Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/2594/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211073 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211073.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Centrálny obstarávateľ, záujmové združenie právnických osôb, Turček 123, IČO: 42167795, zastúpený: DEDÁK & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava a AK Tomáš Kamenec, s.r.o., Špitálska 43, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1312-6000/2012-ON/351 zo dňa 16.11.2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 23.11.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1312-6000/2012-ON/351 zo dňa 16.11.2012, ktorým žalovaný v konaní o námietkach podaných uchádzačom DATALAN, a.s. rozhodol podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZVO) o nariadení zrušiť súťažný dialóg na predmet nadlimitnej zákazky „Zabezpečenie služieb informačných technológií“, vyhlásený žalobcom ako verejným obstarávateľom v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 27.07.2012 pod zn. 2002/S 160 -266313 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 143/2012 zo dňa 27.07.2012 pod zn. 08815-MDS. Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí žalovaný poukazuje na rozpor oznámenia o vyhlásení súťažného dialógu so ZVO pre nezverejnenie predpokladanej hodnoty zákazky, pričom pripúšťa, že ZVO explicitne nevymedzuje takúto povinnosť. Svoj názor v rozpore postupu žalobcu so ZVO zdôvodňuje žalovaný nepriamym účinkom práva v EÚ a má za to, že povinnosti verejných obstarávateľov definované v § 60 ods. 4 ZVO treba v prípade, ak má byť výsledkom súťažného dialógu rámcová zmluva, rozšíriť a doplniť extenzívnym výkladom tak, aby sa dosiahol súlad s právom EÚ. Dospel k záveru, že ustanovenie § 60 ods. 4 ZVO pri výklade s poukazom na prílohu VII. A smernice 2004/18/ES o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby zakotvuje povinnosť žalobcu zverejniť predpokladanú hodnotu zákazky v oznámení, nakoľko výsledkom jeho postupu je rámcová zmluva. Žalobca namietal, že zo strany žalovaného ide o nezákonný postup a nesprávnu aplikáciu doktríny nepriameho účinku práva EÚ. Je toho názoru, že za úplnú a správnu transpozíciu práva EÚ zodpovedá členský štát, v danom prípade reprezentovaný žalovaným, pričom ak členský štát nesprávne alebo neúplne transponuje právo EÚ, nemôže sa v právnych vzťahoch (vo vrchnostenských vzťahoch, kde štát vykonáva svoju zákonnú právomoc) dovolávať či už priameho alebo nepriameho účinku práva EÚ. Takúto aplikáciu práva EÚ môže podľa žalobcu požadovať iba fyzická alebo právnická osoba voči štátu. Žalobca ďalej tvrdil, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ a existujúcej doktríny je vylúčené, aby štát (ktorý nesprávne alebo neúplne transponoval právo EÚ) cez aplikáciu nepriameho účinku smernice uložil žalobcovi ako subjektu súkromného práva akékoľvek povinnosti, ktoré nevyplývajú z platného národného práva. Rovnako je nemožné aplikovať princíp nepriameho účinku práva EÚ spôsobom, ktorý by mohol znamenať narušenie princípu právnej istoty, či retroaktívne pôsobenie takto vykladaného aplikovaného predpisu. V posudzovanom prípade žalovaný aplikujúc nepriamy účinok smernice tvrdí, že je porušením § 60 ods. 4 ZVO, ak žalobca nezverejnil v oznámení predpokladanú hodnotu zákazky. Takýmto výkladom § 60 ods. 4 ZVO a aplikáciou nepriameho účinku práva EÚ bola de facto nad rámec právnej úpravy uložená žalobcovi povinnosť zverejniť v oznámení predpokladanú hodnotu zákazky, čo považoval žalobca za nezákonné. Uvedená aplikácia práva žalovaným je podľa názoru žalobcu v rozpore s princípom právnej istoty, nakoľko pri vyhlásení súťažného dialógu, ktorého výsledkom je rámcová zmluva, nebolo možné pri súčasnom znení ZVO rozumne predpokladať existenciu povinnosti zverejňovať predpokladanú hodnotu zákazky. Rovnako možno výklad a aplikáciu nepriameho účinku smernice považovať za retroaktívny zásah do práv žalobcu, ktorý postupoval s dôverou v platné a účinné právo. Žalobca mal za to, že v zmysle platného práva Slovenskej republiky nie je daná povinnosť zverejniť v oznámení predpokladanú hodnotu zákazky, nie je možné voči žalobcovi použiť nepriamy účinok práva EÚ a takýmto spôsobom mu ukladať akékoľvek povinnosti. Žalobca namietal tiež zmätočnosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa povinnosti zverejniť predpokladanú hodnotu zákazky. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukazuje na bod 6 písm. c/ odsek 2 prílohy VII. A smernice, z čoho vyvodzuje povinnosť žalobcu zverejniť predpokladanú hodnotu prác počas celého trvania rámcovej dohody. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo žalovaný argumentuje povinnosťami, ktoré v jeho interpretácii smernica ukladá v prípade rámcovej dohody na práce, hoci počas konania bolo viackrát potvrdené, že predmetom súťažného dialógu sú v prevažnej miere služby. Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal aj na vzory oznámení ustanovené nariadením č. 1150/2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1564/2005, pokiaľ ide o štandardné formuláre na uverejňovanie oznámení v rámci verejného obstarávania. Podľa žalovaného aj zo vzorov oznámení definovaných nariadením č. 1150/2009 analogicky vyplýva povinnosť zverejniť predpokladanú hodnotu zákazky, nakoľko vzory oznámení obsahujú príslušnú kolónku. Žalobca namietal, že uvedené nariadenie neobsahuje vzor oznámenia, ktoré bolo použité pri vyhlásení súťažného dialógu. Z tohto pohľadu považoval žalobca rozhodnutie za zmätočné a nepreskúmateľné. Poukázal na to, že nariadenie 1150/2009 je len novelou nariadenia 1564/2005, pričom nariadenie 1564/2005 bolo s účinnosťou k 01.09.2011 zrušené nariadením č. 842/2011, ktorým sa ustanovujú štandardné formuláre na uverejňovanie oznámení v oblasti verejného obstarávania a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1564/2005. Pripustil, že vzor oznámenia, ktoré použil v súlade s nariadením č. 842/2011 (Príloha II) na vyhlásenie súťažného dialógu, obsahuje kolónku, kde by mala byť v prípade rámcovej dohody vyplnená predpokladaná hodnota zákazky(„predpokladaná celková hodnota nákupov za celé obdobie trvania rámcovej dohody, ak je to uplatniteľné uveďte len číslo“). Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že aj v zmysle nariadenia č. 842/2011 sa predpokladá situácia, kedy sa neuvádza celková hodnota nákupov počas platnosti rámcovej dohody. Preto z práva EÚ nie je podľa žalobcu možné dovodiť záver o výslovnej povinnosti uvádzať v prípade rámcovej dohody v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania predpokladanú hodnotu zákazky. Ďalším dôvodom rozhodnutia o nariadení zrušiť súťažný dialóg bola podľa napadnutého rozhodnutia skutočnosť, že žalobca nevymedzil predmet zákazky dostatočne určito a podrobne v súlade so ZVO, pričom toto mohlo mať zásadný vplyv na výsledok súťažného dialógu. Žalobca poukazoval na to, že súťažný dialóg možno v zmysle ZVO použiť, ak ide o obzvlášť zložité projekty, jeho cieľom je nájsť a definovať najvhodnejší spôsob na uspokojenie potrieb verejného obstarávateľa. ZVO obzvlášť zložitou zákazkou rozumie zákazku, pri ktorej zadávaní verejný obstarávateľ nie je objektívne schopný definovať technické požiadavky podľa § 34 ods. 2 písm. b/, c/ alebo d/ ZVO, ktoré by spĺňali jeho potreby a ciele alebo špecifikovať právne alebo finančné podmienky projektu. V posudzovanom prípade nastali podľa žalobcu práve tieto okolnosti. Ak by bol žalobca schopný definovať predmet zákazky podrobne, v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 34 ZVO, neboli by naplnené podmienky pre použitie zadávania zákazky formou súťažného dialógu. Napadnuté rozhodnutie je v časti týkajúcej sa rozporu opisu predmetu zákazky so ZVO podľa názoru žalobcu nedostatočne odôvodnené, nakoľko žalovaný neoznačil žiadne ustanovenie ZVO, ktoré malo byť postupom žalobcu porušené a