Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2548/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012210862 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012210862.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliam Pohančeník, v právnej veci žalobcu: U.. L. Z., r.č. XXXXXX/XXXX, M. XXX/X, K., proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: MF/019108/2012-23 zo dňa 24.09.2012, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Včas podanou žalobu sa žalobca domáhal preskúmania vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie prezidenta finančnej správy Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1010103/1014097/2012 zo dňa 30.05.2012, vo veci nevyhovenia návrhu žalobcu na obnovu konaní právoplatne ukončených rozhodnutiami generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR č. 9892/2010-1214 zo dňa 12.03.2010, č. 9893/2010 zo dňa 12.03.2010, č. 9921/2010-1214 zo dňa 12.03.2010, č. 9922/2010-1214 zo dňa 13.03.2010 a č. 9923/2010-1214 zo dňa 12.03.2010.
V pôvodných právoplatne skončených konaniach Colného riaditeľstva SR a Colného úradu Nitra ako prvostupňového správneho orgánu bola žalobcovi upravená výška náhrady za stratu na služobnom plate podľa § 28 ods. 2 a § 81 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 328/2002 Z.z.“). Podstatnú časť svojej rozsiahlej žaloby venoval žalobca polemike s právnymi závermi uvedených rozhodnutí. K žalobou napadnutému rozhodnutiu žalobca namietal jeho nepreskúmateľnosť tvrdiac, že z obsahu rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že sa zaoberal návrhom žalobcu na obnovu konania a odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný nezodpovedal jeho výhrady k prvostupňovému rozhodnutiu a nezaoberal sa námietkami, že v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/29/2011-66 zo dňa 22.02.2012 v právnej veci žalobcu proti Colnému riaditeľstvu SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 28746/2011-1214 zo dňa 20.09.2011 bolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia žalovaného a vrátení veci na ďalšie konanie, pričom krajský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v zmysle § 28 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. za podstatnú zmenu pomerov poškodeného nemožno považovať zmenu výšky vyplácaného invalidného dôchodku z dôvodu jeho zvýšenia. Taktiež sa žalovaný nevyjadril k
otázke, že v zmysle § 62 ods. 1 písm. b/ správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Predbežná otázka v tejto právnej veci zníženia náhrady na služobnom plate súvisela s rozhodnutím ministra financií SR č. MF/023304/2007-23 zo dňa 08.10.2007, ktoré žalovaný ignoroval a ignoroval ho aj správny orgán prvého stupňa (Colný úrad Nitra). O predbežnej otázke príslušný orgán rozhodol inak. Predbežná otázka sa podľa žalobcu týkala aj právoplatných rozhodnutí riaditeľa Colného úradu Nitra č. 85537/2007-6134, č. 85364/2007-6134 a č. 49678/2008-6134. Žalovaný sa nevyjadril ani k tomu, že podľa § 62 ods. 1 písm. e/ správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak sa rozhodnutie opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom. Rozhodnutia sa podľa žalobcu dosiahli trestným činom, nakoľko pri všetkých rozhodnutiach boli odignorované zákonné lehoty v zmysle § 49 ods. 2 správneho poriadku. V súlade s § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona úmyselného trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa s cieľom spôsobenia značnej finančnej škody, z dôvodu úmyselného vydania rozhodnutia v rozpore s platnými právnymi predpismi, ako aj nerešpektovania zákonných lehôt, sa dopustili riaditeľ Colného úradu v Nitre, ako aj generálna riaditeľka Colného riaditeľstva SR.
Žalobca ďalej poukázal na zmätočnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa uvádza, že návrh na obnovu konania bol podaný podľa § 62 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že návrh na obnovu konania podal podľa § 62 ods. 1 písm. a/, b/ a e/ správneho poriadku.
Namietal tiež žalovaným uplatnený výklad zákona č. 328/2002 Z.z. najmä jeho ustanovenia § 21 ods. 1 a § 28 ods. 2, s ktorým nesúhlasil, pričom uviedol, že z ustanovenia § 21 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že náhrada na služobnom plate sa priznáva pri uznaní invalidity a akákoľvek zmena vo výške vyplácania invalidného výsluhového dôchodku nemôže mať vplyv na posúdenie výšky náhrad na služobnom plate. Tvrdenie žalovaného je podľa žalobcu v kontexte s § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. vylúčené.
