Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/642/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012204342 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012204342.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu: Trenčiansky samosprávny kraj, so sídlom K dolnej stanici 7282/20A, 911 01 Trenčín, zast. povereným zamestnancom JUDr. Miloš Sukuba, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry SR, so sídlom Námestie SNP 33, 813 31 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK-2306/2012-51/13030 zo dňa 14.9.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.10.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Z dôvodov žaloby vyplýva, že prvostupňový orgán - Pamiatkový úrad SR vyhlásil prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 8.6.2012 budovu Gymnázia Ľ. Štúra Trenčín (bez prízemnej prístavby telocvične) ďalej len „gymnázium“ za národnú kultúrnu pamiatku na základe podnetu Krajského pamiatkového úradu Trenčín. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, pričom žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. Po oznámení o začatí správneho konania, požiadal žalobca listom zo dňa 15.5.2012, ktorý bol prílohou e-mailu z 15.5.2012 prvostupňový orgán v súlade s § 23 ods. 2 správneho poriadku o zaslanie naskenovanej kópie všetkých dokumentov nachádzajúcich sa v správnom spise, tak aby sa mohol vyjadriť k všetkým podkladom napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový orgán na základe tejto požiadavky zaslal e-mailom dňa 18.5.2012 opätovne iba kópiu „podkladu pre vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku“. Týmto buď došlo k porušeniu § 23 správneho poriadku, pretože správny orgán nedal možnosť vyjadriť sa k všetkým podkladom k vydaniu napadnutého rozhodnutia, alebo žiadnymi inými podkladmi nedisponoval. V prípade, ak existovali iné podklady ako dokument vypracovaný Mgr. Luciou Pavolkovou, žalobca to považuje za odopretie možnosti vyjadriť sa k úplným podkladom, ktoré slúžili k vydaniu rozhodnutia, ako porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku a to môže predstavovať odňatie možnosti obhajovať v správnom konaní účinne záujmy žalobcu. Str. 4 posledný odsek rozhodnutia je zmätočné a nepreskúmateľné, pretože nie je jasné, ktorí ďalší účastníci podali odvolanie a ktorí boli účastníkmi správneho konania. Žalobca sa domnieva, že počas celého správneho konania nebolo s Gymnáziom zaobchádzané ako s účastníkom konania. Vlastníkom budovy je žalobca a Gymnázium je jej správca. Prvostupňový orgán nespísal zápisnicu o ohliadke, k ohliadke nebol prizvaný žalobca a nemal o nej vedomosť. Taktiež uvádzaná ohliadka a fotodokumentácia nebola daná k dispozícii žalobcovi, i keď o to žiadal svojim listom. Správny orgán uvádza, že vychádzal z predloženej charakteristiky objektu Gymnázia. V prípade, ak túto predloženú charakteristiku predstavoval len návrh na vyhlásenie Gymnázia za národnú kultúrnu pamiatku, je iba subjektívnym názorom Mgr. Lucie Pavolkovej. Podklad pre rozhodnutie bol získaný nezákonne, formou ohliadky na ktorú účastník konania nebol prizvaný a z ktorej nepochádza žiadna zápisnica. Žalobca má za to, že v rozhodnutí žalovaného a v prvostupňovom rozhodnutí je nedostatočná špecifikácia pamiatkových hodnôt. Domnieva sa, že pri vstupe štátu do majetkových práv žalobcu, je potrebné konkretizovať čo sa považuje za majetkovú hodnotu, ktorá odôvodňuje vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. Uviedol, že správne konanie začal prvostupňový orgán na základe podnetu: podklad pre vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku, spracovateľ Mgr. Lucia Pavolková, oznámením o začatí správneho konania dňa 7.5.2012. Prvostupňový orgán zistil skutočný stav veci podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Pamiatkový úrad postupoval v súlade s § 18 ods. 3 správneho poriadku, oznámil účastníkom začiatok konania, doručil im podklady pre rozhodnutie. Poučil ich podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku o možnosti vyjadriť sa k podkladom ešte pred vydaním rozhodnutia a poskytol im 10 dňovú lehotu na vyjadrenie. Žalobca požiadal o zaslanie naskenovaných dokumentov z administratívneho spisu. Prvostupňový orgán žiadosti vyhovel a e-mailom zaslal požadované podklady. Žalovaný ako orgán špecializovanej štátnej správy má zákonné právo podľa § 2 ods. 7 identifikovať objekty, ktoré sú nositeľmi pamiatkových hodnôt tak, ako sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru žalovaného, prvostupňový orgán dostatočne špecifikoval význam a výnimočnosť objektu. Aj napriek tomu, že niektoré pôvodné časti nehnuteľnosti mohli byť nahradené novými, pamiatkové hodnoty zostali zachované. K obmedzeniu vlastníckych práv uvádza, že vyhlásením národnej kultúrnej pamiatky sa sleduje všeobecný spoločenský záujem, pričom tým nenarušuje vlastnícke právo chránené Ústavou SR. K námietke žalobcu ohľadom okruhu účastníkov konania, odkazuje žalovaný na § 15 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z.z.. Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s §247 a nasl. O.s.p. na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu vydané v intenciách § 15 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane pamiatkového fondu“), ktorým vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku gymnázium (bez prízemnej prístavby telocvične) v Trenčíne. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa § 2 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu, pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany. Podľa § 9 ods. 1 zákona o ochrane pamiatkového fondu, na výkon špecializovanej štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu sa zriaďuje Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (§ 3) a krajské pamiatkové úrady. Podľa § 15 ods. 1 zákona o ochrane pamiatkového fondu, pamiatkový úrad vyhlasuje za kultúrnu pamiatku hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu. Za kultúrnu pamiatku môže vyhlásiť aj súbor takých vecí. Podľa § 15 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu, krajský pamiatkový úrad alebo pamiatkový úrad vypracuje podklady na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku z vlastného podnetu alebo na podnet právnickej osoby alebo fyzickej osoby, v odôvodnených prípadoch v spolupráci s vedeckými pracoviskami Slovenskej akadémie vied a ďalšími odbornými a vedeckými inštitúciami. Z administratívneho spisu krajský súd zistil že žalovaný oznámil žalobcovi ako vlastníkovi listom doručeným dňa 10.5.2012 začatie správneho konania vo veci vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky, pričom podklad vypracoval v súlade s § 15 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu Krajský pamiatkový úrad Trenčín z vlastného podnetu. Zároveň ho poučil podľa § 33 ods. 2 a § 27 ods. 1 správneho poriadku o možnosti vyjadriť sa k podkladom v lehote 10 dní od doručenia oznámenia. Z administratívneho spisu ďalej krajský súd zistil, že listom doručeným žalovanému dňa 18.5.2012, požiadal žalobca o zaslanie obratom všetkých dokumentov nachádzajúcich sa v správnom spise. Žalovaný e-mailom toho istého dňa zaslal žalobcovi podklad pre vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku vrátane informatívnej kópie z mapy (bez fotodokumentácie). Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súk k nasledovnému právnemu názoru. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v žalobe, že mu neboli zaslané podklady o ktoré žiadal, alebo tieto zaslané podklady sú nedostatočné je potrebné uviesť, že mu boli zo strany žalovaného zaslané všetky podklady nachádzajúce sa v administratívnom spise s výnimkou fotodokumentácie predmetného objektu. Krajský súd má za to, že nezaslanie uvedenej fotodokumentácie nemá vplyv na výsledok správneho konania a nespôsobilo nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Krajský súd zdôrazňuje, že spracovateľka podkladu pre vyhlásenie nehnuteľnej veci za národnú kultúrnu pamiatku Mgr. Lucia Pavolková je kompetentnou osobou za Krajský pamiatkový úrad na vypracovanie uvedeného podkladu. V tomto prípade vypracoval Krajský pamiatkový úrad podklad na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku podľa § 15 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu z vlastného podnetu. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v žalobe, že nebolo v správnom konaní konané s Gymnáziom ako správcom budovy ako s účastníkom správneho konania, žalobca nemá aktívnu legitimáciu na zastupovanie Gymnázia a uplatňovanie námietok v tomto konaní za Gymnázium. Z dôvodu, že Gymnázium žalobu v správnom súdnictve nepodalo, považoval krajský súd túto námietku za irelevantnú. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom skutočnosti, že žalobca nebol prizvaný na ohliadku a o ohliadke nebola spísaná zápisnica, t.j. podklad je nezákonným dôkazom krajský súd zdôrazňuje, že v tomto prípade v správnom konaní nebola vykonaná ohliadka podľa § 38 správneho poriadku. Išlo len o ohliadnutie objektu Gymnázia a vyhotovenie fotodokumentácie za účelom spracovania podkladu pred začatím správneho konania - december 2011 zo strany Krajského pamiatkového úradu Trenčín, ktorý začal konanie z vlastného podnetu podľa § 15 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nedostatočnej špecifikácie pamiatkových hodnôt, krajský súd má zhodne so žalovaným za to, že prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného bolo dostatočne odôvodnené Krajský súd, na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a úspešnému žalovanému náhrada trov konania nevznikla. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.