Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2496/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012210651 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012210651.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: DHL Logistics (Slovakia) spol. s r.o., IČO: 31 354 467, Diaľničná 2, Senec, zastúpený: PricewaterhouseCoopers Legal, s.r.o., Námestie 1. mája 18, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1084901/2012 zo dňa 10.09.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Žalobca podal na miestne príslušnom Colnom úrade Trnava štyri žiadosti o vrátenie dovozného cla z dôvodu nesprávneho zatriedenia tovaru označeného ako „multifunkčná laserová tlačiareň“ do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 pri prepúšťaní predmetného tovaru do colného režimu voľný obeh na základe colných vyhlásení žalobcu s vymeraným a zaplateným clom so sadzbou 6%. Podľa žalobcu mal byť predmetný tovar zatriedený do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 99 - „bez cla“. Colný úrad Trnava za účelom odborného posúdenia správnosti nomenklatúrneho zatriedenia tovaru deklarovaného žalobcom vykonal rozsiahle dokazovanie a zároveň požiadal o stanovisko Oddelenie colných taríf Colného úradu Bratislava, ktoré je v zmysle § 10 zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov autoritou oprávnenou kvalifikovane sa vyjadrovať k otázkam nomenklatúrneho zatriedenia tovaru. Na základe stanoviska Oddelenia colných taríf Colného úradu Bratislava k otázke nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru Colný úrad Trnava rozhodnutiami zn. 9005871/1/997224/2012 zo dňa 21.05.2012 a zn. 9005871/1/997903/2012 zo dňa 22.05.2012 žiadosti žalobcu o vrátenie dovozného cla vyhovel len čiastočne - vrátil mu dovozné clo vymerané pri prepustení tovaru označeného ako „LCD monitory“, avšak pri tovare označenom ako „multifunkčné laserové tlačiarne“ žiadosti žalobcu o vrátenie dovozného cla nevyhovel a dovozné clo mu nevrátil. Konštatoval, že LCD monitor sa zatrieďuje v súlade so všeobecnými pravidlami č. 1 a 6 na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry a v súlade s vysvetlivkami harmonizovaného systému k položke 852 ods. (A) a v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 19.02.2009 C-376/07 do podpodložky kombinovanej nomenklatúry s číselným označením 8528 51 00. Colný úrad Trnava v predmetných rozhodnutiach súčasne konštatoval to, čo v rozhodnutiach zn. 9005871/1/1003505/2012 zo dňa 24.05.2012 a zn. 9005871/1/1003655/2012 zo dňa 24.05.2012, ktorými žiadosti žalobcu zamietol a dovozné clo mu nevrátil. Uviedol, že tovar - „multifunkčné laserové tlačiarne“ pri prepustení do colného režimu voľný obeh boli zatriedené do podpoložky kombinovanej nomenklatúry s číselným označením 8443 31 91 správne a v súlade so všeobecnými pravidlami č. 1 a 6 na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry platnej v roku 2008 - nariadenie Komisie (ES) č. 1214/2007 zo dňa 20.09.2007, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I. k nariadeniu Rady (EHS) 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o spoločnom colnom sadzobníku a v súlade s vysvetlivkami k položke harmonizovaného systému 8443 časť 2 písm. A ods. 1 a v súlade s vysvetlivkami k podpoložke kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91. Konštatoval, že predmetné tlačiarne nie je možné zatriediť do podpoložky kombinovanej nomenklatúry s číselným označením 8443 31 99 z dôvodu, že spĺňajú všetky podmienky na zatriedenie do podpoložky kombinovanej nomenklatúry s číselným označením 8443 31 91 a tiež ich nie je možné zatriediť ani do inej podpoložky kombinovanej nomenklatúry použitím nomenklatúry platnej pre rok 2009. Rozhodnutím č. 1084901/2012 zo dňa 10.09.2012 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil vyššie uvedené rozhodnutia Colného úradu Trnava. Pri posudzovaní nomenklatúrneho zatriedenia deklarovaného tovaru vychádzal zo spisového materiálu, zo všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, ktoré vychádzajú z harmonizovaného systému colného sadzobníka, opisu a číselného označovania tovaru zo znenia príslušných položiek, podpoložiek, poznámok k triedam a kapitolám colného sadzobníka, ako aj z textov a vysvetliviek harmonizovaného systému a kombinovanej nomenklatúry v znení platnom v čase dovozu predmetného tovaru a tiež vychádzal z príslušných právnych predpisov vrátane súdnych rozhodnutí. Zistil, že predmetné tlačiarne sú zariadenia vykonávajúce funkciu skenovaním originálu a tlačením kópií presahujúcim 12 strán za minútu. Tieto tlačiarne spĺňajú podmienku elektrostatických tlačiarní a sú pripojiteľné k stroju na automatické spracovanie údajov alebo do siete. V čase dovozu predmetného druhu tovaru, t.j. v roku 2009 sú vo všeobecnosti kombinované stroje vykonávajúce dve alebo viac funkcií ako tlač - kopírovanie alebo faxovanie schopné pripojenia k stroju na automatické spracovanie údajov alebo do siete zatriedené do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31, ktoré sa následne rozdeľujú na základe schopnosti stroja kopírovať maximálne 12 jednofarebných strán za minútu a viac ako 12 jednofarebných strán za minútu. Pri zatriedení do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 musí predmetný tovar okrem už uvedených podmienok spĺňať navyše podmienku, že stroj vykonáva kopírovaciu funkciu skenovaním originálu a tlačením kópií prostredníctvom elektrostatickej tlačiarne. Ak táto podmienka vyplývajúca zo samotného znenia nie je splnená, t.j. stroj nevykonáva kopírovaciu funkciu skenovaním originálu a tlačením kópií prostredníctvom elektrostatickej tlačiarne, musí byť zatriedený v zmysle opisu tovaru do najbližšej vyhovujúcej podpoložky kombinovanej nomenklatúry a tou je podpoložka 8443 31 99. Zostávajúca časť argumentácie žalovaného sa zhoduje s obsahom písomného vyjadrenia k žalobe. II. Žaloba Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.11.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1084901/2012 zo dňa 10.09.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutia Colného úradu Trnava zn. 9005871/1/997224/2012 zo dňa 21.05.2012, zn. 9005871/1/997903/2012 zo dňa 22.05.2012, zn. 9005871/1/1003505/2012 zo dňa 24.05.2012 a zn. 9005871/1/1003655/2012 zo dňa 24.05.2012. Uvedenými rozhodnutiami Colný úrad Trnava nevyhovel, resp. len čiastočne vyhovel žiadostiam žalobcu o vrátenie cla. Žalobca tvrdil, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného ako aj jeho postupom bol ukrátený na svojich právach. V žalobe uviedol, že ako deklarant pri dovoze tovaru „multifunkčné laserové tlačiarne“ podal colné vyhlásenia, na základe ktorých Colný úrad Trnava v colných konaniach vymeral clo. Žalobca clo zaplatil a do colného režimu „voľný obeh“ bol prepustený rôzny elektronický tovar vrátane tovaru označeného ako „multifunkčné laserové tlačiarne“. Následne žalobca podal žiadosti o vrátenie cla s poukazom na písomné colné vyhlásenia, ktoré odôvodnil tým, že tovar označený ako „multifunkčná laserová tlačiareň“ mal byť zaradený do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 99 s nulovou sadzbou dovozného cla a nie do podpoložky 8443 31 91, na ktorú sa vzťahuje dovozné clo vo výške 6%. Žiadosti žalobcu Colný úrad Trnava zamietol a dovozné clo mu nevrátil. Žalobca tvrdil, že podstatnou skutočnosťou rozhodujúcou na účely určenia výšky dovozného cla je zatriedenie multifunkčných laserových tlačiarní. Predmetom nomenklatúrneho zatriedenia boli dovážané multifunkčné tlačiarne s funkciami kopírovania, tlačenia, skenovania a faxovania. Žalovaný zatriedil tlačiarne do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91, na ktorú sa vzťahuje dovozné clo vo výške 6%, čím podľa žalobcu postupoval nesprávne, pretože neposudzoval základnú skutočnosť rozhodujúcu pre zatriedenie a to či majú zariadenia kopírovaciu funkciu ako hlavnú funkciu, alebo nie. Žalobca ďalej uviedol, že po aktualizovaní nomenklatúry v roku 2007 znie položka, do ktorej žalovaný zatriedil tlačiarne nasledovne: „Stroje vykonávajúce kopírovaciu funkciu skenovaním originálu a tlačením kópií prostredníctvom elektronickej tlačiarne“. Do tejto položky majú byť preto zatriedené výlučne stroje, ktoré majú kopírovanie ako hlavnú funkciu a ktoré boli pred rokom 2007 zaradené pod položku harmonizovaného systému 9009 a vzťahovalo sa na nich 6 %-né dovozné clo. Vzhľadom na uvedené bol žalovaný na účely zatriedenia v čase dovozu tlačiarní povinný určiť, či je kopírovanie hlavnou funkciou tlačiarní. V súvislosti s otázkou, či je hlavnou funkciou predmetných tlačiarní funkcia tlače, alebo sa jedná o funkciu kopírovania, poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v prípade Kip Europe SA zo dňa 11.12.2008 vo veci C-362/07 a C-363/07, z ktorého vyvodil, že hlavnou funkciou dovezených tlačiarní je tlač. Súdny dvor EÚ v uvedenom rozsudku podľa žalobcu objasnil, aké kritériá by mali byť brané do úvahy pri zatrieďovaní multifunkčných tlačiarní - či je funkcia kopírovania druhoradá v porovnaní s ostatnými funkciami. Sú to hlavne rýchlosť tlače a reprografie, existencia automatického podávania originálov alebo počet zásobníkov na papier. Špecifické vlastnosti dovezených tlačiarní vyplývajúce najmä z manuálu na používanie a technickej špecifikácie tlačiarní podľa názoru žalobcu určujú, že pri aplikovaní vyššie spomenutých kritérií je u dovezených zariadení kopírovacia funkcia druhoradá v porovnaní s ostatnými funkciami, a preto na základe rozhodnutia v prípade Kip Europe SA (bod 47) malo dôjsť k ich zatriedeniu pod položku 8471 so zodpovedajúcou sadzbou dovozného cla 0 %. Žalobca ďalej poukázal na body 45 a 46 predmetného rozhodnutia, v ktorých sa uvádza, že v prípade: „... ak neexistujú dostatočné informácie k určeniu, či je funkcia kopírovania multifunkčnej tlačiarne druhoradá k funkcii tlače a skenovania, t.j. ak by správny orgán posúdenie vyššie uvedených kritérií nepovažoval za dostatočné a jednoznačné na určenie hlavnej funkcie, mali by sa zhodnotiť objektívne charakteristiky multifunkčnej tlačiarne k zisteniu, či je funkcia kopírovania druhoradá...“ Podľa názoru žalobcu nie je možné ani na základe objektívnej charakteristiky určiť, či je funkcia kopírovania druhoradá k funkciám tlače a kopírovania, potom súd stanovil, že by mal byť hodnotený na základe aplikácie všeobecného pravidla 3 písm. b) - podstatný charakter produktu. Aj tu je stanovené podľa ustálenej judikatúry, že je to možné vykonať na základe objektívnych charakteristík a vlastností výrobku. Tvrdenie žalovaného, v ktorom zaujal názor, že nie je možné posudzovať multifunkčné zariadenia podľa toho, na aký účel a na ktorú funkciu ho využíva primárne konečný užívateľ, je podľa názoru žalobcu v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci C-467/03 Ikegami zo dňa 17.03.2005 (bod 23), podľa ktorého konečné použitie produktu môže byť použité ako objektívna charakteristika produktu, na základe ktorej môže byť produkt klasifikovaný. V tomto ohľade žalobca zdôraznil, že multifunkčné laserové tlačiarne sú predávané spotrebiteľom a malým kanceláriám, kde sú pripojené k počítačom alebo sieťam, aby boli primárne používané ako tlačiarne. Na základe tejto skutočnosti žalobca dospel k záveru, že dovezené tlačiarne by mali byť na základe pravidla uvedeného v bode 3 písm. b) klasifikované pod položkou harmonizovaného systému 8471 (pred rokom 2007), čo vedie k nulovej colnej sadzbe. Žalobca ďalej uviedol, že v situácii, keď by správny orgán mal za to, že nemôže byť určená žiadna hlavná funkcia a podstatný charakter zariadení napriek usmerneniam poskytnutým Súdnym dvorom EÚ vo veci Kip Europe SA, a teda dovezené tlačiarne by nebolo možné zatriediť podľa pravidla uvedeného v bode 3 písm. b), potom podľa žalobcu musia byť tlačiarne klasifikované podľa pravidla v bode 3 písm. c), to znamená do poslednej položky v numerickom poradí položiek. To tiež vedie ku klasifikácii tlačiarní pod podpoložku kombinovanej nomenklatúry 8543 31 99. Na základe uvedeného existujú po roku 2007 dve kategórie multifunkčných tlačiarní: - Stroje, ktoré majú kopírovanie ako hlavnú funkciu, klasifikované