Žalobca namietal, že zmätočné je i tvrdenie žalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia, že návrh na obnovu konania nespĺňa všeobecné predpoklady obnovy konania, nakoľko predmetné stanovisko Ministerstva vnútra SR zn. SRĽZ-SZ-1-305/2010 zo dňa 11.08.2010 nepredstavuje dôkaz, ktorý by mohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Podľa žalobcu žalovaný tým, čo uviedol do rozhodnutia, potvrdil, že nemohol poznať obsah návrhu na obnovu konania, nakoľko predmetné stanovisko žalobca vo svojich podaniach ani nespomenul.
Žalobca zhrnul, že podľa jeho názoru je rozhodnutie žalovaného v rozpore s § 46 správneho poriadku, nie je v súlade s ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z.z. a tiež je v rozpore so základnými ustanoveniami Ústavy SR uvedenými v čl. 2 ods. 2, pretože správny orgán nesprávne posúdil jednotlivé ustanovenia zákona, čím došlo k vydaniu rozporného a zmätočného rozhodnutia. Preto žalobca žiadal, aby súd rozhodnutia žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 14.02.2013, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že obnova konania je mimoriadnym spôsobom preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, ktorý má slúžiť na nápravu skutkových omylov a je možné ho povoliť len na základe taxatívne uvedených zákonných dôvodov. Podľa § 61 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku musia byť súčasne splnené viaceré podmienky, aby bolo možné z právneho hľadiska hovoriť o existencii dôvodu na obnovu konania. Za nové skutočnosti alebo dôkazy možno považovať len tie skutočnosti a dôkazy, ktoré existovali v čase konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ale neboli účastníkovi konania známe a on ich preto nemohol v konaní uplatniť bez svojho zavinenia. Z uvedeného vyplýva, že ak určité skutočnosti nastali až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, nie sú dôvodom na obnovu konania. Ďalej sa na obnovu konania vyžaduje, aby tieto skutočnosti boli takej kvality, aby v prípade, ak by sa uplatnili v pôvodnom konaní, mohli zmeniť názor na rozhodnutie vo veci. V danom prípade rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorý žalobca uvádzal ako dôvod obnovy konania, nespĺňa podľa žalovaného zákonné predpoklady na to, aby ho bolo možné považovať za relevantný zákonný dôvod na obnovu konania.
Ďalej sa vo vyjadrení žalovaného uvádza, že výška náhrady za stratu na služobnom plate, ktorá sa valorizuje podľa § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., sa podľa § 21 ods. 1 tohto zákona odvíja od výšky čistého služobného platu a od výšky služobného invalidného dôchodku. Zákon neobsahuje ustanovenie, na základe ktorého by sa na zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku neprihliadalo pri určovaní výšky náhrady za stratu na služobnom plate. Podľa § 143c ods. 7 vyššie uvedeného zákona sa neprihliada na zvýšenie invalidného výsluhového dôchodku iba u náhrad za stratu na služobnom plate, ktoré boli priznané podľa predchádzajúcej právnej úpravy (do 30.06.2002). Keďže žalobcovi bola ako poberateľovi náhrady priznaná náhrada za účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. (od 01.11.2005), akákoľvek zmena vo výške vyplácaného invalidného výsluhového dôchodku sa premietne do výšky náhrady za stratu na služobnom plate. V prípade žalobcu bola náhrada priznaná za účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by sa pri zmene vo výške náhrady za stratu na služobnom plate neprihliadalo na zvýšenie invalidného dôchodku.
