Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/2595/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211081 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211081.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej PhD., v právnej veci žalobcu: PRK Partners, s.r.o., Hurbanovo nám. 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, 826 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2012-019-II/32E/PMÚ SR/2012 zo dňa 26.09.2012, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi sa náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.11.2012 sa žalobca postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2012-019-II/32E/PMÚ SR/2012 zo dňa 26.09.2012. V úvodnej časti žaloby žalobca poukazuje na skutkový stav veci. Uvádza, že žalovaný prostredníctvom oznámenia na svojej internetovej stránke informoval, že rozhodnutím zo dňa 26.06.2012 zakázal koncentráciu podnikateľov Agrofert Holding, a.s., Česká republika a Euro Bakeries Holding, a.s., Česká republika. Žalobca podal dňa 13.07.2012 v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.) žiadosť o sprístupnenie nasledovných informácií (dokumentov) týkajúcich sa správneho konania: a) Oznámenie koncentrácie vrátane jeho doplnení; b) Návrh podmienok a povinností navrhnutých oznamovateľom (ak k nemu došlo) vrátane všetkých príloh, napr. aj tzv. tlačiva RM obsahujúceho informácie týkajúce sa záväzkov predpokladaných podľa čl. 6 ods. 2 a čl. 8 ods. 2 Nariadenia ES č. 139/2004; c) Dotazník zasielaný žalovaným v rámci posudzovania návrhu podmienok a povinností, resp. testovania trhu; d) Výzva pred vydaním rozhodnutia zaslaná žalovaným v zmysle § 33 zákona č. 136/2001 Z.z.; e) Vyjadrenie oznamovateľa k výzve pred vydaním rozhodnutia; f) Rozhodnutie zo dňa 26.6.2012, ktorým žalovaný zakázal koncentráciu podnikateľov Agrofert Holding, a.s. a Euro Bakeries Holding, a.s.; g) Obsah spisu správneho konania. Dňa 24.07.2012 bolo žalobcovi žalovaným doručené oznámenie o predĺžení lehoty na sprístupnenie informácií č. 2417/PMÚ SR/2012 zo dňa 20.07.2012. Dňa 07.08.2012 bolo následne žalobcovi doručené rozhodnutie č. 2012-016-I/32E/PMÚ SR/2012 zo dňa 06.08.2012 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný nevyhovel žiadosti o sprístupnenie požadovaných informácií. Vo vzťahu k požadovanej informácií pod bodom f) - rozhodnutie, ktorým žalovaný zakázal koncentráciu podnikateľov Agrofert Holding, a.s. a Euro Bakeries Holding, a.s.. žalovaný uviedol, že zašle žalobcovi požadované rozhodnutie bezprostredne po tom, čo bude jeho verejná verzia vypracovaná. Dňa 16.08.2012 bola žalobcovi sprístupnená časť požadovaných informácií, a to konkrétne dokument požadovaný pod písmenom f). Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, pričom rozhodnutím č.2012-019-II/32E/PMÚ SR/2012 zo dňa 26.09.2012 predseda úradu rozklad žalobcu zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie. Požadované informácie označené bodmi a), b), c), d), e) a g) sú podľa rozhodnutia informáciami, ktoré tvoria predmet dohľadu Protimonopolného úradu SR podľa zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže (ďalej len „ZOHS“) a podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. spadajú pod obmedzenia prístupu k informáciám. Ďalej bolo rozhodnutie odôvodnené ochranou verejného záujmu. Podľa žalovaného by totiž predčasným únikom informácií došlo k zmareniu kontroly, dozoru alebo dohľadu. Ako príklad uviedol, že zisťovanie skutkového stavu od konkurentov, atď... by mohlo byť ovplyvnené ich vedomosťou o priebehu konania. Nutnosťou ochrany súkromných záujmov subjektov, ktorých sa správne konanie týka, konkrétne, napr. sprístupnenie údajov predkladaných účastníkmi koncentrácie môže mať negatívny vplyv na záujmy účastníkov koncentrácie. Poukázal na inštitút tzv. tretích strán podľa § 27 ZOHS a na inštitút nazerania do spisu podľa § 23 Správneho poriadku, ktoré by podľa druhostupňového rozhodnutia mohli žalobcovi umožniť získať požadované informácie aj iným spôsobom. Proti tomuto rozhodnutiu potom žalobca argumentuje zásadou „čo nie je tajné, je verejné“. V zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícií. Tieto osoby sú povinné informáciu sprístupniť bez toho, aby žiadateľ musel preukazovať akýkoľvek právny alebo iný dôvod alebo záujem, pre ktorý sa informácia požaduje. Zákonom č. 211/2000 Z.z. sa v praxi realizuje ústavné právo jednotlivca na informácie zakotvené v čl. 26 Ústavy SR. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je v príkrom rozpore s účelom zákona č. 211/2000 Z.z. a tiež ním bolo zamedzené kontrole výkonu verejnej moci zo strany fyzických a právnických osôb, a to predovšetkým v čase, kedy má takáto kontrola najväčší význam - teda počas konania samotného, t.j. pred rozhodnutím vo veci samej, čo dáva verejnosti možnosť vplývať na riadny výkon verejnej moci. Sprístupňovanie rozhodnutia vo veci po právoplatnom skončení správneho konania bude v zásade už len symbolické, pretože na správne konanie bude mať spravidla minimálny dopad. Zákonné výnimky je potrebné aplikovať len v nevyhnutnej miere a reštriktívne. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobcovej mienky nespĺňa požiadavku reštriktívnej aplikácie výnimiek zo zákona č. 211/2000 Z.z.. Jednou zo zákonom predvídaných výnimiek, na ktorú sa žalovaný v rozhodnutí odvoláva, je výnimka vyplývajúca z ust. §11 ods. 1 písm. b) zákona č. 211/2000 Z.z. zavedeného s účinnosťou od 02.01.2006, tzv. výkon dohľadu zo strany orgánu verejnej moci. Žalobca má za to, že v tomto prípade aplikuje žalovaný výnimku nesprávnym spôsobom. Účelom tohto ustanovenia je pokryť buď interné kontrolné procesy vo verejnej správe alebo špecifické dohliadacie procesy nad osobitne regulovanými subjektmi alebo činnosťami. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že argument žalovaného je postavený na poslednej novelizácií ZOHS, kde bol pojem dohľad doplnený do paragrafov ZOHS bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia. Relevancia tohto argumentu by preto mala byť vnímaná aj v tomto kontexte. Žalobca má za to, že v prípade kontroly koncentrácií nejde o výkon dohľadu v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. Koncentrácia, ktorá je predmetom kontroly v správnom konaní sa netýka výkonu dozoru a ani dohľadu nad špecifickými subjektmi ani nad regulovanými činnosťami. Konanie žalovaného v predmetnej veci je štandardný výkon správnych kompetencií žalovaným v riadnom správnom konaní a podlieha mu akákoľvek transakcia spĺňajúca znaky vymedzené ZOHS a subjekty spĺňajúce príslušné obratové kritériá. Ako príklad verejného záujmu bolo v rozhodnutí o rozklade uvedené, že úplné zisťovanie skutkového stavu Úradom, napr. od konkurentov, odberateľov, atď. by mohlo byť ovplyvnené ich vedomosťou o priebehu konania a preto by mohlo ohroziť správne a úplné zistenie skutkového stavu. Podľa žalobcu je tento argument neudržateľný vzhľadom na to, že podnikatelia sú ex lege povinní žalovanému počas jeho vyšetrovania na trhu poskytnúť pravdivé a úplné informácie. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 38 ods. 5 ZOHS. Týmto sankčným mechanizmom je dostatočne zabezpečené, že pri vyšetrovaní žalovaným budú podnikatelia podávať pravdivé a úplné informácie bez ohľadu na to, koľko informácie o danej transakcií majú. Súkromný záujem subjektov na ochrane obchodného tajomstva, príp. zachovaní dôvernosti poskytnutých údajov a podkladov je riadne chránený prostredníctvom § 28 ZOHS. V zmysle tohto ustanovenia sú počas konania účastníci konania vyzývaní žalovaným na označenie, ktoré informácie alebo podklady poskytované žalovanému tvoria predmet obchodného tajomstva alebo majú dôverný charakter. Taktiež v prípade nazretia do spisu podľa zákona č. 211/2000 Z.z. je povinná osoba povinná urobiť opatrenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12 zákona č. 211/2000 Z.z., teda napr. aj obchodné tajomstvo. Vyššie uvedené ustanovenia ZOHS a zákona