KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava17. 6. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/2594/2012 z 17. 6. 2014

Stav rozhodnutia: zmenené

Toto rozhodnutie bolo zmenené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2016, sp. zn. 1Sžf/28/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1012211073.1 (26. 09. 2016). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. júna 2014, sp. zn. 2S/2594/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1012211073.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/2594/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211073
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211073.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov
senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Centrálny
obstarávateľ, záujmové združenie právnických osôb, Turček 123, IČO: 42167795, zastúpený: DEDÁK &
Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava a AK Tomáš Kamenec, s.r.o., Špitálska 43, Bratislava,
proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1312-6000/2012-ON/351 zo dňa 16.11.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 23.11.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1312-6000/2012-ON/351 zo dňa 16.11.2012, ktorým žalovaný v konaní
o námietkach podaných uchádzačom DATALAN, a.s. rozhodol podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len ZVO) o nariadení zrušiť súťažný dialóg na predmet nadlimitnej zákazky
„Zabezpečenie služieb informačných technológií“, vyhlásený žalobcom ako verejným obstarávateľom
v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 27.07.2012 pod zn. 2002/S 160 -266313 a vo Vestníku
verejného obstarávania č. 143/2012 zo dňa 27.07.2012 pod zn. 08815-MDS.

Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí žalovaný poukazuje na rozpor oznámenia o vyhlásení
súťažného dialógu so ZVO pre nezverejnenie predpokladanej hodnoty zákazky, pričom pripúšťa, že ZVO
explicitne nevymedzuje takúto povinnosť. Svoj názor v rozpore postupu žalobcu so ZVO zdôvodňuje
žalovaný nepriamym účinkom práva v EÚ a má za to, že povinnosti verejných obstarávateľov definované
v § 60 ods. 4 ZVO treba v prípade, ak má byť výsledkom súťažného dialógu rámcová zmluva, rozšíriť a
doplniť extenzívnym výkladom tak, aby sa dosiahol súlad s právom EÚ. Dospel k záveru, že ustanovenie
§ 60 ods. 4 ZVO pri výklade s poukazom na prílohu VII. A smernice 2004/18/ES o koordinácii postupov
zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek
na služby zakotvuje povinnosť žalobcu zverejniť predpokladanú hodnotu zákazky v oznámení, nakoľko
výsledkom jeho postupu je rámcová zmluva.

Žalobca namietal, že zo strany žalovaného ide o nezákonný postup a nesprávnu aplikáciu doktríny
nepriameho účinku práva EÚ. Je toho názoru, že za úplnú a správnu transpozíciu práva EÚ zodpovedá
členský štát, v danom prípade reprezentovaný žalovaným, pričom ak členský štát nesprávne alebo
neúplne transponuje právo EÚ, nemôže sa v právnych vzťahoch (vo vrchnostenských vzťahoch, kde
štát vykonáva svoju zákonnú právomoc) dovolávať či už priameho alebo nepriameho účinku práva EÚ.



Takúto aplikáciu práva EÚ môže podľa žalobcu požadovať iba fyzická alebo právnická osoba voči štátu.
Žalobca ďalej tvrdil, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ a existujúcej doktríny je vylúčené, aby
štát (ktorý nesprávne alebo neúplne transponoval právo EÚ) cez aplikáciu nepriameho účinku smernice
uložil žalobcovi ako subjektu súkromného práva akékoľvek povinnosti, ktoré nevyplývajú z platného
národného práva. Rovnako je nemožné aplikovať princíp nepriameho účinku práva EÚ spôsobom, ktorý
by mohol znamenať narušenie princípu právnej istoty, či retroaktívne pôsobenie takto vykladaného
aplikovaného predpisu.

V posudzovanom prípade žalovaný aplikujúc nepriamy účinok smernice tvrdí, že je porušením § 60 ods.
4 ZVO, ak žalobca nezverejnil v oznámení predpokladanú hodnotu zákazky. Takýmto výkladom § 60
ods. 4 ZVO a aplikáciou nepriameho účinku práva EÚ bola de facto nad rámec právnej úpravy uložená
žalobcovi povinnosť zverejniť v oznámení predpokladanú hodnotu zákazky, čo považoval žalobca za
nezákonné. Uvedená aplikácia práva žalovaným je podľa názoru žalobcu v rozpore s princípom právnej
istoty, nakoľko pri vyhlásení súťažného dialógu, ktorého výsledkom je rámcová zmluva, nebolo možné pri
súčasnom znení ZVO rozumne predpokladať existenciu povinnosti zverejňovať predpokladanú hodnotu
zákazky. Rovnako možno výklad a aplikáciu nepriameho účinku smernice považovať za retroaktívny
zásah do práv žalobcu, ktorý postupoval s dôverou v platné a účinné právo. Žalobca mal za to, že v
zmysle platného práva Slovenskej republiky nie je daná povinnosť zverejniť v oznámení predpokladanú
hodnotu zákazky, nie je možné voči žalobcovi použiť nepriamy účinok práva EÚ a takýmto spôsobom
mu ukladať akékoľvek povinnosti.

Žalobca namietal tiež zmätočnosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti
týkajúcej sa povinnosti zverejniť predpokladanú hodnotu zákazky. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný
poukazuje na bod 6 písm. c/ odsek 2 prílohy VII. A smernice, z čoho vyvodzuje povinnosť žalobcu
zverejniť predpokladanú hodnotu prác počas celého trvania rámcovej dohody. Žalobcovi nebolo zrejmé,
prečo žalovaný argumentuje povinnosťami, ktoré v jeho interpretácii smernica ukladá v prípade rámcovej
dohody na práce, hoci počas konania bolo viackrát potvrdené, že predmetom súťažného dialógu sú v
prevažnej miere služby.

Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal aj na vzory oznámení ustanovené
nariadením č. 1150/2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1564/2005, pokiaľ ide o
štandardné formuláre na uverejňovanie oznámení v rámci verejného obstarávania. Podľa žalovaného
aj zo vzorov oznámení definovaných nariadením č. 1150/2009 analogicky vyplýva povinnosť zverejniť
predpokladanú hodnotu zákazky, nakoľko vzory oznámení obsahujú príslušnú kolónku. Žalobca
namietal, že uvedené nariadenie neobsahuje vzor oznámenia, ktoré bolo použité pri vyhlásení
súťažného dialógu. Z tohto pohľadu považoval žalobca rozhodnutie za zmätočné a nepreskúmateľné.
Poukázal na to, že nariadenie 1150/2009 je len novelou nariadenia 1564/2005, pričom nariadenie
1564/2005 bolo s účinnosťou k 01.09.2011 zrušené nariadením č. 842/2011, ktorým sa ustanovujú
štandardné formuláre na uverejňovanie oznámení v oblasti verejného obstarávania a ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1564/2005. Pripustil, že vzor oznámenia, ktoré použil v súlade s nariadením č.
842/2011 (Príloha II) na vyhlásenie súťažného dialógu, obsahuje kolónku, kde by mala byť v prípade
rámcovej dohody vyplnená predpokladaná hodnota zákazky(„predpokladaná celková hodnota nákupov
za celé obdobie trvania rámcovej dohody, ak je to uplatniteľné uveďte len číslo“). Z uvedeného podľa
žalobcu vyplýva, že aj v zmysle nariadenia č. 842/2011 sa predpokladá situácia, kedy sa neuvádza
celková hodnota nákupov počas platnosti rámcovej dohody. Preto z práva EÚ nie je podľa žalobcu
možné dovodiť záver o výslovnej povinnosti uvádzať v prípade rámcovej dohody v oznámení o vyhlásení
verejného obstarávania predpokladanú hodnotu zákazky.

Ďalším dôvodom rozhodnutia o nariadení zrušiť súťažný dialóg bola podľa napadnutého rozhodnutia
skutočnosť, že žalobca nevymedzil predmet zákazky dostatočne určito a podrobne v súlade so ZVO,
pričom toto mohlo mať zásadný vplyv na výsledok súťažného dialógu. Žalobca poukazoval na to, že
súťažný dialóg možno v zmysle ZVO použiť, ak ide o obzvlášť zložité projekty, jeho cieľom je nájsť a
definovať najvhodnejší spôsob na uspokojenie potrieb verejného obstarávateľa. ZVO obzvlášť zložitou
zákazkou rozumie zákazku, pri ktorej zadávaní verejný obstarávateľ nie je objektívne schopný definovať
technické požiadavky podľa § 34 ods. 2 písm. b/, c/ alebo d/ ZVO, ktoré by spĺňali jeho potreby a ciele
alebo špecifikovať právne alebo finančné podmienky projektu.



V posudzovanom prípade nastali podľa žalobcu práve tieto okolnosti. Ak by bol žalobca schopný
definovať predmet zákazky podrobne, v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 34 ZVO, neboli
by naplnené podmienky pre použitie zadávania zákazky formou súťažného dialógu. Napadnuté
rozhodnutie je v časti týkajúcej sa rozporu opisu predmetu zákazky so ZVO podľa názoru žalobcu
nedostatočne odôvodnené, nakoľko žalovaný neoznačil žiadne ustanovenie ZVO, ktoré malo byť
postupom žalobcu porušené a nevymedzil, podľa akého ustanovenia ZVO posudzoval „určitosť,
špecifickosť, resp. všeobecnosť“ žalobcom koncipovaného opisu predmetu zákazky.

Ako rozpor so ZVO žalovaný ďalej posúdil nedostatočnú špecifikáciu predmetu zákazky cez CPV kódy,
keďže neboli definované ďalšie CPV kódy ako kódy pre hlavný predmet zákazky. V tomto ohľade
považoval žalobca posúdenie oznámenia zo strany žalovaného za čisto formálne. Žalobca mal za to,
že ktoré CPV kódy sa použijú a ako bude identifikovaný slovný opis predmetu zákazky cez CPV kódy,
je výlučne na rozhodnutí verejného obstarávateľa. ZVO ani žiaden iný predpis podľa jeho názoru
neukladajú povinnosť zadefinovať predmet zákazky cez určitý počet CPV kódov. V posudzovanom
prípade bol hlavný predmet zákazky definovaný aj cez CPV kód, bol tiež slovne dostatočne opísaný a z
ústneho pojednávania, ako aj napr. zo žiadostí o vysvetlenie nie je zjavné, že by záujemcovia nechápali,
čo bude predmetom zákazky a boli schopní prejaviť záujem sa na súťažnom dialógu zúčastniť. Žalobca
nebolo známe, ako mohlo nepoužitie ďalších CPV kódov odradiť potencionálnych záujemcov od účasti
na súťažnom dialógu, ak oznámenie obsahovalo slovný opis predmetu zákazky. Uviedol, že nevedel
presne zadefinovať predmet zákazky a preto nebolo v súlade s princípmi overeného obstarávania podľa
§ 9 ods. 4 ZVO uvádzať ďalšie CPV kódy.

Nakoniec žalobca namietal, že neuvedenie CPV kódov v oznámení nemôže mať vplyv na výsledok
súťažného dialógu, nakoľko oznámenie obsahovalo stručný opis predmetu zákazky, ktorý svojim
rozsahom ako aj obsahom zodpovedá požiadavkám kladeným ZVO pri realizácii súťažného dialógu.
Ak by žalovaný posúdil neuvedenie CPV kódov ako porušenie ZVO, podľa žalobcu mohol namiesto
rozhodnutia podľa § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO rozhodnúť podľa § 139 ods. 3 ZVO a nariadiť odstránenie
protiprávneho stavu. Takáto úprava oznámenia (doplnenie CPV kódov) pred podávaním žiadostí o účasť
nemôže mať vplyv na výsledok súťažného dialógu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že nie je osobou zodpovednou za transpozíciu
práva EÚ, ako tzv. ostatný ústredný orgán štátnej správy nemá zákonodarnú iniciatívu a nie je gestorom
ZVO. Súhlasil so žalobcom, že aplikáciu práva EÚ môže požadovať iba fyzická alebo právnická osoba
voči štátu, nesúhlasil však s tým, že žalovaný bol tou osobou, ktorá sa domáhala aplikácie nepriameho
účinku smernice EÚ. Poukázal na skutočnosť, že nepriameho účinku smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2004/18/ES z 31.03.2004 sa domáhal navrhovateľ námietok podľa § 138 ods. 2 písm. a/ ZVO
proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania na predmet zákazky, ktorý
sa domnieval, že bol porušený ZVO a boli dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy. Žalovaný
uviedol, že jeho povinnosťou je vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a cieľa smernice a aplikovať
nepriamy účinok smernice, ktorá by zabezpečila náležitú ochranu práv a právom chránených záujmov
navrhovateľa.