K ďalšej žalobcovej námietke týkajúcej sa rozhodnutia ministerstva financií SR č. MF/023304/2007-23 zo dňa 08.10.2007, ktoré žalobca považuje za rozhodnutie o predbežnej otázke v danej právnej veci, žalovaný zaujal názor, že toto rozhodnutie ministra nie je možné považovať za rozhodnutie o predbežnej otázke. Konštatoval, že pri tomto dôvode obnovy konania nebola zo strany žalobcu dodržaná trojmesačná subjektívna lehota, nakoľko na toto rozhodnutie Ministerstva financií SR poukázal už vo svojich odvolaniach proti rozhodnutiam, ktorých obnovenie žiada a generálny riaditeľ Colného riaditeľstva SR sa touto jeho námietkou v odvolacom konaní aj zaoberal. Takisto sa toto rozhodnutie spomína v žalobcovom návrhu na obnovu konania zo dňa 21.10.2010, o ktorom generálny riaditeľ Colného riaditeľstva SR rozhodol rozhodnutím č. 405785/2010-1214 zo dňa 01.12.2010, ktorým zamietol žalobcov návrh na obnovu konaní právoplatne ukončených rozhodnutiami generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR č. 9893/2010-1214, 9892/2010-1214, 9921/2010-1214, 9922/2010-1214, 9923/2010-1214 a 28191/2010, pričom toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní rozhodnutím ministra financií SR č. MF/007896-2011-23 zo dňa 02.03.2011 potvrdené. Žalovaný upozornil na to, že v zmysle § 63 ods. 3 správneho poriadku zmeškanie vyššie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
K žalobcovmu tvrdeniu, že dôvodom obnovy konania je tiež skutočnosť, že sa rozhodnutia dosiahli trestným činom a opierajú sa o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, žalovaný uviedol, že na uplatnenie tohto dôvodu obnovy konania je potrebný právoplatný rozsudok o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Námietka žalobcu, že pokiaľ došlo k zmeškaniu lehôt a on podal v danej veci sťažnosť, ktorá bola vybavená ako opodstatnená, došlo týmto i k spáchaniu trestného činu, je právne irelevantná, pretože táto skutočnosť nijako nepreukazuje, že došlo k spáchaniu trestného činu.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli z hľadiska vymedzenia žaloby v súlade so zákonom.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 09.05.2012 žalobca doručil Finančnému riaditeľstvu SR návrh na obnovu nižšie uvedených konaní:
1. Rozhodnutím generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR č. 9893/2010-1214 zo dňa 12.03.2010 bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Nitra č. 3138/2010-6134 zo dňa 25.01.2010, ktorým bola žalobcovi dňom 01.01.2010 v súlade s § 28 ods. 2 a § 81 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z. zvýšená náhrada za stratu na služobnom plate o sumu 5,42 eur na sumu 6,04 eur. 2. Rozhodnutím generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR č. 9892/2010-1214 zo dňa 12.03.2010 bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Nitra č. 3136/2010-6134 zo dňa 25.01.2010, ktorým bola žalobcovi dňom 01.07.2009 v súlade s § 28 ods. 2 a § 81 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z. znížená náhrada za stratu na služobnom plate zo sumy 77,86 eur na sumu 0,62 eur. 3. Rozhodnutím generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR č. 9923/2010-1214 zo dňa 12.03.2010 bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Nitra č. 3131/2010-6134 zo dňa 25.01.2010, ktorým bola žalobcovi dňom 01.01.2008 v súlade s § 28 ods. 2 a § 81 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z. zvýšená náhrada za stratu na služobnom plate o sumu 21,68 eur. 4. Rozhodnutím generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR č. 9921/2010-1214 zo dňa 12.03.2010 bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Nitra č. 3135/2010-6134 zo dňa 25.01.2010, ktorým bola žalobcovi dňom 01.01.2008 v súlade s § 28 ods. 2 a § 81 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z. zvýšená náhrada za stratu na služobnom plate o sumu 27,07 eur na sumu 77,86 eur. 5. Rozhodnutím generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR č. 9922/2010-1214 zo dňa 12.03.2010 bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Nitra č. 3134/2010-6134 zo dňa 25.01.2010, ktorým bola žalobcovi dňom 01.07.2008 v súlade s § 28 ods. 2 a § 81 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z. znížená náhrad za stratu na služobnom plate zo sumy 6501,- Sk (215,80 eur) na sumu 1530,- Sk (50,79 eur).
