Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/251/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201919 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201919.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík č. 26, IČO: 313 03 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp.zn. 4007/2012-2.2 zo dňa 08.08.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4007/2012-2.2 zo dňa 08.08.2012, ktorým bolo podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOPK) zastavené konanie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Krajského úradu životného prostredia v Trenčíne č. KÚŽP/2008/00370-17/Ďu zo dňa 25.08.2008. Prvostupňovým rozhodnutím bola na základe žiadosti Lesov SR š.p., Odštepného závodu Prievidza povolená výnimka zo zakázaných činností podľa § 16 ods. 1 písm. b) a písm. f) ZOPK na zasiahnutie do lesného porastu, poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a rušenie pokoja a ticha v jednotke priestorového rozdelenia lesa 162 B v lesnom užívateľskom celku Valaská Belá, ktorá je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Strážov. Dôvodom zastavenia odvolacieho konania bola skutočnosť, že odpadol dôvod na toto konanie, nakoľko odvolaním napadnuté rozhodnutie s ohľadom na dobu, na ktorú bola výnimka povolená, stratilo platnosť uplynutím času. Uvedený právny názor považoval žalobca za nesprávny a upozornil na to, že žalovaný nezastavil konanie o žiadosti žiadateľa, ale len konanie o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2010 z 25.08.2010, podľa ktorého „...ak správny orgán s fyzickou osobou nekoná ako s účastníkom konania, hoci tak konať mal a mal mu predpísaným spôsobom oznámiť svoje rozhodnutie, potom toto vydané administratívne rozhodnutie, hoci doručené všetkým ostatným účastníkom konania, nemôže nadobudnúť právoplatnosť...“, tvrdiac, že hoci rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bola povolená výnimka s platnosťou do 31.12.2009, nemohlo sa toto rozhodnutie stať vykonateľným vzhľadom na skutočnosť, že nebolo doručené všetkým účastníkom konania, teda aj žalobcovi. Ak bolo žalobcovi ako účastníkovi konania doručené prvostupňové rozhodnutie až po čase, na ktorý bola výnimka povolená, zodpovedal by názoru o odpadnutí dôvodu na ďalšie konanie taký postup, ktorým by sa odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušilo a konanie zastavilo. Žalovaný však nezastavil konanie ako také, ale len odvolacie konanie, čím vylúčil žalobcu z možnosti účasti na konaní, vrátane možnosti podať opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu. Takýto postup podľa názoru žalobcu nezodpovedá jeho právu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ani ustanoveniam Správneho poriadku. Žalobca ďalej poukázal na to, že konanie o výnimke z podmienok ochrany podľa ZOPK sa začalo na žiadosť žiadateľa, pričom skutočnosť, že v prvostupňovom rozhodnutí sa výnimka povolila s platnosťou do 31.12.2009 nevypovedá o tom, či žiadateľ o výnimku takto obmedzil svoju žiadosť, alebo že by v predmetnom konaní zobral svoju žiadosť o udelenie výnimky späť. Preto žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že predmet odvolacieho konania odpadol. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012, v ktorom súd v obdobnej právnej veci okrem iného skonštatoval, že „...súdny prieskum napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemôže v žiadnom prípade reálne ovplyvniť výkon práv a povinností vyplývajúcich z nezákonného rozhodnutia, pričom dôsledkom uvedeného záveru by bola právna absurdita, že možnosť právnej ochrany porušených práv prostredníctvom konania podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku by závisela (tzn. zanikla) v zásadnej miere na tom, ako rýchlo osoby, ktorým z nezákonného rozhodnutia správneho orgánu vyplýva vykonať určitú činnosť, toto aj uskutočnili“. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby zo dňa 22.11.2012 uviedol, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí časovo obmedzil platnosť povolenej výnimky na zásah do lesného porastu JPRL 162 B na LUC Valaská Belá v národnej prírodnej rezervácii Strážov na dobu určitú do 31.12.2009. Uplynutím tejto doby platnosť povolenej výnimky v zmysle § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK pominula, nakoľko rozhodnutie vydané podľa uvedeného zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. V odvolacom konaní teda pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania nebolo podľa žalovaného potrebné, aby odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie, pretože toto prvostupňové rozhodnutie stratilo platnosť priamo na základe uvedeného ustanovenia zákona a v dobe, keď prebiehalo odvolacie konanie, bolo už neplatné. Minister životného prostredia SR preto podľa žalovaného postupoval správne, keď napadnutým rozhodnutím zastavil iba konanie o rozklade a nevydával rozhodnutie o zrušení už neplatného rozhodnutia. Žalovaný ďalej s poukazom na § 89 ods. 2 ZOPK tvrdil, že platnosť prvostupňového rozhodnutia bolo možné predĺžiť na základe žiadosti žiadateľa za dodržania podmienok uvedených v tomto ustanovení ZOPK. Žiadateľ však o predĺženie výnimky v stanovenej lehote nepožiadal, z čoho je podľa žalovaného zrejmé, že nemal záujem na ďalšom predĺžení výnimky povolenej prvostupňovým rozhodnutím. Žalovaný ďalej uviedol, že ani po zmene, ktorá nastala v správnom konaní uznaním žalobcu za účastníka konania, nie je možné zo strany žiadateľa dosiahnuť predĺženie platnosti prvostupňového rozhodnutia, pretože ZOPK v ustanovení § 89 ods. 2 písm. a/ podmieňuje predĺženie lehoty rozhodnutia vydaného podľa tohto zákona na dobu určitú súhlasom ostatných účastníkov konania. V situácii, keď je ďalším účastníkom konania žalobca, ktorý nesúhlasil so zásahom do lesného porastu na lokalite požadovanej žiadateľom, je preto absolútne vylúčená možnosť predĺženia platnosti prvostupňového rozhodnutia. Argument žalobcu, že žiadateľ vo svojej žiadosti sám neobmedzil výnimku do 31.12.2009, a preto neodpadol dôvod na konanie, považoval žalobca za nesprávny a nepodložený a zaujal názor, že v konaní vedenom podľa ZOPK, nie je konajúci správny orgán viazaný len obsahom žiadosti žiadateľa, ale podľa § 82 ods. 12 ZOPK môže v rozhodnutí, ktorým dáva súhlas na výkon činností, alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činností podľa tohto zákona, určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činností zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. K tvrdeniam žalobcu o vylúčení z účasti na konaní vrátane možnosti podať opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný uviedol, že v konaní sa riadil právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/93/2009 z 23.8.2011, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 190/08-69 z 8.4.2009, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správneho orgánu vo veci nepriznania postavenia účastníka konania pre žalobcu. Na základe uvedeného rozsudku žalovaný doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie ako jednému z účastníkov konania. Žalobca využil svoje právo účastníka konania a proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie. Skutočnosť, že žalovaný v danej veci rozhodol o zastavení konania z dôvodu, že odpadol dôvod na ďalšie konanie, nemožno podľa žalovaného v žiadnom prípade považovať za odňatie práv žalobcu postupom správneho orgánu, najmä ak žalobca v podanej žalobe sám konštatuje, že správny orgán mal v danej veci zastaviť správne konanie. Žalovaný poukázal na to, že ani po prípadnom vrátení veci správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, nebude možné v danej veci rozhodnúť spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu ako účastníka konania výhodnejší, alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. V tejto súvislosti pripomenul rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002 podľa ktorého „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný žalobu za účelovú, obsahujúcu iba námietky formálneho charakteru proti procesnému postupu žalovaného, ale ignorujúcu vecnú podstatu daného konania, ktorá spočíva v záujme na ochrane prírody a krajiny. Takéto konanie žalobcu je podľa názoru žalovaného v rozpore s deklarovanými princípmi a účelom existencie žalobcu ako občianskeho združenia, ktoré podporuje ochranu prírody. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že námietky žalobcu neboli dostatočným podkladom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z obsahu pripojených spisov žalovaného súd zistil, že dňa 02.05.2008 doručili Lesy SR š.p., Odštepný závod Prievidza (ďalej len žiadateľ) žalovanému žiadosť o povolenie výnimky zo zakázaných činností podľa § 16 ods. 1 písm. b) a písm. f) ZOPK na zasiahnutie do lesného porastu, poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a rušenie pokoja a ticha. K účasti v správnom konaní o podanej žiadosti žiadateľa sa prihlásil žalobca. Krajský úrad životného prostredia rozhodnutím zo dňa 25.06.2008 nepriznal žalobcovi postavenie účastníka predmetného konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.08.2008 (právoplatným dňa 14.08.2008) zamietol a rozhodnutie žalovaného vo veci neúčasti žalobcu v konaní potvrdil. Následne Krajský úrad životného prostredia v Trenčíne rozhodnutím č. KÚŽP/2008/00370-17/Ďu zo dňa 25.8.2008 povolil výnimku zo zakázaných činností podľa § 16 ods. 1 písm. b) a písm. f) ZOPK na zasiahnutie do lesného porastu, poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a rušenie pokoja a ticha v jednotke priestorového rozdelenia lesa 162 B v lesnom užívateľskom celku Valaská Belá, ktorá je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Strážov a platí v nej piaty stupeň ochrany prírody a zároveň je súčasťou navrhovaného územia európskeho významu SKCHVÚ 0256 Strážovské vrchy a súčasťou navrhovaného chráneného vtáčieho územia SKCHVÚ 028 Strážovské vrchy, a to do 31.12.2009. Správny orgán prvého stupňa určil v zmysle § 82 ods. 12 ZOPK podmienky realizácie rozhodnutia. Na rozhodnutí bola vyznačená právoplatnosť dňom 28.08.2008. Proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania podal žalobca na Krajský súd v Bratislave žaloby o preskúmanie zákonnosti tohto i mnoho ďalších rozhodnutí v obdobných veciach, v ktorých rovnako nebolo žalobcovi priznané postavenie účastníka v konaniach o povolenie výnimiek z podmienok ochrany podľa ZOPK. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.k. 2S/190/08-69 zo dňa 08.04.2009 žalobu zamietol. V predmetných konaniach sa Najvyšší súd SR obrátil na Európsky súdny dvor so žiadosťou o rozhodnutie o položených prejudiciálnych otázkach súvisiacich s dopadom čl. 9 Aarhurského dohovoru na právo účasti žalobcu v konaniach o povolenie výnimky podľa ZOPK. Na základe stanoviska Európskeho súdneho dvora Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5Sžp/93/2009 zo dňa 23.08.2011 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/190/08-69 zo dňa 08.04.2009 tak, že rozhodnutie žalovaného z 11.08.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Trenčíne z 25.06.2008 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný na základe právneho názoru Najvyššieho súdu SR dňa 30.11.2011 doručil žalobcovi prvostupňové rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Trenčíne č. KÚŽP/2008/00370-17/Ďu zo dňa 25.08.2008 a konal s ním ako s účastníkom správneho konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a zamietnuť žiadosť žiadateľa o povolenie výnimky, resp. napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný rozhodnutím č. 4007/2012-2.2 zo dňa 08.08.2012 zastavil konanie o odvolaní žalobcu podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. ZOPK na tom základe, že dôvod na konanie odpadol. Odôvodnenie tohto rozhodnutia sa prakticky zhoduje s obsahom písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä so základnými ústavnými princípmi a s príslušnými hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Z vyššie opísaných skutkových zistení vyplýva, že pre realizáciu výnimky správny orgán určil podmienky, okrem iného dobu, dokedy sa má povolená výnimka uskutočniť (najneskôr do 31.12.2009). Správny orgán prvého stupňa vychádzajúc z predpokladu, že žalobcovi nebolo právoplatným rozhodnutím priznané účastníctvo v predmetnom správnom konaní, rozhodnutie o povolení výnimky žalobcovi nedoručoval a vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť na deň 28.08.2008. Až na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/93/2009 zo dňa 23.08.2011, ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/190/08-69 zo dňa 08.04.2009 tak, že rozhodnutie žalovaného z 11.08.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Trenčíne z 25.06.2008, vo veci účastníctva žalobcu v správnom konaní, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vyslovil názor, že žalobcovi z právneho poriadku vyplýva oprávnenie byť účastníkom predmetného správneho konania. Až na základe tohto rozsudku boli žalobcovi priznané procesné práva účastníka konania a bolo mu dňa 30.11.2011 doručené prvostupňové rozhodnutie o povolení výnimky č. KÚŽP/2008/00370-17/Ďu zo dňa 25.08.2008, proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie tvrdiac, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 16 ods. 1 písm. b) a f) ZOPK na zasiahnutie do lesného porastu, poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a rušenie pokoja a ticha v danej lokalite. Je nepochybné, že žalobca ako účastník správneho konania reprezentoval v konaní záujem na nezasahovaní do prírody a jej prirodzených pomerov, v súlade so svojimi programovými cieľmi vyjadrenými v stanovách občianskeho združenia. Zastavenie konania o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu znamená, že o predmetnej žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky sa už konať nebude. Faktický záujem na ochrane prírody v danom konaní teda nemôže byť naplnený vyššou mierou. Súd preto postráda základný predpoklad pre úspešné uplatnenie práva na súdnu ochranu podaním žaloby o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je ukrátenie žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch rozhodnutím, o ktorom