č. 211/20000 Z.z. slúžia na umožnenie sprístupňovania informácií v správnom spise aj tretím osobám tak, aby nedošlo k ohrozeniu, napr. obchodného tajomstva účastníkov koncentrácie. Ustanovenie § 27 ZOHS umožňuje tretím stranám dostať informáciu o prebiehajúcom konaní. Toto všetko však za predpokladu, že Úradu preukážu záujem na veci. V zmysle § 23 Správneho poriadku správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ však preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Oba vyššie uvedené inštitúty teda ponechávajú rozhodnutie o sprístupnení na úvahe žalovaného. Zákon č. 211/2000 Z.z. ukladá žalovanému povinnosť sprístupniť požadované informácie žiadateľovi, teda žalobcovi aj bez preukazovania dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Práve tento spôsob sprístupnenia využil žalobca. Vzhľadom na uvedené argumenty potom žalobca navrhuje napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca tiež žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi požadované informácie. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný poukazuje na ust. § 8 a nasl. zákona č. 211/2000 Z.z., teda na prípady, kedy možno obmedziť prístup k informáciám podľa ust. § 11 ods. 1 písm. h) uvedeného zákona sa informácia nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci okrem informácie o rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru. Zákon slovné spojenie „výkon dohľadu“ nešpecifikuje a odkazuje na úpravu obsiahnutú v osobitných právnych predpisoch. Podľa ust. § 1 ZOHS je účelom uvedeného zákona o.i. úprava právomoci a pôsobnosti úradu pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona. Pri výkone takéhoto dohľadu úrad o.i. postupuje a rozhoduje vo všetkých veciach ochrany súťaže vyplývajúcich z ustanovení zákona alebo osobitných predpisov a to v zmysle § 22 ods. 1 písm. d) ZOHS. V rámci výkonu tejto právomoci vede konanie o koncentrácií podľa § 9 a nasl. ZOHS a vydáva rozhodnutie v tomto konaní. Výsledkom takého konania je vydanie rozhodnutia o súhlase s koncentráciou, o súhlase s koncentráciou spolu s uložením podmienky v rozhodnutí alebo o zákaze koncentrácie. V žiadnom prípade zo strany žalovaného nešlo o svojvoľný výklad pojmu výkon dohľadu, keďže tento pojem je stanovený priamo v ust. § 1 ZOHS. Nemôže ísť ani o popretie poslania a zmyslu zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko predvída samotný zákon obmedzenie prístupu k informáciám. V tomto ohľade tiež nemožno prijať námietky žalobcu o porušení ústavného práva na informácie. Aj toto ústavné právo je možné obmedziť zákonom, čo Ústava SR v čl. 26 ods. 4 predvída. Vzhľadom na to, že pojem „výkon dohľadu“ je stanovený priamo ZOHS, ust. § 1 tohto zákona pokrýva aj výkon právomoci úradu pri vedení správneho konania, pri kontrole koncentrácií. Podľa ZOHS sa dohľad nad férovou súťažou realizuje viacerými formami, najmä postihovaním zneužívania dominantného postavenia, uzatvárania zakázaných dohôd obmedzujúcich súťaž, kontrolou koncentrácií, ale aj podávaním návrhov na zlepšenie podnikateľského prostredia a podmienok hospodárskej súťaže. Kontrolou koncentrácií je realizovaný výkon dohľadu úradu s cieľom zabráneniu realizácií transakcií, ktorými by sa vytvoril priestor pre deformáciu trhu a hospodárskej súťaže. Kontrolu v tejto oblasti ZOHS predvída vo viacerých ustanoveniach, napr. § 9 ods. 6, § 10 ods. 1, § 10 ods. 9 a pod.. Kontrolou koncentrácií bola úradu zákonom stanovená právomoc a zároveň povinnosť v rámci dohľadu zabrániť transakciám, v dôsledku realizácie ktorých by mohlo dôjsť k deformácií súťaže. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že vo svojich rozhodnutiach netvrdil, že by ohrozenie verejného alebo súkromného záujmu bolo dôvodom pre nesprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Naopak, informácie neboli sprístupnení, keďže tieto tvoria predmet dohľadu žalovaného podľa § 1 ZOHS. Zvýraznením potreby ochrany verejného a súkromného záujmu žalovaný poukázal na to, že úprava uvedená v § 1 ZOHS a v zákone č. 211/2000 Z.z. nie sú samoúčelné. Sprístupnenie informácií môže ovplyvniť kvalitu zisťovania skutkového stavu žalovaným v konaní o kontrole koncentrácií a to napriek faktu, že podnikatelia a iné osoby sú zo zákona povinné informácie sprístupniť. Právne irelevantný je podľa žalovaného aj argument žalobcu, že informácie zhromažďované v konaní je možné sprístupniť prostredníctvom inštitútu tretích strán a nazerania do spisov. Inštitút tretích strán je inštitútom, ktorý umožňuje podnikateľom v konaní o kontrole koncentrácií byť informovaný o predmete konania a vyjadriť svoje stanovisko k veci. Postavenie tretej osoby však automaticky nezaručuje umožnenie nazerania do spisov podľa Správneho poriadku. Tretie strany musia tiež preukázať záujem na veci. Na rozdiel od vyššie uvedenej situácie, žiadatelia o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. nie sú povinní uvádzať účel, dôvod alebo svoj záujem na sprístupnení konkrétnej informácie. Účelom zákona č. 211/2000 Z.z. je zabezpečiť právo verejnosti na informácie o činnosti, napr. orgánov verejnej správy, nie však prostredníctvom zákona o slobode informácií získavanie informácií o podnikateľoch, ktorí tieto informácie žalovanému poskytli na základe svojej zákonnej povinnosti. Žalobca tiež poukazuje na ust. § 24 ZOHS , ktoré upravuje rozsah informácií, ktoré je žalovaný povinný zverejňovať, pričom pokiaľ ide o oznámenie koncentrácie, žalovaný zverejní účastníkov koncentrácie, povahu koncentrácie podľa § 9 ods. 1 a odvetvie hospodárstva, v ktorom koncentrácia vznikla. Zverejnenie informácií nad rámec vymedzený zákonom by mohlo byť v neprospech strán koncentrácie a na ujmu aj iných osôb, ktoré poskytli úradu informácie na účely správneho konania, pričom by to tiež bolo spôsobilé narušiť priebeh správneho konania. V konaní o kontrole koncentrácií úrad zhromažďuje veľké množstvo citlivých informácií, ktoré však nemusia byť predmetom obchodného tajomstva, pričom sprístupnením informácií z administratívneho spisu komukoľvek, bez preukázania právneho záujmu na veci, nad rámec stanovený ZOHS by mohlo dôjsť nielen k zmareniu účelu konania, ale aj samotnej transakcie účastníkov. V prípise doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.09.2013 žalovaný poukazoval na rozsudok tunajšieho súdu č.k. 5S180/2012 zo dňa 4.6.2013. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup tohto správneho orgánu boli v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 13.07.2012 žiadal žalovaného o sprístupnenie informácií týkajúcich sa koncentrácie podnikateľov Agrofert Holding, a.s., Česká republia a Euro Bakeries Holding, a.s., Česká republika, a to: a) Oznámenie koncentrácie vrátane jeho doplnení; b) Návrh podmienok a povinností navrhnutých oznamovateľom (ak k nemu došlo) vrátane všetkých príloh, napr. aj tzv. tlačiva RM obsahujúceho informácie týkajúce sa záväzkov predpokladaných podľa čl. 6 ods. 2 a čl. 8 ods. 2 Nariadenia ES č. 139/2004; c) Dotazník zasielaný žalovaným v rámci posudzovania návrhu podmienok a povinností, resp. testovania trhu; d) Výzva pred vydaním rozhodnutia zaslaná žalovaným v zmysle § 33 zákona č. 136/2001 Z.z.; e) Vyjadrenie oznamovateľa k výzve pred vydaním rozhodnutia; f) Rozhodnutie zo dňa 26.6.2012, ktorým žalovaný zakázal koncentráciu podnikateľov Agrofert Holding, a.s. a Euro Bakeries Holding, a.s.; g) Obsah spisu správneho konania. Rozhodnutím č. 2012-016-I/32E/PMÚ SR/2012 zo dňa 06.08.2012 žalovaný, ako povinná osoba nevyhovel podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 10 a § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. a podľa § 46 a nasl. Správneho poriadku z dôvodu, že informácie požadované žalobcom v žiadosti označené pod bodmi a), b), c, d), e) a g) sú informáciami, ktoré tvoria predmet dohľadu Protimonopolného úradu Slovenskej republiky podľa ust. § 1 ZOHS a podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. spadajú pod obmedzenie prístupu k informáciám a informácie požadované žiadateľom v žiadosti označené pod bodom f) nie je možné v zákonom č. 211/2000 Z.z. vymedzenej lehote sprístupniť z dôvodov ochrany obchodného tajomstva v súlade s § 10 zákona č. 211/2000 Z.z., keď vo veci bolo vydané rozhodnutie č. 2012/FH/3/1/029 zo dňa 29.06.2012. žalovaný však zistil, že z tohto rozhodnutia ešte nie je spracovaná verejná verzia a preto nie je možné rozhodnutie sprístupniť, keďže rozhodnutie č. 2012/ FH/3/1/029 zo dňa 29.06.2012 obsahuje obchodné tajomstvo. Žalovaný oznámil žalobcovi, že mu zašle požadované rozhodnutie bezprostredne po tom, čo bude jeho verejná verzia vypracovaná. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 21.08.2012 rozklad. Rozhodnutím č. 2012-019-II/32E/PMÚ SR/2012 zo dňa 26.09.2012 predseda žalovaného rozklad žalobcu zamietol. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z., tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 1 ZOHS, účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže (ďalej len "súťaž") pred jej obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") pri dohľade nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona. Podľa § 9 ods. 1 ZOHS, koncentrácia na účely tohto zákona je proces ekonomického spájania podnikateľov, ktorým je a) zlúčenie alebo splynutie dvoch alebo viacerých samostatných podnikateľov, alebo b) získanie priamej alebo nepriamej kontroly jedným podnikateľom alebo viacerými podnikateľmi nad podnikom alebo nad časťou podniku iného podnikateľa alebo podnikateľov. Podľa § 10 ods. 1 ZOHS, koncentrácia podlieha kontrole úradu, ak a) spoločný celkový obrat účastníkov koncentrácie dosiahnutý za uzavreté účtovné obdobie predchádzajúce vzniku koncentrácie v Slovenskej republike je najmenej 46 000 000 eur a aspoň dvaja účastníci koncentrácie dosiahli v Slovenskej republike celkový obrat každý najmenej 14 000 000 eur za uzavreté účtovné obdobie predchádzajúce vzniku koncentrácie alebo b) celkový obrat dosiahnutý za uzavreté účtovné obdobie predchádzajúce vzniku koncentrácie v Slovenskej republike 1. ak ide o koncentráciu podľa § 9 ods. 1 písm. a) aspoň jedným z účastníkov koncentrácie je najmenej 14 000 000 eur a zároveň celosvetový celkový obrat dosiahnutý za uzavreté účtovné obdobie predchádzajúce vzniku koncentrácie ďalším účastníkom koncentrácie je najmenej 46 000 000 eur, 2. ak ide o koncentráciu podľa § 9 ods. 1 písm. b) účastníkom koncentrácie, nad ktorého podnikom alebo časťou podniku je nadobúdaná kontrola je najmenej 14 000 000 eur a zároveň celosvetový celkový obrat dosiahnutý za uzavreté účtovné obdobie predchádzajúce vzniku koncentrácie ďalším účastníkom koncentrácie je najmenej 46 000 000 eur, 3. ak ide o koncentráciu podľa § 9 ods. 5 aspoň jedným z účastníkov koncentrácie vytvárajúcich spoločne kontrolovaný podnik je najmenej 14 000 000 eur a zároveň celosvetový celkový obrat dosiahnutý za uzavreté účtovné obdobie predchádzajúce vzniku koncentrácie ďalším účastníkom koncentrácie je najmenej 46 000 000 eur. Podľa § 12 ZOHS, (1) Úrad vydá rozhodnutie, že s koncentráciou súhlasí, ak koncentrácia značne nenaruší účinnú súťaž na relevantnom trhu, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia. (2) Úrad vydá rozhodnutie, že s koncentráciou podľa § 9 ods. 6 súhlasí, ak je koncentrácia v súlade s odsekom 1 a koordinácia súťažného správania nie je zakázaná podľa § 4 ods. 1. (3) Úrad vydá rozhodnutie, že s koncentráciou súhlasí aj v prípade, ak podmienka uložená v rozhodnutí zabezpečí, že koncentrácia bude v súlade s odsekom 1 alebo 2. Úrad môže v rozhodnutí uložiť účastníkom konania povinnosť súvisiacu s podmienkou, najmä na zabezpečenie plnenia uloženej podmienky, na dosiahnutie jej účelu alebo kontrolu jej plnenia. (4) Úrad písomne vyzve účastníka konania na predloženie návrhu podmienky a povinnosti súvisiacej s podmienkou podľa odseku 3, ak koncentrácia vyvoláva obavy, že nie je v súlade s odsekom 1 alebo 2, čo úrad vo výzve odôvodní. Úrad nie je návrhom podmienky viazaný. Účastník konania je povinný do 30 pracovných dní od doručenia výzvy predložiť úradu písomný návrh podmienky na zabezpečenie súladu koncentrácie s odsekom 1 alebo 2 a povinnosti súvisiacej s podmienkou. Na návrh predložený po lehote úrad neprihliada. V odôvodnených prípadoch môže úrad na návrh účastníka konania podaný pred uplynutím lehoty túto lehotu predĺžiť. Počas plynutia 30 dňovej lehoty lehota podľa § 11 ods. 1 alebo 2 neplynie. Ak účastník konania predložený návrh podmienky a povinnosti súvisiacej s podmienkou označí ako konečný pred uplynutím tejto lehoty, lehota podľa § 11 ods. 1 alebo 2 začne plynúť odo dňa doručenia tohto konečného návrhu. (5) V rozhodnutí podľa odseku 3 môže úrad rozhodnúť, že účastníci konania nesmú vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie až do splnenia uloženej podmienky. (6) Úrad zakáže koncentráciu, ktorá by značne narušila účinnú súťaž na relevantnom trhu, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia. (7) Úrad zakáže koncentráciu podľa § 9 ods. 6, ak by koncentrácia značne narušila účinnú súťaž na relevantnom trhu najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia alebo by koordinácia súťažného správania bola v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1. (8) Rozhodnutie podľa odsekov 1 až 3 sa vzťahuje aj na obmedzenia súťaže, ktoré s koncentráciou priamo súvisia a sú nevyhnutné na jej uskutočnenie. Podľa § 22 ods. 1 písm. a) ZOHS, úrad vykonáva prešetrovanie na relevantnom trhu. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z., k informáciám povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Súd vychádza zo zistení tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného má za to, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a obe rozhodnutia vychádzajú z objektívne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci. Ústava Slovenskej republiky v čl. 26 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb. %2523%25C8l.26'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (viď. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06 <aspi://module='JUD'&link='JUD33877SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> - 59 z 28. júla 2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v čl. 26 ods. 5 ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že právo na informácie je právom ústavným, nie však absolútnym. Možno ho obmedziť, ak tak ustanoví zákon v prípade, že ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Ako už judikoval ústavný súd v náleze sp. zn. Pl. ÚS 15/1998 zo dňa 11.3.1999 „Obmedzenie práva na informácie v súlade s ústavou je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna podmienka zákona a dve kumulatívne materiálne podmienky. Ústava za nijakých okolností nedovoľuje upustiť od splnenia všetkých troch podmienok obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. Formálna podmienka znamená, že obmedzenie prijme národná rada v právnom predpise so silou zákona. Termínom "zákon" sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily (II. ÚS 28/96).“ Súd sa síce stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že zákon č. 211/2000 Z.z. je postavený na zásade „čo nie je tajné, je verejné“, zároveň však poukazuje na skutočnosť, že obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 ústavy a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, (resp. v danom prípade žalobcu) (II. ÚS 184/03). Vzhľadom na uvedené je potom dôležité dôkladne sa zaoberať vymedzením toho, čo „je tajné“, aby nedošlo k porušeniu žalobcovho práva na informácie a zároveň extenzívnym výkladom práva na informácie nebolo zasiahnuté do práv iných osôb, resp. nebola ohrozená bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie, či mravnosť. Predpisom upravujúcim obmedzenia práva na informácie v právnom poriadku Slovenskej republiky je (predovšetkým) zákon č. 211/2000 Z.z., konkrétne ustanovenia §§ 8-11 uvedeného zákona. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. ustanovuje, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Zákon tu pojem „výkon kontroly“ nedefinuje, naopak, odkazuje v tejto súvislosti na osobitné predpisy, medzi ktoré možno zaradiť aj ZOHS, ktorý vo viacerých svojich ustanoveniach upravuje jednu z právomocí žalovaného, ktorou je „kontrola koncentrácií“ (napr. § 9 ods. 6, § 10 ods. 1, ktorý vymedzuje koncentrácie - ekonomické spájanie podnikateľov, ktoré podliehajú kontrole žalovaného, § 10 ods. 9, § 10 ods. 10 , § 44a ods. 6, 7 ZOHS). Pokiaľ teda zákonodarca výslovne ako jednu z právomocí žalovaného vymedzuje „kontrolu koncentrácií“, možno predpokladať, že išlo o zámer a výsledok rozumnej úvahy zákonodarcu, nie o jeho akýsi „jazykový omyl“, nemajúci žiaden dopad na sprístupňovanie, či v tomto prípade nesprístupňovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Ak teda v uvedenej veci žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, má tunajší súd za to, že rozhodol zákonným a vecne správnym spôsobom a postupoval podľa ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z., a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca žiadal informáciu o výkone kontroly vykonávanej žalovaným. Súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že žalovaný prostredníctvom kontroly koncentrácií realizuje výkon dohľadu nad tým, aby nedochádzalo k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Nesprístupnením informácie s odvolaním sa na § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z. je daná ochrana jednak verejného záujmu na vykonávaní kontroly, dozoru a dohľadu tak, aby predčasným únikom informácií nedošlo k zmareniu kontroly, dozoru alebo dohľadu. Zároveň sa tak chráni aj individuálny záujem subjektov, ktorých sa výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru týka, aby tieto subjekty nemohli byť poškodené sprístupnením často citlivých informácií. Poskytnutie informácií o prebiehajúcom konaní by mohlo zmariť riadne posúdenie koncentrácie, keďže sprístupnením informácií by sa mohla ohroziť efektívnosť možných ďalších procesných úkonov, ktoré by žalovaný vykonal v rámci ďalšieho konania. Ak žalobca argumentuje povinnosťou účastníkov koncentrácie označiť obchodné tajomstvo a má za to, že nesprístupnením takto označených častí by bola poskytnutá dostatočná ochrana záujmov účastníkov koncentrácie, nemôže tunajší súd s týmto tvrdením súhlasiť. Koncentrácia podnikov je súkromnoprávnym úkonom dvoch, resp. viacerých subjektov obchodného práva a napriek tomu, že za určitých podmienok podlieha verejnoprávnej kontrole vykonávanej žalovaným za účelom zabránenia protiprávnemu obmedzeniu hospodárskej súťaže, jej účastníci týmto nestrácajú právo na ochranu súkromnoprávnych vzťahov a nevzniká im povinnosť zverejňovať, resp. sprístupňovať obsah svojich súkromnoprávnych úkonov. Aj medzi informáciami, ktoré nie sú predmetom obchodného tajomstva a žalovanému boli sprístupnené v konaní o kontrole koncentrácií, sa môžu nachádzať také informácie, na ktorých nezverejnení majú účastníci koncentrácie legitímny záujem. Ďalej súd poukazuje na cieľ zákonného obmedzenia práva na informácie podľa ust. § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z., ktorým je tiež zabrániť ovplyvneniu prebiehajúceho konania. Uvedené dôvody možno tiež považovať za naplnenie materiálnej ústavnej podmienky na obmedzenie ústavného práva na informácie. Tunajší súd ďalej považuje uvedené obmedzenie za primerané vzhľadom na skutočnosť, že výsledok konania, t.j. rozhodnutie o koncentrácií bude následne žalovaným zverejnené. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný vec po právnej stránke posúdil správne a keďže napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi, žalovanému, ktorý zásadne nemá právo na náhradu trov konania, ani pribratému účastníkovi konania, právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, štvormo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.