Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/156/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012203235 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012203235.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: C. D. Y., bytom H.B. X/A, R., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Hlohovec so sídlom M.R. Štefánika 1, Hlohovec, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 22.10.2012 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn. N 1708/10 zo dňa 5.10.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn. N 1708/10 zo dňa 5.10.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. N 1708/10 zo dňa 5.10.2012 odporca v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľke odníma nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že táto nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze. Príjem navrhovateľky a spoločne posudzovanej osoby, jej manžela C.. M. Y. za rozhodné obdobie totiž presahoval hornú hranicu príjmu materiálnej núdze určenú pre dve plnoleté fyzické osoby. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 22.10.2012, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Namietala, že pri posudzovaní príjmu odporca nevzal do úvahy skutočnosť, že syn navrhovateľky je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 161,60 eur (s čím súvisí vzájomná vyživovacia povinnosť), ako aj nutné výdavky na byt v (mesačnej) sume 204,92 eur a lieky v sume cca 100 eur. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 26.10.2012 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia pričom k námietkam navrhovateľky uviedol, že syn navrhovateľky nie je nezaopatreným dieťaťom na účely posudzovania príjmu a teda nie je spoločne posudzovanou osobou, že do úvahy berie len príjem, a nie výdavky posudzovaných osôb s výnimkou prípadu predpokladaného v § 6b zákona o poskytovaní právnej pomoci. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neúčasť riadne ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu, z ktorého zistil, že odporca bol ako zástupca ustanovený navrhovateľke na základe uznesenia Okresného súdu Piešťany č.k. 5C/182/2008-68 zo dňa 18.10.2010. V zmysle prechodného ustanovenia § 25b ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci k úpravám (zákona) účinných od 1.1.2012 v spojení s § 7 ods. 4 toho istého zákona odporca zaslal navrhovateľke výzvu na doplnenie údajov za účelom prehodnotenia jej príjmovej situácie, ktorú navrhovateľka zodpovedala a ako spoločne posudzovanú osobu označila jej manžela, p. M. Y.. Odporca na základe predložených údajov vyhodnotil, že navrhovateľka nespĺňa zákonnú podmienku na poskytovanie právnej pomoci a z toho dôvodu jej ju v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) odňal. Súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľka vo svojom návrhu nenamietala nesprávnosť výpočtu jej príjmov (a spoločne posudzovanej osoby) zo strany odporcu ako ani samotnú skutočnosť, že odporca pristúpil k prehodnoteniu jej príjmovej situácie, ale fakt, že odporca nezohľadnil vyživovaciu povinnosť voči jej čiastočne invalidnému synovi, že neodpočítal od vypočítaného príjmu výdavky na bývanie a lieky v celkovej sume 304,92 eur. Spornou je teda otázka, či je syn navrhovateľky spoločne posudzovanou osobou v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci a či od rozhodného príjmu možno odpočítať výdavky na bývanie a lieky, t.j. či odporca správne postupoval pri vyhodnocovaní majetkových pomerov navrhovateľky. Postup pri rozhodovaní o priznaní či nepriznaní/odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci upravuje výlučne zákon o poskytovaní právnej pomoci, pričom v ust. § 6 ods. 1 písm. a) a § 6a ods. 1 podmieňuje poskytovanie právnej pomoci splnením podmienky stavu materiálnej núdze, v ktorej sa musí navrhovateľ nachádzať. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci, materiálnou núdzou je stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. K námietke navrhovateľky, podľa ktorej mal odporca pri posudzovaní jej majetkovej situácie odpočítať od jej príjmu aj náklady na lieky a bývanie, súd uvádza: Definíciu pojmu príjem pre účely zákona o poskytovaní právnej pomoci jasným a zrozumiteľným spôsobom vymedzuje § 7 uvedeného zákona, podľa ktorého je takýmto príjmom príjem fyzických osôb podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov rozšírený o príjmy podľa § 7 ods. 2 (v spojení s reštriktívnym § 7 ods. 3 uvedeného zákona) a znížený o položky taxatívne vymenované v § 7 ods. 1 zákona, t.j. od tohto príjmu sa odpočítava poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, preddavok na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a ďalšie výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb. Zákonná definícia pojmu príjem a taxatívny charakter právnej úpravy posudzovania materiálnej núdze podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci teda vylučuje taký postup odporcu, pri ktorom by z príjmu navrhovateľa (a spolu s ním spoločne posudzovaných osôb) odpočítaval iné výdavky ako sú stanovené v § 7 ods. 1 zákona a teda odporca nepochybil, ak príjem navrhovateľky a s ňou spoločne posudzovanej osoby neznížil o výdavky na bývanie a lieky. Režim pri výdavkoch spojených s nepriaznivým zdravotným stavom posudzovanej osoby okrem toho osobitne upravuje § 7 ods. 3 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, podľa ktorého sa do posudzovaného príjmu nezapočítavajú peňažné príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Uvedené sa však nevzťahuje na prípad navrhovateľky. Zákon o poskytovaní právnej pomoci nepozná žiadne výnimky či možnosť správnej úvahy pri skúmaní splnenia podmienky stavu materiálnej núdze (§ 6 ods. 1 písm. a), § 6a ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i) v spojení s § 7), naopak, zákon pri tejto podmienke stanovuje objektívne kritériá, od týchto sa nemožno žiadnym spôsobom odchýliť. K námietke navrhovateľky, podľa ktorej odporca pri posudzovaní jej príjmov (a spoločne posudzovanej osoby) nezohľadnil vyživovaciu povinnosť voči jej synovi: Podľa § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci (prvá časť vety), do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci, sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima. Podľa § 3 písm. a) a b) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima sa započítavajú a) u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela, b) u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona nie je dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku. Ako uviedla sama navrhovateľka v opravnom prostriedku, jej syn je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku a teda v zmysle citovaných ustanovení nie je nezaopatreným dieťaťom, t.j. nemožno ho považovať za spoločne posudzovanú osobu v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci (ani sama navrhovateľka ho v konaní pred odporcom neoznačila za nezaopatrené dieťa). Odhliadnuc od uvedeného, s poukazom na § 7 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ani prípadné výdavky vzniknuté v súvislosti so starostlivosťou o syna (ktorý žije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti) nemožno od výsledného príjmu navrhovateľky a spoločne posudzovanej osoby (manžela) odpočítať. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Z dôvodov vyššie uvedených má súd za to, že odporca pri skúmaní sociálnych pomerov navrhovateľky za rozhodné obdobie postupoval správne a v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a rovnako správne určil, že navrhovateľka sa nenachádza v stave materiálnej núdze tak ako je tento stav vymedzený v zákone o poskytovaní právnej pomoci a preto dospel k názoru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu je vecne správne a zákonné. Navrhovateľka nesplnila jednu zo základných kumulatívnych podmienok poskytovania právnej pomoci vymedzenej v § 6 ods. 1 písm. a) a § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci a preto odporca rozhodol v súlade so zákonom, ak nárok na jej poskytovanie navrhovateľke odňal. Nesplnenie podmienky materiálnej núdze, tak ako je definovaná v § 4 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovaní právnej pomoci, rovnako ako nesplnenie čo i len jednej z ostatných kumulatívnych podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) zákona o poskytovaní právnej pomoci, automaticky vylučuje nárok žiadateľa na poskytovanie právnej pomoci. Zákon o poskytovaní právnej pomoci totiž neumožňuje odporcovi aplikovať voľnú úvahu pri posudzovaní, či celková situácia navrhovateľa odôvodňuje alebo neodôvodňuje priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Odporca je povinný každú žiadosť o priznanie(trvanie) nároku na poskytovanie právnej pomoci posudzovať výlučne v rámci zákonom určených kritérií, a to bez výnimky. V správnom konaní nenastali ani žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu osobitného ust. §6b zákona o poskytovaní právnej pomoci. Pretože odporca postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a súd sa s jeho rozhodnutím v plnej miere stotožňuje, súd toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. O trovách navrhovateľky súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná a preto jej ich náhradu súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).