Žalovaný poukázal na prílohu VII. A smernice č. 2004/18/ES „Informácie, ktoré musia byť uvedené v
oznámeniach o vyhlásení zadávacieho konania“, časť „Oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania“,
kategória „Otvorené a užšie konania, súťažné dialógy, postupy, rokovacie konanie“, kde je v ods. 6
písm. c/ druhý odsek uvedené, že „v prípade rámcovej dohody uvedie verejný obstarávateľ aj plánové
trvanie rámcovej dohody, predpokladanú celkovú hodnotu prác počas celého trvania rámcovej dohody
a pokiaľ je to možné, aj periodicitu, s akou budú zákazky zadávané“. Taktiež poukázal na § 60 ods.
4 ZVO, ktorý stanovuje demonštratívny výpočet údajov a informácií, ktoré musí verejný obstarávateľ
uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, pričom podľa písm. d/ sa vyžaduje uvedenie aj
ďalších potrebných informácií okrem opisu projektu (písm. a/), lehoty na predloženie žiadosti o účasť
(písm. b/) a pravidiel na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti (písm. c/). Ide o informácie, ktoré
majú pre potencionálnych záujemcov dôležitý charakter pre ich rozhodovanie o účasti, resp. neúčasti v
postupe zadávania zákazky, v danom prípade v súťažnom dialógu. Čo sú ďalšie potrebné informácie je
podľa žalovaného zrejmé zo systematiky ZVO. Mal za to, že hoci žalobca postupoval podľa ustanovenia
§ 60 ZVO patriaceho do druhej hlavy druhej časti ZVO, ktoré upravujú zadávanie zákazky formou
súťažného dialógu, ustanovenia prvej časti „Základné ustanovenia“ sa vzťahujú na zadávanie všetkých



zákaziek. Medzi základné ustanovenia patrí § 4 ods. 1 ZVO, ktorý stanovuje, že zákazka je nadlimitná,
podlimitná, podprahová alebo s nízkou hodnotou, v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky.
Pravidlá výpočtu predpokladanej hodnoty sú upravené následne v § 5 ZVO. Nakoľko žalobca určil, že sa
jedná o nadlimitnú zákazku, je podľa žalovaného zrejmé, že túto skutočnosť mohol zistiť len na základe
predpokladanej hodnoty zákazky.

V súvislosti s použitým štandardným formulárom na uverejňovanie oznámení v oblasti verejného
obstarávania v zmysle nariadenia Komisie (EÚ) č. 842/2011 žalovaný upozornil na vzájomnú
prepojenosť nariadenia č. 842/2011 so smernicou č. 2004/18/ES a uviedol, že preambula nariadenia
č. 842/2011 sa odvoláva aj na smernicu č. 2004/18/ES, ktorá vyžaduje, aby sa súťaže na verejné
zákazky na dodávky tovaru, na práce a na služby, uverejňovali v Úradnom vestníku EÚ a oznámenia
pre tieto uverejnenia by mali zahŕňať informácie ustanovené aj v tejto smernici. Vzhľadom na uvedené
je podľa žalovaného potrebné štandardné formuláre oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania
podľa nariadenia č. 842/2011 vykladať s poukazom na smernicu č. 2014/18/ES, ktorá v prílohe VII. A
zaraďuje medzi informácie, ktoré musia byť uvedené v oznámeniach o vyhlásení zadávacieho konania,
aj predpokladanú celkovú hodnotu prác počas celého trvania rámcovej dohody.
Žalovaný v danej súvislosti citoval z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-241/06, v ktorom
súdny dvor okrem iného konštatoval, že „oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré
neobsahuje žiadnu informáciu o predpokladanej hodnote zmluvy a na ktoré nadväzuje vyhýbavé
správanie verejného obstarávateľa vo vzťahu k žiadostiam potenciálneho uchádzača o otázky, je
treba vzhľadom na existenciu prekluzívnej lehoty vnímať tak, že nadmerne sťažuje výkon práv, ktoré
dotknutému uchádzačovi priznáva právny poriadok Spoločenstva“. Zverejnenie predpokladanej hodnoty
má v kontexte uvedeného rozhodnutia podľa žalovaného význam nielen z dôvodu využitia revíznych
postupov, t.j. namietania použitia nesprávneho postupu zadávania zákazky v nadväznosti na úpravu
finančných limitov, ale rovnako má údaj o predpokladanej hodnote význam v nadväznosti na inštitút
mimoriadne nízkej ponuky. Žalovaný tiež poukázal na to, že v zmysle oznámenia o vyhlásení verejného
obstarávania má byť zákazka financovaná zo Štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ, žalobcovi
teda mala byť známa výška finančných prostriedkov pridelených na predmetný projekt a k projektu mal
byť vypracovaný aj rozpočet.

V závere tejto časti argumentácie žalovaný uviedol, že podľa rozhodnutia neuvedenie údaju o
predpokladanej hodnote zákazky v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania nemalo zásadný
vplyv na možný výsledok verejného obstarávania. Keďže sa verejné obstarávanie nachádzalo vo fáze
pred predkladaním žiadostí o účasť v súťažnom dialógu, neuvedenie predpokladanej hodnoty zákazky
nemožno podľa rozhodnutia považovať za skutočnosť, ktorá by mohla odradiť potenciálnych záujemcov
od účasti v danej súťaži a preto neuvedenie predpokladanej hodnoty zákazky neviedlo k nariadeniu
zrušenia súťažného dialógu.

Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa nedostatočného opisu predmetu zákazky, žalovaný
poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že nedostatočným opisom
predmetu zákazky bolo porušené ustanovenie § 9 ods. 4 ZVO, v ktorom je zakotvený princíp
transparentnosti. V bode II.1.5 „Stručný opis zákazky alebo nákupu (nákupov)“ oznámenia o vyhlásení
verejného obstarávania je uvedené: „Predmetom zákazky je zabezpečenie služieb informačných
technológií a s tým súvisiacich zmiešaných dodávok pozostávajúcich z prípadného dodania tovarov a
stavebných prác, systémové a technické poradenstvo, štúdia realizovateľnosti, dodávka a vývoj SW
(analýza, návrh architektúry, vývoj, programovanie, testovanie, zavedenie do prevádzky a podpora
prevádzky informačných systémov) vrátane zodpovedajúcich školení a konzultácií, update a upgrade
informačných systémov a projektové riadenie IT projektov“. Z uvedeného popisu predmetu zákazky nie
je podľa žalovaného zrejmé, čo je predmetom zákazky, opis predmetu je zmätočný, nakoľko sa nedá
určiť, či sú predmetom zákazky služby, stavebné práce alebo tovary. Preto nie je ani jasné, pre aký
druh podnikateľských subjektov je zákazka určená. Aj keď ide o postup zadávania zákazky postupom
súťažného dialógu, kedy verejný obstarávateľ nemusí z objektívnych dôvodov presne vedieť definovať
technické požiadavky na predmet zákazky a konečné najvýhodnejšie ponúkané riešenie, musí mať
aspoň minimálnu predstavu o potrebách a plnení, ktoré budú predmetom tohto verejného obstarávania.
Neurčitý a nejasný opis predmetu zákazky, kedy záujemcovia nemajú ani minimálnu predstavu, čo
má byť jej predmetom, vytvára jednak priestor pre právnu neistotu potencionálnych záujemcov, ako aj
priestor pre neistotu v otázke dodávateľských a iných obchodných vzťahov medzi záujemcami a tretími
osobami. Z takto koncipovaného opisu predmetu zákazky nie je pre záujemcu so statusom „softvérovej



spoločnosti“ zrejmé, či má na účely účasti v takomto postupe zadávania zákazky napr. vytvoriť skupinu
dodávateľov so stavebnou činnosťou alebo spoločnosťou dodávajúcou bližšie nešpecifikovaný tovar.
Žalovaný uviedol, že v zmysle § 26 ods. 1 písm. f/ ZVO sa v procese verejného obstarávania z
pohľadu osobného statusu uchádzača, resp. záujemcu preukazuje, či konkrétny záujemca alebo
uchádzač spĺňa základný formálno-právny predpoklad pre poskytnutie obstarávaného tovaru, služby
alebo stavebnej práce, či je oprávnený dodať, resp. poskytnúť obstarávaný predmet zákazky aj z
pohľadu činnosti, ktoré má zapísané napr. v predmete podnikania. Jasný a zrozumiteľný opis predmetu
zákazky uvedený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania má teda podľa žalovaného význam
nielen z pohľadu elementárneho naplnenia princípu transparentnosti, ale rovnako má význam aj v
kontexte § 26 ZVO, nakoľko iba jasné a zrozumiteľné vymedzenie predmetu zákazky umožňuje vopred
jasné a transparentné preukázanie a vyhodnotenie splnenia podmienky osobného postavenia podľa §
26 ods. 1 písm. f/ ZVO.

Žalovaný záverom konštatoval, že nakoľko zistil porušenie zákona (§ 9 ods. 4 ZVO) a toto porušenie
mohlo odradiť od účasti v predmetnom súťažnom dialógu potencionálnych záujemcov, bolo aj napriek
tomu, že by títo záujemcovia mohli byť dostatočne spôsobilí na realizáciu predmetu zákazky, potrebné
rozhodnúť o nariadení zrušenia súťaže.

Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako
aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby
boli v súlade so zákonom.
Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca vyhlásil súťažný dialóg na predmet
zákazky „Zabezpečenie služieb informačných technológií“ dňa 27.07.2012. Na základe žiadosti piatich
záujemcov o vysvetlenie podmienok účasti v súťažnom dialógu zaslal žalobca dňa 15.08.2012 súhrnné
vysvetlenie osemnástim známym záujemcom. Proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení
verejného obstarávania podala žiadosť o nápravu spoločnosť DATALAN, a.s., ktorú žalobca listom
zo dňa 10.08.2012 zamietol. Uvedený záujemca následne podal podľa § 138 ods. 2 písm. a/ ZVO
námietky proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, na základe
ktorých žalovaný rozhodnutím č. 1312-6000/2012-ON/351 zo dňa 16.11.2012 nariadil podľa § 139 ods. 2
písm. a/ ZVO zrušiť žalobcom vyhlásený súťažný dialóg na predmet nadlimitnej zákazky „Zabezpečenie
služieb informačných technológií“. Dôvody napadnutého rozhodnutia sa prakticky zhodujú s obsahom
písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe.

Podľa § 4 ods. 1 ZVO zákazka je nadlimitná alebo podlimitná v závislosti od jej predpokladanej hodnoty.
Podľa ods. 2 nadlimitnou zákazkou je zákazka zadávaná verejným obstarávateľom a obstarávateľom,
ktorej predpokladaná hodnota je rovná alebo vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným
právnym predpisom, ktorý vydá úrad.

Podľa § 5 ods. 1 ZVO predpokladaná hodnota zákazky na účely tohto zákona sa určuje ako cena
bez dane z pridanej hodnoty. Predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z ceny, za ktorú sa
obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase, keď sa oznámenie o vyhlásení
verejného obstarávania alebo oznámenie použité ako výzva na súťaž posiela na uverejnenie. Ak sa
uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z ceny,
za ktorú sa obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase začatia postupu
zadávania zákazky.

Podľa § 60 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ môže použiť súťažný dialóg, ak ide o obzvlášť zložité
projekty a nemožno použiť verejnú súťaž alebo užšiu súťaž. Cieľom súťažného dialógu je nájsť a
definovať najvhodnejší spôsob na uspokojenie potrieb verejného obstarávateľa. Ponuky sa musia
vyhodnotiť len na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

Podľa § 60 ods. 2 ZVO obzvlášť zložitou zákazkou sa rozumie zákazka, pri ktorej zadávaní verejný
obstarávateľ nie je objektívne schopný



a) definovať technické požiadavky podľa § 34 ods. 2 písm. b), c) alebo d), ktoré by spĺňali jeho potreby
a ciele, alebo
b) špecifikovať právne alebo finančné podmienky projektu.

Podľa § 60 ods. 4 ZVO v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania verejný obstarávateľ uvedie
najmä
a) opis projektu a svoje požiadavky, ak ich neuvedie v informatívnom dokumente,
b) lehotu na predloženie žiadostí o účasť,
c) pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti,
d) ďalšie potrebné informácie.

S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či vychádzal žalovaný zo
správneho právneho posúdenia veci, keď vyhodnotil opis predmetu zákazky uvedený v oznámení o
vyhlásení verejného obstarávania za natoľko neurčitý a nejasný, že bola ohrozená transparentnosť
súťaže a to do tej miery, že to mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, a tiež či
možno neuvedenie predpokladanej hodnoty zákazky v oznámení považovať za protiprávny postup.

Zákon o verejnom obstarávaní v § 60 ods. 4 výslovne neuvádza predpokladanú hodnotu zákazky
ako povinný údaj, ktorý musí byť bezpodmienečne uvedený v oznámení o vyhlásení verejného
obstarávania formou súťažného dialógu. Toto ustanovenie explicitne vymedzuje len tri povinné
obsahové náležitosti oznámenia (opis projektu, lehotu na predloženie žiadostí o účasť, pravidlá
na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti), ktoré sú vymenované demonštratívne. Z legislatívno-
technického hľadiska je výpočet náležitostí oznámenia neuzavretý, keďže zákon v predmetnom
ustanovení okrem spomenutých požiadaviek vytvára priestor pre uvedenie ďalších potrebných
informácií, ktoré môže verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviesť, aby
informoval záujemcov o účasť v súťaži o dôležitých okolnostiach súťaže, príp. aby splnil iné požiadavky
kladené na zadávanie verejných zákaziek aplikovateľnými právnymi predpismi. Aké ďalšie potrebné
informácie je teda verejný obstarávateľ povinný uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania,
je ponechané na aplikačnú prax, rozhodovaciu prax žalovaného, prípadne správnych súdov, a to aj
so zreteľom na požiadavky plynúce z práva Európskej únie. Z uvedených dôvodov nemožno tvrdiť, že
vyžadovanie iných údajov v oznámení okrem tých, ktoré sú vymenované v § 60 ods. 4 písm. a/, b/, c/
ZVO, by nemalo zákonný podklad.