pod podpoložkou kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 (clo 6%); - Stroje, ktoré nemajú kopírovanie ako hlavnú funkciu, klasifikované pod podpoložkou kombinovanej nomenklatúry 8443 31 99 („bez cla“). Vyššie uvedené podľa názoru žalobcu kladie dôraz na potrebu určiť hlavnú funkciu tlačiarní na účely ich zatriedenia. Žalobca vyjadril presvedčenie, že základnou funkciou predmetných tlačiarní je tlačenie, nie kopírovanie, a preto by tlačiarne mali byť zaradené do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 99. Domnieval sa preto, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci, resp. že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Podľa žalobcu v prípade produktov, ktoré majú kopírovanie ako hlavnú funkciu, sa použije správne na ich zatriedenie nariadenie č. 400/2006. Ak by bola hlavnou funkciou tlač, produkt je značne odlišný od produktu uvedeného v nariadení č. 400/2006 a nariadenie č. 400/2006 nie je aplikovateľné. Predmetné tlačiarne teda nemožno zatriediť podľa nariadenia č. 400/2006, ako to uvádza správny orgán. Ďalšou podstatnou skutočnosťou a hlavným argumentom, na ktorý žalobca v odvolaní a tiež v pôvodných žiadostiach o vrátenie cla poukazoval, je jeden zo základných princípov Všeobecnej dohody o clách a obchode „GATT“ uverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 152/2000, ktorá je základným dokumentom Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) a ktorá je záväzná pre Slovenskú republiku ako zmluvnú stranu WTO. Podstatou tohto princípu je, že aj po zmene v nomenklatúre musí byť na rovnaké tovary aplikovaná rovnaká colná sadzba ako pred zmenou nomenklatúry, t.j. že zmena nemôže znamenať zvýšenie colnej sadzby na tovary, na ktoré pred zmenou bola aplikovaná nižšia colná sadzba. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného uvedeným v rozhodnutí, že „...uvádzať vývoj klasifikácie je irelevantné, keďže z písomných colných vyhlásení nachádzajúcich sa v spisovom materiáli k prejednávanej veci vyplýva, že predmetný druh tovaru bol dovážaný v roku 2008...“ Žalobca uviedol, že od zavedenia zmien v kombinovanej nomenklatúre v roku 2007 je 6%-né dovozné clo vyberané pri dovoze výrobkov zaradených do podpoložky 8443 31 91 (resp. 8443 39 10), čo je však v rozpore s princípmi GATT, pretože to vedie k zvýšeniu sadzby cla na rovnaké výrobky. Uvedené zatriedenie do podpoložky s dovozným clom 6 % je podľa tvrdenia žalobcu v rozpore s princípom GATT. Tento rozpor preukazuje vývoj klasifikácie multifunkčných zariadení, pričom správny orgán nevzal do úvahy túto skutočnosť a ani sa s ňou v rozhodnutí náležite nevysporiadal. Táto vada v konaní mala podľa žalobcu vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Keďže žalovaný nerešpektoval vyššie uvedený základný princíp GATT, jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca tvrdil, že v konaní boli porušené aj jeho procesné práva. Uviedol, že žalovaný rozhodoval o odvolaniach proti viacerým rozhodnutiam Colného úradu Trnava v jednom spojenom konaní a rozhodol o nich jedným rozhodnutím, hoci správny poriadok ako procesný predpis výslovne neumožňuje spojenie administratívnych konaní. Spojenie vecí predstavuje podľa názoru žalobcu procesnú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Ďalej namietal, že ako účastník správneho konania navrhol jeho prerušenie z dôvodu, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, pričom predbežnou otázkou, ktorá mala mať rozhodujúci vplyv na stanovenie hlavných funkcií tlačiarní, boli otázky, ktoré riešil Súdny dvor EÚ v prípade C-361/11. Žalovaný však konanie neprerušil a len konštatoval, že „... v danej právnej veci sa ešte právoplatne nerozhodlo a uvedený rozsudok preto ani nemôže byť použitý ako podporný argument v prebiehajúcom správnom konaní...“, pričom sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, či ide alebo nejde o predbežnú otázku. Podľa názoru žalobcu vo vyššie uvedenom prípade Súdny dvor EÚ C-361/11 riešil skutočnosť určenia hlavnej funkcie multifunkčných tlačiarní, teda otázku, ktorá by bola rozhodujúca aj pre zaradenie dovezených multifunkčných tlačiarní. Tým, že správny orgán žiadnym spôsobom neposudzoval, či ide o predbežnú otázku alebo nie a jednoducho skonštatoval, že vo veci sa ešte právoplatne nerozhodlo, postupoval podľa názoru žalobcu nesprávne a porušil zásady správneho konania. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že colné orgány sa musia riadiť technickými parametrami a údajmi o predmetnom tovare, pričom výška colnej sadzby je len následkom zaradenia tovaru do určitej položky colného sadzobníka na základe objektívnych technických parametrov a charakteristiky dovážaného (zatrieďovaného tovaru). Žalobcom spomenutá dohoda GATT, ktorá bola na území ČSR uvedená do platnosti vládnou vyhláškou č. 59/1948 Sb., vôbec nerieši otázky zatrieďovania tovarov podľa nariadenia Rady EHS č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, keďže v čase podpisu dohody GATT Európska únia, jej orgány a nimi prijaté všeobecne záväzné právne akty neexistovali. Žalobca tiež necituje žiadne konkrétne znenie dohody GATT a to ani nijaké neskôr prijaté ustanovenie, ktoré by zohľadňovalo zmeny politického a hospodárskeho usporiadania sveta, ale uvádza len všeobecné a nekonkrétne tvrdenie o rozpore znenia nomenklatúry pre podpoložku 8543 31 91 so zásadou dohody GATT. Žalovaný uviedol, že táto dohoda je medzištátnou dohodou, kde vznikajú práva a povinnosti jednotlivým zmluvným stranám - štátom ako subjektom medzinárodného práva a účastníci colných alebo iných správnych konaní, ani príslušné colné alebo správne orgány, samostatne neriešia v týchto konaniach prípadný existujúci alebo domnelý rozpor dohody GATT s inými medzištátnymi dohodami alebo s vnútroštátnym právom. Žalovaný mal za to, že postup colného úradu pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o vrátenie dovozného cla bol správny a mal oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Zo záverov prijatých panelom WTO dňa 21.09.2010 vyplýva, že Európska únia konala okrem iného v rozpore so Všeobecnou dohodou o clách a obchode 1994 a to menej priaznivým sadzobným zaobchádzaním, než sa ustanovuje v sadzobných záväzkoch vo vzťahu k niektorým výrobkom informačných technológií prijatých Európskou úniou podľa dohody o informačných technológiách (ITA). Príloha I. k nariadeniu (EHS) č. 2658/87 by sa mala zmeniť a doplniť s cieľom zosúladiť ju s medzinárodnými záväzkami Európskej únie podľa GATT 1994. Podľa správy panelu WTO by digitálne kopírovanie nemalo predstavovať kopírovanie podľa GATT 1994 a rýchlosť kopírovania by nemala byť jediným kritériom zatriedenia. Položka kombinovanej nomenklatúry 8443 31 prílohy I. k nariadeniu EHS č. 2658/87 a príslušná colná sadzba by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. Na základe uvedených skutočností Európska únia vykonala v tejto veci nápravu a vydala vykonávacie nariadenie komisie EÚ č. 620/2011 zo dňa 24.06.2011, z ktorého vyplýva, že „keďže odporúčania v správach prijatých orgánov WTO na urovnávanie sporov majú iba následný (prospektívny) účinok, toto nariadenie by nemalo mať spätnú (retroaktívnu) účinnosť, ani by sa so spätnou účinnosťou nemal poskytovať výklad usmernenia. Keďže nemôže byť vykonávané tak, aby poskytovalo výklad usmernenia pri zatrieďovaní tovaru, ktorý bol prepustený do voľného obehu pred 01.07.2011, nemalo by slúžiť ako základ na refundáciu akéhokoľvek cla, ktoré bolo uhradené pred týmto zákonom. Vykonávacie nariadenie komisie EÚ č. 620/2011 zo dňa 24.06.2011 nadobúda účinnosť dňa 01.07.2011, pričom nemá ani spätný účinok ani so spätnou platnosťou neposkytuje výkladové usmernenie“. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že zmena a doplnenie položky kombinovanej nomenklatúry 8443 31, s čím súvisí aj výklad danej položky, je možná až po nadobudnutí účinnosti uvedeného nariadenia, t.j. 01.07.2011. V prejednávanej právnej veci, kde bol dovoz multifunkčných laserových tlačiarní vykonaný v roku 2009, nie je možné uplatňovať zmenu nomenklatúry a jej samotný výklad podľa znenia vykonávacieho nariadenia komisie, ktoré nadobúda účinnosť až od 01.07.2011. Zo samotného stanoviska Európskej komisie, uvedeného v predmetnom nariadení, vyplýva, že na tovar po prepustení do voľného obehu pred dátumom 01.07.2011 nie je možné v tomto prípade uplatňovať refundáciu cla ani výkladové usmernenie sa neposkytuje so spätnou platnosťou. S ohľadom na uvedené žalovaný odmietol žalobcov názor, že ak je tovar v súčasnosti zaradený do položky harmonizovaného systému 8471, vzťahuje sa naň sadzba cla- „bez cla“, zatiaľ čo v priebehu nasledujúceho týždňa (v dôsledku zmeny kombinovanej nomenklatúry) je takýto tovar zaradený do položky 8443 a naďalej sa má na takýto tovar vzťahovať sadzba cla- „bez cla“. Žalobca tak navodzuje dojem, že zmena nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru bola neočakávaná a náhla, čím mohla spôsobiť určité nepredvídateľné náklady a z toho vyplývajúce ekonomické či hospodárske následky pre subjekty zasiahnuté touto zmenou. Dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobcovi vrátiť v daných konkrétnych prípadoch dovozné clo, vychádzajú podľa žalovaného z vyššie uvedených rozhodnutí WTO i príslušných orgánov EÚ. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca síce uviedol ako príklad zmenu nomenklatúrneho zatriedenia tovaru v priebehu týždňa, avšak ním realizované dovozy, ktorých sa žiadosti o vrátenie dovozného cla týkali, sa uskutočnili v roku 2009 a neskôr, nie v roku 2007, kedy došlo k zmene nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru. V čase dovozu predmetného tovaru účastníkom konania v roku 2009 a neskôr už bol predmetný tovar jednoznačne a zrozumiteľne zaradený do položky kombinovanej nomenklatúry so 6% sadzbou dovozného cla. Účastník konania o tejto skutočnosti v čase dovozu vedel a dovozné clo bez ďalšieho aj zaplatil. Podľa názoru žalovaného z technického opisu tovaru označeného ako „multifunkčné laserové tlačiarne“ nemožno v žiadnom prípade vyvodiť žalobcom presadzovaný záver, že ich hlavnou funkciou je tlač. Oboznámením sa s technickým riešením predmetných multifunkčných zariadení a s možnosťami ich jednotlivých funkcií možno zistiť, že uvedené zariadenie dokáže rovnako plnohodnotne a účelne plniť úlohy faxu, kopírovacieho stroja či skenovacieho zariadenia, ako aj úlohu tlačiarne. K námietkam žalobcu spochybňujúcim procesnú stránku konania žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutia sa líšili len v údajoch o množstve tovaru, čase jeho dovozu a v sume dovozného cla, ktoré žalobcovi nebolo vrátené. Žiadosti žalobcu i rozhodnutia colného úradu o týchto žiadostiach vychádzali z rovnakého skutkového i právneho stavu. Postup žalovaného, ktorý prejednal odvolania proti rozhodnutiam colného úradu v spojenom konaní a rozhodol o nich jedným rozhodnutím, bolo podľa žalovaného v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti správneho konania, vyplývajúcej z § 3 ods. 3 správneho poriadku. Žalovaný týmto postupom zrýchlil odvolacie konanie a zároveň ušetril čas i náklady správneho orgánu i žalobcu. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neprerušení správneho konania do skončenia konania pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-361/11 žalovaný zotrval na tom, že nakoľko sa v danej právnej veci ešte právoplatne nerozhodlo, výsledok tohto konania nemôže byť ani podporne dôkazom použiteľným v prebiehajúcom správnom konaní. Ťažko možno podľa žalovaného prijať situáciu, kedy by colný úrad ako prvostupňový orgán nerozhodol o žiadosti žalobcu o vrátenie dovozného cla len z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania pred Súdnym dvorom EÚ v inej veci, navyše s neistým výsledkom. Zo skutkového i právneho stavu v danej veci v kontexte s citovanými ustanoveniami správneho poriadku je podľa žalovaného zrejmé, že prebiehajúce konanie pred Súdnym dvorom EÚ v právnej veci C-361/11 nemožno považovať za konanie o predbežnej otázke v zmysle správneho poriadku a nemôže byť dôvodom na prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku. IV. Návrh na prerušenie konania a vyjadrenie žalobcu na pojednávaní Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.02.2013 navrhol žalobca konanie vo veci podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušiť do právoplatného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v právnej veci Hewlett - Packart c/ Inspecteur van de Belastingdienst, vedenej pod značkou C-361/11. Uviedol, že dňa 08.07.2011 vnútroštátny súd v Holandsku podal návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor EÚ v súvislosti s uvedeným prípadom, ktorý je z vecného hľadiska a z hľadiska zásadných právnych otázok v zásade totožný s konaním vedeným tunajším súdom v prejednávanej veci. S ohľadom na obsah prejudiciálnych otázok sa žalobca domnieval, že rozhodnutie súdneho dvora v predmetnej veci predstavuje rozhodnutie, ktoré má zásadný význam pre konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že prerušením konania sa predíde tomu, aby nedošlo k inému právnemu záveru o tej istej právnej otázke ako v konaní pred súdnym dvorom, čo by bolo v rozpore s požiadavkou právnej istoty účastníkov konania. Žalobca na pojednávaní dňa 01.10.2014 uviedol, že na žalobe trvá v celom rozsahu a poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ už uvedenú v žalobe ako aj na rozhodnutie súdu prvého stupňa č. T-243/01, podľa ktorého je potrebné posudzovať účel výrobku, t. j. účel, na ktorý bol vyrobený a za akým účelom bol uvádzaný na trh. Tiež založil do spisu rozhodnutie zo dňa 17.06.2014 o čiastočnom odmietnutí žiadosti o vrátenie dovozného cla, pričom vyjadril názor, že predmetné rozhodnutie holandského súdu potvrdzuje správnosť názorov žalobcu a vychádza z rozsudkov Súdneho dvora EÚ uvádzaných v žalobe C-361/11. Zároveň poukázal na záver vyslovený v rozsudku C-361/11 v odsekoch 39-42, podľa ktorého Komisia nemá právomoc samostatne meniť a dopĺňať colné sadzby, a preto je potrebné preskúmať, či predmetné tlačiarne mali byť vzhľadom na ich charakteristiky a objektívne vlastnosti zaradené pred 01.01.2007 do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8471 60 20 alebo do podpoložky 9009 12 00. V danom prípade neboli podľa žalobcu identifikované skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť platnosť nariadenia a nič nemení na platnosti princípu vyjadreného v odsekoch 39-42 o nevyhnutnosti posudzovania tlačiarní podľa stavu do roku 2007. Tento rozsudok sa podľa neho vzťahuje na multifunkčné laserové tlačiarne prepustené do voľného obehu v apríli 2009, a teda na rovnaké obdobie, na ktoré sa vzťahuje toto konanie. Žalobca tiež predložil súdu technickú špecifikáciu multifunkčného zariadenia SCX 4300, z ktorej je zrejmé, že toto zariadenie nemá podávač, a teda v zmysle rozhodnutia je funkcia kopírovania druhoradou. Z uvedeného príkladu je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný postupoval v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a nezohľadňoval špecifikácie jednotlivých zariadení. V. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že námietky žalobcu neboli dostatočným podkladom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 1 zákona č. 199/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov (colný zákon), tento zákon upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov pre pohyb tovaru medzi colným územím Európskej únie a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov (colný zákon), tovar prepravovaný cez hranice colného územia únie, ako aj cez hranice slobodného pásma, je na území SR pod colným dohľadom. Podľa § 9 ods. 3 písm. c) zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene niektorých zákonov, colný úrad rozhoduje o vrátení cla alebo odpustení cla a o vrátení dane podľa osobitného predpisu. Podľa nariadenia rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (ďalej aj len „Colný sadzobník“), je pri vrátení cla potrebné postupovať podľa kapitoly 5 citovaného predpisu, pričom podľa čl. 235 sa vrátením cla rozumie úplné alebo čiastočné vrátenie zaplateného dovozného alebo vývozného cla. Podľa čl. 236 bod 1 Colného sadzobníka dovozné alebo vývozné clo bude vrátené, ak sa zistí, že v čase, kedy bolo zaplatené, nebola suma tohto cla dlžná na základe právnych predpisov, alebo, že bola zapísaná do účtovnej evidencie v rozpore s čl. 220 ods. 2; dovozné alebo vývozné clo bude odpustené, ak sa zistí, že v čase, keď toto bolo zapísané do účtovnej evidencie, nebolo dlžné na základe právnych predpisov, alebo že bolo zapísané do účtovnej evidencie v rozpore s čl. 220 ods. 2. Vrátenie alebo odpustenie nebude povolené, ak skutočnosti, ktoré viedli k zaplateniu alebo zapísaniu sumy cla do účtovnej evidencie, ktorá nebola dlžná na základe právnych predpisov, vyplývajú z úmyselného konania dotknutej osoby. Podľa bodu 2 dovozné alebo vývozné clo bude vrátené alebo odpustené na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu v lehote 3 rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi. Táto lehota bude predĺžená, ak dotknutá osoba preukáže, že nemohla podať žiadosť v stanovenej lehote z dôvodov nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci. Colné orgány vrátia alebo odpustia clo z vlastného podnetu, ak v tejto lehote zistia, že nastala niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1, prvý a druhý pododsek. Predmetom sporu je právne posúdenie otázky vrátenia dovozného cla, ktoré žalobca zaplatil za dovezené multifunkčné laserové tlačiarne. Žalobca vo svojej žalobe hlavne spochybňoval otázku správnosti nomenklatúrneho zatriedenia dovezeného tovaru colným úradom. Vzniesol svoju základnú námietku spočívajúcu v tom, že podľa jeho názoru ním dovezené multifunkčné tlačiarne nemali byť zaradené do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8483 31 91 s prislúchajúcim dovozným clom vo výške 6%, ale do položky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 99 so sadzbou cla- „bez cla“. Podľa zistení žalovaného predmetom nomenklatúrneho zatriedenia boli žalobcom ako deklarantom dovážané multifunkčné tlačiarne s