Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/388/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012203316 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012203316.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátska kancelária Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0241/99/2012 zo dňa 22.8.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou osobne podanou krajskému súdu dňa 29.10.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie a náhrady trov konania. Z dôvodov žaloby vyplýva, že dňa 28.8.2012 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie žalovaného, ktorým odmietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Potvrdeným rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10.000,- eur pre porušenie zákazu vyplývajúceho z § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa za to, že žalobca pri uzavretí dvoch zmlúv o úvere dňa 13.7.2010 postupoval v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, čím podstatne narušil ekonomické správanie spotrebiteľov vo vzťahu k poskytovanej službe, čo malo za následok obmedzenie schopnosti urobiť rozhodnutie, ktoré by inak neurobili. Žalovaný odôvodnil uloženie výšky pokuty okrem iného aj tým, že bolo prihliadnuté na skutočnosť, že ide o opakované rovnaké protiprávne konanie. Žalobca považuje takto uloženú sankciu za nesprávne vymeranú. Keďže pre určovanie výšky sankcie v prípade viacerých deliktov nie sú stanovené osobitné pravidlá správneho trestania, vzniká medzera. Aj keby žalovaný neprihliadol na sankciu zo dňa 27.4.2011, nemohol by prihliadnuť na okolnosť opakovania rovnakého protiprávneho konania samo o sebe bez prihliadnutia na sankciu, pretože opakovanie rovnakého protiprávneho konania je možné len v prípade, ak k opakovaniu dôjde po zistení a uložení sankcie za predchádzajúci delikt. Opakovanie tak môžeme stotožniť s recidívou, ktorá vyžaduje, aby opakované konanie nastalo až po varovaní správneho orgánu. Tieto podmienky opakovania však v prípade žalobcu neboli zohľadnené, pretože žalovaný uložil pokutu 10.000,- eur po tom, čo za rovnaké protiprávne konanie z 25.7.2008 a dokonca aj za konanie z 11.9.2009 uložil pokutu len vo výške 3000,- eur. Časová súvislosť jednotlivých deliktov - 25.7.2008, 11.9.2009 a 13.7.2010 odôvodňujú záver o pokračujúcom správnom delikte. Žalobca citoval rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 16.4.2008, sp. zn. 1 As 27/2008 a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 31.5.2007, sp. zn. 8 As 17/2007, kde sa uvádza, že pre trestnosť správnych deliktov musia platiť obdobné princípy a pravidlá ako pre trestnosť trestných činov. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2000, sp. zn. 5 Sž/19-21/00. Aj keď v tomto prípade žalovaný objektívne nemohol uložiť jednu pokutu za obe čiastkové útoky pokračovacieho deliktu v čase, keď rozhodoval o prvom čiastkovom útoku, keďže o ňom rozhodoval v čase, keď ešte nemal zistené spáchanie druhého čiastkového útoku pokračovacieho deliktu, nesmel však prihliadnuť pri vymeraní výšky pokuty za druhý čiastkový útok ako na opakované rovnaké protiprávne konanie, zistené aj pri kontrole žalovaného dňa 11.11.2010, na základe čoho bola účastníkovi konania právoplatným rozhodnutím zo dňa 27.4.2011 uložená pokuty vo výške 3000, keďže išlo nie o recidívu, ale naopak o pokračujúce porušenie zákona. Žalobca nemal kedy naplniť účel sankcie za prvé porušenie, pretože druhé porušenie spáchal ešte pred jej uložením a dokonca pred jej zistením. Žalobca nemal dňa 13.7.2010 keď spáchal druhé porušenie odkiaľ byť varovaný, že nemá druhé porušenie spáchať, pretože nevedel, že bude skutočne odsúdený za prvé porušenie z 25.7.2008. Samotné riešenie správneho trestania v prípade pokračujúceho deliktu, ktorého čiastkové porušenia boli zistené tak, že neumožňovali žalovanému rozhodnúť v jednom konaní, pretože k zisteniu druhého došlo až po uložení sankcie za prvé porušenie. Na daný prípad by sa mali analogicky aplikovať zásady o uložení spoločného trestu s výnimkou zrušenia prvého rozhodnutia (žalovaný už nemôže zrušiť právoplatné rozhodnutie), takže by mala byť za druhé porušenie uložená sankcia maximálne 3000,- eur. Žalobcovi nemalo byť uložených viac pokút, ak sa dopustil pokračovacieho správneho deliktu a ak tak žalovaný urobil, porušil ústavný princíp zákonnosti. 