Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/250/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201916 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201916.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: U.. F. I., bytom P., ulica J. XXX, právne zastúpený advokátom: JUDr. Jaroslav Kokavec, AK, ulica 1. Mája 12, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: SLV-PS-PK-33/2012 zo dňa 12.4.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: SLV-PS-PK-33/2012 zo dňa 12.4.2012, ktorým bol personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 15 zo dňa 19.1.2012 potvrdený a odvolanie žalobcu zamietnuté. Personálnym rozkazom bol žalobcovi znížený osobný príplatok dňom 1.2.2012 zo sumy 427 Eur na sumu 327 Eur z dôvodu, že po prehodnotení množstva, kvality, zložitosti a náročnosti plnenia uložených služobných úloh výška osobného príplatku priznaná žalobcovi nezodpovedala dôvodom, na základe ktorých mu bol osobný príplatok zvýšený. Žalobcovi boli zistené pochybenia v dôsledku ktorých výška jeho osobného príplatku nezodpovedá kvalitnej úrovni riadiacej, organizátorskej a kontrolnej činnosti vo vzťahu k policajtom a zamestnancom v podriadenosti žalobcu. Žalobca v tom čase bol služobne zaradený do funkcie riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku (ďalej len OR PZ v Ružomberku). Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti neobsahuje popis skutkových úkonov a z toho dôvodu je nepreskúmateľné. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe skutočností zistených pri kontrole vykonávanej dňa 22.11.2013, dňa 23.11.2011 a dňa 10.1.2012. Do vydania napadnutého rozhodnutia žalobca nemal príležitosť predložiť všetky dôkazy na svoju obhajobu a ani vyjadriť sa k predmetu veci. Takýmto postupom žalovaného správneho orgánu bolo žalobcovi odňaté právo predložiť všetky dôkazy a vyjadriť sa k predmetu veci. Je názoru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, v konaní správneho orgánu existuje taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto je potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť. Ustanovenie policajtov do funkcií upravujú dve nariadenia: 1. nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 46/1994, ktorým sa vydávajú Zásady personálnej práce v rezorte Ministerstva vnútra SR (ďalej len nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 46/1994) a 2. nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 3/2007 o zásadách kariérneho postupu príslušníka Policajného zboru (ďalej len nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 3/2007). Podľa žalobcu obidve nariadenia si navzájom vo svojich ustanoveniach odporujú (najmä čo sa týka doby trvania služobného pomeru, resp. dĺžky policajnej praxe). Pri rozpore nariadenia vo vzťahu ku konkrétnemu zákonu je vždy rozhodujúci právny akt s vyššou právnou silou, a preto ak sa v zmysle ust. § 33 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.) len čiastočne prihliada na dĺžku odbornej praxe, nemôže nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 3/2007 vo svojom článku 11 ustanovovať ako podmienku na obsadenie funkcie nadriadeného minimálne 10 rokov policajnej praxe. K vytýkanému nedostatku zo strany riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len KR PZ) žalobca uviedol, že v pôsobnosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru (ďalej len OR PZ) v Ružomberku spĺňalo podmienku ustanovenia do funkcie podľa nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 3/2007 z celkového počtu 162 policajtov len 13 príslušníkov Policajného zboru, avšak požiadavky výberu spĺňali 5 príslušníci Policajného zboru, pričom do funkcie boli ustanovení už uvedení príslušníci Policajného zboru. Pri ustanovení menovaných príslušníkov PZ do príslušných funkcií sa žalobca riadil a dôsledne postupoval