KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava2. 12. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/153/2012 z 2. 12. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. decembra 2014, sp. zn. 4Sp/153/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1012201975.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/153/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201975
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201975.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
N. K. J., bytom Š. XX, I., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12,
Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 24.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn.
3N 209/12, Ev. č. 5164/12 zo dňa 8.10.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn. 3N 209/12, Ev. č. 5164/12 zo dňa
8.10.2012 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku a
vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. 3N 209/12, Ev. č. 5164/12 zo dňa 8.10.2012 odporca v zmysle
§ 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľovi
odníma nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V napadnutom rozhodnutí opísal zistený stav veci,
podľa ktorého bol navrhovateľovi pôvodne určený advokát JUDr. Jozef Boris, následne advokátska
kancelária Kucek, Havlík & Partners, s.r.o., ktorá od zmluvy o poskytovaní právnych služieb z dôvodu
narušenia nevyhnutnej dôvery medzi ňou a klientom odstúpila. Podľa vyjadrenia advokátskej kancelárie
navrhovateľ už od začiatku prejavoval voči nim nedôveru a požadoval úkony v rozpore s právnymi
predpismi. Na základe uvedeného odporca dospel k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody
na odňatie nároku na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu neposkytovania potrebnej súčinnosti
určenému advokátovi. Podľa názoru odporcu bolo preukázané, že navrhovateľ nad primeranú mieru
zahlcoval oboch určených advokátov svojimi podnetmi a požiadavkami, ktoré boli často v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo
dňa 24.10.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie
konanie. Uviedol v ňom, že v prípade napadnutého rozhodnutia sa jedná o nesprávne posúdenie veci,
svoju nespokojnosť s doterajším prístupom určených advokátov považuje za opodstatnenú a dodal, že
ak sa zúfalo domáhal právnych úkonov či informácií a advokátska kancelária ho ignorovala, takýto stav
môže byť posúdený ako strata dôvery, nie však ako nesúčinnosť.



Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.4.2013 uviedol, že navrhuje napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť. Zotrval na vlastnom odôvodnení a zároveň konštatoval, že sa vždy snažil vyjsť
navrhovateľovi v ústrety, na jeho podnety reagoval obratom, pričom mu viackrát zdôraznil, že každý
advokát postupuje s odbornou starostlivosťou, je znalý právnych predpisov a nie je povinný riadiť sa
pokynmi klienta, ktoré sú v rozpore so všeobecne záväznými predpismi.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd (§
246a ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti navrhovateľa. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia
a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

Súd s poukazom na § 250g ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého možno vec prejednať aj v neprítomnosti
účastníkov, nevyhovel žiadosti navrhovateľa odročiť pojednávanie a ustanoviť mu advokáta (doručenej
tunajšiemu súdu dňa 28.11.2014). Podľa § 250g ods. 2 O.s.p. neprítomnosť účastníkov na pojednávaní
nie je prekážkou riadneho prejednania veci. Súd má za to, že v konaní nebola preukázaná nemožnosť
účasti navrhovateľa na pojednávaní - prejednaní veci a to predovšetkým s poukazom na obsah jeho
podania - žiadosť o odročenie pojednávania odôvodňoval zložitosťou prípadu a potrebou kvalifikovaného
právneho zastúpenia v zmysle § 30 O.s.p. Samotný predmet konania (odňatie nároku na poskytovanie
právnej pomoci odporcom) však sám o sebe vylučuje ustanovenie advokáta v tejto veci, nakoľko v
takomto prípade by odporca (Centrum právnej pomoci) ako zástupca navrhovateľa vystupovalo voči
sebe v konaní v ktorom je odporcom.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, riadne sa však oboznámil s obsahom
administratívneho spisu, podľa ktorého odporca rozhodnutím Sp. zn. 3N 209/12, Ev. č. 1124/12 zo dňa
13.3.2012 priznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci a určil mu advokáta JUDr.
Jozefa Borisa, ktorý dňa 18.6.2012 doručil odporcovi oznámenie, podľa ktorého navrhovateľovi zo
zdravotných dôvodov vypovedal plnú moc dňom 15.6.2012 a zároveň mu našiel náhradníka, JUDr.
Adriána Kuceka. Odporca hneď v deň doručenia tohto oznámenia vydal nové rozhodnutie, v ktorom
navrhovateľovi určil nového právneho zástupcu, advokátsku kanceláriu Kucek, Havlík & Partners,
s.r.o. Dňa 24.9.2012 navrhovateľ odporcovi doručil sťažnosť na ustanovenú advokátsku kanceláriu,
táto ho podľa navrhovateľa nemá záujem zastupovať a neakceptuje žiadne jeho návrhy. Advokátska
kancelária Kucek, Havlík & Partners, s.r.o. sa k sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 28.9.2012, v ktorom
vymenovala všetky vykonané právne úkony vo vzťahu k prejednávaným veciam navrhovateľa a uviedla,
že navrhovateľ im už od začiatku prejavoval nedôveru, nespokojnosť a požadoval úkony v rozpore
s právnymi predpismi. Sťažnosť navrhovateľa považujú za bezdôvodnú, neopodstatnenú a zásadne
odmietajú tvrdenia navrhovateľa, ktorými spochybňuje odbornú činnosť advokátskej kancelárie. Na
záver uviedli, že sú nútení odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb z dôvodu narušenia
nevyhnutnej dôvery medzi ich kanceláriou a navrhovateľom.

Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci na konanie o nároku na poskytnutie právnej
pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa ust. § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie musí
obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa
všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.



Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu
na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach
žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov.

Súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia dospel k názoru, že odporca sa pri
vydaní napadnutého rozhodnutia neriadil ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku a preto ho
nie je možné preskúmať ani z pohľadu podaného opravného prostriedku. Napadnuté rozhodnutie
totiž neobsahuje žiadne skutočnosti (správnu úvahu), na základe ktorých odporca dospel k záveru o
neposkytovaní súčinnosti zo strany navrhovateľa. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje iba
opis zisteného stavu veci a konštatovanie, že z dôvodu, že navrhovateľ nad primeranú mieru zahlcoval
oboch určených advokátov svojimi podnetmi a požiadavkami, ktoré boli často v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Odporca však žiadnym spôsobom neozrejmil, na základe akej správnej
úvahy dospel k záveru, že práve neprimerané „zahlcovanie“ advokátov podnetmi a požiadavkami možno
kvalifikovať ako neposkytnutie súčinnosti tak ako predpokladá § 14 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní
právnej pomoci.

Osoba, ktorej bol poskytnutý nárok na poskytovanie právnej pomoci, je povinná v zmysle § 13 ods. 2
zákona o poskytovaní právnej pomoci poskytovať určenému advokátovi a odporcovi potrebnú súčinnosť.
Vo vzťahu k advokátovi sa jedná najmä o informačné povinnosti o skutočnostiach alebo zmenách
skutočností týkajúcich sa konania, v ktorom je táto osoba advokátom zastúpená. Ide teda o informácie,
nevyhnutné pre riadne zastupovanie zastúpenej osoby jej (určeným) zástupcom. Súd má za to, že
neprimerané zahlcovanie advokátov vlastnými podnetmi zo strany navrhovateľa nemožno žiadnym
spôsobom subsumovať pod pojem „neposkytovanie súčinnosti“ v zmysle zákona o poskytovaní právnej
pomoci (a ani žiadneho iného zákona, resp. pojmu ako takého), skôr sa jedná o neprimeranú (prehnanú)
súčinnosť.

V napadnutom rozhodnutí teda absentuje akékoľvek relevantné odôvodnenie výroku rozhodnutia, jeho
preskúmanie je vylúčené, včítane navrhovateľom vznesených námietok.

Pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu nie je vôbec zrejmá správna úvaha, na
základe ktorej dospel odporca k právnemu názoru o neposkytovaní súčinnosti zo strany navrhovateľa a
teda o existencií dôvodu na odňatie právnej pomoci, súd v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporcu v zmysle platnej právnej úpravy objektívne vyhodnotiť naplnenie
či nenaplnenie podmienok pre odňatie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa zákona o
poskytovaní právnej pomoci a v prípade potreby vydania meritórneho (negatívneho) rozhodnutia svoj
záver náležitým a zákonným spôsobom odôvodniť a to tak, aby bolo z neho o.i. zjavné, akými úvahami
sa riadil pri jeho vydaní a na základe akých skutočností k nemu dospel.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 s
poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a
preto súd rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je ako štátna rozpočtová
organizácia zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. a)
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny
poplatok.



Poučenie:

Proti výroku tohto rozsudku vo veci samej odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).

Proti výroku o trovách možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam