Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/233/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201813 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201813.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobkyne: C.. C.. S. S., bytom X. B. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Július Jánošík, advokát so sídlom Klincova ul. č. 35, P.O.BOX 86, 810 05 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova ul. č. 2, 812 72 Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-108/2012 zo dňa 22.8.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-108/2012 zo dňa 22.8.2012 zrušuje podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na účet právneho zástupcu žalobkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 821,26 €, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Krajskému súdu v Bratislave dňa 5.10.2012 bola doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-108/2012 zo dňa 22.8.2012, ktorým žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 6/2012V - MŠS zo dňa 1.6.2012, podľa ktorého bola žalobkyňa dňom 1.6.2012 zaradená mimo činnej štátnej služby podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore. Žalobkyňa v žalobe poukázala na zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorá spočíva v nejasnej a zmätočnej špecifikácii subjektu, ktorý vo veci rozhodol v druhom stupni. Uvedená zmätočnosť vyplýva z niekoľkých dôvodov: - v hlavičke rozhodnutia odvolacieho orgánu je uvedený orgán, ktorý vo veci konal a rozhodol ako Ministerstvo vnútra SR, - vo výrokovej časti rozhodnutia je za správny orgán konajúci vo veci označený priamo štátny tajomník ministerstva a to nie je osoba konajúca za žalovaného, - v závere predmetného rozhodnutia je uvedený podpis štátneho tajomníka ministerstva s označením jeho funkcie, - pri podpise v závere rozhodnutie je uvedená pečiatka Ministerstvo vnútra SR Podľa žalobkyne príslušným vedúcim služobného úradu mal byť minister vnútra SR a štátny tajomník len zastupuje ministra vnútra. Podľa žalobkyne je otázne, či rozhodnutie, ktoré je výsledkom odvolacieho konania, je rozhodnutím vydané ako rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, alebo Ministra vnútra SR alebo štátnym tajomníkom. Napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal, je v rozpore s množinou všeobecne záväzných právnych predpisov. V predmetnej veci malo dôjsť k odvolaniu z pozície nadriadeného rozhodnutím Podpredsedu vlády a ministra vnútra SR č. 814/2012-R zo dňa 30.5.2012 a to ku dňu 31.5.2012. Proti tomuto rozhodnutiu o odvolaní z pozície nadriadeného podal žalobca rozklad. Nakoľko rozhodnutie o odvolaní z pozície nadriadeného neobsahovalo vo výroku vylúčenie odkladného účinku podania rozkladu, je zrejmé, že rozhodnutie o odvolaní z pozície nadriadeného nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Vo veci nebola splnená základná podmienka pre zaradenie mimo činnú štátnu službu a to odvolanie z funkcie nadriadeného. Konštatovanie takéhoto stavu je možné až na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia s vyvolaním zákonom určených následkov. Ku dňu zaradenia mimo činnú štátnu službu nebol žalobca odvolaný z pozície nadriadeného a pre nenaplnenie tohto základného zákonného predpokladu nebolo možné žalobcovo postavenie mimo činnú štátnu službu. Je nesprávna argumentácia odvolacieho orgánu, ktorý nenadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o odvolaní z pozície nadriadeného označil za právne bezvýznamnú skutočnosť a za rozhodujúce považoval to, že rozhodnutie o odvolaní z pozície nadriadeného obsahovalo označenie dňa ukončenia funkcie a to 31.5.2012, čo umožnilo vedúcemu služobného úradu vykonať kroky smerujúce k postaveniu mimo činnú štátnu službu. Jedná sa o argumentáciu v úplnosti nesprávnu prehliadajúcu základné právne zásady súvisiace s právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutí správnych orgánov, najmä že tieto nemôžu pôsobiť retroaktívne, účinky žiadneho rozhodnutia správneho orgánu, nemôžu nastať skôr ako je takéto rozhodnutie doručené účastníkovi konania a účinky daného rozhodnutia správneho orgánu sú podmienené jeho právoplatnosťou a vykonateľnosťou. V čase zaradenia mimo činnú službu neexistovala právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia o odvolaní z pozície nadriadeného a voči rozhodnutiu bol podaný rozklad, ďalej rozhodnutie o odvolaní z pozície nadriadeného neobsahovalo výrok o vylúčení odkladného účinku rozkladu. V neposlednom rade vylúčenie odkladného účinku rozkladu bolo doplnené do predmetného rozhodnutia až odvolacím orgánom a to v rozhodnutí zo dňa 22.8.2012, t.j. oveľa neskôr ako došlo k zaradeniu mimo činnú službu. Správne orgány porušili ustanovenie § 16 zákona č. 315/2001 Z.z., nakoľko je neakceptovateľné, aby pri existencii viacerých pracovných miest existujúcich na mieste doterajšieho výkonu činnosti žalobkyne zodpovedajúcich jej kvalifikácii a praxi, bolo tomuto ponúknuté jedno voľné miesto nezodpovedajúce kvalifikácii a praxi žalobcu, navyše 100km vzdialené od doterajšieho pôsobiska a miesta pobytu. Rozpor postupu a rozhodovania konajúcich správnych orgánov vidí žalobkyňa v porušení § 140 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z., nakoľko o prebiehajúcom konaní bola upovedomená až doručením rozhodnutia vo veci samej do vlastných rúk. Správny orgán porušil aj ustanovenie § 141 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z., pretože postupom služobného úradu bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred služobným orgánom a účinne tak obhajovať svoje práva a záujmy. Správny orgán porušil aj ustanovenie § 150a ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z., nakoľko žalobkyni nebolo možné sa pred vydaním rozhodnutia oboznámiť s podkladmi pre jeho vydanie a vyjadriť sa k nim. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobkyňa domáhala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-108/2012 zo dňa 22.8.2012 a rozhodnutie č. 6/2012-MŠS zo dňa 1.6.2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania. V doplnenej žalobe zo dňa 5.11.2012 žalobkyňa reagovala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/223/2012-7 zo dňa 11.10.1012, ktorým bola žalobkyňa vyzvaná na spresnenie statusu žalovaného. Žalobkyňa uviedla, že nakoľko je rozhodnutie žalovaného nejasné, bola zo strany žalobkyne realizovaná aj voľba žalovaných v predmetnej veci. Jednalo sa o postup, ktorým žalobkyňa chcela vylúčiť riziko vyvolané zmätočným konaním správneho orgánu. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.12.2012 uviedol, že rozhodnutím správneho orgánu bola žalobkyňa podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2001 Z.z. zaradený mimo činnej služby - najdlhšie na 6 mesiacov s tým, že žalobkyni patril plat vo výške 50 % služobného platu, ktorý by jej patril, ak by nebola zaradená mimo činnej štátnej služby. V odôvodnení rozhodnutia sa okrem iného uvádza, že žalobkyňa bola odvolaná z funkcie nadriadeného - riaditeľky odboru personálnych a sociálnych činnosti PHaZZ. Vzhľadom na to, že žalobca písomne nesúhlasil s preložením, alebo preradením na inú voľnú funkciu, zaradil sa mimo činnej štátnej služby. Po doručení spisového materiálu odvolaciemu orgánu bolo žalobkyni písomnosťou č. SLV-PS- PK-108/2012 umožnené sa podľa § 150a ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. vyjadriť pred vydaním rozhodnutia. K námietkam žalobkyne uvedených v žalobe žalovaný uviedol, že nie je možné s nimi súhlasiť. Zastupovanie ministra vnútra SR je upravené internými predpismi a to nariadením č. 57/2007 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra SR a nariadením Ministerstva vnútra SR č. 117/2010 o podriadenosti útvarov Ministerstva vnútra SR. Žalovaný poukázal na čl. 26 ods. 1 a čl. 28 ods. 1,2 a 3 organizačného poriadku a uviedol, že do pôsobnosti štátneho tajomníka patrí PHaZZ a z týchto článkov je zrejmé, že štátny tajomník bol oprávnený na vydanie rozhodnutia. Podpredseda vlády a minister vnútra SR rozhodnutím č. 814/2012-R zo dňa 30.5.2012 odvolala podľa § 50 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z. žalobcu dňom 31.5.2012 z funkcie nadriadeného. V nadväznosti na túto skutočnosť jej bolo ponúknuté voľné funkčné miesto, ktoré odmietla, následkom čoho bola podľa § 52 zákona dňom 1.6.2012 zaradená mimo činnej štátnej služby. Bolo teda v kompetencii vedúceho služobného úradu rozhodnúť o zaradení žalobkyne, nakoľko tá písomne nesúhlasila