nevymedzil, podľa akého ustanovenia ZVO posudzoval „určitosť, špecifickosť, resp. všeobecnosť“ žalobcom koncipovaného opisu predmetu zákazky. Ako rozpor so ZVO žalovaný ďalej posúdil nedostatočnú špecifikáciu predmetu zákazky cez CPV kódy, keďže neboli definované ďalšie CPV kódy ako kódy pre hlavný predmet zákazky. V tomto ohľade považoval žalobca posúdenie oznámenia zo strany žalovaného za čisto formálne. Žalobca mal za to, že ktoré CPV kódy sa použijú a ako bude identifikovaný slovný opis predmetu zákazky cez CPV kódy, je výlučne na rozhodnutí verejného obstarávateľa. ZVO ani žiaden iný predpis podľa jeho názoru neukladajú povinnosť zadefinovať predmet zákazky cez určitý počet CPV kódov. V posudzovanom prípade bol hlavný predmet zákazky definovaný aj cez CPV kód, bol tiež slovne dostatočne opísaný a z ústneho pojednávania, ako aj napr. zo žiadostí o vysvetlenie nie je zjavné, že by záujemcovia nechápali, čo bude predmetom zákazky a boli schopní prejaviť záujem sa na súťažnom dialógu zúčastniť. Žalobca nebolo známe, ako mohlo nepoužitie ďalších CPV kódov odradiť potencionálnych záujemcov od účasti na súťažnom dialógu, ak oznámenie obsahovalo slovný opis predmetu zákazky. Uviedol, že nevedel presne zadefinovať predmet zákazky a preto nebolo v súlade s princípmi overeného obstarávania podľa § 9 ods. 4 ZVO uvádzať ďalšie CPV kódy. Nakoniec žalobca namietal, že neuvedenie CPV kódov v oznámení nemôže mať vplyv na výsledok súťažného dialógu, nakoľko oznámenie obsahovalo stručný opis predmetu zákazky, ktorý svojim rozsahom ako aj obsahom zodpovedá požiadavkám kladeným ZVO pri realizácii súťažného dialógu. Ak by žalovaný posúdil neuvedenie CPV kódov ako porušenie ZVO, podľa žalobcu mohol namiesto rozhodnutia podľa § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO rozhodnúť podľa § 139 ods. 3 ZVO a nariadiť odstránenie protiprávneho stavu. Takáto úprava oznámenia (doplnenie CPV kódov) pred podávaním žiadostí o účasť nemôže mať vplyv na výsledok súťažného dialógu. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že nie je osobou zodpovednou za transpozíciu práva EÚ, ako tzv. ostatný ústredný orgán štátnej správy nemá zákonodarnú iniciatívu a nie je gestorom ZVO. Súhlasil so žalobcom, že aplikáciu práva EÚ môže požadovať iba fyzická alebo právnická osoba voči štátu, nesúhlasil však s tým, že žalovaný bol tou osobou, ktorá sa domáhala aplikácie nepriameho účinku smernice EÚ. Poukázal na skutočnosť, že nepriameho účinku smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.03.2004 sa domáhal navrhovateľ námietok podľa § 138 ods. 2 písm. a/ ZVO proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania na predmet zákazky, ktorý sa domnieval, že bol porušený ZVO a boli dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy. Žalovaný uviedol, že jeho povinnosťou je vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a cieľa smernice a aplikovať nepriamy účinok smernice, ktorá by zabezpečila náležitú ochranu práv a právom chránených záujmov navrhovateľa. Žalovaný poukázal na prílohu VII. A smernice č. 2004/18/ES „Informácie, ktoré musia byť uvedené v oznámeniach o vyhlásení zadávacieho konania“, časť „Oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania“, kategória „Otvorené a užšie konania, súťažné dialógy, postupy, rokovacie konanie“, kde je v ods. 6 písm. c/ druhý odsek uvedené, že „v prípade rámcovej dohody uvedie verejný obstarávateľ aj plánové trvanie rámcovej dohody, predpokladanú celkovú hodnotu prác počas celého trvania rámcovej dohody a pokiaľ je to možné, aj periodicitu, s akou budú zákazky zadávané“. Taktiež poukázal na § 60 ods. 4 ZVO, ktorý stanovuje demonštratívny výpočet údajov a informácií, ktoré musí verejný obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, pričom podľa písm. d/ sa vyžaduje uvedenie aj ďalších potrebných informácií okrem opisu projektu (písm. a/), lehoty na predloženie žiadosti o účasť (písm. b/) a pravidiel