Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/317/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201793 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201793.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: B. D., A. XXXX/ XXX-XX, XXX XX D. R., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KaVSÚ-5-27-5/2012 zo dňa 18. septembra 2012, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.10.2012 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KaVSÚ-5-27-5/2012 zo dňa 18.09.2012, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-4530731100001-45/2012 zo dňa 19.06.2012, ktorým Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (ďalej len „VÚSZ“) podľa ustanovení § 193 ods. 1 písm. a), § 261 ods. 1, 2 a § 263 ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb. (ďalej len „Zákonník práce“) v znení účinnom do 31.3.2002 a § 46 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb. v znení účinnom do 30.11.1999 nepriznal žalobcovi náhradu za stratu na služobnom plate a toto prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné vzhľadom na to, že ako uvádza, žalovaný nezobral do úvahy právne predpisy platné v čase vzniku invalidity a dobu uplatnenia nároku na dávky úrazového zabezpečenia a náležite sa nevysporiadal s prechodnými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z.z. a zákona č. 328/2002 Z.z. Pokiaľ žalovaný poukazuje na ustanovenia §§ 273 ods. 3, 272 ods. 3, 272 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., žalobca potom poukazuje na ust. 272 ods. 5 uvedeného zákona. Tvrdí ďalej, že žalovaný sa opieral hlavne o ustanovenie § 46 nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb., avšak iba o prvú vetu, pričom nezobral do úvahy význam druhej vety tohto ustanovenia, na čo žalobca poukázal už v správnom konaní, odkazujúc tu na rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 31. 5. 1968 vo veci sp. zn. 6 Cz 24/68. Žalovaný sa nezaoberal ani otázkou, či žalobca bol po skončení práceneschopnosti, prípadne od vzniku invalidity zamestnaný, resp. chcel sa zamestnať. Vzhľadom na uvedené potom žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne, nesprávne a nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 18.9.2013 žalovaný uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa zaoberalo aplikáciou prechodných ustanovení zákona č. 311/2001 Z.z. (nový Zákonník práce) a zákona č. 328/2002 Z.z. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že dikcia zákona obsiahnutá v § 20 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. stanovuje rozsah poskytnutia náhrady za stratu na služobnom plate v prípade, ak sa služobný pomer profesionálneho vojaka skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu, a to tak, že náhrada za stratu na služobnom plate sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá. Pri posúdení rozsahu náhrady za stratu na služobnom plate je teda potrebné vychádzať z rozsahu zodpovednosti za škodu upravenej v osobitných predpisoch. Vzhľadom na ustanovenie § 184 ods. 4 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe nie je možné použiť ustanovenia zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov, keďže náhrada škody nebola uplatnená na súde a je teda podľa žalovaného potrebné postupovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 370/1997 Z.z. V súlade s ustanovením § 181 zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe sa na služobný pomer profesionálnych vojakov použijú aj jednotlivé ustanovenia Zákonníka práce, vrátane ustanovení upravujúcich zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch. Ustanovenie § 251 ods. 1 nového Zákonníka práce určuje, že nároky vzniknuté z pracovnoprávnych vzťahov, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona (t.j. zákona č. 311/2001 Z.z.) sa posudzujú podľa doterajších predpisov a teda je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 65/1965 Zb., t.j. starého Zákonníka práce, ako aj jednotlivé vykonávacie predpisy súvisiace s týmto zákonom. Žalovaný ďalej uvádza, že v oboch napadnutých rozhodnutiach aplikoval ustanovenie § 46 nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb. ako celku a tiež sa vysporiadal aj s aplikáciou rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 31. 