Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/2603/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211133 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211133.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: J. F., Q. XXX, W. H., zastúpený: S. Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 81109 Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29.augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 40427-2/2012-BA zo dňa 17.10.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 40427-2/2012-BA zo dňa 17.10.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 493,94,- eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.12.2012 domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.10.2012 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta č. 25216-8/2012-GA zo dňa 25.07.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca uvádza, že sa domáha priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnené svojou žiadosťou adresovanou prvostupňovému správnemu orgánu, ktorý vydal dňa 25.07.2012 rozhodnutie, ktorým priznal nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 398,33 eur. Voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, ktoré žalovaný zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalobca uviedol, že napáda rozhodnutia správnych orgánov v celom rozsahu. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na ust. § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a vyvodil z neho právny záver, že doterajšie predpisy, t.j. vyhl. č. 32/1965 Zb. sa majú použiť aj na rozhodovanie o výške odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca s uvedeným rozhodnutím nesúhlasí, vytýka rozhodnutiam nezákonnosť postupu a to tým, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu na výplatu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzali zo skutočnosti, ktoré nie sú základom pre rozhodovanie podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. a následne na zle zistený skutkový stav aplikovali nesprávnu právnu normu - vyhl. č. 32/1965 Zb. Žalobca opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso 23/2008 zo dňa 28.04.2009 a poukazuje na právnu vetu publikovaného rozhodnutia, ktorá znie: „Pojem bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie v spoločenskom uplatnení nie sú totožné, preto podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zák. č. 437/2004 Z.z.“ Z tohto judikátu je jednoznačné, že je potrebné dôsledne odlišovať pojmy sťaženia spoločenského uplatnenia a pojem výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Prechodné ustanovenie umožňuje použiť doterajšie predpisy výlučne na bolesť a na sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie avšak nie na určenie výšky náhrady. Primárna funkcia náhrady je formulovaná v ust. § 4 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Funkcia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je primerane k povahe následkov nahradiť stratu uplatnenia v živote spoločnosti. Vzhľadom na to, že náhrada sa poskytuje v peniazoch, je nevyhnutné posudzovať primeranosť náhrady vo vzťahu k hodnote peňažnej čiastky v čase, kedy sa náhrada poskytuje, resp. kedy na ňu vznikol nárok. Zákon č. 437/2004 Z.z. v ust. § 5 ods. 2 naviazal výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky. Je nepochybné, že z hľadiska proporcionality je takáto úprava akceptovateľná. Zákonodarca zároveň v § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. upravil, že v otázke náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné novú právnu úpravu použiť aj na okrem iného všetky choroby z povolania, ktoré boli zistené pre účinnosť tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že pre daný prípad je potrebné poskytnúť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške podľa predpisu účinného v čase, keď vznikol nárok na túto náhradu. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia hodnoteného nad 200 bodov v roku 2009, t.j. v momente vyhotovenia lekárskeho posudku. Podľa ust. § 5 zák. č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa celkový počet bodov, ktorý za sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotilo v lekárskom posudku, vynásobí hodnotou jedného bodu. Hodnota jedného bodu v čase vzniku nároku na náhradu bola 14,89 eur. Žalobcovi tak patrí nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 200 bodov v celkovej výške 2.978,- eur a nie vo výške 398,33 eur, ako bola náhrada priznaná napadnutým rozhodnutím žalovaného. Žalobca na základe uvedenej argumentácie a predovšetkým s poukazom na nedostatočne zistený skutočný stav a nesprávne právne posúdenie veci žiadam, aby súd napadnuté rozhodnutie po náležite zistenom skutkovom stave a vykonanom dokazovaní zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v súvislosti so žiadosťou žalobcu o poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania, zistenou dňa 23.07.1999, ktorá bola doručená prvostupňovému správnemu orgánu dňa 28.10.2009, vydal dňa 13.11.2009 rozhodnutie