na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti (písm. c/). Ide o informácie, ktoré majú pre potencionálnych záujemcov dôležitý charakter pre ich rozhodovanie o účasti, resp. neúčasti v postupe zadávania zákazky, v danom prípade v súťažnom dialógu. Čo sú ďalšie potrebné informácie je podľa žalovaného zrejmé zo systematiky ZVO. Mal za to, že hoci žalobca postupoval podľa ustanovenia § 60 ZVO patriaceho do druhej hlavy druhej časti ZVO, ktoré upravujú zadávanie zákazky formou súťažného dialógu, ustanovenia prvej časti „Základné ustanovenia“ sa vzťahujú na zadávanie všetkých zákaziek. Medzi základné ustanovenia patrí § 4 ods. 1 ZVO, ktorý stanovuje, že zákazka je nadlimitná, podlimitná, podprahová alebo s nízkou hodnotou, v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky. Pravidlá výpočtu predpokladanej hodnoty sú upravené následne v § 5 ZVO. Nakoľko žalobca určil, že sa jedná o nadlimitnú zákazku, je podľa žalovaného zrejmé, že túto skutočnosť mohol zistiť len na základe predpokladanej hodnoty zákazky. V súvislosti s použitým štandardným formulárom na uverejňovanie oznámení v oblasti verejného obstarávania v zmysle nariadenia Komisie (EÚ) č. 842/2011 žalovaný upozornil na vzájomnú prepojenosť nariadenia č. 842/2011 so smernicou č. 2004/18/ES a uviedol, že preambula nariadenia č. 842/2011 sa odvoláva aj na smernicu č. 2004/18/ES, ktorá vyžaduje, aby sa súťaže na verejné zákazky na dodávky tovaru, na práce a na služby, uverejňovali v Úradnom vestníku EÚ a oznámenia pre tieto uverejnenia by mali zahŕňať informácie ustanovené aj v tejto smernici. Vzhľadom na uvedené je podľa žalovaného potrebné štandardné formuláre oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania podľa nariadenia č. 842/2011 vykladať s poukazom na smernicu č. 2014/18/ES, ktorá v prílohe VII. A zaraďuje medzi informácie, ktoré musia byť uvedené v oznámeniach o vyhlásení zadávacieho konania, aj predpokladanú celkovú hodnotu prác počas celého trvania rámcovej dohody. Žalovaný v danej súvislosti citoval z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-241/06, v ktorom súdny dvor okrem iného konštatoval, že „oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré neobsahuje žiadnu informáciu o predpokladanej hodnote zmluvy a na ktoré nadväzuje vyhýbavé správanie verejného obstarávateľa vo vzťahu k žiadostiam potenciálneho uchádzača o otázky, je treba vzhľadom na existenciu prekluzívnej lehoty vnímať tak, že nadmerne sťažuje výkon práv, ktoré dotknutému uchádzačovi priznáva právny poriadok Spoločenstva“. Zverejnenie predpokladanej hodnoty má v kontexte uvedeného rozhodnutia podľa žalovaného význam nielen z dôvodu využitia revíznych postupov, t.j. namietania použitia nesprávneho postupu zadávania zákazky v nadväznosti na úpravu finančných limitov, ale rovnako má údaj o predpokladanej hodnote význam v nadväznosti na inštitút mimoriadne nízkej ponuky. Žalovaný tiež poukázal na to, že v zmysle oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania má byť zákazka financovaná zo Štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ, žalobcovi teda mala byť známa výška finančných prostriedkov pridelených na predmetný projekt a k projektu mal byť vypracovaný aj rozpočet. V závere tejto časti argumentácie žalovaný uviedol, že podľa rozhodnutia neuvedenie údaju o predpokladanej hodnote zákazky v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania nemalo zásadný vplyv na možný výsledok verejného obstarávania. Keďže sa verejné obstarávanie nachádzalo vo fáze pred predkladaním žiadostí o účasť v súťažnom dialógu, neuvedenie predpokladanej hodnoty zákazky nemožno podľa rozhodnutia považovať za skutočnosť, ktorá by mohla odradiť potenciálnych záujemcov od účasti v danej súťaži a preto neuvedenie predpokladanej hodnoty zákazky neviedlo k nariadeniu zrušenia súťažného dialógu. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa nedostatočného opisu predmetu zákazky, žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že nedostatočným opisom predmetu zákazky bolo porušené ustanovenie § 9 ods. 4 ZVO, v ktorom je zakotvený princíp transparentnosti. V bode II.1.5 „Stručný opis zákazky alebo nákupu (nákupov)“ oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je uvedené: „Predmetom zákazky je zabezpečenie služieb informačných technológií a s tým súvisiacich zmiešaných dodávok pozostávajúcich z prípadného dodania tovarov a stavebných prác, systémové a technické poradenstvo, štúdia realizovateľnosti, dodávka a vývoj SW (analýza, návrh architektúry, vývoj, programovanie, testovanie, zavedenie do prevádzky a podpora prevádzky informačných systémov) vrátane zodpovedajúcich školení a konzultácií, update a upgrade informačných systémov a projektové riadenie IT projektov“. Z uvedeného popisu predmetu zákazky nie je podľa žalovaného zrejmé, čo je predmetom zákazky, opis predmetu je zmätočný, nakoľko sa nedá určiť, či sú predmetom zákazky služby, stavebné práce alebo tovary. Preto nie je ani jasné, pre aký druh podnikateľských subjektov je zákazka určená. Aj keď ide o postup zadávania zákazky postupom súťažného dialógu, kedy verejný obstarávateľ nemusí z objektívnych dôvodov presne vedieť definovať technické požiadavky na predmet zákazky a konečné najvýhodnejšie ponúkané riešenie, musí mať aspoň minimálnu predstavu o potrebách a plnení, ktoré budú predmetom tohto verejného obstarávania. Neurčitý a nejasný opis predmetu zákazky, kedy záujemcovia nemajú ani minimálnu predstavu, čo má byť jej predmetom, vytvára jednak priestor pre právnu neistotu potencionálnych záujemcov, ako aj priestor pre neistotu v otázke dodávateľských a iných obchodných vzťahov medzi záujemcami a tretími osobami. Z takto koncipovaného opisu predmetu zákazky nie je pre záujemcu so statusom „softvérovej spoločnosti“ zrejmé, či má na účely účasti v takomto postupe zadávania zákazky napr. vytvoriť skupinu dodávateľov so stavebnou činnosťou alebo spoločnosťou dodávajúcou bližšie nešpecifikovaný tovar. Žalovaný uviedol, že v zmysle § 26 ods. 1 písm. f/ ZVO sa v procese verejného obstarávania z pohľadu osobného statusu uchádzača, resp. záujemcu preukazuje, či konkrétny záujemca alebo uchádzač spĺňa základný formálno-právny predpoklad pre poskytnutie obstarávaného tovaru, služby alebo stavebnej práce, či je oprávnený dodať, resp. poskytnúť obstarávaný predmet zákazky aj z pohľadu činnosti, ktoré má zapísané napr. v predmete podnikania. Jasný a zrozumiteľný opis predmetu zákazky uvedený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania má teda podľa žalovaného význam nielen z pohľadu elementárneho naplnenia princípu transparentnosti, ale rovnako má význam aj v kontexte § 26 ZVO, nakoľko iba jasné a zrozumiteľné vymedzenie predmetu zákazky umožňuje vopred jasné a transparentné preukázanie a vyhodnotenie splnenia podmienky osobného postavenia podľa § 26 ods. 1 písm. f/ ZVO. Žalovaný záverom konštatoval, že nakoľko zistil porušenie zákona (§ 9 ods. 4 ZVO) a toto porušenie mohlo odradiť od účasti v predmetnom súťažnom dialógu potencionálnych záujemcov, bolo aj napriek tomu, že by títo záujemcovia mohli byť dostatočne spôsobilí na realizáciu predmetu zákazky, potrebné rozhodnúť o nariadení zrušenia súťaže. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že žalobca vyhlásil súťažný dialóg na predmet zákazky „Zabezpečenie služieb informačných technológií“ dňa 27.07.2012. Na základe žiadosti piatich záujemcov o vysvetlenie podmienok účasti v súťažnom dialógu zaslal žalobca dňa 15.08.2012 súhrnné vysvetlenie osemnástim známym záujemcom. Proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania podala žiadosť o nápravu spoločnosť DATALAN, a.s., ktorú žalobca listom zo dňa 10.08.2012 zamietol. Uvedený záujemca následne podal podľa § 138 ods. 2 písm. a/ ZVO námietky proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, na základe ktorých žalovaný rozhodnutím č. 1312-6000/2012-ON/351 zo dňa 16.11.2012 nariadil podľa § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO zrušiť žalobcom vyhlásený súťažný dialóg na predmet nadlimitnej zákazky „Zabezpečenie služieb informačných technológií“. Dôvody napadnutého rozhodnutia sa prakticky zhodujú s obsahom písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe. Podľa § 4 ods. 1 ZVO zákazka je nadlimitná alebo podlimitná v závislosti od jej predpokladanej hodnoty. Podľa ods. 2 nadlimitnou zákazkou je zákazka zadávaná verejným obstarávateľom a obstarávateľom, ktorej predpokladaná hodnota je rovná alebo vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad. Podľa § 5 ods. 1 ZVO predpokladaná hodnota zákazky na účely tohto zákona sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty. Predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z ceny, za ktorú sa obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase, keď sa oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenie použité ako výzva na súťaž posiela na uverejnenie. Ak sa uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota zákazky musí vychádzať z ceny, za ktorú sa obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase začatia postupu zadávania zákazky. Podľa § 60 ods. 1 ZVO verejný obstarávateľ môže použiť súťažný dialóg, ak ide o obzvlášť zložité projekty a nemožno použiť verejnú súťaž alebo užšiu súťaž. Cieľom súťažného dialógu je nájsť a definovať najvhodnejší spôsob na uspokojenie potrieb verejného obstarávateľa. Ponuky sa musia vyhodnotiť len na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Podľa § 60 ods. 2 ZVO obzvlášť zložitou zákazkou sa rozumie zákazka, pri ktorej zadávaní verejný obstarávateľ nie je objektívne schopný a) definovať technické požiadavky podľa § 34 ods. 2 písm. b), c) alebo d), ktoré by spĺňali jeho potreby a ciele, alebo b) špecifikovať právne alebo finančné podmienky projektu. Podľa § 60 ods. 4 ZVO v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania verejný obstarávateľ uvedie najmä a) opis projektu a svoje požiadavky, ak ich neuvedie v informatívnom dokumente, b) lehotu na predloženie žiadostí o účasť, c) pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti, d) ďalšie potrebné informácie. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či vychádzal žalovaný zo správneho právneho posúdenia veci, keď vyhodnotil opis predmetu zákazky uvedený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania za natoľko neurčitý a nejasný, že bola ohrozená transparentnosť súťaže a to do tej miery, že to mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, a tiež či možno neuvedenie predpokladanej hodnoty zákazky v oznámení považovať za protiprávny postup. Zákon o verejnom obstarávaní v § 60 ods. 4 výslovne neuvádza predpokladanú hodnotu zákazky ako povinný údaj, ktorý musí byť bezpodmienečne uvedený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania formou súťažného dialógu. Toto ustanovenie explicitne vymedzuje len tri povinné obsahové náležitosti oznámenia (opis projektu, lehotu na predloženie žiadostí o účasť, pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti), ktoré sú vymenované demonštratívne. Z legislatívno- technického hľadiska je výpočet náležitostí oznámenia neuzavretý, keďže zákon v predmetnom ustanovení okrem spomenutých požiadaviek vytvára priestor pre uvedenie ďalších potrebných informácií, ktoré môže verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviesť, aby informoval záujemcov o účasť v súťaži o dôležitých okolnostiach súťaže, príp. aby splnil iné požiadavky kladené na zadávanie verejných zákaziek aplikovateľnými právnymi predpismi. Aké ďalšie potrebné informácie je teda verejný obstarávateľ povinný uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, je ponechané na aplikačnú prax, rozhodovaciu prax žalovaného, prípadne správnych súdov, a to aj so zreteľom na požiadavky plynúce z práva Európskej únie. Z uvedených dôvodov nemožno tvrdiť, že vyžadovanie iných údajov v oznámení okrem