Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/153/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201975 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201975.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: N. K. J., bytom Š. XX, I., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 24.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn. 3N 209/12, Ev. č. 5164/12 zo dňa 8.10.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn. 3N 209/12, Ev. č. 5164/12 zo dňa 8.10.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. 3N 209/12, Ev. č. 5164/12 zo dňa 8.10.2012 odporca v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľovi odníma nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V napadnutom rozhodnutí opísal zistený stav veci, podľa ktorého bol navrhovateľovi pôvodne určený advokát JUDr. Jozef Boris, následne advokátska kancelária Kucek, Havlík & Partners, s.r.o., ktorá od zmluvy o poskytovaní právnych služieb z dôvodu narušenia nevyhnutnej dôvery medzi ňou a klientom odstúpila. Podľa vyjadrenia advokátskej kancelárie navrhovateľ už od začiatku prejavoval voči nim nedôveru a požadoval úkony v rozpore s právnymi predpismi. Na základe uvedeného odporca dospel k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody na odňatie nároku na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu neposkytovania potrebnej súčinnosti určenému advokátovi. Podľa názoru odporcu bolo preukázané, že navrhovateľ nad primeranú mieru zahlcoval oboch určených advokátov svojimi podnetmi a požiadavkami, ktoré boli často v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 24.10.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol v ňom, že v prípade napadnutého rozhodnutia sa jedná o nesprávne posúdenie veci, svoju nespokojnosť s doterajším prístupom určených advokátov považuje za opodstatnenú a dodal, že ak sa zúfalo domáhal právnych úkonov či informácií a advokátska kancelária ho ignorovala, takýto stav môže byť posúdený ako strata dôvery, nie však ako nesúčinnosť. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.4.2013 uviedol, že navrhuje napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na vlastnom odôvodnení a zároveň konštatoval, že sa vždy snažil vyjsť navrhovateľovi v ústrety, na jeho podnety reagoval obratom, pričom mu viackrát zdôraznil, že každý advokát postupuje s odbornou starostlivosťou, je znalý právnych predpisov a nie je povinný riadiť sa pokynmi klienta, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti navrhovateľa. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súd s poukazom na § 250g ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého možno vec prejednať aj v neprítomnosti účastníkov, nevyhovel žiadosti navrhovateľa odročiť pojednávanie a ustanoviť mu advokáta (doručenej tunajšiemu súdu dňa 28.11.2014). Podľa § 250g ods. 2 O.s.p. neprítomnosť účastníkov na pojednávaní nie je prekážkou riadneho prejednania veci. Súd má za to, že v konaní nebola preukázaná nemožnosť účasti navrhovateľa na pojednávaní - prejednaní veci a to predovšetkým s poukazom na obsah jeho podania - žiadosť o odročenie pojednávania odôvodňoval zložitosťou prípadu a potrebou kvalifikovaného právneho zastúpenia v zmysle § 30 O.s.p. Samotný predmet konania (odňatie nároku na poskytovanie právnej pomoci odporcom) však sám o sebe vylučuje ustanovenie advokáta v tejto veci, nakoľko v takomto prípade by odporca (Centrum právnej pomoci) ako zástupca navrhovateľa vystupovalo voči sebe v konaní v ktorom je odporcom. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, riadne sa však oboznámil s obsahom administratívneho spisu, podľa ktorého odporca rozhodnutím Sp. zn. 3N 209/12, Ev. č. 1124/12 zo dňa 13.3.2012 priznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci a určil mu advokáta JUDr. Jozefa Borisa, ktorý dňa 18.6.2012 doručil odporcovi oznámenie, podľa ktorého navrhovateľovi zo zdravotných dôvodov vypovedal plnú moc dňom 15.6.2012 a zároveň mu našiel náhradníka, JUDr. Adriána Kuceka. Odporca hneď v deň doručenia tohto oznámenia vydal nové rozhodnutie, v ktorom navrhovateľovi určil nového právneho zástupcu, advokátsku kanceláriu Kucek, Havlík & Partners, s.r.o. Dňa 24.9.2012 navrhovateľ odporcovi doručil sťažnosť na ustanovenú advokátsku kanceláriu, táto ho podľa navrhovateľa nemá záujem zastupovať a neakceptuje žiadne jeho návrhy. Advokátska kancelária Kucek, Havlík & Partners, s.r.o. sa k sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 28.9.2012, v ktorom vymenovala všetky vykonané právne úkony vo vzťahu k prejednávaným veciam navrhovateľa a uviedla, že navrhovateľ im už od začiatku prejavoval nedôveru, nespokojnosť a požadoval úkony v rozpore s právnymi predpismi. Sťažnosť navrhovateľa považujú za bezdôvodnú, neopodstatnenú a zásadne odmietajú tvrdenia navrhovateľa, ktorými spochybňuje odbornú činnosť advokátskej kancelárie. Na záver uviedli, že sú nútení odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb z dôvodu narušenia nevyhnutnej dôvery medzi ich kanceláriou a navrhovateľom. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa ust. § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia dospel k názoru, že odporca sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia neriadil ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku a preto ho nie je možné preskúmať ani z pohľadu podaného opravného prostriedku. Napadnuté rozhodnutie totiž neobsahuje žiadne skutočnosti (správnu úvahu), na základe ktorých odporca dospel k záveru o neposkytovaní súčinnosti zo strany navrhovateľa. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje iba opis zisteného stavu veci a konštatovanie, že z dôvodu, že navrhovateľ nad primeranú mieru zahlcoval oboch určených advokátov svojimi podnetmi a požiadavkami, ktoré boli často v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Odporca však žiadnym spôsobom neozrejmil, na základe akej správnej úvahy dospel k záveru, že práve neprimerané „zahlcovanie“ advokátov podnetmi a požiadavkami možno kvalifikovať ako neposkytnutie súčinnosti tak ako predpokladá § 14 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci. Osoba, ktorej bol poskytnutý nárok na poskytovanie právnej pomoci, je povinná v zmysle § 13 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci poskytovať určenému advokátovi a odporcovi potrebnú súčinnosť. Vo vzťahu k advokátovi sa jedná najmä o informačné povinnosti o skutočnostiach alebo zmenách skutočností týkajúcich sa konania, v ktorom je táto osoba advokátom zastúpená. Ide teda o informácie, nevyhnutné pre riadne zastupovanie zastúpenej osoby jej (určeným) zástupcom. Súd má za to, že neprimerané zahlcovanie advokátov vlastnými podnetmi zo strany navrhovateľa nemožno žiadnym spôsobom subsumovať pod pojem „neposkytovanie súčinnosti“ v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci (a ani žiadneho iného zákona, resp. pojmu ako takého), skôr sa jedná o neprimeranú (prehnanú) súčinnosť. V napadnutom rozhodnutí teda absentuje akékoľvek relevantné odôvodnenie výroku rozhodnutia, jeho preskúmanie je vylúčené, včítane navrhovateľom vznesených námietok. Pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu nie je vôbec zrejmá správna úvaha, na základe ktorej dospel odporca k právnemu názoru o neposkytovaní súčinnosti zo strany navrhovateľa a teda o existencií dôvodu na odňatie právnej pomoci, súd v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu v zmysle platnej právnej úpravy objektívne vyhodnotiť naplnenie či nenaplnenie podmienok pre odňatie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci a v prípade potreby vydania meritórneho (negatívneho) rozhodnutia svoj záver náležitým a zákonným spôsobom odôvodniť a to tak, aby bolo z neho o.i. zjavné, akými úvahami sa riadil pri jeho vydaní a na základe akých skutočností k nemu dospel. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a preto súd rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je ako štátna rozpočtová organizácia zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti výroku tohto rozsudku vo veci samej odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.). Proti výroku o trovách možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).