s preložením alebo s preradením. Rozhodnutím č. 814/2012-R zo dňa 30.5.2012 bola žalobkyňa odvolaná z funkcie nadriadeného a skutočnosť, že nenadobudlo právoplatnosť, nepredstavovalo právnu prekážku pre vedúceho služobného úradu následne postupovať v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona č. 315/2001, nakoľko voči predmetnému rozhodnutiu podaný rozklad nemal v súlade s § 154 ods. 7 odkladný účinok. Napriek tomu, že predmetné rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, bolo vydanie rozhodnutia č. 6/2012-MŠS zo dňa 1:6:2012 opodstatnené, nakoľko podľa spracovaného záznamu zo dňa 1.6.2012 služobný úrad ponúkol žalobkyni funkciu vedúci technik špecialista, s čím žalobca nesúhlasil. K námietke žalobkyne týkajúcej sa časovej tiesne pri rozhodovaní, či prijme ponúknuté miesto, žalovaný uviedol, že žalobkyňa žiadnu lehotu nežiadal a teda nebolo dôvod na určenie lehoty pre rozhodnutie žalobkyne. K ponúkanému miestu žalovaný uviedol, že nadriadení vedia objektívne zhodnotiť potreby personálneho zloženia príslušného služobného úradu. Žalovaný aj napriek subjektívnemu názoru žalobkyne zastáva názor, že v predmetnom konaní neboli zjavne porušené jeho práva ako účastníka konania. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 7.11.2013 uviedla, že snaha obsiahnutá vo vyjadrení žalovaného, podľa ktorého je neexistencia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní z pozície nadriadeného bezvýznamná pre ďalší postup príslušných orgánov štátnej správy, je neakceptovateľná a neudržateľná, keď popiera základné zásady, na ktorých je postavené správne právo. Základom pre nadobudnutie účinkov akéhokoľvek rozhodnutia správneho orgánu je fakt, že sa musí jednať o rozhodnutie právoplatné v zmysle príslušnej právnej normy, keď len takéto rozhodnutie vyvoláva zákonom predpokladané následky. Je neakceptovateľné, aby správny orgán odvodzoval akékoľvek následky od rozhodnutia, ktoré ešte nie je právoplatné. Úlohou súdu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. SLV-PS-PK-108/2012 zo dňa 22.8.2012, ktorým žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 6/2012V - MŠS zo dňa 1.6.2012, podľa ktorého bola žalobkyňa dňom 1.6.2012 zaradená mimo činnej štátnej služby podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nespĺňa základne požiadavky formy rozhodnutie a preto je potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c ), d) a e) O.s.p.. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve, súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím podpredsedu vlády a ministra vnútra SR č. 814/2012-R zo dňa 30.5.2012 bola žalobkyňa odvolaná z funkcie nadriadeného - riaditeľa odboru personálnych a sociálnych činností. Rozhodnutím č. 6/2012-MŠS zo dňa 1.júna 2012 bola žalobkyňa podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2001 Z.z. dňom 1.6.2012 zaradená mimo činnej štátnej služby - najdlhšie na 12 mesiacov s tým, že počas zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí žalobkyni náhrada mzdy vo výške 50% služobného platu, ktorá by mu patrila, ak by nebola zaradená mimo činnej štátnej služby, najmenej však v sume minimálnej mzdy. Rozhodnutie bolo doručené dňa 1.6.2012 žalobkyni, ktorá dňa 15.6.2012 podala odvolanie. Prvostupňový správny orgán v rámci autoremedúry odvolaniu nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu. Po doručení spisového materiálu bolo žalobkyni umožnené, aby sa podľa § 150a ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z. k veci vyjadrila a tá túto možnosť využila a dňa 27.7.2012 doručila žalobkyňa správnemu orgánu svoje vyjadrenie. Rozhodnutím č. SLV-PS-PK-108/2012 zo dňa 22.8.2012 žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nč. 6/2012V - MŠS zo dňa 1.6.2012, podľa ktorého bola žalobkyňa dňom 1.6.2012 zaradená mimo činnej štátnej služby podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný sa zaoberal doterajším skutkovým stavom, uviedol na ktoré právne predpisy sa odvoláva a taktiež sa vyjadril ku všetkým námietkam žalobcu týkajúcich sa časovej tiesne, k uvedeniu nesprávnych povinnosti vyplývajúcich zo zákona č. 315/2001 Z.z., k ponuke funkcie a k doterajším zisteniam správnych orgánov. V tomto rozhodnutí však absentujú základne formálne a obsahové požiadavky rozhodnutia správneho orgánu, na základe ktorých je rozhodnutie správneho orgánu preskúmateľné súdom. Z rozhodnutie nie je zrejmé ktorý správny orgán ho vydal, z výroku nie je zrejmé, ktoré rozhodnutie správny orgán potvrdzuje, v poučení nie je uvedené, či rozhodnutie je preskúmateľné súdom a nie je uvedený zastúpenie ministra vnútra SR. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.). Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2001 Z.z., príslušník sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak bol odvolaný z funkcie nadriadeného a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na šesť mesiacov. Podľa § 52 ods. 3 písm. b) zákona č. 315/2001 Z.z., počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby podľa odseku 2 písm. b) <. c) <. a g) <. patrí príslušníkovi 50% služobného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, najmenej však vo výške minimálnej mzdy. Podľa § 150a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ak nie je ustanovené inak. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a oznámené účastníkovi konania. Podľa § 150a ods. 3 zákona č. 315/2001 Z.z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o nákladoch konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. Podľa § 150a ods. 4 zákona č. 315/2001 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený služobný orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu alebo ak sa priznáva nárok, ktorý príslušníkovi vznikol zo zákona. Podľa § 150a ods. 5 zákona č. 315/2001 Z.z., poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné, alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého príslušného služobného orgánu. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z., rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné. Podľa § 158 ods. 1 a 2 zákona č. 315/2001 Z.z., právoplatné rozhodnutie vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona je preskúmateľné súdom. Návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach služobného pomeru sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc zo zistení súdu, tak ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného, bolo podľa názoru súdu zistenie skutkového stavu nedostačujúce na posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a tiež v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov potom musel súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie č. SLV-PS-PK-108/2012 zo dňa 22.8.2012, ktorým žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 6/2012V - MŠS zo dňa 1.6.2012, podľa ktorého bola žalobkyňa dňom 1.6.2012 zaradená mimo činnej štátnej služby podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore. Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala na rozhodnutie č. 814/2012-R zo dňa 30.5.2012 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. SLV-PS-PK-107/2012 zo dňa 22.8.2012, avšak súd sa týmto rozhodnutím a námietkami týkajúcimi sa tohto konania nezaoberal, nakoľko príslušné správne konanie podliehajúce súdnemu prieskumu nebolo predmetom sporu vo veci vedenej pod sp.zn. 1S 233/2012, ale bolo predmetom sporu vo veci vedenej pod sp.zn. 5S/320/2012. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S 320/2012- 25 zo dňa 4.2.2014 rozhodnutie žalovaného č. p.: SLV-PS-PK-107/2012 zo dňa 22.8.2012 zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia v sume 493,94 eur k rukám advokáta JUDr. Júliusa Jánošíka do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom tohto konania bolo rozhodnutie žalovaného č. p.: SLV-PS-PK-107/2012 zo dňa 22.8.2012, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 814/2012-R zo dňa 30.5.2012, ktorým bola žalobkyňa odvolaná z funkcie nadriadeného - riaditeľa odboru personálnych a sociálnych činností Prezídia Hasičského a záchranného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia bol doplnený o vetu, ktorá znie: Podľa § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z.z. z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu je odkladný účinok podaného rozkladu proti tomuto rozhodnutiu vylúčený. Účastníkom konania bola žalobkyňa - C. C.. S. S. a žalovaný - Ministerstvo vnútra SR. V odôvodnení tohto rozhodnutia krajský