tých, ktoré sú vymenované v § 60 ods. 4 písm. a/, b/, c/ ZVO, by nemalo zákonný podklad. Niet pochýb o tom, pre naplnenie ústavne garantovaných princípov právneho štátu, ktorých súčasťou sú princípy právnej istoty, predvídateľnosti rozhodovania správnych orgánov a zákazu retroaktívneho pôsobenia právnych noriem, musí právny poriadok a verejná moc poskytnúť ochranu subjektu súkromného práva pred svojvôľou štátnych orgánov, ktoré môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a ukladať povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám len na základe zákona a v jeho medziach (č.l. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1, 2 Ústavy SR). Podľa názoru krajského súdu uvedené princípy postupom a rozhodnutím žalovaného porušené neboli. Žalovaný v zmysle ZVO okrem iného vykonáva štátnu správu i dohľad v oblasti verejného obstarávania, nie je však orgánom, ktorý by zodpovedal za transpozíciu práva EÚ v oblasti verejného obstarávania. V rámci rozhodovania o námietkach uchádzačov alebo záujemcov o účasť vo verejnom obstarávaní proti podmienkam súťaže je povinný dbať na ochranu ich práv a oprávnených záujmov, pričom aplikované vnútroštátne právo musí vykladať tak, aby boli naplnené ciele stanovené smernicami EÚ, ktoré upravujú jednotný systém zadávania verejných zákaziek na spoločnom trhu EÚ. Žalovaný správne poznamenáva, že v predmetnej veci sa v súvislosti s povinnosťou verejného obstarávateľa uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania predpokladanú hodnotu zákazky dovolal nepriameho účinku smernice č. 2004/18/ES navrhovateľ namietol (spoločnosť DATALAN, a.s.), tvrdiac, že použitý postup zadávania zákazky považuje za neprehľadný, nečitateľný a obmedzujúci hospodársku súťaž, nakoľko nedostatočný opis predmetu zákazky, nedefinovanie predpokladanej hodnoty rámcovej zmluvy, nejednoznačnosť spoločného slovníka obstarávania, ako aj absencia kritérií na obmedzenie počtu uchádzačov, nepriamo odrádza potencionálnych záujemcov o účasť v súťaži tým, že im nesprostredkúva všetky pre nich relevantné informácie. Toto tvrdenie považoval súd, rovnako ako žalovaný, za opodstatnené. Podľa názoru krajského súdu žalovaný postupoval v medziach práva, keď citované ustanovenie § 60 ods. 4 ZVO, ktoré upravuje zadávanie zákazky formou súťažného dialógu, interpretoval v nadväznosti na základné ustanovenia (§ 4, § 5 ZVO) týkajúce sa výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky, na základe ktorých sa určuje, či ide o zákazku nadlimitnú, podlimitnú, podprahovú alebo o zákazku s nízkou hodnotou. Tieto ustanovenia sa vzťahujú na zadávanie všetkých zákaziek, teda aj na zadávanie formou súťažného dialógu. Údaj o predpokladanej hodnote rámcovej dohody je kvalifikačným kritériom pre určenie druhu zákazky (preto by mal byť zadávateľovi známy) a zároveň je mimoriadne dôležitým faktorom pre rozhodovanie potencionálnych záujemcov o účasti alebo neúčasti v postupe zadávania zákazky. Ako obligatórnu náležitosť oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania ju stanovuje aj príloha VII. A smernice č. 2004/18/ES. S údajom o predpokladanej hodnote zákazky v prípade rámcovej dohody počíta aj nariadenie Komisie (EÚ) č. 842/2011, ktorým sa stanovujú štandardné formuláre na uverejňovanie oznámení v oblasti verejného obstarávania, pričom preambula tohto nariadenia vyžaduje, aby zverejňované oznámenia o súťažiach na verejné zákazky na dodávky tovaru, na práce a na služby, obsahovali informácie stanovené v smernici č. 2004/18/ES. Pokiaľ teda žalovaný vykladal ustanovenie § 60 ods. 4 ZVO v duchu smernice č. 2004/18/ES a informáciu o predpokladanej hodnote rámcovej dohody považoval za ďalšiu potrebnú informáciu, ktorá v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania chýbala, postupoval v medziach zákona. Je treba zdôrazniť jednoznačný záver žalovaného, že neuvedenie údaju o predpokladanej hodnote zákazky v oznámení nemalo zásadný vplyv na možný výsledok verejného