samosprávy (čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky) a so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach prenesenej štátnej správy (čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) mohol rozhodovať okrem ústavného súdu aj iný, t. j. všeobecný súd. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia sa verejným priestranstvom pre účely tohto nariadenia rozumie priestranstvo, ktoré je bežne verejne prístupné, slúžiace na verejné užívanie, s rešpektovaním obmedzení stanovenými inými právnymi predpismi (napr. zákon o pravidlách cestnej premávky a pod.); najmä však cesty, chodníky, mosty, priechody, nadchody a podchody, schody, rampy, parkoviská, nábrežia, parky a lesoparky, cintoríny, trhoviská, námestia, trávnaté plochy, detské ihriská a pod. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia je verejné priestranstvo povinný čistiť jeho vlastník alebo správca. Podľa § 3 ods. 3 nariadenia obyvatelia mestskej časti, vlastníci nehnuteľností, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností sú povinní podieľať sa na ochrane a zveľaďovaní životného prostredia a napomáhať udržiavať poriadok v mestskej časti. V tejto súvislosti sú povinní najmä bezodkladne odstrániť akékoľvek znečistenie na priľahlom verejnom priestranstve do vzdialenosti 22 m od hranice užívanej nehnuteľnosti na všetky strany. Ich práva alebo nároky na náhradu škody voči tomu, kto znečistenie spôsobil ostávajú nedotknuté. Podľa § 4 ods. 3 písm. f), g) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce; zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu. Podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa § 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa § 6a ods. 2 písm. d), i) zákona o hlavnom meste je hlavnému mestu vyhradené zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 1. a 2. triedy a verejných priestranstiev nezverených do správy mestskej časti; zabezpečovať verejný poriadok na uliciach a iných verejných priestranstvách. Podľa § 7a ods. 2 písm. e) zákona o hlavnom meste mestskej časti je vyhradené zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 3. a 4. triedy a verejných priestranstiev. Podľa § 9 ods. 2 cestného zákona závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom. Obec je podľa § 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Pri výkone svojich kompetencií disponuje normotvornou právomocou - oprávnením vydávať všeobecne záväzné nariadenia, pričom pri výkone štátnej správy na to musí byť výslovne splnomocnená zákonom. Vo veciach, v ktorých realizuje územno-samosprávne kompetencie, je obec oprávnená realizovať svoju normotvornú právomoc v zmysle čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky aj bez zákonného splnomocnenia a to na úpravu spoločenských vzťahov, ktoré sa týkajú vecí územnej samosprávy v jej územnom obvode. Pri uplatňovaní normotvornej právomoci môže orgán územnej samosprávy ukladať povinnosti, avšak nie spôsobom, ktorý by obmedzil základné práva a slobody fyzických alebo právnických osôb nad rámec zákona. Súd po preskúmaní nariadenia dospel k záveru, že odporca v § 3 ods. 3 nariadenia ukladá povinnosť podieľať sa na ochrane a zveľaďovaní životného prostredia, napomáhať udržiavať poriadok v mestskej časti a najmä bezodkladne odstraňovať akékoľvek znečistenie na priľahlom verejnom priestranstve do vzdialenosti 22 m od hranice užívanej nehnuteľnosti na všetky strany všetkým obyvateľom mestskej časti, vlastníkom, správcom alebo užívateľom, čím výrazne ukladá povinnosť nad rámec cestného zákona, ktorý v § 9 ods. 2 vyššie uvedenú povinnosť ukladá iba vlastníkom, správcom alebo užívateľom nehnuteľností .... a to hlavne v celkom inom rozsahu a kontexte. V § 3 ods. 3 nariadenia ukladá odporca povinnosť nad rámec zákona, čím sa toto ustanovenie dostáva do rozporu s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého nariadenie obce nesmie odporovať ústave ani zákonu. Uloženie povinnosti uvedenej v § 3 ods. 3 nariadenia nemá oporu v zákone. „1. Všeobecne záväzné nariadenie sa posudzuje ako celok, teda všetky jeho ustanovenia v kontexte celej normy. 