Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/2508/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211092 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211092.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: All Wheels, s.r.o., Jasovská 23, Bratislava, IČO: 46004947, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou KRAUS & PARTNERS, s.r.o., Jasovská 23, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020501/1/1170323/2012/5098 zo dňa 18.9.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2012 žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/1170323/2012/5098 zo dňa 18.9.2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. 9102405/5/1163038/2012/Ďat zo dňa 29.6.2012. Dodatočným platobným výmerom č. 9102405/5/1163038/2012/Ďat zo dňa 29.6.2012 žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume XX.XXX,XX € a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume XX,XX €. Žalobca v žalobe uviedol, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu. Na nesprávny postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly žalobca upozorňoval, no jeho námietky neboli akceptované. Správca dane vypočul aj nového konateľa spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o. N. H., ktorý ale žiadny obchodný prípad so žalobcom neuzavieral, ani nevykonával. Vzťahy, ktoré nasledovali medzi novým a starým konateľom, nie je možné klásť za vinu žalobcovi. Keď správca dane zistil, že medzi spoločníkmi spoločnosti dodávateľa približne rok po uskutočnení dodávky došlo k rozporom, začal správca dane požadovať doklady a zodpovedať otázky, čo žalobca považuje za šikanovanie a aroganciu moci. Podľa názoru žalobcu správca dane postupoval nekompetentne a zámerne získaval irelevantné informácie v úmysle poškodiť žalobcu. Podľa žalobcu sú splnené všetky atribúty pre uskutočnenie zdaniteľného plnenia, žalovaný nemôže svojvoľne vyhlásiť, že sa obchod neuskutočnil, pretože tento obchod bol už s použitými strojmi. Ani bývalý konateľ a vlastník spoločnosti dodávateľa žalobcu, pán D. H. nespochybnil dodanie plnenia žalobcovi, keď uviedol, že spoločnosť ďalej odpredal v súlade s platnými právnymi predpismi. Správca dane svojím konaním úmyselne porušuje zmluvnú voľnosť a slobodu podnikateľskej činnosti. Žiadny právny predpis nestanovuje odberateľovi, aby riešil vzťahy dodávateľa. Podľa žalobcu žalovaný hrubo porušil ust. § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb. ), bola porušená aj listina ľudských práv a slobôd, a preto navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava zo dňa 29.6.2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 7.2.2013 uviedol, že v rámci daňovej kontroly správca dane zisťoval všetky skutočnosti pre správne určenie dane v zmysle ust. § 2 a § 29, § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Ohľadom preverenia zdaniteľného obchodu uvedeného na faktúre č. 13/2011 medzi spoločnosťou PRONTO CAR, s.r.o. a žalobcom, bol na základe dožiadania správcu dane vypočutý svedok D. H. Daňovým úradom Krupina za účasti N.. I. Y., prokuristu žalobcu. Svedok D. H. bol konateľom spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o. v období od 3.1.2011 do 4.5.2011 a potvrdil dodanie služby - rekonštrukciu autodielne na C. v H., ale nepredložil správcovi dane žiadne doklady, nepamätal si subdodávateľov prác, materiálu a prepravy, nepamätal si, či faktúru č. XX/XXXX vystavil, nevedel uviesť, kto viedol jeho účtovníctvo. Pán H. nepodal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011 a uviedol, že doklady spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o. odovzdal novému konateľovi N. H.. N.. I. Y. prokurista žalobcu nepoložil svedkovi žiadne otázky a nemal námietky k priebehu konania. Pán H. v súvislosti s iným daňovým konaním na Daňovom úrade Banská Bystrica, kontaktné miesto Krupina ako svedok dňa 10.5.2012 uviedol, že v období, keď bol konateľom spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o., spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, faktúry