5. 1968 sp. zn. 6 Cz 24/68. Závery tohto rozsudku však nemožno aplikovať na žalobcov prípad z dôvodu odlišných právnych skutočností v oboch prípadoch. Žalovaný tiež poukazuje na skutočnosť, že po zmene ekonomicko - spoločenských pomerov v r. 1989 došlo aj k zmene vnímania práva na prácu, a preto aj judikatúra z obdobia pred týmto rokom nebude adekvátne použiteľná na pracovnoprávne vzťahy obdobia po „nežnej revolúcií“. Náhrada za stratu na služobnom plate žalobcovi nebola priznaná najmä dôvodu, že zo žiadnych skutočností týkajúcich sa služobného pomeru žalobcu nebolo možné usudzovať, že jeho služobný pomer by bol opätovne uzatvorený aj po 02.12.1998, resp. by došlo k jeho predĺženiu na obdobie po tomto termíne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na pojednávaní konanom dňa 09.09.2014 sa obaja účastníci vyjadrili v zmysle ich predchádzajúcich písomných podaní. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup tohto správneho orgánu boli v súlade so zákonom a preto žalobe nie je možné priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca utrpel ako príslušník ženijného práporu Mierových síl OSN, V., R., dňa X.X.XXXX pracovný úraz v autoparku v tábore G. pri čistení kontaktov na akumulátorovej batérií jemu prideleného nákladného vozidla, pričom došlo k skratu a následnému výbuchu s roztrhnutím prednej časti krytu akumulátorovej batérie. S. tohto krytu žalobcu zasiahol do pravého oka, čím mu spôsobil poranenie s vytrhnutím a prolapsom dúhovky, traumatickou kataraktou a vypadnutím šošovkových hmôt, prolapso a vypadnutím sklovca, krvácaním do sklovca a prednej komory s odchlípením a prolapsom sietnice s tržnou ranou spojovky. Podľa správy o vyšetrení a prejednaní úrazu č. XXXX-XX/XX zo dňa XX.X.XXXX sa jedná o pracovný úraz, za ktorý zodpovedá vojenská správa v plnom rozsahu. Podľa rozhodnutia nemocničnej vojenskej lekárskej komisie G. obrany zo dňa XX.X.XXXX vyhotoveného plk. G.. C. E. - predsedom komisie bola žalobcovi stanovená zdravotná kvalifikácia „trvale neschopný“ vykonávať vojenskú službu, pričom zistená porucha zdravia bola v priamej súvislosti s výkonom vojenskej služby. Q. bol prepustený zo služobného pomeru podľa § 26 ods. X písm. a) zákona č. XX/S. Zb. dňom XX.X.XXXX z dôvodu, že ho vojenská lekárska komisia uznala neschopným výkonu vojenskej činnej služby zo zdravotných dôvodov. Podľa zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia H. č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX je žalobca dňom XX.X.XXXX invalidným v dôsledku služobného úrazu zo dňa X.X.XXXX a jeho spôsobilosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o viac ako XX%. H. rozhodnutím č. H. -XXXXXXXXXXXXXX/ X zo dňa XX.X.XXXX priznal žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok vo výške XXX,XX eur mesačne od XX.X.XXXX. F. rozhodnutie bolo odvolacím orgánom - G. obrany SR zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. N. X.X.XXXX požiadal žalobca o priznanie náhrady za stratu na služobnom plate. F. konanie bolo prerušené do rozhodnutia o predbežnej otázke, ktorou je výška invalidného výsluhového dôchodku. H. rozhodnutím č. H. - XXXXXXXXXXXXXX/XX-ODS zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozhodnutím G. obrany SR č. L.-X-XX-XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX priznal žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok od XX.X.XXXX vo výške XXX,XX eur mesačne. Q. listom zo dňa XX.X.XXXX navrhol výpočet náhrady za stratu na služobnom plate ako rozdiel priemerného zárobku zisteného z jeho hrubého zárobku zvýšeného podľa opatrení G. práce sociálnych vecí a rodiny SR o XX,X % a jemu priznaného nevalorizovaného invalidného výsluhového dôchodku. E. žalobca zaslal fotokópiu rozhodnutia H. úradu pre právne zastupovanie v R. č. XXX/XX-š. odd/B.. zo dňa XX.X.S., ktorým mu bola priznaná náhrada za stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX, teda do dňa, do ktorého by trval jeho služobný pomer nebyť pracovného úrazu. H. rozhodnutím č. H.-XXXXXXXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX žalobcovi náhradu na služobnom plate ako neprináležiacu nepriznal s odôvodnením obdobným s vyjadrením žalovaného k žalobe. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, pričom žalovaný rozhodnutím č.: L.-X-XX-X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX jeho odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Podľa ust. § 121 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dávkach sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § X43j ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo náhrada za stratu na služobnom príjme profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby alebo náhrada za stratu na zárobku policajta alebo profesionálneho vojaka priznané do XX. júna XXXX sa považujú za náhradu za stratu na služobnom plate policajta alebo náhradu za stratu na služobnom plate profesionálneho vojaka podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili k 1. januáru 2008 a zvyšujú sa podľa tohto zákona. Podľa ust. § 181 zákona č. 370/1997 Z.z. v súlade s ustanovením § 4 Zákonníka práce <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=18589775&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=120472&FragmentId2=120473> sa na služobný pomer profesionálneho vojaka použijú aj ustanovenia § 83 ods. 1 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx? Template=~/Main/TArticles.ascx&zzsrlnkid=18589775&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=121073&FragmentId2=121073>, § 86 <http://www.epi.sk/ Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&zzsrlnkid=18589775&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=121092&FragmentId2=121096>, 99 <javascript: fZzSRInternal('13843', '16509118', '16509118', '711307', '711311', '0')>, § 127 ods. 2 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=18589775&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=121453&FragmentId2=121453>, § 187 až 205c, § 240 ods. 1 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=18589775&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=122271&FragmentId2=122271>, § 241 až 244 <http:// www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&zzsrlnkid=18589775&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=122284&FragmentId2=122336>, § 245 ods. 1 až 3 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&zzsrlnkid=18589775&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=122341&FragmentId2=122355>, § 246 <http://www.epi.sk/ Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&zzsrlnkid=18589775&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=122361&FragmentId2=122369>, 248 <http://www.epi.sk/ Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&zzsrlnkid=18589775&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=122383&FragmentId2=122401>, § 252 až 260, § 261 ods. 1 až 3, § 262 až 266a Zákonníka práce, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 251 ods. 1 nového Zákonníka práce (zákona č. 311/2001 Z.z.) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § 193 ods. 1 písm. a) zákona č. 65/1965 Zb. (starý Zákonník práce) zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za stratu na zárobku. Podľa ust. § 46 nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb. pracovníkom, ktorí utrpeli pracovný úraz, prípadne u ktorých sa zistila choroba z povolania, v pracovnom pomere dojednanom na určitú dobu alebo pri výkone prác na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej na určitú dobu, prislúcha náhrada za stratu na zárobku vždy len do doby, keď sa mal tento pracovnoprávny vzťah skončiť. Po tomto čase prislúcha náhrada za stratu na zárobku, len ak možno podľa okolností dôvodne predpokladať, že postihnutý by bol aj naďalej zamestnaný. Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. V danom prípade žalobca v žalobe uvádza dva hlavné dôvody nezákonnosti, pričom prvým z nich má byť nedostatočné vysporiadanie sa žalovaného s prechodnými ustanoveniami zákonov č. 311/2001 Z.z. a zákona č. 328/2002 Z.z., čo však bližšie nijak nekonkretizuje. Tunajší súd teda preskúmal aplikáciu prechodných ustanovení žalovaným, keď dospel k právnemu záveru, že k ich nesprávnemu použitiu nedošlo. Ako vyplýva z ustanovenia § 121 zákona č. 328/2002 Z.z. platného a účinného ku dňu vydania rozhodnutia prvostupňového orgánu VÚSZ-4530731100001-45/2012, na konanie vo veci žalobcovej žiadosti o náhradu za stratu na služobnom plate v súvislosti s poškodením žalobcovho zdravia sa rozhodne podľa doterajších predpisov. Pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. upravoval právne vzťahy vojakov ozbrojených síl SR súvisiace so vznikom, zmenami a skončením vojenskej služby zákon č. 370/1997 Z.z., ktorý vo svojom ustanovení § 181 určoval, že na služobný pomer profesionálneho vojaka sa použijú v danej norme špecifikované ustanovenia Zákonníka práce, okrem iných aj ustanovenie týkajúce sa náhrady za stratu na zárobku. Podľa prechodného ustanovenia § 251 ods. 1 nového Zákonníka práce ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, avšak nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Takýmto doterajším predpisom je zákon č. 65/1965 Zb., a konkrétne jeho § 193 ods. 1 písm. a) v spojení s § 46 nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb. Žalovaný teda v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí aplikoval správne právne predpisy a s použitím prechodných ustanovení sa aj adekvátne vysporiadal. Skutočnosť, že žalobca si uplatňuje náhradu na stratu na služobnom príjme až od dňa 1.1.2008 nemá žiaden vplyv na dátum vzniku nároku na náhradu za stratu na služobnom príjme. Táto totiž nevznikla dňom, od ktorého žalobca náhradu požadoval vyplácať, ale dňom, kedy vznikla príčina uvedenej straty na služobnom príjme, ku dňu 29.04.1998. Na tomto mieste je potom dôležité zdôrazniť, že rozhodnutím Vojenského úradu pre právne zastupovanie v Bratislave č. 946/97-š. odd/III. zo dňa 10.3.1999, bola žalobcovi priznaná náhrada za stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti za obdobie od 30.4.1998 do 20.6.1998 a náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od 21.6.1998 do 2.12.1998. Žalobcovi teda už pred začatím správneho konania zavŕšeného napadnutým rozhodnutím bola priznaná náhrada za stratu na zárobku do dňa, do ktorého by trval jeho služobný pomer nebyť pracovného úrazu. V tomto konaní je tak sporné iba právne posúdenie aplikácie poslednej vety ustanovenia § 46 nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb, keď žalobca má za to, že žalovaný sa ním nezaoberal. K tomuto tvrdeniu musí tunajší súd uviesť, že § 46 nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb. priznáva pracovníkom, ktorí utrpeli pracovný úraz v pracovnom pomere dojednanom na určitú dobu, čo je i prípad žalobcu náhradu za stratu na zárobku do doby, keď sa mal tento pracovnoprávny vzťah skončiť. Po tomto čase im ich priznáva len ak možno podľa okolností dôvodne predpokladať, že postihnutý by bol aj naďalej zamestnaný, čo však žalobca ani v správnom ani v súdnom konaní nijakým spôsobom nedoložil. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zásadu, podľa ktorej pre úspech v konaní nepostačuje, že účastník konania tvrdí nejaké skutočnosti, ale je potrebné, aby tieto zároveň doložil, inak je následkom neunesenie dôkazného bremena a neúspech vo veci samej. Žalobcovi teda nestačilo tvrdiť, že má nárok na poskytnutie náhrady za stratu na zárobku podľa poslednej vety ustanovenia § 46 nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb., ale pokiaľ mal takýto právny názor, bolo potrebné, aby svoje tvrdenia aj náležite doložil, a to s poukazom už aj na závery posudkových komisií o jeho ďalšej zdravotnej nespôsobilosti pre danú vojenskú službu. Čo sa týka rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 31. 5. 1968 vo veci sp. zn. 6 Cz 24/68, na ktorý sa žalobca v žalobe odvolal, tunajší súd má za to, že jednak rozhodnutia súdov v iných veciach nie sú pre tunajší súd záväzné a predovšetkým tak legislatíva ako aj jej aplikácia musí odzrkadlovať spoločenské dianie a vzhľadom aj na uvedenú skutočnosť nemožno v situácií po r. 1989 automaticky bez ďalšieho predpokladať, že u žalobcu by došlo k opätovnému vzniku služobného pomeru, a to napriek tomu, že z takéhoto predpokladu vychádzal NS ČSSR v roku 1968, čo napokon nijako žalobca neosvedčil. Z uvedených dôvodov po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach žaloby Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný vec po právnej stránke posúdil správne a keďže napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.