Niet pochýb o tom, pre naplnenie ústavne garantovaných princípov právneho štátu, ktorých súčasťou
sú princípy právnej istoty, predvídateľnosti rozhodovania správnych orgánov a zákazu retroaktívneho
pôsobenia právnych noriem, musí právny poriadok a verejná moc poskytnúť ochranu subjektu
súkromného práva pred svojvôľou štátnych orgánov, ktoré môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a ukladať povinnosti fyzickým alebo právnickým
osobám len na základe zákona a v jeho medziach (č.l. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1, 2 Ústavy SR). Podľa názoru
krajského súdu uvedené princípy postupom a rozhodnutím žalovaného porušené neboli.
Žalovaný v zmysle ZVO okrem iného vykonáva štátnu správu i dohľad v oblasti verejného obstarávania,
nie je však orgánom, ktorý by zodpovedal za transpozíciu práva EÚ v oblasti verejného obstarávania. V
rámci rozhodovania o námietkach uchádzačov alebo záujemcov o účasť vo verejnom obstarávaní proti
podmienkam súťaže je povinný dbať na ochranu ich práv a oprávnených záujmov, pričom aplikované
vnútroštátne právo musí vykladať tak, aby boli naplnené ciele stanovené smernicami EÚ, ktoré upravujú
jednotný systém zadávania verejných zákaziek na spoločnom trhu EÚ.
Žalovaný správne poznamenáva, že v predmetnej veci sa v súvislosti s povinnosťou verejného
obstarávateľa uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania predpokladanú hodnotu zákazky
dovolal nepriameho účinku smernice č. 2004/18/ES navrhovateľ namietol (spoločnosť DATALAN, a.s.),
tvrdiac, že použitý postup zadávania zákazky považuje za neprehľadný, nečitateľný a obmedzujúci
hospodársku súťaž, nakoľko nedostatočný opis predmetu zákazky, nedefinovanie predpokladanej
hodnoty rámcovej zmluvy, nejednoznačnosť spoločného slovníka obstarávania, ako aj absencia kritérií
na obmedzenie počtu uchádzačov, nepriamo odrádza potencionálnych záujemcov o účasť v súťaži tým,
že im nesprostredkúva všetky pre nich relevantné informácie. Toto tvrdenie považoval súd, rovnako ako
žalovaný, za opodstatnené.
Podľa názoru krajského súdu žalovaný postupoval v medziach práva, keď citované ustanovenie § 60
ods. 4 ZVO, ktoré upravuje zadávanie zákazky formou súťažného dialógu, interpretoval v nadväznosti
na základné ustanovenia (§ 4, § 5 ZVO) týkajúce sa výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky, na