za dodanie tovaru a služieb p. H. nevystavoval a ani nepodpisoval. Na základe dožiadania správcu dane bol Daňovým úradom Banská Bystrica II dňa 9.2.2012 vypočutý svedok N. H., súčasný konateľ spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o., ktorý nepotvrdil výpoveď p. H.. Uviedol, že novým konateľom spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o. sa stal podvodom, pretože u notára podpísal nejaké papiere a malo sa jednať o založenie novej spoločnosti. Žiadne doklady mu p. H. nikdy neodovzdal, žiadne doklady spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o. nemá a ani ich nepredložil správcovi dane. Daňové priznanie k DPH spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2011 nikdy nepodal, ani nepodpísal. Hoci daňové priznanie k DPH spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2011 bolo podané dňa 5.9.2011 na Daňovom úrade Banská Bystrica II. N. H. nevedel uviesť, na základe čoho bolo vypracované, kto ho podal, zároveň uviedol, že podpis na priznaní je jeho, pretože ho na ulici zastavil p. H. a dal mu podpísať nejaké papiere, nevie aké, ohľadom zrušenia spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o. Na preukázanie prijatia prác a zariadení uvedených na faktúre č. XX/XXXX od dodávateľa PRONTO CAR, s.r.o. bol žalobca vyzvaný na predloženie dôkazov. Podľa žalovaného dôkazy predložené žalobcom (faktúra, výdavkový a príjmový pokladničný doklad o úhrade faktúry, fotodokumentácia prevádzky na C. XX v H., overená fotokópia prehlásenia D. H.), nepreukazujú jednoznačne uskutočnenie zdaniteľných obchodov uvedených na faktúre č. XX/XXXX. V čestnom prehlásení zo dňa 29.5.2012 p. H. uviedol, že splnomocnil C. D. na zastupovanie spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o. a splnomocnenie bolo doložené ku všetkým právnym úkonom. Pán H. však v zápisnici zo dňa 10.5.2012 uviedol, že zastupovaním spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o., nepoveril žiadnu osobu. Proti priebehu zápisnice a postupu daňových orgánov p. H. nevzniesol žiadne námietky. Predmetné splnomocnenie bolo notárom overené dňa 31.5.2012, t.j. až po roku od jeho údajného spísania. Daňový subjekt (C. D.) počas výkonu kontroly správcovi dane nikdy neuviedol skutočnosť, že dňa 1.3.2011 bolo udelené splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o. C. D.. Žalovaný preto splnomocnenie z 3.1.2011 nepovažoval za hodnoverný dôkaz preukazujúci tvrdenia žalobcu. Počas výkonu kontroly správca dane zistil, že žalobca zabezpečil rekonštrukciu priestorov nehnuteľnosti na C. XX v H. pre vlastníka nehnuteľnosti bez dohodnutej protihodnoty, čo je podložené na základe výsledkov miestneho zisťovania vykonaného u daňového subjektu Reality development, a.s. dňa 16.4.2012. Takéto dodanie bez protihodnoty nie je predmetom dane podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. To, že rekonštrukčné práce boli fyzicky vykonané, nepreukazuje, že ich daňový subjekt prijal práve od dodávateľa PRONTO CAR, s.r.o. K zdaniteľným obchodom uvedeným na faktúre č. XXXX/XX žalovaný uviedol, že obhliadkou priestorov na C. XX v H. platiteľ nepreukázal, že stroje a zariadenia uvedené na faktúre č. XXXX/XX prijal žalobca práve od N.. I. Y., LL.M.. G., že bola vystavená faktúra, nie je relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu tovaru uvedenému na faktúre zo strany dodávateľa v skutočnosti došlo. Z výkonu daňovej kontroly bolo zistené, že tovar, ktorý bol faktúrou č. XXXX/XX dodaný žalobcovi, N.. I. Y. kúpil podľa predložených faktúr od spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o., ktorá nevykonávala žiadnu činnosť a neuskutočnila na základe predmetných faktúr žiadne dodanie tovaru podľa § 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Zároveň bolo zistené, že N.. I. Y. LL.M., ktorý je uvedený na faktúre č. XXXX/XX, ako dodávateľ žalobcu, nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Žalobca bol informovaný o tomto