obstarávania a samo o sebe by neviedlo k nariadeniu zrušiť predmetný súťažný dialóg. Absencia uvedenej informácie v spojení s nedostatočným opisom predmetu zákazky v oznámení o vyhlásení súťažného dialógu však jednoznačne mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko verejný obstarávateľ neposkytol v oznámení dostatočne presné a jasné informácie, potrebné na zváženie účasti potencionálnych záujemcov na súťažnom dialógu. Súťažný dialóg ako spôsob zadávania zákazky je v zmysle zákonnej definície určený na obzvlášť zložité projekty, pri zadávaní ktorých verejný obstarávateľ objektívne nie je schopný definovať technické požiadavky, ktoré by spĺňali jeho potreby a ciele, alebo špecifikovať právne alebo finančné podmienky projektu. Aj v prípade zadávania zákazky formou súťažného dialógu je však verejný obstarávateľ povinný uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávateľa opis projektu a svoje požiadavky. Žalovaný vyššie uvedený opis projektu v predmetnom oznámení vyhodnotil ako neurčitý a zmätočný, nakoľko nedáva prípadným záujemcom jasnú predstavu o tom, čo má byť predmetom zákazky. To podľa jeho názoru porušuje princíp transparentnosti verejného obstarávania zakotvený v § 9 ods. 4 ZVO. Krajský súd sa s uvedeným právnym posúdením veci stotožnil a je v zhode so žalovaným toho názoru, že aj keď verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky objektívne nemusí vedieť definovať technické požiadavky na predmet zákazky, musí mať aspoň približnú predstavu o tom, čo chce obstarať, aký má byť výsledok verejného obstarávania a aké plnenia pre dosiahnutie tohto výsledku od záujemcov požaduje. Stručný opis zákazky v uverejnenom oznámení vymedzuje predmet zákazky ako zabezpečenie služieb informačných technológií, v rámci ktorého môže ísť o dodávky tovarov, stavebné práce, poradenská, konzultačná a školiaca činnosť, vývoj, zavedenie do prevádzky, podpora a aktualizácia informačných systémov a projektové riadenie IT projektov. Takto široko vymedzený predmet zákazky, najmä v spojení s absenciou údaju o predpokladanej hodnoty zákazky, nevytvára ani predbežnú predstavu o rozsahu zákazky a plneniach, ktoré bude verejný obstarávateľ požadovať, aby mohol záujemca o účasť v súťažnom dialógu zodpovedne a informovane vyhodnotiť, či je v jeho silách a možnostiach zúčastniť sa predmetného verejného obstarávania a ponúknuť verejnému obstarávateľovi návrh riešenia. Presnejšiu predstavu o predmete rozsahu zákazky neposkytli ani verejným obstarávateľom uvedené CPV kódy, nakoľko okrem kódu pre hlavný predmet zákazky ďalšie definované neboli. Žalovaný podľa názoru súdu uvažoval správne aj o nadväznosti nedostatočne definovaného predmetu zákazky na splnenie podmienok účasti v súťaži týkajúcich sa osobného postavenia, tvrdiac, že iba jasné a zrozumiteľné vymedzenie predmetu zákazky umožňuje vopred jasné a transparentné preukázanie a vyhodnotenie splnenia podmienky osobného postavenia uchádzača vo verejnom obstarávaní. Nejasnosť vo vymedzení predmetu zákazky totiž nedáva podnikateľovi jednoznačnú vstupnú informáciu o tom, či spĺňa formálne predpoklady pre splnenie zákazky, či sa môže zúčastniť súťaže sám, prípadne v konzorciu s iným podnikateľom a či vie preukázať splnenie podmienok najmä osobného postavenia pre účasť v súťaži. Nejednoznačnosť požiadaviek verejného obstarávateľa v stručnom opise predmetu zákazky vytvára priestor pre netransparentnosť súťaže, ktorá mohla mať zásadný vplyv na jeho výsledok, nakoľko potencionálni záujemcovia o účasť v súťaži mohli byť od účasti odradení, o čom napokon svedčí obsah podávateľa námietok. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým nariadil zrušiť súťažný dialóg na uvedenú zákazku podľa § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO, bolo v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal, žalovanému v systéme správneho súdnictva reálna náhrada trov zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.