súd uviedol, že „ právny poriadok pripúšťa, aby bol za splnenia zákonom stanovených podmienok vylúčený odkladný účinok rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu o odvolaní z funkcie nadriadeného, čím by účinky takéhoto rozhodnutia nastali ešte pred jeho právoplatnosťou. Nie je však možné, aby účinky rozhodnutia o odvolaní z funkcie nadriadeného nastali ešte pred jeho platnosťou, t.j. pred jeho oznámením účastníkovi konania - nadriadenému, ktorého sa odvolanie týka. Opačný postup by bol zrejme retroaktívny a v rozpore s princípom právnej istoty a tiež by viedol k zjavne absurdným dôsledkom - napr. nadriadený využívajúci svoje právomoci by si nikdy nemohol byť istý, či koná v zákonných medziach, alebo je už odvolaný a vlastne koná nad rámec svojich oprávnení. Vadou, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia je aj samotné rozhodnutie vo veci, a to napriek existencii prekážky litispedencie. Žalobca podal už dňa 30.5.2012 návrh na jeho odvolanie z funkcie nadriadeného, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Podľa ust. § 140 ods. 3 zákona č. 315/201 Z.z. ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. Prvým úkonom žalovaného vo veci bolo až doručenie prvostupňového rozhodnutia dňa 1.6.2013. Konanie začaté na návrh žalobcu dňa 30.5.2012 tak zjavne predchádzalo konaniu začatému z vlastného podnetu žalovaného. Rozhodnutie bolo tak vydané napriek tomu, že vo veci už existovala prekážka veci začatej. Súd mal v tejto veci za to, že žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Konanie je začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. Takýmto prvým úkonom však nesmie byť doručenie prvostupňového rozhodnutia. Zákon totiž stanovuje povinnosť služobného orgánu umožniť účastníkovi vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. Rozhodnutie bez toho, aby bolo účastníkovi konania umožnené využiť vyššie uvedené práva, je za každých okolností odňatím práva konať. Túto vadu nie je možné odstrániť tým, že služobný úrad umožní účastníkovi vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia v odvolacom, resp. rozkladovom konaní. Správne konanie je dvojstupňové a postupom, aký zvolil žalovaný bolo žalobcovi úplne znemožnené zúčastniť sa konania v prvom stupni. Čo sa týka odkladného účinku rozhodnutia o odvolaní žalobcu z funkcie nadriadeného, zákon neumožňuje vylúčiť odkladný účinok rozkladu kedykoľvek, ale len za splnenia podmienok stanovených v ust. § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z.z. Je to teda možné len v prípade, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odkladný účinok rozkladu je vylúčený z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu. Prvostupňové rozhodnutie je odôvodnené tým, že je nevyhnutne naliehavé vo všeobecnom záujme zabezpečiť riadne vykonávanie všetkých riadiacich, organizačných a kontrolných úloh. Vychádzajúc z uvedeného je tento všeobecný záujem ohrozený a preto služobný orgán odkladný účinok rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu vylúčil. Z odôvodnenia rozhodnutia však nijakým spôsobom nevyplýva, prečo by riadne vykonávanie riadiacich, organizačných a kontrolných úloh riaditeľky odboru personálnych a sociálnych činností Prezídia Hasičského a záchranného zboru odkladom výkonu rozhodnutia o odvolaní žalobkyne z funkcie nadriadeného malo byť ohrozené. Naliehavosť všeobecného záujmu treba riadne odôvodniť, pričom za odôvodnenie nemožno považovať samotnú skutočnosť, že minister žalobkyňu odvolal z funkcie nadriadeného. K odvolaniu došlo bez uvedenia dôvodu, pričom ani spisový materiál neobsahuje nič, z čoho by bolo možné vyvodiť predpoklad, že žalobkyňa nebude do dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozklade proti rozhodnutiu o odvolaní z funkcie nadriadeného riadne vykonávať riadiace, organizačné a kontrolné úlohy riaditeľky odboru a že naliehavý všeobecný záujem vyžaduje vylúčenie odkladného účinku rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu.“ V podanej žalobe žalobkyňa namietala tú skutočnosť, že o prebiehajúcom konaní bola upovedomená až doručením rozhodnutia vo veci samej do vlastných rúk a že nemala možnosť sa k tomu vyjadriť. Súd má za to, že tieto skutočnosti (v žalobe uvedené ako bod A), B) a C) sa týkali rozhodnutia č. 814/2012-R zo dňa 30.5.2012, ktoré bolo posúdené v konaní vedenom pod sp.zn. 5S/32/2012. Z doplnenej žaloby doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 5.11.2012 je zrejmé, že žalobkyňa namieta najmä formálne a obsahové náležitosti žalobou napadnutého rozhodnutia a teda týmito sa súd v tomto konaní zaoberal. Z administratívneho spisu má súd preukázané, že rozhodnutím č. SLV-PS-PK-108/2012 zo dňa 22.8.2012 žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 6/2012V - MŠS zo dňa 1.6.2012, podľa ktorého bola žalobkyňa dňom 1.6.2012 zaradená mimo činnej štátnej služby podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný sa zaoberal doterajším skutkovým stavom, uviedol na ktoré právne predpisy sa odvoláva a taktiež sa vyjadril ku všetkým námietkam žalobcu týkajúcich sa časovej tiesne, k uvedeniu nesprávnych povinnosti vyplývajúcich zo zákona č. 315/2001 Z.z., k ponuke funkcie a k doterajším zisteniam správnych orgánov. V tomto rozhodnutí však absentujú základne formálne a obsahové požiadavky rozhodnutia správneho orgánu, na základe ktorých je rozhodnutie správneho orgánu preskúmateľné súdom. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ktorý správny orgán ho vydal, z výroku nie je zrejmé, ktoré rozhodnutie správny orgán potvrdzuje, v poučení nie je uvedené, či rozhodnutie je preskúmateľné súdom a nie je uvedený zastúpenie ministra vnútra SR. Krajský súd v Bratislave k podstatným náležitostiam rozhodnutia uvádza, že rozhodnutie v správnom konaní musí byť vydané v písanej forme príslušným správnym orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Náležitosti rozhodnutia rozdeľujeme na obsahové, medzi ktoré patrí výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku a formálne. Výrok je jadrom celého rozhodnutia, lebo obsahuje rozhodnutie vo veci, z ktorého musia byť zrejmé priznané oprávnenia, ukladané právne povinnosti a aplikované právne ustanovenia. Ak sa ukladá niečo plniť, musí byť uvedená aj lehota na plnenie, súčasťou má byť aj rozhodnutie o náhrade trov konania. Výrok musí byť stručný a nemá poskytovať možnosť dvojakého výkladu. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Správny poriadok demonštratívnym spôsobom uvádza okolnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy, a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec nevykonali, alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. V týchto prípadoch spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok, ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy. Správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami správneho konania (závažnosť spáchania správneho deliktu, miera zavinenia), inak by bolo takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. Poučenie o riadnom opravnom prostriedku obsahuje informáciu, či možno podať opravný prostriedok, ak áno v akej lehote a ktorému orgánu prípadne vylúčenie odkladného účinku. Medzi formálne náležitosti rozhodnutia správneho orgánu zaraďujeme: označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, identifikačné údaje - dátum, číslo spisu, pomenovanie predmetu konania, menný zoznam účastníkov vlastnoručný podpis predstaviteľa správneho orgánu a vyznačenie jeho pracovnej funkcie, mena a priezviska, odtlačok' úradnej pečiatky, rozdeľovník pre písomné doručenia rozhodnutia. Na základe vyššie uvedenej charakteristiky rozhodnutia a jeho podstatných náležitostí, vychádzajúc z formálnej a obsahovej stránky žalobou napadnutého rozhodnutia, má súd za to, že vo výroku absentuje názov žalovaného správneho orgánu, ktorý potvrdzuje rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, v odôvodnení absentujú právne predpisy - interné predpisy Ministerstva vnútra SR a to nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 57/2007 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra SR a nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 117/2010 o podriadenosti útvarov Ministerstva vnútra SR, na základe ktorých účastník konania sa oboznámi s personálnou pôsobnosťou štátneho tajomníka ako aj s tým, v ktorých veciach a za akých okolností je štátny tajomník oprávnený konať a či vydáva rozhodnutie v čase neprítomnosti ministra. V prípade, ak