2. Žalovaný navrhoval žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že dňa 20.10.2011 vykonal prvostupňový orgán u žalobcu kontrolu zameranú na prešetrenie spotrebiteľských podnetov. Pri kontrole bolo zistené, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere zo dňa 13.7.2010 a zmluvy o úvere so spotrebiteľom U. K. zo dňa 13.7.2010 so spotrebiteľkou I. K. postupoval v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, čím podstatne narušil ekonomické správanie spotrebiteľov vo vzťahu k poskytovanej službe, čo malo za následok značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľov urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobili. Žalovaný považuje postih žalobcu za dôvodný. V danom prípade poskytoval žalobca peňažné prostriedky za odplatu spotrebiteľom, možno teda od neho očakávať vyššiu mieru starostlivosti. Má za to, že ak mal žalobca v úmysle poskytnúť spotrebiteľom finančné prostriedky na výkon povolania, bolo nevyhnutné aby zisťoval, či spotrebitelia skutočne vykonávali povolanie v režime obdobnom obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti s prihliadnutím na definíciu spotrebiteľa v Občianskom zákonníku. Charakter uvedených porušení povinností má negatívny dopad v tom, že vo vzťahu k spotrebiteľovi je spôsobilý privodiť vážnu majetkovú ujmu tým, že naruší jeho ekonomické správanie a spotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré by inak neurobil. Správny orgán objektívne nemohol uložiť jednu pokutu, nakoľko o prvom správnom delikte rozhodoval v čase, keď ešte nebola vykonaná kontrola týkajúca sa spáchania druhého deliktu. Pri určení výšky pokuty správny orgán prihliadal na charakter uzatvorených zmlúv, ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný prihliadol na skutočnosť, že žalobca vo vzťahu k spotrebiteľovi zneužil svoje postavenie silnejšej zmluvnej strany práve pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Zároveň prihliadol na skutočnosť, že používanie nekalej obchodnej praktiky pri konaní so spotrebiteľom je závažným zásahom do práv spotrebiteľa chránených zákonom. 3. Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj rozhodnutie prvostupňového orgánu na pojednávaní podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s §247 a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu o tom, že žalobcovi bola pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) uložená pokuta podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa vo výške 10.000,- eur. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa vo vtedy platnom znení, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk. Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. 4. Krajský súd dospel na základe vyššie uvedeného k nasledovnému právnemu záveru. Predmetom tohto konania bola výlučne len výška pokuty (10.000,- eur) uložená žalobcovi, pričom skutok - porušenie zákazu nekalých obchodných praktík žalobca v žalobe nenapáda. Podľa žalobcu, žalovaný nesprávne prihliadol pri určovaní výšky pokuty na recidívu (opakované spáchanie správneho deliktu žalobcom), pričom v tomto prípade o recidívu nešlo, ale uvedené konanie žalobcu je pokračovacím správnym deliktom. Z tohto dôvodu mal podľa žalobcu žalovaný uložiť v zmysle analógie s trestným právom len jednu pokutu, resp. mal uložiť pokutu len vo výške 3.000,- eur (ako tomu bolo v iných obdobných prípadoch). Krajský súd sa plne stotožňuje so žalobcom pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že skutky ktoré páchal môžeme považovať za pokračovací delikt a nie za