funkciami kopírovania, tlačenia, skenovania, prípadne faxovania. Z technického opisu tovaru nemožno podľa žalovaného v žiadnom prípade vyvodiť žalobcom presadzovaný záver, že ich hlavnou funkciou je tlač. Uvedené zariadenia dokážu rovnako plnohodnotne a účelne plniť úlohy faxu, kopírovacieho stroja či skenovacieho zariadenia, ako úlohu tlačiarne. Navyše, kým na využitie funkcie kopírovania nie je potrebné k predmetným zariadeniam pripájať žiadne ďalšie zariadenia alebo inštalovať nejaké osobitné ovládače, pre využitie funkcie tlačenia je potrebné pripojenie predmetného multifunkčného zariadenia na dátovú sieť a zabezpečenie komunikácie so zariadením na automatické spracovanie údajov, v ktorom sa tlačený text v elektronickej podobe nachádza. Kopírovať na predmetných multifunkčných zariadeniach možno priamo po ich zapojení do elektrickej siete a vložení papiera do zásobníka. Pri kopírovaní, skenovaní alebo faxovaní vstupujú údaje priamo do predmetného multifunkčného zariadenia, ktoré ho spracuje a zabezpečí výstup alebo snímaný text či obraz len zdigitalizuje, prípadne ho v digitálnej podobe odošle cez dátovú sieť do výstupného zariadenia. Pri tlačení sa tlačený text nachádza v zariadení na automatické spracovanie údajov a až následne je odoslaný cez dátové pripojenie do príslušného multifunkčného zariadenia, ktoré ho vytlačí na papier, takže ani pokiaľ ide o samotné použitie alebo využiteľnosť predmetného tovaru (multifunkčných zariadení) konečnými spotrebiteľmi, nemožno podľa názoru žalovaného tvrdiť, že tlač je ich hlavná funkcia, ktorá im dáva podstatný charakter. Tlač je len jednou z mnohých funkcií predmetných multifunkčných zariadení, ktorá si navyše vyžaduje pripojenie k inému zariadeniu. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na prerušenie konania, krajský súd poukazuje na svoje zistenia, že vo veci C-361/11 rozhodol Súdny dvor EÚ rozsudkom zo dňa 17.01.2013 tak, že preskúmanie prejudiciálnych otázok neodhalilo nič, čo by mohlo ovplyvniť platnosť nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 z 19.09.2008, ktorým sa mení a dopĺňa príloha I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23.07.1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom sadzobníku, v rozsahu, v akom toto nariadenie do podpoložky 8443 31 91 kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe I nariadenia č. 2658/87, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 254/2000 z 31.01.2000, zaraďuje multifunkčné tlačiarne, ktoré majú funkciu kopírovania, pozostávajú z modulu laserovej tlačiarne a modulu skenera a boli prepustené do voľného obehu v apríli 2009. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-361/11, na ktorú poukazoval žalobca, vyplýva, že predmetom posudzovania bolo taktiež preclenie multifunkčných tlačiarní dovezených v priebehu apríla 2009, pričom malo ísť o tlačiarne určené na domáce používanie, ako aj na používanie v malých a stredných podnikoch, pozostávajúce z modulu laserovej tlačiarne a modulu skenera, s funkciou skenovania a tlače a spojením priamo alebo prostredníctvom siete so zdrojom na automatické spracúvanie údajov, ďalej s funkciou kopírovania, ktorú možno používať nezávisle od stroja na automatické spracúvanie údajov, pričom niektoré z predmetných tlačiarní obsahujú aj fax (bod 25 Colného sadzobníka). Vnútroštátny (holandský) súd uviedol, že podľa kombinovanej nomenklatúry uplatniteľnej pred 01.01.2007 sa multifunkčné tlačiarne mohli na základe svojich charakteristík a objektívnych vlastností zaradiť do podpoložiek kombinovanej nomenklatúry 8471 60 20 alebo 9009 11 00, ktoré stanovujú sadzbu cla- „bez cla“ alebo aj do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 9009 12 00, na ktorú je sadzba cla vo výške 6%. Z dôvodu zmien a doplnení kombinovanej nomenklatúry nariadením č. 1549/2006, ktoré nadobudlo účinnosť 01.01.2007, tieto tlačiarne podľa holandského súdu už nemožno zaradiť do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8471 60 20, ale patria do podpoložky 8443 31 91, na ktorú je stanovená sadzba cla vo výške 6%. Ak by sa teda predmetné tlačiarne pred 01.01.2007 zaradili do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8471 60 20, v dôsledku nadobudnutej účinnosti nariadenia č. 1549/2006 by sa clo zmenilo zo sadzby cla- „bez cla“ na sadzbu 6%. Vnútroštátny súd sa preto pýtal, či v takom prípade Komisia porušila čl. 9 ods. 2 nariadenia č. 2658/87 tým, že prostredníctvom nariadenia č. 1549/2006 zmenila a doplnila kombinovanú nomenklatúru a či je nariadenie č. 1031/2008 účinné od 01.01.2009 platné v rozsahu, v akom do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 zaraďuje predmetné multifunkčné tlačiarne prepustené do voľného obehu v apríli 2009. Súdny dvor EÚ zistil, že ku dňu prepustenia do voľného obehu sa multifunkčné tlačiarne zaradili do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91, na ktorú sa vzťahuje sadzba cla vo výške 6%. Táto podpoložka neexistovala v znení kombinovanej nomenklatúry uplatniteľnom pred 01.01.2007, do kombinovanej nomenklatúry bola zavedená nariadením č. 1549/2006 a opätovne nariadením č. 1031/2008. Právomoc Komisie prijímať opatrenia stanovené v čl. 9 ods. 1 písm. a), b), d) a e) nariadenia č. 2658/87 jej podľa Súdneho dvora EÚ nedovoľuje meniť obsah položiek sadzobníka, ktoré boli vypracované na základe harmonizovaného systému opisu a označovania tovaru zavedeného Dohovorom o harmonizovanom systéme opisu a označovania tovaru uzavretým 14.06.1983 v Bruseli, pričom Európska únia sa zaviazala nemeniť ich rozsah pôsobnosti v zmysle čl. 3 tohto dohovoru. Z uvedeného podľa Súdneho dvora EÚ vyplýva, že ak by sa preukázalo, že predmetné tlačiarne dovezené pred 01.01.2007 sa mali zaradiť do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8471 60 20, a teda mali byť so sadzbou cla- „bez cla“, zatiaľ čo rovnaké tlačiarne dovezené po tomto dátume podliehajú clu vo výške 6%, Komisia by prekročila svoje právomoci, ktoré jej priznáva čl. 9 nariadenia č. 2658/87. Preto považoval za potrebné tak, ako to navrhoval