štátny tajomník zastupuje ministra v čase jeho neprítomnosti, je dôležité pri podpise štátneho tajomníka uviesť skratku v.z.. Neuvedené interné právne predpisy robia rozhodnutie správneho orgánu pre účastníka konania zmätočným. Podľa názoru súdu hlavička rozhodnutia nespĺňa formálnu náležitosť rozhodnutia. Aj keď je možné z pečiatky vyčítať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, nie je zrejmé, či práve tento ústredný orgán štátnej správy vydáva rozhodnutie č. SLV-PS-PK-108/2012 zo dňa 22.8.2012, o tejto skutočnosti sa môžeme len domnievať, čo môže mať vplyv na zákonnosť ako aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia. V neposlednom rade je potrebné správnemu orgánu vytknúť ako vadu v správnom konaní poučenie, v ktorom absentuje poučenie účastníka konania o tom, že právoplatné rozhodnutie je preskúmateľné súdom a v akej lehote je možné obrátiť sa na súd za účelom preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, tak ako to ustanovuje § 158 zákona č. 315/2001 Z.z. V zmysle ustanovenia § 250j ods. 7 O.s.p. je správny orgán viazaný právnym názorom súdu, a preto bude úlohou správneho orgánu, aby vydané rozhodnutie dal do súladu s obsahovými a formálnymi náležitosťami správneho rozhodnutia a odstránil tak vyššie uvedené vady rozhodnutia (absencia interných predpisov, hlavička rozhodnutia, poučenie). Súd nemal inú možnosť ako rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-108/2012 zo dňa 22.8.2012 zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade nákladov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška). Súd vychádzal z nasledovných výpočtových základov: - základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v roku 2012 podľa § 11 ods. 4 vyhlášky (1/6 výpočtového základu) v eurách...................................................................127,16 € - paušálne telekomunikačné a prepravné pre rok 2012 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (1/100 výpočtového základu) v eurách..............................................................................7,63 € - základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v roku 2013 podľa § 11 ods. 4 vyhlášky (1/6 výpočtového základu) v eurách...................................................................130,16 € - paušálne telekomunikačné a prepravné pre rok 2013 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (1/100 výpočtového základu) v eurách................................................................... .......7,81 € - základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v roku 2014 podľa § 11 ods. 4 vyhlášky (1/6 výpočtového základu) v eurách............................................................ .........134,- € - paušálne telekomunikačné a prepravné pre rok 2014 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (1/100 výpočtového základu) v eurách.............................................................................8,04 € Priznané trovy konania podľa vyhlášky pozostávajú: 1/ prevzatie zastupovania zo dňa 3.10.2012............................................................127,16 € 2/ vypracovanie podania žaloby zo dňa 3.10.2012...................................................127,16 € 3/ doplnenie žaloby na základe uznesenia zo dňa 5.11.2012...................................127,16 € 4/ účasť na pojednávaní dňa 14.11.2013..................................................................130,16 € 5/ účasť na pojednávaní dňa 13.13.2014.....................................................................134,- € 6/ paušálne a telekomunikačné 3 x 7,63 € + 7,81 € + 8,04 € = 38,74 € 7/ Spolu 645,64 € + paušálne a telekomunikačné 38,74,- € + 20 % DPH = 821,26 € V zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. má právny zástupca žalobkyne nárok na náhradu hotových výdavkov advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 821,26 €. Nakoľko právny zástupca žalobkyne preukázal v konaní, že je platcom DPH, súd mu položku DPH priznal. Súd žalobkyni nepriznal položku týkajúcu sa vyjadrenia zo dňa 7.11.2013, nakoľko súd toto vyjadrenie od žalobkyne nežiadal a navyše toto vyjadrenie sa bolo obsahovo totožné s podanou žalobou. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).