recidívu, pretože v čase začatia ďalšieho protiprávneho konania žalobcu nebolo ešte žalovaným právoplatne rozhodnuté o uložení sankcie žalobcovi. Treba však zdôrazniť, že účastníkmi zmluvných vzťahov so žalobcom boli vždy iní spotrebitelia, išlo vždy o iné zmluvy, tieto skutky boli páchané na rôznych miestach, ide teda o viacčinný súbeh. Sám žalobca uviedol v žalobe, že žalovaný objektívne nemohol uložiť jednu pokutu za obe čiastkové útoky pokračovacieho deliktu v čase, keď rozhodoval o prvom čiastkovom útoku, keďže o ňom rozhodoval v čase, keď ešte nemal zistené spáchanie druhého čiastkového útoku pokračovacieho deliktu (str. 3 žaloby). Krajský súd poukazuje na to, že v prípade žalobcu išlo o viaceré kontroly uskutočnené žalovaným v rôznych obdobiach, vždy išlo o iných spotrebiteľov zmluvného vzťahu, pričom správny delikt spáchaný žalobcom bol totožný. Je pravdou, že použitie analógie s trestným právom je pri správnom trestaní prípustné, „avšak len v obmedzenom rozsahu, ak nevedie taký výklad k ujme účastníka konania a ani k ujme na ochranu hodnôt na ich vytváraní o ochrane je verejný záujem“ (citácia z rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 1 As/27/2008 zo dňa 16.4.2008 na ktorý poukazuje žalobca vo svojej žalobe). Žalovaný v tomto prípade nemohol uložiť jednu sankciu (to nakoniec žalobca v žalobe nepopiera, aj keď uloženie jednej sankcie žiada), nemohol ani spojiť v správnom konaní všetky veci na jedno konanie, pretože každé jedno konanie začalo na podklade inej kontroly, v inom čase, na inom mieste, išlo o iných spotrebiteľov a žalovaný by nemohol pri spojení veci dodržať prekluzívne lehoty v zmysle správneho poriadku. Na tento prípad podľa názoru súdu nie je možné aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo/7/2012 zo dňa 25.4.2012, pretože išlo úplne o iný prípad, kontroly boli vykonané v časovom slede v intervaloch jedného mesiaca a išlo o správne delikty nesplnenia podmienok označenia výrobkov čo sa týkalo neurčeného počtu spotrebiteľov. V tomto prípade však ide o konkrétne zmluvy uzatvorené vždy s inými spotrebiteľmi. Zaujímavé je, že žalobca v iných obdobných súdnych konaniach ( rozsudky krajského súdu, sp. zn. 2S/117/2011 zo dňa 13.11.2013, 2S/2595/2012 zo dňa 22.1.2014 a 1S/154/2011 zo dňa 14.11.2013 kde bola správnym orgánom uložená pokuta 3.000,- eur) spojenie veci nenavrhoval, bránil sa výslovne len čo do spáchaného skutku nekalých obchodných praktík a nenavrhoval uloženie jednej pokuty, resp. využitie moderačného práva súdu. V tomto súdnom konaní (a ešte v druhej obdobnej veci sp. zn. 2300/2012), kde je výška pokuty 10.000,- eur) však už skutok nenapáda, argumentuje výlučne len čo do výšky pokuty, pričom rozporuplne uvádza, že žalovaný mal uložiť len jednu pokutu ktorú vlastne uložiť nemohol a na strane druhej žiadal súd na pojednávaní, aby využil právo moderácie výšky pokuty a uložil žalobcovi pokutu nižšiu. K výške pokuty krajský súd uvádza, že táto bola uložená v spodnej hranici v zmysle §24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože tento uvádza, že je možné za jednorazové porušenie uložiť pokutu v starej mene až do 2.000.000,- Sk. Žalovaný odôvodnil uloženie pokuty podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa viacerými aspektmi, pričom bolo prihliadnuté najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť veci, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania. Žalovaný prihliadal na spotrebiteľský charakter zmlúv, to že žalovaný zneužil svoje postavenie silnejšej zmluvnej strany pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Skutočnosť opakovaného protiprávneho konania bola v odôvodnení rozhodnutia spomenutá len v jednej vete. Je teda možné konštatovať, že žalovaný riadne odôvodnil uloženú výšku pokutu v spodnej hranici výmery. To, že uviedol nesprávne aj recidívu nemá podľa názoru súdu vplyv na správnosť výšky uloženej pokuty a nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.