Žalobca svoj návrh na obnovu konania oprel o ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a/, b/ a e/ správneho poriadku, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/29/2011-66 zo dňa 22.02.2012 vydaný v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Colného riaditeľstva SR. č. 28746/2011-1214 zo dňa 20.09.2011, podľa ktorého v zmysle § 28 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. sa za podstatnú zmenu pomerov žalobcu nepovažuje zmena výšky vyplácaného invalidného dôchodku z dôvodov jeho zvýšenia. Uviedol, že všetky vyššie uvedené rozhodnutia Colného riaditeľstva SR sú v rozpore s týmto názorom. Ďalej žalobca poukázal na to, že s predbežnou otázkou v predmetnej právnej veci súviselo rozhodnutie Ministerstva financií SR č. MF/023304/2007-23 zo dňa 08.10.2010, ktorým sa rozhodlo inak ako príslušné orgány vyššie uvedené, ktoré ignorovali uvedený právny názor. Taktiež žalobca uviedol, že rozhodnutia sa dosiahli trestným činom, nakoľko pri všetkých rozhodnutiach boli ignorované zákonné lehoty v zmysle § 49 ods. 2 správneho poriadku, čím sa konkrétne osoby dopustili úmyselného trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Prvostupňový správny orgán - Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1010103/1014097/2012 zo dňa 30.05.2012 nepovolilo podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku obnovu vyššie uvedených konaní právoplatne ukončených rozhodnutiami generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR č. 9892/2010-1214, 9893/2010, 9921/2010-1214, 9922/2010-1214 a 9923/2010-1214 (vyššie v texte bližšie opísané). Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uvádza, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má slúžiť na nápravu skutkových omylov a je možné ho povoliť len na základe taxatívne vymedzených zákonných dôvodov. Pri skúmaní predmetného návrhu na obnovu konania bolo potrebné sa zamerať na dodržiavanie zákonných podmienok, ktoré zakladajú nárok žalobcu na obnovu konania. Obnova konania je mimoriadny spôsob preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, ktorý je možné uplatniť vtedy, ak v ukončenom správnom konaní nebol náležitým spôsobom zistený skutkový stav a dodatočne boli zistené nové skutočnosti, ktoré neboli účastníkovi bez jeho viny v čase konania známe a nemohli uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Za nové skutočnosti alebo dôkazy možno považovať len tie skutočnosti a dôkazy, ktoré existovali v čase konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ale neboli účastníkovi konania neznáme a on ich preto nemohol v konaní uplatniť bez svojho zavinenia. Ak určité skutočnosti nastali až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, nie sú dôvodom na obnovenie konania. Ďalej sa na obnovu konania vyžaduje, aby tieto skutočnosti boli takej kvality, aby v prípade, ak by sa uplatnili v pôvodnom konaní, mohli zmeniť názor na rozhodnutie vo veci. V danom prípade rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorý žalobca uvádza ako dôvod obnovy konania, nespĺňa zákonné predpoklady na to, aby ho bolo možné považovať za relevantný zákonný dôvod na obnovenie konania, nakoľko v danom prípade ide z právneho hľadiska len o odlišný právny názor, výklad právnych noriem, teda nejde o novú skutočnosť, alebo dôkaz a navyše tento rozsudok neexistoval v čase vydania pôvodných rozhodnutí a nemá podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V druhom dôvode na obnovenie konania (§ 62 ods.
1 písm. b/ správneho poriadku) žalobca poukázal na rozhodnutie ministra financií č. MF/023304/2007-23 zo dňa 08.10.2007, ktoré podľa jeho názoru ignoroval v predchádzajúcich rozhodnutiach Colný úrad Nitra a v odvolacom konaní Colné riaditeľstvo SR. Žalobca toto rozhodnutie považoval za rozhodnutie o predbežnej otázke, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa v danom prípade rozhodnutie ministra nie je možné považovať za rozhodnutie o predbežnej otázke, pričom je potrebné konštatovať, že pri tomto dôvode obnovy konania nebola zo strany žalobcu dodržaná trojmesačná subjektívna lehota, nakoľko na toto rozhodnutie ministra financií SR poukazoval už vo svojich odvolaniach proti rozhodnutiam, ktorých obnovenie žiada a generálny riaditeľ Colného riaditeľstva SR sa touto jeho námietkou v odvolacom konaní už zaoberal. Takisto na toto rozhodnutie upozorňoval už vo svojom návrhu na obnovu konania zo dňa 21.10.2010, o ktorom generálny riaditeľ Colného riaditeľstva SR rozhodol rozhodnutím č. 405785/2010-1214 zo dňa 01.12.2010. Prvostupňový správny orgán poukázal na ustanovenie § 63 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého zmeškanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania nemožno odpustiť. Správny orgán sa vyjadril aj k tretiemu dôvodu návrhu na obnovu konania, pričom konštatoval, že na uplatnenie tohto dôvodu obnovy konania je potrebný právoplatný rozsudok súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Žalobcove tvrdenie sa nezakladá na pravde a neboli nijak dôkazne preukázané.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 24.09.2012 rozhodnutím č. MF/019108/2012-23, zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie vydané v prvom stupni potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný podáva výklad ustanovení § 21 ods. 1 a § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. a vysvetľuje dôvody vydania rozhodnutí v konaniach, ktoré na základe svojho návrhu žalobca žiadal obnoviť. Uviedol, že náhrada za stratu na služobnom plate tvorí rozdiel medzi invalidným výsluhovým dôchodkom, príjmom zo zárobkovej činnosti a služobným platom, ktorý colník poberal v rozhodnom období, a preto na akúkoľvek zmenu vo výške vyplácaného invalidného výsluhového dôchodku, ale aj zárobku, sa musí prihliadať, pretože v opačnom prípade by náhrada za stratu na služobnom plate netvorila rozdiel medzi služobným platom a invalidným výsluhovým dôchodkom a zárobkom, ale vyplácala by sa suma vyššia. Záverom svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, celého dôkazného materiálu minister financií SR dospel k záveru, že prvostupňový orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a zohľadnil skutočnosti rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia vo veci návrhu na obnovu konania. V podanom odvolaní neboli uvedené nové skutočnosti, ktoré by poukázali na rozpor s právnymi predpismi a skutočným stavom v napadnutom rozhodnutí, alebo iné dôvody, ktoré by preukazovali nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.
Podľa § 62 ods. 1 písm. b/ správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.
Podľa § 62 ods. 1 písm. e/ správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.
Podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.
Podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.
Zo zákonnej úpravy inštitútu obnovy konania vyplýva, že po podaní návrhu na obnovu konania sa v prvom rade koná o povolení alebo nariadení obnovy, kedy sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky
obnovy konania. Až v prípade, že obnovu konania správny orgán povolí, začne sa nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa rozhodlo v pôvodnom konaní.
Rozoznávajú sa dve štádiá konania: 1. Konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania, 2. Nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa už v pôvodnom konaní rozhodlo.
V predmetnej právnej veci išlo o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených dôkazov na meritum veci, pretože by išlo o prejudikovanie rozhodovania v obnovenom konaní, ku ktorému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove teda nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad novo predložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Správny orgán v tomto štádiu zisťuje len to, či je daná novosť dôkazu a možnosť, teda pravdepodobnosť jeho vplyvu na výsledok konania.
Podľa názoru súdu v konaní o povolení obnovy konania príslušný správny orgán neskúma, či v pôvodnom konaní vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom alebo či rozhodnutiu predchádzalo úplné zistenie skutkového stavu veci, ale skúma len to, či sú splnené podmienky stanovené v zákone pre obnovenie (povolenie obnovy) konania. Tiež platí, že inštitút obnovy správneho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom pre prípad, ak sú tu nové skutočnosti a dôkazy, ktoré privodia (môžu privodiť) skutkovú zmenu v konaní. Ak došlo k zmene právneho posúdenia veci, táto skutočnosť nie je dôvodom na zmenu rozhodnutia. Použitie nového dôkazu automaticky neznamená úspech žalobcu v obnovenom konaní. Povinnosťou správneho orgánu je len vyhodnotiť, či v prípade, ak sa preukáže pravdivosť nového dôkazu, bude mať jeho obsah vplyv na meritum veci alebo nie. Je evidentné, že zákon umožňuje účastníkovi správneho konania podať návrh na obnovu konania do 3 mesiacov odo dňa, kedy sa preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Zákon teda stanovuje subjektívnu a objektívnu prekluzívnu lehotu na povolenie alebo nariadenie obnovy konania, ktoré nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.
Žalobca žiadal obnoviť právoplatne skončené konania z troch dôvodov - podľa § 62 ods. 1 písm. a/, b/ a e/ správneho poriadku.