v súlade so zákonom č. 73/1998 Z.z., s nariadením Ministerstva vnútra SR č. 46/1994, ktorým sa vykonávajú Zásady personálnej práce v rezorte Ministerstva vnútra SR a čiastočne aj s nariadením Ministerstva vnútra SR č. 3/2007, a teda si nie je vedomý porušenia príslušného zákona a ani interného aktu riadenia. Priznal, že pozabudol ako aj jeho priamy podriadený, na úlohu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 13.1.2011, kedy riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru na operatívnej porade uložil riaditeľom okresných riaditeľstiev Policajného zboru v pôsobnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru Žilina úlohu, aby pri obsadzovaní riadiacich funkcií zmeny prejednali s riaditeľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru. V rámci výkonu funkcie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Ružomberok žalobca postupoval v súlade so zákonom, resp. mu boli vytýkané porušenia pracovných povinností, ktorých reálnosť a objektívnosť preukázaná nebola. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.11.2012 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobcovi bol personálnym rozkazom podľa § 91 ods. 4 zák.č. 73/1998 Z.z. znížený osobný príplatok zo sumy 427 Eur na sumu 327 Eur po tom, čo žalobcovi boli zistené pochybenia, v dôsledku ktorých výška jeho osobného príplatku nezodpovedala skutočne kvalitnej úrovni riadiacej, organizátorskej a kontrolnej činnosti vo vzťahu k policajtom a zamestnancom v podriadenosti žalobcu. Vykonanou kontrolou postupu príslušníkov OR PZ v Ružomberku pri vydávaní personálnych rozkazov riaditeľa OR PZ v Ružomberku č. 189,192,193,194,210 a 211/2011 na OR PZ v Ružomberku dňa 10.1.2012 boli zistené pochybenia pri personálnom rozkaze č. 189/2011, č. 192/2011 a č. 210/2011, keď obsadenie riadiacej funkcie nebolo vopred prejednané s riaditeľom KR PZ v Žiline tak, ako to bolo uložené na operatívnej porade riaditeľa KR PZ s riaditeľmi OR PZ a zástupcami riaditeľov OR PZ konanej dňa 13.1.2011. Vykonanou kontrolou v dňoch 22.11.2011 a 23.11.2011 na OKP OR PZ v Ružomberku zameranou na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia Ministerstva vnútra SR na úseku operatívno pátracej činnosti (ďalej len OPČ) v období od 1.1.2011 do 21.11.2011 bolo zistené, že ku kontrole bola predložená neautentizovaná administratívna pomôcka vedená vedúcimi oddelenia všeobecnej kriminality a oddelenia ekonomickej kriminality OKP ORPZ v Ružomberku, v ktorej sú zažurnalizované podnety na začatie trestného stíhania a vznesenia obvinenia. Väčšina získaných operatívnych informácií vedúcich k postupu v zmysle § 199 Trestného poriadku a následne v zmysle § 206 Trestného poriadku, resp. v zmysle § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku neboli získané vlastnou OPČ, ale boli získané z iných dôkazných prostriedkov na základe čoho bola vylúčená oprávnenosť čerpania osobitných finančných prostriedkov zo strany príslušných operatívnych pracovníkov OKP OR PZ v Ružomberku. V tejto súvislosti bol žalobcovi postúpený podnet na vykonanie kontroly v zmysle zák.č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, žalobca kontrolu nevykonal, pričom svoje rozhodnutie o nevykonaní predmetnej kontroly ani neodôvodnil. Naproti tomu príkazom zo dňa 22.11.2011 pod ORPZ- RK-VO-877-001/2011 uložil riaditeľovi OKP OR PZ v Ružomberku príkaz ihneď vykonať vlastnú kontrolu zameranú na dôvodnosť čerpania osobitných finančných prostriedkov. Takéto rozhodnutie žalobcu považoval žalovaný za zmätočné, nakoľko primárnu kontrolu hospodárenia s osobitnými finančnými prostriedkami dovtedy vykonával práve riaditeľ OKP OR PZ v Ružomberku bez aktívnej účasti vedúcich jednotlivých oddelení, z čoho vyplýva odôvodnená pochybnosť o predpojatosti riaditeľa OKP OR PZ v Ružomberku, nakoľko podľa príkazu žalobcu riaditeľ OKP OR PZ v Ružomberku kontroloval svoje vlastné schvaľovanie čerpania OFP a zároveň aj svoju vlastnú kontrolnú činnosť vo vzťahu k OFP. Nedostatočnou a neodbornou kontrolnou činnosťou žalobcu vo vzťahu k podriadeným došlo k porušeniu článku 27 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 53/2009 o OPČ. Podľa kontrolných zistení žalobca pri ustanovovaní príslušníkov PZ do riadiacich funkcií porušil čl. 11 prílohy k nariadeniu Ministerstva vnútra SR č. 3/2007 a obsadenie riadiacich funkcií vopred neprejednal s riaditeľom KR PZ v Žiline, tak ako to bolo uložené na operatívnej porade riaditeľa KR PZ s riaditeľmi OR PZ a zástupcami riaditeľov OR PZ, konanej dňa 13.1.2011. Z uvedených skutočností mu bola výška priznaného príplatku znížená o 100 Eur. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že predmetom rozhodovania v danej veci bolo zníženie osobitného príplatku žalobcu podľa § 91 ods. 4 zák.č. 73/1998 Z.z.. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá povinnosť žalovanému vo výrokovej časti popisovať skutkové zistenia, tak ako je to upravené napr. v ust. § 77 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o odpustení sankcie (§ 11 ods. 3). Podľa § 241 ods. 2 zák.č. 73/1998 Z.z. výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia lehota. Po doručení spisového materiálu do odvolacieho konania žalobca dňa 2.3.2012 nahliadol do spisového materiálu a následne podaním zo dňa 12.3.2012 doplnil svoje odvolanie v ktorom navrhol predmetné konanie doplniť o výsluchy zástupcu riaditeľa OKP PR PZ v Ružomberku a vedúcich oddelení OEK a OVK OKP OR PZ v Ružomberku a o stanovisko odboru kontroly sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR. Žalobca bol oboznámený s pokynom svojho nadriadeného, aby obsadzovanie riadiacich funkcií vopred prerokoval s nadriadeným, čo v žalobe aj potvrdil. Dôvodom na zníženie osobného príplatku žalobcovi nebolo len toto pozabudnutie, ale aj nedostatky uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Skutočnosti k znížení osobného príplatku u žalobcu podľa § 91 ods. 4 zák.č. 73/1998 Z.z. sú v dostatočnom rozsahu preukázané zadováženými dôkazmi a napadnuté rozhodnutia majú všetky zákonom predpísané náležitosti. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Č.p.: SLV-PS- PK-33/2012 zo dňa 12.4.2012, ktorým bol personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 15 zo dňa 19.1.2012 potvrdený a odvolanie žalobcu zamietnuté. Personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ v Žiline č. 15 zo dňa 19.1.2012 bol žalobcovi, v stálej štátnej službe vo funkcii riaditeľa OR PZ v Ružomberku, služobného úradu KR PZ v Žiline, znížený osobný príplatok podľa § 91 ods. 4 zák.č. 73/1998 Z.z. dňom 1.2.2012 zo sumy 427 Eur na sumu 327 Eur. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že na základe splnomocnení riaditeľa KR PZ v Žiline bola vykonaná neplánovaná kontrola dňa 10.1.2012 na OR PZ v Ružomberku podľa čl. 4 ods. 3 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 82/2011 o vykonávaní neplánovaných a operatívnych kontrol. Kontrola bola zameraná na postup príslušníkov OR PZ v Ružomberku pri vydávaní personálnych rozkazov riaditeľa OR PZ v Ružomberku č. 189,192,193,194,210 a 211/2011. Vykonanou kontrolou boli zistené pochybenia pri personálnych rozkazoch č. 189/2011, č. 192/2011 a č. 210/2011. Pri personálnych rozkazoch č. 192/2011 a č. 210/2011 ustanovením E. do funkcie zástupcu riaditeľa OO PZ v Liptovskej Teplej a ustanovením Z. do funkcie: vedúci oddelenia dokladov OPP OR PZ v Ružomberku, došlo k porušeniu článku 11 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 3/2007. Aj pri personálnom rozkaze č. 189/2011 obsadenie riadiacej funkcie nebolo vopred prejednané s riaditeľom KR PZ v Žiline tak, ako to bolo uložené na operatívnej porade riaditeľa KR PZ s riaditeľmi OR PZ a zástupcami riaditeľov OR PZ konanej dňa 13.1.2011. V súvislosti s požiadavkou riaditeľa KR PZ v Žiline bola v dňoch 22.11.2011 a 23.11.2011 vykonaná neplánovaná a operatívna kontrola na OKP ORPZ v Ružomberku zameraná na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia Ministerstva vnútra SR na úseku operatívno pátracej činnosti (ďalej len OPČ) v období od 1.1.2011 do 21.11.2011. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že ku kontrole bola predložená neautentizovaná administratívna pomôcka vedená vedúcimi oddelenia všeobecnej kriminality a oddelenia ekonomickej kriminality OKP ORPZ v Ružomberku, v ktorej súd podľa dátumov zažurnalizované podnety na začatie trestného stíhania a vznesenia obvinenia. Vykonanou analýzou predmetných podnetov s poukazom na skladbu príslušných trestných činov a ich charakter vyplynulo, že u podstatnej väčšiny z nich ich obsah nekorešpondoval s vecnou náplňou OPČ, pričom OPČ v niektorých prípadoch bol čisto formálneho charakteru bez využitia relevantných metód, prostriedkov a foriem OPČ. Väčšina takto získaných operatívnych informácií vedúcich k postupu v zmysle § 199 Trestného poriadku a následne v zmysle § 206 Trestného poriadku, resp. v zmysle § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku neboli získané vlastnou OPČ, ale boli získané z iných dôkazných prostriedkov. V kontexte uvedených vyplýva nedostatočná a neodborná kontrolná činnosť zo strany príslušných nadriadených, čím došlo k porušeniu čl. 27 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 53/2009 o OPČ. Zároveň došlo aj k porušeniu § 48 ods. 3 písm. b) zákona, podľa ktorého policajt je povinný vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas. Nad rámec rozsahu vykonávanej kontroly bolo zistené podozrenie, že relevantné informácie vedúce k postupu v zmysle § 199 Trestného poriadku a následne v zmysle § 206 Trestného poriadku, resp. v zmysle § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku neboli získané vlastnou OPČ, ale boli získané z iných dôkazných prostriedkov, na základe čoho bola vylúčená oprávnenosť čerpania osobitných finančných prostriedkov zo strany príslušných operatívnych pracovníkov OKP OR PZ v Ružomberku, čo zakladá podozrenie, že osobitné finančné prostriedky neboli čerpané oprávnene, adresne, účelne a efektívne. V tejto súvislosti bol žalobcovi postúpený podnet na vykonanie kontroly v zmysle zák.č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe. Žalobca na základe uvedeného podnetu kontrolu nevykonal, pričom svoje rozhodnutie o nevykonaní predmetnej kontroly ani neodôvodnil. Naproti tomu príkazom zo dňa 22.11.2011 pod ORPZ-RK-VO-877-001/2011 uložil riaditeľovi OKP OR PZ v Ružomberku príkaz ihneď vykonať vlastnú kontrolu zameranú na dôvodnosť čerpania osobitných finančných prostriedkov. Takéto rozhodnutie žalobcu považoval žalovaný za zmätočné, nakoľko primárnu kontrolu hospodárenia s osobitnými finančnými prostriedkami dovtedy vykonával práve riaditeľ OKP OR PZ v Ružomberku bez aktívnej účasti vedúcich jednotlivých oddelení, z čoho vyplýva odôvodnená pochybnosť o predpojatosti riaditeľa OKP OR PZ v Ružomberku, nakoľko podľa príkazu žalobcu riaditeľ OKP OR PZ v Ružomberku kontroloval svoje vlastné schvaľovanie čerpania OFP a zároveň aj svoju vlastnú kontrolnú činnosť vo vzťahu k OFP. Personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ v Žiline č. 15 zo dňa 19.1.2012 bol žalobcovi, v stálej štátnej službe vo funkcii riaditeľa OR PZ v Ružomberku, služobného úradu KR PZ v Žiline, znížený osobný príplatok podľa § 91 ods. 4 zák.č. 73/1998 Z.z. dňom 1.2.2012 z 427 eur na 327 eur. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobcovi boli pri vykonaných kontrolách zistené pochybenia a výška osobného príplatku žalobcu pri hodnotení podľa čl. 2 Zbierky interných prepisov riaditeľa KR PZ v Žiline č. 140/2011 nezodpovedá skutočne kvalitnej úrovne riadiacej, organizátorskej a kontrolnej činnosti vo vzťahu k policajtom a zamestnancom vo svojej podriadenosti. Z kontrolných zistení vyplýva, že žalobca pri ustanovovaní príslušníkov PZ do riadiacich funkcií porušil čl. 11 prílohy k nariadeniu Ministerstva vnútra SR č. 3/2007 a obsadenie riadiacich funkcií vopred neprejednal s riaditeľom KR PZ v Žiline, tak ako to bolo uložené na operatívnej porade riaditeľa KR PZ s riaditeľmi OR PZ a zástupcami riaditeľov OR PZ, konanej dňa 13.1.2011. Nedostatočnou a neodbornou kontrolnou činnosťou žalobcu vo vzťahu k podriadeným došlo k porušeniu článku 27 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 53/2009 o OPČ, žalobca porušil ust. § 48 ods. 3 písm. b) zák.č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého je policajt povinný vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, a preto mu bol znížený príplatok. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SRČ.p.: SLV-PS-PK-33/2012 zo dňa 12.4.2012 bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline č. 15 zo dňa 19.1.2012 a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že osobný príplatok je nenárokovou a tzv. pohyblivou zložkou služobného príjmu príslušníka PZ. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia bol skutkový stav zistený presne a úplne a boli z neho vyvodené správne závery. Zníženie osobného príplatku žalobcu bolo realizované zákonným spôsobom a v súlade so zásadami priznávania, zvyšovania, znižovania a odnímania osobných príplatkov vyplývajúcich z prílohy č. 2 k nariadeniu Ministerstva vnútra SR č. 17/2008 ako aj z čl. 2 Zbierky interných predpisov riaditeľa KR PZ v Žiline č. 140/2011. Hodnotenie osobného podielu žalobcu na plnení úloh považuje žalovaný za správne a z tohto hľadiska prijaté personálne opatrenie za adekvátne. Podľa § 84 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe za výkon štátnej služby patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: g) osobný príplatok. Podľa § 91 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok do výšky 30 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. Podľa § 91 ods. 3, veta druhá zák. č. 73/1998 Z.z., príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe možno v osobitných prípadoch priznať osobný príplatok až do výšky 50 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. Podľa § 91 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z., o priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje príslušný nadriadený a podľa odseku 3 minister. Súbeh osobných príplatkov podľa odsekov 1 a 3 nie je možný. Podľa § 91 ods. 5 zák. č. 73/1998 Z.z., osobný príplatok sa priznáva pevnou sumou do výšky ustanoveného limitu podľa odsekov 1 až 3 a zaokrúhľuje sa na 50 eurocentov smerom nahor. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) a b) zák. č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas. Úlohou Krajského súdu bolo preskúmať, či rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia, a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Z ustanovení § 84 ods. 1 a § 91 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že osobný príplatok je jednou zo zložiek služobného príjmu príslušníka Policajného zboru, ktorý príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe za výkon štátnej služby patrí. V danom prípade ide o rozhodnutie, pri ktorom nadriadený príslušníkovi Policajného zboru môže, ale nemusí priznať osobný príplatok. Slovíčko „môže“ v danom prípade naznačuje, že správne orgány pri posudzovaní, či žalobca spĺňa, resp. nespĺňa predpoklady pre priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku postupujú v rámci svojej diskrečnej právomoci a na základe zisteného skutkového stavu a vlastného uváženia rozhodnú, či a v akej výške policajtovi osobný príplatok priznajú, odnímu, resp. znížia, či zvýšia. Z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobcovi bol predmetným personálnym rozkazom s účinnosťou od 1.2.2012 znížený osobný príplatok zo sumy 427 eur na sumu 327 eur. Z preskúmavaného prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že dôvodom na zníženie osobného príplatku bolo prehodnotenie množstva, kvality, zložitosti a náročnosti plnenia uložených služobných úloh, žalobcovi priznaná výška osobného príplatku nezodpovedala dôvodom, na základe ktorých mu bol osobný príplatok zvýšený. V dôsledku zistených pochybení žalobcu, výška jeho osobného príplatku nezodpovedala kvalitnej úrovni riadiacej, organizátorskej a kontrolnej činnosti vo vzťahu k policajtom a zamestnancom v podriadenosti žalobcu. Osobný príplatok je podľa zák.č. 73/1998 Z.z. nenárokovou a tzv. pohyblivou zložkou služobného príjmu príslušníka PZ. Túto zložku služobného príjmu - osobný príplatok priznáva príslušný nadriadený, ktorý je potrebný policajta ustanoviť alebo vymenovať do funkcie podľa nim stanovených zásad do výšky 30 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov, najmä s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť, ako aj v závislosti na určených záväzných ukazovateľoch rozpočtu mzdových prostriedkov a vývoji ich čerpania. Na základe týchto zásad je príslušný nadriadený oprávnený osobný príplatok nie len priznať, ale aj zvýšiť, znížiť alebo odňať. Ak vzniknú dôvody, na základe ktorých bol príslušníkovi Policajného zboru osobný príplatok priznaný alebo zvýšený, môže príslušný nadriadený rozhodnúť o jeho znížení alebo jeho odňatí. Rozhodnutie o priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku patrí do výlučnej pôsobnosti nadriadeného, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť alebo vymenovať do funkcie. Žalobca v podanej žalobe v podstate namieta, že pri ustanovení vytýkaných príslušníkov Policajného zboru do príslušných funkcií neporušil zákon a ani interný akt riadenia napriek tomu, že zabudol na úlohu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 13.1.2011. S uvedeným právnym názorom žalobcu podľa súdu nie je možné súhlasiť. Z vyššie citovaného ustanovenia § 91 ods. 2 zákona v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nesporne vyplýva, že príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť, je možné priznať osobný príplatok do výšky 30 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. Znenie citovaného ustanovenia je potrebné podľa názoru súdu vykladať tak, že nadriadený má možnosť príslušníkovi PZ v stálej štátnej službe priznať osobný príplatok vzhľadom na kvalitu a náročnosť práce, pričom pri určovaní výšky tohto príplatku to zákon obmedzil na maximálnu výšku 30%. V tomto prípade citovaná zákonná norma stanovuje nadriadenému možnosť a nie povinnosť. Z uvedeného vyplýva, že príslušníkovi PZ príslušný nadriadený môže za podmienok stanovených v § 91 ods. 2 zákona priznať osobný príplatok do výšky maximálne 30 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov, čo v podstate znamená, že nadriadený s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh môže policajtovi priznať osobný príplatok, avšak maximálne do výšky 30 %. Zo znenia citovaného ustanovenia podľa názoru súdu vyplýva možnosť a nie povinnosť priznať osobný príplatok. V preskúmavanej veci žalovaný správny orgán nesporne využil svoju možnosť priznať žalobcovi osobný príplatok s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia jeho služobných úloh. Podľa názoru súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Výroková časť napadnutého rozhodnutia tiež spĺňa všetky formálne náležitosti rozhodnutia a nemôže byť dôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi, súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.