2. Pri preskúmaní ústavnosti a zákonnosti všeobecne záväzného nariadenia nemožno odhliadnuť ani od toho, či posudzovaná podzákonná norma spĺňa základné obsahové požiadavky, medzi ktoré patrí aj dostatočne presné a zrozumiteľné vyjadrenie jej obsahu tak, aby umožnila právnickým osobám a fyzickým osobám prispôsobiť svoje správanie“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 54/2000). Ustanovenie ods. 3 § 3 nariadenia je v rozpore s ods. 1, nakoľko v zmysle § 3 ods. 1 má povinnosť čistiť verejné priestranstvo vlastník alebo správca avšak podľa ods. 3 § 3 má túto povinnosť aj každý obyvateľ mestskej časti, vlastník, správca alebo užívateľ nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že ods. 3 § 3 je nadbytočný, zmätočný a odporujúci ods. 1 § 3. Samotný obsah § 3 ods. 3 nariadenia je nepresný a nezrozumiteľný pre osoby, ktorým sa v nariadení ukladajú povinnosti. Pri zamyslení sa nad rozsahom uloženej povinnosti v spojení so subjektmi, ktorým táto povinnosť je uložená, je zrejmé, že tá istá povinnosť by v konkrétnom prípade celkom reálne mohla postihovať viaceré (mnohé) osoby a tieto by dokonca mohli byť aj sankcionované v zmysle § 5 nariadenia a to všetko napriek tomu, že táto povinnosť dopadá na hlavné mesto, resp. mestskú časť (prípadne na iného vlastníka alebo správcu verejného priestranstva). Ustanovenie § 3 ods. 3 nariadenia je v rozpore s § 6a ods. 2 písm. d), i) a § 7a ods. 2 písm. e) zákona o hlavnom meste, v zmysle ktorých má povinnosť zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií a verejných priestranstiev hlavné mesto resp. mestská časť. Súd zároveň zdôrazňuje, že ustanovenie § 3 ods. 3 nariadenia je v praxi nevykonateľné, pretože nie je prakticky možné, aby v ňom uvedené osoby plnili povinnosť bezodkladného odstraňovania akéhokoľvek znečistenia na priľahlom verejnom priestranstve do vzdialenosti 22 m od hranice užívanej nehnuteľnosti na všetky strany. Nie je reálne, aby napr. obyvateľ mestskej časti, či už študujúci, pracujúci alebo dôchodca, neustále sledoval poriadok vo vzdialenosti 22 m od hranice užívanej nehnuteľnosti, pričom za porušenie povinnosti môže byť sankcionovaný. Aj všeobecne záväzné nariadenie musí byť, ako každý zákon, vždy o rozumnom kompromise medzi stanovením povinnosti a možnosťami alebo prostriedkami, ktoré na vykonanie tejto povinnosti existujú. Súd zároveň poukazuje na českú právnu úpravu týkajúcu sa povinnosti odstraňovať závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti. Česká republika zákonom č. 97/2009 Sb. novelizovala zákon č. 13/1997 Sb. o pozemných komunikáciách, podľa ktorej zodpovedajú za technický stav a schodnosť chodníkov vlastníci, teda obce. Ako príklad súd poukazuje na „obecně závaznou vyhláškou města Sučice č. 4/1998 o vzhledu, čistotě, pořádku a ochrane životního prostředí, ve znění pozdnějších předpisů“ (ďalej aj len „napadnuté nariadenie“), ktorá v článku 3 ods. 1 ustanovila, že: „upratovanie verejného priestranstva v záujme zabezpečenia čistoty a zlepšenie životného prostredia v meste každý zodpovedá za spôsobené znečistenie alebo poškodenie verejného priestranstva a je povinný ich bezodkladne odstrániť alebo odstránenie zabezpečiť na svoje náklady. Ústavný súd Českej republiky nálezom vyhláseným pod číslom 250/2009 Sb. preskúmal čl. 3 ods. 1 napadnutého nariadenia a toto ustanovenie zrušil z dôvodu, že obec pri jeho vydávaní zneužila zákonom vymedzenú pôsobnosť a to cestou sledovania účelu, ktorý je aprobovaný zákonom, cestou zanedbávania relevantných úvah pri prijímaní rozhodnutia a prihliadaním k nerelevantným úvahám. Ústavný súd Českej republiky uviedol, že hoci je obec oprávnená vydávať všeobecne záväzné vyhlášky za účelom zabezpečovania verejného poriadku a čistoty verejného priestranstva, teda za účelom sledovaným aj čl. 3 ods. 3 napadnutého nariadenia, musel vziať do úvahy, že obsahovo totožné povinnosti stanovuje za rovnakým účelom aj ustanovenie § 47 ods. 1 písm. d) a g) zákona o priestupkoch č. 200/1990 Sb. Z citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 cestného zákona vyplýva, že povinnosť odstraňovať závady spôsobené znečistením, poľadovicou alebo snehom z chodníkov majú vlastníci, správcovia alebo užívatelia priľahlých nehnuteľností. V dôvodovej správe k cestnému zákonu je špecifikované, že túto povinnosť majú vlastníci, správcovia alebo užívatelia len na chodníkoch priľahlých k tým nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území a hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou. Ustanovenie § 3 ods. 3 nariadenia sa teda nemôže opierať ani o § 9 ods. 2 cestného zákona. Napadnuté ustanovenie nerešpektuje zásadu, že pokiaľ sa normotvornou činnosťou ukladajú povinnosti fyzickým osobám a právnickým osobám, normotvorná pôsobnosť obce je limitovaná článkom 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby niečo konal, čo zákon neukladá. Tieto limity ústavy sa vzťahujú aj na normotvornú pôsobnosť obce vykonávanú podľa čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky. Podzákonné normatívne a právne akty, vykonávacie právne predpisy, medzi ktoré bezpochyby patria aj všeobecne záväzné nariadenia vo veciach samosprávy, musia rešpektovať ústavný princíp ukladania povinností uvedený v čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého povinnosti musia byť uložené vždy v medziach zákona. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa vyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.