Prvý dôvod obnovy konania videl žalobca v tom, že vyšla najavo nová skutočnosť, ktorá mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohla sa v konaní uplatniť bez jeho zavinenia. Takouto skutočnosťou bol podľa žalobcu rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/29/2011-66 zo dňa 22.02.2012 v právnej veci žalobcu proti Colnému riaditeľstvu SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 28746/2011-1214 zo dňa 20.09.2011, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného a vec mu bola vrátená ďalšie konanie. Súd znovu opakuje, že inštitút obnovy konania ako mimoriadny opravný prostriedok schopný zvrátiť nepriaznivý vplyv nezákonného rozhodnutia slúži na opravu skutkových omylov, nie prípadných omylov právnych. Pokiaľ prax správnych orgánov alebo súdov priniesla po právoplatnosti konkrétneho rozhodnutia rozdielny prístup k aplikácii a výkladu právneho predpisu, ak došlo k zmene právneho posúdenia v obdobných veciach, táto skutočnosť nie je dôvod na obnovu právoplatne skončeného konania. Preto žalobcom uvádzaný rozsudok Krajského súdu v Nitre nebol dostatočným zákonným dôvodom na obnovu konania.
Súd k vyššie uvedenému ešte dodáva, že správny orgán musí byť dostatočne vnímavý k vývoju aplikačnej praxe, sledovať relevantné právne názory v príslušnej odbornej oblasti vychádzajúce z rozhodovacej praxe. V prípade zásadnej zmeny prístupu k právnemu posúdeniu problematiky vo veci skutkovo a právne obdobnej je správny orgán povinný zvážiť možnosť preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania v súlade s § 65 a nasl. správneho poriadku.
Druhý dôvod obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. b/ správneho poriadku sa podľa žalobcu týkal rozhodnutia ministerstva financií SR č. MF/023304/2007-23 zo dňa 08.10.2007. Súd je v zhode so žalovaným toho názoru, že nejde o rozhodnutie o predbežnej otázke ku konaniam, ktoré žiadal žalobca obnoviť. Za rozhodujúcu pre posúdenie prípustnosti tohto dôvodu obnovy však považuje skutočnosť,
že návrh na obnovu konania z opisovaného dôvodu bol podaný po uplynutí prekluzívnej trojmesačnej lehoty. Žalobca o tomto dôvode vedel preukázateľne omnoho skôr, ako tri mesiace pred podaním návrhu na obnovu konania. Tento záver možno vyvodiť z toho, že na spomínané rozhodnutie Ministerstva financií SR poukázal žalobca poukazoval už vo svojich odvolaniach proti rozhodnutiam, ktorých obnovenie žiadal a tiež v návrhu zo dňa 21.10.2010 na obnovu konaní ukončených rozhodnutiami generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR č. 9893/2010-1214, 9892/2010-1214, 9921/2010-1214, 9922/2010-1214, 9923/2010-1214 a 28191/2010.
Súd nemohol prisvedčiť ani tretiemu žalobcom uvádzanému dôvodu na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e/ správneho poriadku - že sa rozhodnutia dosiahli trestným činom. Na uplatnenie tohto dôvodu obnovy konania, ako správne uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení ku žalobe, je potrebný právoplatný rozsudok o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Žalobca len vlastným subjektívnym tvrdením nemôže preukazovať, že došlo k spáchaniu trestného činu a ani orgán rozhodujúci o obnove konania nie je oprávnený túto otázku posudzovať vo vlastnej kompetencii.
Súd ako nedôvodnú vyhodnotil tiež námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. I keď možno tomuto rozhodnutiu vytknúť mnohé štylistické, ale aj faktické nepresnosti, tieto jeho nepreskúmateľnosť nespôsobujú. Súd je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v kontexte s prvostupňovým rozhodnutím poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Prvostupňové rozhodnutie v porovnaní s rozhodnutím o odvolaní považuje súd za adresnejšie, obsahujúce dostatočné odborné argumenty vysvetľujúce právny názor správneho orgánu. Naproti tomu sa žalovaný vo svojom rozhodnutí zaoberal právnym posúdením a hodnotením skutkového stavu vyplynuvšieho z pôvodných už právoplatných konaní a nezaoberal sa podstatou predmetu konania - návrhom na obnovu konania a jeho dôvodmi. Avšak len preto, že odvolací orgán poukázal na odôvodnenie rozhodnutia orgánu prvého stupňa, nemožno odôvodnenie jeho rozhodnutia považovať za nepreskúmateľné. Súd poukazuje na to, že nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva.
Vzhľadom na uvedené dospel súd po preskúmaní veci k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd postupoval § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému zásadne náhrada trov konania neprináleží.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.