základe ktorých sa určuje, či ide o zákazku nadlimitnú, podlimitnú, podprahovú alebo o zákazku s
nízkou hodnotou. Tieto ustanovenia sa vzťahujú na zadávanie všetkých zákaziek, teda aj na zadávanie
formou súťažného dialógu. Údaj o predpokladanej hodnote rámcovej dohody je kvalifikačným kritériom
pre určenie druhu zákazky (preto by mal byť zadávateľovi známy) a zároveň je mimoriadne dôležitým
faktorom pre rozhodovanie potencionálnych záujemcov o účasti alebo neúčasti v postupe zadávania
zákazky. Ako obligatórnu náležitosť oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania ju stanovuje aj príloha
VII. A smernice č. 2004/18/ES. S údajom o predpokladanej hodnote zákazky v prípade rámcovej
dohody počíta aj nariadenie Komisie (EÚ) č. 842/2011, ktorým sa stanovujú štandardné formuláre na
uverejňovanie oznámení v oblasti verejného obstarávania, pričom preambula tohto nariadenia vyžaduje,
aby zverejňované oznámenia o súťažiach na verejné zákazky na dodávky tovaru, na práce a na služby,
obsahovali informácie stanovené v smernici č. 2004/18/ES. Pokiaľ teda žalovaný vykladal ustanovenie §
60 ods. 4 ZVO v duchu smernice č. 2004/18/ES a informáciu o predpokladanej hodnote rámcovej dohody
považoval za ďalšiu potrebnú informáciu, ktorá v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania chýbala,
postupoval v medziach zákona. Je treba zdôrazniť jednoznačný záver žalovaného, že neuvedenie údaju
o predpokladanej hodnote zákazky v oznámení nemalo zásadný vplyv na možný výsledok verejného
obstarávania a samo o sebe by neviedlo k nariadeniu zrušiť predmetný súťažný dialóg.
Absencia uvedenej informácie v spojení s nedostatočným opisom predmetu zákazky v oznámení o
vyhlásení súťažného dialógu však jednoznačne mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,
nakoľko verejný obstarávateľ neposkytol v oznámení dostatočne presné a jasné informácie, potrebné
na zváženie účasti potencionálnych záujemcov na súťažnom dialógu. Súťažný dialóg ako spôsob
zadávania zákazky je v zmysle zákonnej definície určený na obzvlášť zložité projekty, pri zadávaní
ktorých verejný obstarávateľ objektívne nie je schopný definovať technické požiadavky, ktoré by spĺňali
jeho potreby a ciele, alebo špecifikovať právne alebo finančné podmienky projektu. Aj v prípade
zadávania zákazky formou súťažného dialógu je však verejný obstarávateľ povinný uviesť v oznámení
o vyhlásení verejného obstarávateľa opis projektu a svoje požiadavky. Žalovaný vyššie uvedený opis
projektu v predmetnom oznámení vyhodnotil ako neurčitý a zmätočný, nakoľko nedáva prípadným
záujemcom jasnú predstavu o tom, čo má byť predmetom zákazky. To podľa jeho názoru porušuje
princíp transparentnosti verejného obstarávania zakotvený v § 9 ods. 4 ZVO. Krajský súd sa s
uvedeným právnym posúdením veci stotožnil a je v zhode so žalovaným toho názoru, že aj keď verejný
obstarávateľ pri zadávaní zákazky objektívne nemusí vedieť definovať technické požiadavky na predmet
zákazky, musí mať aspoň približnú predstavu o tom, čo chce obstarať, aký má byť výsledok verejného
obstarávania a aké plnenia pre dosiahnutie tohto výsledku od záujemcov požaduje. Stručný opis
zákazky v uverejnenom oznámení vymedzuje predmet zákazky ako zabezpečenie služieb informačných
technológií, v rámci ktorého môže ísť o dodávky tovarov, stavebné práce, poradenská, konzultačná
a školiaca činnosť, vývoj, zavedenie do prevádzky, podpora a aktualizácia informačných systémov a
projektové riadenie IT projektov. Takto široko vymedzený predmet zákazky, najmä v spojení s absenciou
údaju o predpokladanej hodnoty zákazky, nevytvára ani predbežnú predstavu o rozsahu zákazky a
plneniach, ktoré bude verejný obstarávateľ požadovať, aby mohol záujemca o účasť v súťažnom dialógu
zodpovedne a informovane vyhodnotiť, či je v jeho silách a možnostiach zúčastniť sa predmetného
verejného obstarávania a ponúknuť verejnému obstarávateľovi návrh riešenia. Presnejšiu predstavu o
predmete rozsahu zákazky neposkytli ani verejným obstarávateľom uvedené CPV kódy, nakoľko okrem
kódu pre hlavný predmet zákazky ďalšie definované neboli.
Žalovaný podľa názoru súdu uvažoval správne aj o nadväznosti nedostatočne definovaného predmetu
zákazky na splnenie podmienok účasti v súťaži týkajúcich sa osobného postavenia, tvrdiac, že iba jasné
a zrozumiteľné vymedzenie predmetu zákazky umožňuje vopred jasné a transparentné preukázanie
a vyhodnotenie splnenia podmienky osobného postavenia uchádzača vo verejnom obstarávaní.
Nejasnosť vo vymedzení predmetu zákazky totiž nedáva podnikateľovi jednoznačnú vstupnú informáciu
o tom, či spĺňa formálne predpoklady pre splnenie zákazky, či sa môže zúčastniť súťaže sám, prípadne
v konzorciu s iným podnikateľom a či vie preukázať splnenie podmienok najmä osobného postavenia
pre účasť v súťaži.
Nejednoznačnosť požiadaviek verejného obstarávateľa v stručnom opise predmetu zákazky vytvára
priestor pre netransparentnosť súťaže, ktorá mohla mať zásadný vplyv na jeho výsledok, nakoľko
potencionálni záujemcovia o účasť v súťaži mohli byť od účasti odradení, o čom napokon svedčí obsah
podávateľa námietok.
Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ktorým nariadil zrušiť súťažný dialóg na uvedenú zákazku podľa § 139 ods. 2
písm. a/ ZVO, bolo v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto
rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 a žalobu zamietol.



O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu
trov, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal, žalovanému v systéme správneho súdnictva reálna náhrada
trov zásadne neprináleží.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1012211073)

  1. 17. 6. 2014Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/2594/2012 z 17. 6. 2014 (toto rozhodnutie)zmenené
  2. 26. 9. 2016Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/28/2015 z 26. 9. 2016

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam