Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/145/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201922 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201922.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: P. U.. Ľ. E., bytom G. X, V. proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, Pozemkový a lesný odbor (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Bratislave) so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, za účasti: 1/ Hlavného mesto Slovenskej republiky Bratislavy so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, 2/ Slovenského pozemkového fondu so sídlom Búdková 36, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 17.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu Č.k.: 3570/2004, Zn.: 1257/07/4779/12/ALU zo dňa 12.9.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.k.: 3570/2004, Zn.: 1257/07/4779/12/ALU zo dňa 12.9.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Č.k.: 3570/2004, Zn.: 1257/07/4779/12/ALU zo dňa 12.9.2012 odporca za použitia § 1, § 3 ods. 1, 2, 3, § 3 ods. 1 písm. o), j) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol, že navrhovateľka: a) Nespĺňa podmienky § 1 zákona a preto jej nepriznal vlastnícke právo k pozemku ani právo na náhradu v k.ú. V. - X., PK vložky č. 13146, PK parc. č. 5580/3 o výmere 2017 m2 (les) v podiele 1/1 z dôvodu, že o tejto výmere už bolo meritórne rozhodnuté v konaní podľa zák. č. 229/1991 Zb.. b) Nespĺňa podmienky § 3 ods. 1, 2, 3 zákona a preto jej nepriznal vlastnícke právo k pozemku ani právo na náhradu v k.ú. Bratislava Vinohrady, PK vložky č. 13146, PK parc. č. 5580/3 o výmere 633 m2 (les) v podiele 1/1 z dôvodu, že nie je preukázané, že časť pozemku o výmere 663 m2 prešla do vlastníctva štátu niektorým zo spôsobov uvedených v § 3 ods. 1, 2, 3 zákona pričom je preukázané, že navrhovateľka bola v čase uplatnenia nároku vlastníčkou parc. č. 5580/3 o výmere 693 m2. c) Nespĺňa podmienky § 3 ods. 1 písm. o) zákona a preto jej nepriznal vlastnícke právo ani právo na náhradu v k.ú. V. - X., PK vložky č. 13146, Pk parc. č. 5580/3 o výmere 2047 m2 (les) v podiele 1/1 z dôvodu, že nie je preukázané, žeby tento pozemok prešiel na štát bez právneho dôvodu. d) Nespĺňa podmienky § 3 ods. 1 písm. j) zákona a preto jej nepriznal vlastnícke právo ani právo na náhradu v k.ú. V. - X., PK vložky č. 131465, PK parc. Č. 5580/3 o výmere 30 m2 (les) v podiele 1/1 z dôvodu, že nie je preukázané, že pozemok prešiel na štát na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. V odôvodnení odporca opísal priebeh konania a v konaní zistený stav veci a jednotlivé výroky enunciátu napadnutého rozhodnutia odôvodnil. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 17.10.2012, ktorým sa domáhala jeho zrušenia. Uviedla v ňom, že odporca nedôvodne výrok svojho rozhodnutia formuloval v štyroch samostatných častiach, čím je samotné rozhodnutie neprehľadné, že výrok rozhodnutia b) je nezrozumiteľný, že výrok d) rozhodnutia vo výmere v ňom uvedenej nezodpovedá skutočnosti. V ďalšom poukázala na nesprávnosť správnej úvahy odporcu, týkajúcej sa právneho dôvodu prechodu vlastníctva lesa na štát. Tiež poukázala na škodu, ktorá jej vznikla vyrúbaním lesa predtým, ako vlastníctvo prešlo na štát a tiež na otázky, týkajúce sa lokalizácie lesa do intravilánu či extravilánu mesta. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 30.10.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že v konaní sa vysporiadal so všetkými na vec sa vzťahujúcimi okolnosťami. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava sa k návrhu nevyjadrilo. Slovenský pozemkový fond sa stotožnil z vyjadrením odporcu k návrhu. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľky (ktorá si predvolanie na pojednávanie počas úložnej doby neprevzala) a Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavilo (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu. Okrem iného z jeho obsahu zistil, že: - navrhovateľka 1.10.2004 požiadala v zmysle zákona o navrátenie vlastníctva k pozemku PK vložky č. 13146, kat územie V. - X., parc. č. 5580/3 (les) o výmere 2680 m2 v podiele 1/1 z dôvodu § 3 ods. 1 písm. j), o) zákona, - kúpnou zmluvou zo 14.6.1978 predala navrhovateľka Investing-u Bratislava z predmetného pozemku 2047 m2, - vo vlastníctve navrhovateľky i naďalej mal zostať pozemok o výmere 633 m2 (2680 mínus 2047 = 633), - právoplatným rozhodnutím Pozemkového úradu Bratislava - mesto z 27.1.1997 č. 69/91/PÚ-Va, vydaným podľa zákona č. 229/1991 Zb. navrhovateľke nebolo priznané vlastnícke právo k pozemku PK vložky č. 13146, PK parc. č. 5580/3 (les) o výmere 2017 m2, - podľa listu vlastníctva č. XXXX kat. územia X. (z 30.102002, resp. z 1.12.2004) bola navrhovateľka vlastníčkou (zostatku) parcely č. 5580/3 o výmere 693 m2 (les), - podľa identifikácie parciel z 30.8.2010 bol vlastníkom predmetného zostatku parcely č. 5580/3 o výmere 693 m2 V. F. (titulom kúpy z 3.6.2009 - poznámka súdu), - podľa dohody o ukončení nájomného vzťahu, uzatvorenej medzi navrhovateľkou a Západoslovenskými lesmi, š.p. z 30.4.1992 bol nájom 693 m2 predmetného pozemku ukončený . Podľa ust. § 47 ods. ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb o správnom konaní (správny poriadok) výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku. Po vyhodnotení navrhovateľkou vznesených námietok súd dospel k názoru, že sú dané predpoklady pre zrušenie napadnutého rozhodnutia odporcu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., pretože rozhodnutie (tak jeho výrok ako aj odôvodnenie) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov: Je nepopierateľnou skutočnosť, že navrhovateľka bola pôvodne vlastníčkou pozemku PK vložky č. 13146, kat územie V. - X., parc. č. 5580/3 (les) o výmere 2680 m2 v podiele 1/1 o ktorého navrátenie z dôvodu § 3 ods. 1 písm. j), o) zákona požiadala v zákonnej lehote. Podobne je nepopierateľnou skutočnosť, že kúpnou zmluvou zo 14.6.1978 predala navrhovateľka Investing-u Bratislava z predmetného pozemku 2047 m2.. O časti pozemku vo výmere 2017 m2 bolo podľa zák. č. 229/1991 Zb. právoplatne rozhodnuté tak, že k tejto časti nebolo priznané vlastníctvo z dôvodu, že kúpna zmluva (na predmetnú časť pozemku) nebola uzatvorená v tiesni a za nevýhodných podmienok. Podľa v spise založených listov vlastníctva navrhovateľka ostala vlastníčkou „zostatku“ pozemku o výmere 693 m2. Ak teda navrhovateľka z výmery pozemku 2680 m2 predala výmeru 2017 m2, logicky malo v jej vlastníctve ostať 633 m2. Podľa založených listov vlastníctva však vo vlastníctve navrhovateľky ostalo (z pôvodnej výmery) 693 m2. (Súd iba poznamenáva, že podľa identifikácie parciel z 30.8.2010 bol následne vlastníkom tejto časti pozemku p. V. F..) Odporca správne posudzoval predmetný reštitučný nárok z pohľadu naplnenia či nenaplnenia predpokladov ust. § 3 ods. 1 písm. j), ako aj písm. o) zákona. S poukazom na uvedené, osobitne však s poukazom na špecifikum veci, keď o časti vykúpeného pozemku bolo právoplatne rozhodnuté iným reštitučným zákonom, keď časť pôvodného pozemku bola vykúpená a keď druhá jeho časť ostala vo vlastníctve navrhovateľky, odporca musel vo veci rozhodnúť viacerými výrokmi, ktoré označil písmenami a/ - d/. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti videl súd vo výroku ad. b/: Ako to je zjavné z označenia pozemku, ktorého sa týka („k.ú. V. X., PK vložky č. 13146, PK parc. č. 5580/3 o výmere 633 m2 -les v podiele 1/1“), tento výrok sa týka pozemku o výmere 633 m2. Avšak z odôvodnenia tohto výroku, ktoré však je súčasťou výroku vyplýva, že ide o časť pozemku o výmere 663 m2 . Z uvedeného teda nie je zrejmé, či odporca týmto výrokom rozhodol o výmere 633m2, alebo o výmere 663 m2. Naviac túto nejasnosť neodstraňuje ani odôvodnenie tohto výroku, nachádzajúce sa v časti „Odôvodnenie“ napadnutého rozhodnutia. Pretože výrok napadnutého rozhodnutia - osobitne označený ad. b/ je nezrozumiteľný a teda výrok ako taký nepreskúmateľný, súd dospel k názoru, že je na mieste zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie odporcovi na ďalšie rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu, tak ako to urobil v napadnutom rozhodnutí, posúdiť navrhovateľkou uplatnený nárok z pohľadu ňou prezentovaných dôvodov. Teda osobitne: - A/ z pohľadu § 3 ods. 1 písm. j) zákona tromi výrokmi: ° o výmere 2017 m2 (z pohľadu právoplatného rozhodnutia podľa zák. č. 229/1991 Zb. z 27.1.1993), ° o výmere 30 m2 (výmera vykúpeného pozemku: 2047 m2 mínus výmera o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté: 2017 m2), ° o výmere 633 m2 (pôvodná výmera: 2680 m2 mínus výmera vykúpeného pozemku: 2047 m2). - B/ z pohľadu § 3 ods. 1 písm. o) zákona - o celej výmere uplatneného nároku, teda o výmere 2680 m2. Súd s poukazom na zistený stav veci považuje za potrebné poukázať na dve skutočnosti: Jednak na skutočnosť, že pokiaľ ide o výmeru 2017 m2 (o ktorej bolo už právoplatne rozhodnuté), ako to vyplýva z obsahu celého rozhodnutia z 27.1.1993 pri jej uvedení vo výroku tohto právoplatného rozhodnutia došlo zrejme k chybe v písaní, keď namiesto číslice „2047“ bola vo výroku uvedená číslica „2017“. Súd k tomuto názoru dospel s poukazom na odôvodnenie predmetného právoplatného rozhodnutia, ktoré odkazuje na kúpnu zmluvu zo 14.6.1978, predmetom ktorej bola kúpa výmery 2047 m2 z parcely č. 5580/3 o výmere 2680 m2. Taktiež na skutočnosť, že z dokladov založených v spise (napr. z identifikácie parciel, z LV č. XXXX z 24.1.2006, z kópie strany 12 - PZV č. 111/89, z dohody o ukončení nájomného vzťahu, uzatvorenej medzi navrhovateľkou a Západoslovenskými lesmi, š.p. z 30.4.1992) nie je zrejmé, na základe akých skutočností navrhovateľka ostala vlastníčkou (aktuálne však už je vlastníkom iná osoba - p. V. F.) zbytku pozemku o výmere 693 m2. Podľa názoru súdu však tieto skutočnosti by nemali mať vplyv na rozhodnutie odporcu, pretože je nesporným, čoho sa navrhovateľka uplatneným nárokom domáhala (označenie a výmera pozemku), na základe ktorých skutočností svoj nárok uplatnila, akú výmeru pozemku odpredala štátu a o akej výmere uplatneného nároku (a z akého dôvodu) bolo už právoplatne rozhodnuté. Vo vzťahu k samotnému nároku navrhovateľky na navrátenie vlastníctva, ktorý si uplatnila 1.10.2004 ako aj k súčasnému stavu (keď sama navrhovateľka v podanom odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu odporcu uvádza, že naozaj nemôže napadnúť právoplatné rozhodnutie o nenavrátení pozemku o výmere 2017 m2, resp. keď je preukázané, že zbytok nevykúpeného pozemku ostal v jej vlastníctve a ktorý bol následne prevedený na p. V. F.) sa podľa názoru súdu javí ako dôvodné späťvzatie uplatneného nároku. Takýto právny úkon však prináleží výlučne navrhovateľke. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka i keď v konaní pred súdom úspešná, trovy konania nežiadala a preto ich náhradu súd navrhovateľke nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.