kontrolnom zistení na ústnom pojednávaní dňa 22.5.2012. Správca dane v rámci dokazovania požiadal p. I. o písomné vyjadrenie a poskytnutie informácií, ktorý uviedol, že odbornú prehliadku a skúšku vykonal dňa 29.4.2009 pre spoločnosť PRONTO CAR, s.r.o. a dňa 2.4.2012 pre žalobcu. Ďalej uviedol, že prevádzkovateľ je povinný podrobiť uvedené zariadenie odbornej prehliadke minimálne raz za 2 roky a odbornej skúške minimálne raz za 4 roky na základe technických podmienok výrobcu. Preto žalobca nebol povinný podrobiť zdvíhacie zariadenie odbornej prehliadke a skúške v roku 2011 a dňa 13.3.2012 žalobca teda uviedol správcovi dane nepravdivú informáciu. Žalovaný uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie je presvedčivo a dostatočne odôvodnené, sú v ňom uvedené všetky dôkazy, skutkový stav, vyporiadanie sa s námietkami žalobcu v jeho odvolaní, dôvody a úvahy žalovaného, na základe ktorých pristúpil k nepriznaniu odpočítania dane. Správca dane vykonal na zistenie sporných skutočností dokazovanie v zmysle ust. § 29 citovaného zákona, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., t.j. vykonané dôkazy zhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1020501/1/1170323/2012/5098 zo dňa 18.9.2012, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. 9102405/5/1163038/2012/Ďat zo dňa 29.6.2012. Dodatočným platobným výmerom č. 9102405/5/1163038/2012/Ďat zo dňa 29.6.2012 žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume XX.XXX,XX € a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume XX,XX €. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 9102405/5/612180/2012/Ďat zo dňa 29.5.2012 a dodatok č. 1 zo dňa 19.6.2012. Protokol a dodatok č. 1 boli prerokované a doručené dňa 20.6.2012. Žalobca podal dňa 26.4.2011 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011, v ktorom vykázal nadmerný odpočet vo výške XX.XXX,XX €. V deň začatia kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2011 konateľ žalobcu C. D. uviedol, že žalobca vykonáva od marca 2011 servis osobných motorových vozidiel, má prevádzku na C. XX v H., priestory autoservisu má prenajaté od spoločnosti REMAC, s.r.o. a nadmerný odpočet vznikol z dôvodu úpravy priestorov autoservisu a nákupu vybavenia servisu. Podľa predložených dokladov si žalobca odpočítal daň - v sume X XXX,- € z faktúry č. XX/XXXX vyhotovenej dňa XX.X.XXXX dodávateľom PRONTO CAR, spol. s.r.o. za rekonštrukciu autodielne, dátum dodania 25.3.2011 a - v sume XX XXX,XX € z faktúry č. XXXX/XX vyhotovenej dňa X.X.XXXX dodávateľom N.. I. Y., W. za tovar: montážny stroj na pneumatiky FAIP, montážny stroj na pneumatiky SICAM, umývací stroj na pneumatiky CORGHI, vyvažovací stroj na pneumatiky SICAM, dielenské vybavenie WURTH, kompresor s príslušenstvom a autozdvihák, dátum dodania 9.2.2011. Dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava č. 9102405/5/1163038/2012/Ďat zo dňa 29.6.2012 podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume XX.XXX,XX € a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume XX,XX €. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že správca dane vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu, či žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane. Žalobca predložil ku kontrole dodávateľskú faktúru č. XX/XXXX, prijatú od dodávateľa PRONTO CAR, s.r.o. a pokladničný doklad o úhrade dodávateľskej faktúry v sume XX.XXX,- € v hotovosti. Samotné predloženie faktúry vyhotovenej iným platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru a služieb. Z vykonaného dokazovania počas daňovej kontroly nebolo preukázané, že spoločnosť PRONTO CAR, s.r.o. dodala dňa 25.3.2011 tovar a služby na základe faktúry č. XX/XXXX v celkovej sume XX.XXX,- € pre žalobcu. Spoločnosti PRONTO CAR, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľa dodanie tovaru a služieb bolo uskutočnené v zmysle ust. § 8 a 9 zákona o DPH. Skutočnosť, že bola vyhotovená faktúra, nie je relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu tovaru a služieb uvedených na faktúre v skutočnosti došlo. Správca dane zistil, že rekonštrukciu priestorov na C. vykonáva buď vlastník nehnuteľnosti, t.j. spoločnosť Reality development, a.s., alebo tento odsúhlasí cenovú ponuku pre prípadnú rekonštrukciu zabezpečovanú nájomcom, prípadne podnájomcom. Spoločnosť Reality development, a.s. však nedala súhlas na rekonštrukciu priestorov a nemá informácie o rozsahu týchto prác. Žalobca zabezpečil rekonštrukciu priestorov nehnuteľnosti pre vlastníka bez dohodnutej protihodnoty a takéto dodanie nie je predmetom dane podľa § 2 zákona o DPH, a preto platiteľ nemôže odpočítať daň z plnení súvisiacich s rekonštrukciou nehnuteľnosti. Ani ďalšou faktúrou č. XXXX/XX, na ktorej je uvedená DPH nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľa dodanie tovaru bolo uskutočnené v zmysle ust. § 8 zákona o DPH. Daňovému subjektu N.. I. Y. W., nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Vykonanou obhliadkou priestorov na C. XX v H. žalobca nepreukázal, že stroje a zariadenia uvedené na faktúre č. XXXX/XX prijal žalobca práve od N.. I. Y., W. Skutočnosť, že bola vyhotovená faktúra, nie je relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu tovaru uvedenému na faktúre, zo strany dodávateľa, v skutočnosti došlo. Žalobca preto nemá právo na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH. Na základe odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1020501/1/1170323/2012/5098 zo dňa 18.9.2012 v zmysle § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. 9102405/5/1163038/2012/Ďat zo dňa 29.6.2012 potvrdil. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 2 a § 29 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane vychádzal zo základných zásad daňového konania v zmysle ust. § 2 zákona č. 511/1992 Zb., skutkový stav zistil dostatočne, dôkazy vyhodnotil podľa vlastnej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Dôvody odvolania sa zhodujú s dôvodmi obsiahnutými vo vyjadrení žalovaného zo dňa 7.2.2013. IV. Podľa § 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov; správou daní je evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3). Dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 19 ods. 2 veta prvá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vo vyššie citovanom ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva aj z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (odsek 2). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom. Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporne za preukázané, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 9102405/5/612180/2012/Ďat zo dňa 29.5.2012 a dodatok č. 1 zo dňa 19.6.2012. Protokol a dodatok č. 1 boli prerokované a doručené dňa 20.6.2012. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou Daňový úrad Bratislava nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie marec 2011 z faktúry č. XX/XXXX vyhotovenej dňa XX.X.XXXX dodávateľom PRONTO CAR, spol. s.r.o. za rekonštrukciu autodielne v sume 2 XXX,- € a z faktúry č. XXXX/XX vyhotovenej dňa X.X.XXXX dodávateľom N.. I. Y., W. za tovar: montážny stroj na pneumatiky FAIP, montážny stroj na pneumatiky SICAM, umývací stroj na pneumatiky CORGHI, vyvažovací stroj na pneumatiky SICAM, dielenské vybavenie WURTH, kompresor s príslušenstvom a autozdvihák v sume XX XXX,XX €, spolu v sume XX.XXX,XX € a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume XX,XX €. Daňový úrad Bratislava nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie marec 2011 z dôvodu, že deklarované zdaniteľné obchody nevedel vierohodným spôsobom preukázať, a že zo strany dodávateľa dodanie tovaru a služieb bolo uskutočnené a tým, že si žalobca odpočítal daň z nákupu tovaru a služieb bez preukázania jej opodstatnenosti v celkovej výške XX XXX,XX € porušil ust. § 49 ods. 1 a 2. Správca dane preto dodatočným platobným výmerom nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume XX XXX,XX € a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume XX,XX €. Podľa názoru súdu, skutočnosť, že žalobca mal v evidencii DPH dodávateľské faktúry od PRONTO CAR, spol. s r.o. a od N.. I. Y., W. neznamená, že k dodaniu služieb a tovaru, ktoré sú na faktúrach uvedené, v skutočnosti došlo. Aj keď rekonštrukčné práce boli fyzicky vykonané, nie sú však dôkazom toho, že ich žalobca prijal práve od dodávateľa uvedeného na faktúre, t.j. od spoločnosti PRONTO CAR, spol. s r.o.. Správcom dane bolo zistené, že žalobca zabezpečil rekonštrukciu priestorov nehnuteľnosti pre vlastníka nehnuteľnosti bez dohodnutej protihodnoty. Predmetom dane je dodanie služby len za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou (§ 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH). Takéto dodanie služby bez protihodnoty nie je predmetom dane podľa § 2 zák. o DPH. Ani skutočnosť, že dodávateľ N.. I. Y., W. dodal žalobcovi stroje a zariadenia uvedené na predmetnej faktúre, nebola v konaní preukázaná, a to ani obhliadkou priestorov. Samotné faktúry nie sú za tým účelom relevantným dôkazom. Aj keď doklady majú všetky náležitosti faktúry a sú riadne zaúčtované a zaevidované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene. Tovar uvedený na faktúre č. XXXX/XX mal kúpiť N.. I. Y., W. od spoločnosti PRONTO CAR, spol. s r.o., ktorá nevykonávala žiadnu činnosť a neuskutočnila žiadane dodanie tovaru na základe predmetných faktúr a N.. I. Y., W. nevznikla daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 1 zák. o DPH. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) žalobca preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená DPH a teda to, že žalobca má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru a služieb, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie dodania tovaru a služieb, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň, nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním dodania tovaru a služieb). Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. V súlade s ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte. Teda na základe uskutočnenia zdaniteľného plnenia následne môže dôjsť k vystaveniu faktúry a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Až potom môže prísť k odpočítaniu dane. Na základe vykonaného dokazovania správcom dane aj podľa názoru súdu bola spochybnená materiálna existencia tovaru, z ktorého si žalobca odpočítal daň. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi, čo sa však v daňovom konaní nepreukázalo. Žalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Skutočnosť, že žalobca predložil doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, nie je postačujúca na preukázanie reálneho uskutočnenia obchodu. Správca dane pri výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011 postupoval v súlade s ust. § 15 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. V rámci daňovej kontroly zákonným postupom vykonával dokazovanie, na základe ktorého zisťoval, či žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, či mu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH a či žalobca splnil podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, t.j. či použil prijaté zdaniteľné obchody na dodávky svojich tovarov a služieb. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 9102405/5/612180/2012/Ďat zo dňa 29.5.2012 a dodatok č. 1 zo dňa 19.6.2012, ktoré boli prerokované dňa 20.6.2012. Podľa názoru súdu preto neobstojí námietka žalobcu, že pri výkone daňovej kontroly správca dane postupoval s úmyslom poškodiť žalobcu a svojim konaním ho šikanovať. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov riadne zistili skutkový stav veci. Žalovaný správny orgán sa riadne vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými žalobcom v odvolaní, správne vyhodnotil skutkový a právny stav a vec správne právne posúdil. Rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi, súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.