vnútroštátny súd, preskúmať, či tieto tlačiarne mali byť vzhľadom na ich charakteristiky a objektívne vlastnosti zaradené pred 01.01.2007 do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8471 60 20 alebo do 9009 12 00. Súdny dvor pripomenul, že podľa jeho judikatúry položka harmonizovaného systému 9009 zahŕňala okrem fotokopírovacích prístrojov s optickým systémom a priamou reprodukciou aj prístroje, ktoré majú sprostredkovací nosič na priamu reprodukciu, ktorá spočíva v transformácii obrazu na digitálne údaje (Rank Xerox, C-67/95 Zb. s. I - 5401, bod 21). Tiež rozhodol, že dotknuté nariadenie je platné, keďže do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 9009 12 00 zaraďuje prístroje, ktoré môžu uskutočňovať úkony tlače, skenovanie a reprografie na základe toho, že žiadna z funkcií zodpovedajúcich týmto úkonom sa nemôže považovať za určujúcu podstatný charakter týchto prístrojov bez toho, aby sa v zásade požadovalo, že všetky prístroje spĺňajúce tieto tri funkcie musia byť zaradené ako fotokopírovacie prístroje (Kip Europe a i., C-362/07, C-363/07, Zb. s. I-9489). Z vyššie definovaných vlastností predmetných tlačiarní podľa súdneho dvora vyplýva, že tieto zabezpečujú viaceré funkcie, konkrétne skenovanie, tlač, kopírovanie a niektoré z nich aj faxovanie, z ktorých ani jednu nemožno považovať za funkciu, ktorá určuje ich podstatný charakter. Za týchto podmienok sa predmetné tlačiarne mali podľa judikatúry súdneho dvora zariadiť do položky kombinovanej nomenklatúry 9009 12 v prípade, že boli dovezené pred 01.01.2007. V dôsledku toho súdny dvor konštatoval, že Komisia tým, že multifunkčné tlačiarne zaradila do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91, nezmenila sadzbu cla vo výške 6%, ktoré sa na ne uplatňovalo. Táto inštitúcia podľa súdneho dvora neprekročila svoje právomoci, ktoré jej priznáva čl. 9 nariadenia č. 2658/87. Súdny dvor zároveň uviedol, že vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 620/2011 (jeho príloha), účinné od 01.07.2011, stanovuje, že podpoložka kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91 sa vypúšťa, v dôsledku čoho by sa multifunkčné tlačiarne mohli zaradiť do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 20, čím by podliehali sadzbe cla vo výške 2,2% alebo do podpoložky 8443 31 80, na základe čoho by mohli byť so sadzbou cla- „bez cla“. Nariadenie č. 620/2011 však nemá retroaktívny účinok a v rámci posudzovania platnosti nariadenia č. 1031/2008 v rozsahu, v akom zaraďuje predmetné tlačiarne do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91, sa naň nemožno odvolávať. Zo záverov uvedeného rozhodnutia súdneho dvora, ktoré aj podľa tvrdení žalobcu predstavuje rozhodnutie o predbežnej otázke vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu, vyplýva, že toto rozhodnutie rieši kľúčový problém colného zatriedenia multifunkčných tlačiarní, ktoré rovnocenne zabezpečujú viaceré funkcie a to skenovanie, tlač, kopírovanie, prípadne faxovanie. Žiadnu z týchto funkcií nemožno považovať za natoľko dominantnú, že by určovala podstatný charakter zariadenia. V oboch konaniach išlo o dovoz takýchto zariadení v rovnakom období - v roku 2009, čo značí, že nielen skutkový, ale aj právny rámec rozhodovania v administratívnom konaní bol v oboch prípadoch prakticky totožný. Holandský vnútroštátny súd i Súdny dvor EÚ na rozdiel od žalovaného skúmali, či multifunkčné tlačiarne mali byť vzhľadom na ich charakteristiky a objektívne vlastnosti zaradené pred 01.01.2007 do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8471 60 20 a mať sadzbu cla- „bez cla“, alebo mali byť zaradené do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 9009 12 00 s dovozným clom vo výške 6%. Vychádzali z toho, že právomoc Komisie nezahŕňa oprávnenie meniť obsah položiek colného sadzobníka, ktoré boli vypracované na základe Dohovoru o harmonizovanom systéme opisu a označovania tovaru, pričom Európska únia sa zaviazala nemeniť ich rozsah pôsobnosti v zmysle čl. 3 tohto dohovoru. Súdny dvor jednoznačne konštatoval, že z čl. 9 ods. 2 nariadenia č. 2658/87 vyplýva, že Komisia nemá právomoc samostatne meniť a dopĺňať colné sadzby. Možno teda konštatovať, že ak by boli predmetné tlačiarne dovezené do Európskej únie pred 01.01.2007 a vzhľadom na zaradenie do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8471 60 20 by mali byť so sadzbou cla- „bez cla“, Komisia by prekročila svoje právomoci vyplývajúce z čl. 9 nariadenia č. 2658/87, ak by mal ten istý tovar dovezený po 01.01.2007 stanovenú sadzbu cla vo výške 6%. Orgány slovenskej colnej správy sa v konaní dopustili chyby, keď s ohľadom na čas dovozu multifunkčných laserových tlačiarní (rok 2009) považovali za irelevantné zaoberať sa vývojom colnej klasifikácie tohto tovaru. Vzhľadom na uvedený chybný predpoklad žalovaný napadnuté rozhodnutie v naznačenom smere ani náležitým spôsobom nezdôvodnil. Berúc do úvahy doterajšiu európsku judikatúru (vrátane rozhodnutí, na ktoré žalobca poukazoval) Súdny dvor EÚ uzavrel, že ak by boli predmetné tlačiarne dovezené do Európskej únie pred 01.01.2007, mali byť zaradené do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 9009 12 00. Z toho potom vyplýva, že pokiaľ boli multifunkčné tlačiarne s vyššie opísanými vlastnosťami zaradené do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8443 31 91, nezmenilo sa clo vo výške 6%, ktoré sa na tento tovar uplatňovalo aj pred zmenou nomenklatúry v roku 2007. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že hoci colné orgány neuvažovali pri zatriedení dovezených multifunkčných tlačiarní celkom v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ, rozhodli o nevrátení dovozného cla podľa práva. Nebol preto právny podklad pre vyhovenie žiadostiam žalobcu o vrátenie zaplateného dovozného cla. Záver o správnosti rozhodnutia žalovaného teda platí aj napriek tomu, že s ohľadom na čas dovozu predmetných zariadení nebral colný úrad do úvahy nomenklatúrne zatriedenie tovaru podľa nomenklatúry platnej pred 01.01.2007. Vzhľadom na závery súdneho dvora, ktoré považoval krajský súd za záväzné aj pre konanie v prejednávanej veci, možno konštatovať, že naznačená vada v postupe žalovaného i vo vydaných rozhodnutiach nemohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto súd nepovažoval za potrebné rušiť preskúmavané rozhodnutie len preto, aby sa formálne zopakovalo konanie, ktorého výsledok by bol rovnaký. Súdny dvor EÚ, vedomý si pokynov pre colné zatrieďovanie multifunkčných tlačiarní rozobratých v rozsudku Kip Europe, vyslovil vyššie opísané závery k colnému zatriedeniu týchto zariadení s rovnocennými funkciami (skenovanie, tlač, kopírovanie, faxovanie), z ktorých ani jednu nemožno považovať za funkciu určujúcu podstatný charakter zariadenia. Žiadosti žalobcu o vrátenie zaplateného cla sa týkalo dovozu zariadení s rovnakými parametrami a totožným účelom použitia, ako mali zariadenia, o ktoré išlo v konaniach pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-361/11 (Hewlett Packard Europe BV), aj C-362/07, C-363/07 (Kip Europe SA). Vzhľadom na vyššie uvedené závery Súdneho dvora EÚ nepovažoval krajský súd za potrebné ďalej sa zaoberať otázkou hlavnej funkcie tlačiarní na účely ich zatriedenia, pretože pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia to zo spomenutých dôvodov nepovažoval za potrebné. Stotožnil sa tiež s názorom žalovaného, že pri zatriedení tovaru do konkrétnej položky colného sadzobníka je treba vychádzať z objektívnych technických parametrov a charakteristiky dovážaného tovaru, ktoré musia byť zrejmé už pri dovoze. Na tento účel nie je možné v colnom konaní skúmať, akým spôsobom hodlá využívať multifunkčné zariadenia ich konečný používateľ. Pokiaľ ide o procesné námietky žalobcu voči postupu žalovaného v colnom konaní, žiadna z nich nemala podľa názoru krajského súdu za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Namietané prejednanie viacerých odvolaní žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam v jednom konaní a rozhodnutie o nich jediným rozhodnutím sa síce neopieralo o konkrétne procesné ustanovenie, takýto postup však bol v súlade so základnými zásadami správneho konania, najmä so zásadou hospodárnosti (§ 3 ods. 3 správneho poriadku), pretože viedlo k riadnemu a včasnému vybaveniu prejednávanej veci. Žalobca takýmto postupom žalovaného nemohol byť nijakým spôsobom ukrátený na svojich právach, nakoľko všetky jeho žiadosti o vrátenie dovozného cla, ako aj prvostupňové rozhodnutia colného úradu o týchto žiadostiach, vychádzali z rovnakého skutkového i právneho stavu. Žalobca nebol vylúčený z akéhokoľvek úkonu či iného uplatnenia svojich procesných práv v predmetnom konaní a napokon žiadne konkrétne ukrátenie na právach v naznačenej súvislosti v žalobe ani nenamietal. V súvislosti s namietaným neprerušením správneho konania o žiadostiach o vrátenie dovozného cla, ktoré žalobca navrhoval až do skončenia konania pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-361/11, je súd toho názoru, že prerušenie konania v takýchto prípadoch nie je a priori vylúčené. Extenzívnym výkladom § 29 ods. 1 správneho poriadku za určitých okolností (hrozba nezvratného protiprávneho stavu, neznesiteľná nespravodlivosť) by konanie pred súdnym dvorom mohlo zakladať dôvod pre prerušenie správneho konania podľa, pokiaľ sa v súvisiacom konaní pred súdnym dvorom rieši otázka, ktorá pre svoju povahu môže byť otázkou predbežnou vo vzťahu k prebiehajúcemu správnemu konaniu. Závery rozsudku súdneho dvora vo veci C-361/11 boli vo vyššie opísanom rozsahu použité v argumentácii súdu. V tomto prípade však nemohol súd konštatovať, že postupom správneho orgánu došlo k takej vade v konaní a k ukráteniu žalobcu na jeho právach, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. S poukazom na tvrdenia žalobcu uvedené na pojednávaní dňa 01.10.2014 krajský súd opätovne uvádza, že rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-361/11 nemá vplyv na právne posúdenie veci, nakoľko podľa tohto rozsudku tak ako vo veci prejednávanej súdnym dvorom, tak aj vo veci prejednávanej pred tunajším súdom, nie je možné sa za týchto okolností retroaktívne odvolávať na už minulý stav (posúdenie) úpravy kombinovanej nomenklatúry v rámci hodnotenia platnosti nariadenia č. 1031/2008 v rozsahu, akými sú tlačiarne, o ktoré ide v tomto konaní. Colný úrad Trnava vychádzal pri posudzovaní nomenklatúrneho zatriedenia predmetného druhu tovaru z aktuálnych právnych noriem, účinných v čase dovozu daného tovaru. Iný postup by podľa názoru súdu narušil záujem na zachovaní právnej istoty a predvídateľnosti postupu správneho orgánu v prebiehajúcom konaní. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci, kde bol dovoz „mulifunkčných laserových tlačiarní“ vykonaný v roku 2009, nemožno uplatňovať zmenu nomenklatúry a jej výklad podľa znenia Vykonávacieho nariadenia Komisie č. 620/2011 zo dňa 24.06.2011, účinného dňom 01.07.2011. Rovnako je neprípustné, aby správne orgány oboch stupňov pri rozhodovaní o žiadostiach žalobcu zohľadňovali rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-361/11, nakoľko tento rozsudok bol vydaný neskôr (dňa 17.01.2013) ako napadnuté rozhodnutie žalovaného. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor EÚ predmetným rozsudkom nespochybnil zatriedenie tlačiarne do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 9009 12 00 v prípade, že by boli tieto tlačiarne dovezené pred 01.01.2007, a preto má krajský súd za to, že uvedený rozsudok nijakým spôsobom nepotvrdzuje správnosť názorov žalobcu uvedených v žalobe a na pojednávaní dňa 01.10.2014 v rozsahu, že tovar by mal byť so sadzbou cla- „bez cla“. Už zo samotného stanoviska Komisie uvedeného vo Vykonávacom nariadení č. 620/2011 zo dňa 24.06.2011 je zrejmé, že na tovar prepustený do voľného obehu pred dátumom 01.07.2011 nie je možné uplatňovať refundáciu cla. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v medziach zákona. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému z povahy správneho súdnictva právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.