tvrdí, že je v rozpore so zákonom (pozri R 62/1998). Správny súd musí skúmať preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím ex offo. Za daných okolností je súd toho názoru, že napadnuté rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania nemohlo ukrátiť žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch na ochrane prírody, pretože na základe výsledkov správneho konania vo veci povolenia výnimky už nemôže dôjsť k žiadnemu zásahu do lesného porastu, poškodenia vegetačného a pôdneho krytu a rušenia pokoja a ticha v danej lokalite. Súd považuje za potrebné znovu zdôrazniť, že prvostupňové rozhodnutie o povolení výnimky považoval tak žiadateľ ako aj správny orgán za právoplatné dňom 28.08.2008. Žiadateľ sa proti nemu neodvolal a stanovené podmienky povolenej výnimky nenamietal. Tým, že povolenie bolo vydané na dobu určitú najneskôr do 31.12.2009, sa žiadateľ i správny orgán oprávnene domnievali, že rozhodnutie o povolení výnimky stratilo uplynutím stanoveného času platnosť a de facto zaniklo. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalovanému z vyššie opísaných dôvodov až dňa 06.12.2011 a to na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci účastníctva žalobcu v predmetnom správnom konaní. Za situácie, že k uplynutiu lehoty na povolenie výnimky by došlo až v priebehu odvolacieho konania, potom správny orgán musí zastaviť celé konanie. Ak však dôjde len k zastaveniu odvolacieho konania, aj potom s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 103/2011, formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Platí to najmä vtedy, ak sa účastníkovi inak vyhovie vo veci samej, kedy duplicitne reparovať čiastkové pochybenia nie je potrebné. ZOPK dáva do právomoci orgánu o ochrane prírody zastaviť konanie, ak dôvod na konanie odpadol a súčasne zakotvuje, že rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané. Za takýchto okolností, odpadnutím dôvodu na konanie treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia" ako právny dôvod, ktorým má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. Neplatnosť výnimky nemožno spájať len so skutočnosťou, že predmet konania zanikol. Ak podľa ust. § 82 ods. 9 písm. a) v spojení s ust. § 89 ods. 3 písm. b) ZOPK došlo k zastaveniu správneho konania z dôvodu, že uplynutím času, ktorým bolo uplynutie lehoty na vykonanie zásahu do lesného porastu, na poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a na rušenie pokoja a ticha v danej lokalite, odpadol dôvod na konanie o povolení výnimky, je takýto postup a rozhodnutie v súlade so zákonom. Ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na vykonanie zásahu do lesného porastu, na poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a na rušenie pokoja a ticha v danej lokalite podľa § 89 ods. 3 ZOPK stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 82 ods. 9 písm. a) ZOPK správneho orgánu potom nemá predmet konania, lebo takýto predmet konania nie je zásah do lesného porastu, poškodenie vegetačného a pôdneho krytu a rušenie pokoja a ticha, pre ktorý bola výnimka potrebná, ale predmetom správneho konania je právna podmienka, ktorou je samotná výnimka. Ak takáto výnimka neexistuje, lebo jej platnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania a súd musí zamietnuť žalobu proti takémuto rozhodnutiu o zastavení konania o neplatnej výnimke. Znamená to, že aj vtedy, ak čas, na ktorý bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa na povolenie zásahu uplynie ešte pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia, zaniká dôvod na konanie aj v konaní o odvolaní, ktoré bolo proti nemu podané. Aj toto uplynutie času spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania, lebo inak by orgán konajúci o odvolaní už nemohol neplatné rozhodnutie skúmať a prípadne ho zrušiť, zmeniť alebo potvrdiť, či odvolanie zamietnuť. Samotný formálny priebeh konania o odvolaní by nepredstavoval pre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy a aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musí pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o odvolaní bez toho, aby umožňovalo účastníkom konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v ust. § 3 ods. 3 správneho poriadku (viď Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Snj 72/2013 zo dňa 24.06.2014 na zjednotenie výkladu § 82 ods. 9 písm. a) a § 89 ods. 3 písm. b) ZOPK). Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že žalobca zastavením odvolacieho konania v predmetnej veci nemohol byť ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. Keďže žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v správnom súdnictve nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.