č. 300-553/2009-2, R:1109039081, ktorým bol priznaný žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ale nepriznal mu nárok na výplatu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenie, podľa § 109 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. Žalovaný rozhodnutím č. BA-18975/2010 zo dňa 19.03.2010 potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 13.11.2009. Žalobca podal žalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia a Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 14S/21/2010-39 zo dňa 03.05.2012 zrušil rozhodnutie zo dňa 19.03.2010 a rozhodnutie zo dňa 13.11.2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný poukazuje vo vyjadrení k žalobe na ust. § 4 ods. 1, § 6 ods. 1 a § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Žalobca na základe posudku zo dňa 13.10.1999 mal vyplatenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 42.000,- Sk. Žalobca predložil posudok zo dňa 26.09.2009, v ktorom podľa ustanovení časti IV. prílohy vyhlášky bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na bodoch 900-700=200. „Dôvody progresu choroby hlavne v psychickej zložke, priznávame zvýšenie bodového hodnotenia.“ Žalobcovi sa odškodnila náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená v sume 398,33 eur, vypočítaná ako súčin 200 bodov a sumy 60,- Sk za jeden bod. Žalovaný uviedol, že v zmysle § 11 zákona č. 437/2004 Z.z. sa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t.j. pred 01.08.2004), a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, vzťahujú doterajšie predpisy. Žalovaný poukazuje na novšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré nevylučujú uplatňovanie § 7 vyhlášky v nadväznosti na § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., napríklad sp. zn. 2 Cdo 97/2009 zo dňa 27.04.2010, sp. zn. 4 Cdo 112/2010 zo dňa 26.05.2010, 9 So/143/2009 zo dňa 26.05.2010, sp. zn. 4 Cdo 124/2009 zo dňa 28.09.2010. Z týchto rozhodnutí nevyplývajú žiadne pochybnosti o uplatňovaní § 7 vyhlášky v súvislosti s § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., pokiaľ ide o sumu náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu spôsobeného alebo chorobou z povolania zistenou pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 437/2004 Z.z.. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že v roku 1999 bola žalobcovi diagnostikovaná choroba z povolania (chronická intoxikácia sírouhlíkom) a na základe posudku Kliniky pracovného lekárstva Dérerovej nemocnice s poliklinikou zo dňa 13.10.1999 bolo žalobcove ochorenie ohodnotené 500 bodmi v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Na základe progresu ochorenia v psychickej zložke, bolo posudkom zo dňa 12.11.2002 sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi zvýšené o 200 bodov, tzn. celkom 700 bodov. Žalobcovi bolo vyplatené odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 42.000,- Kčs. Rozhodnutím č. 25216-8/2012-GA zo dňa 25.07.2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta ako správny orgán prvého stupňa rozhodla, že žalobca má podľa § 99 zák. č. 461/2003 Z.z. nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 23.07.1999 v sume 398,33 eur v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. (súčin 200 bodov a sumy 60 ,- Sk/1 bod). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. 40427-2/2012-BA zo dňa 17.10.2012 zamietol a rozhodnutie pobočky žalovaného Galanta potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Podľa § 10 ods. 7 zák. č. 437/2004 Z.z. pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť predovšetkým správnosť výkladu a aplikácie ustanovení citovaných právnych predpisov, najmä v súvislosti s výškou odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré si žalobca uplatnil podaním žiadosti, doručenej prvostupňovému správnemu orgánu dňa 28.10.2009 a to následkom choroby z povolania diagnostikovanej v roku 1999. V čase uplatnenia nároku žalobcu na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania v roku 2012 reguloval predmetnú problematiku zák. č. 461/2003 Z.z. a zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý v prechodnom ustanovení § 11 ods. 1 určil, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku choroby z povolania, ktorá bola zistená pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona (do 31.07.2004 ), sa vzťahujú doterajšie predpisy. Toto ustanovenie je podľa názoru súdu potrebné vykladať tak, že okolnosti vzniku poškodenia zdravia v dôsledku choroby z povolania a všetky práva a povinnosti, ktoré dotknutým subjektom vznikli do 31.07.2004, je treba posudzovať podľa predpisov platných do tohto dňa. Tento právny režim však nemožno aplikovať na práva a nároky, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti zák. č. 437/2004 Z.z., nakoľko tieto je zásadne potrebné posudzovať vždy podľa práva platného a účinného v čase ich vzniku. To znamená, že v prípade zistenia ďalších následkov sťažujúcich spoločenské uplatnenie poškodeného zamestnanca v dôsledku v minulosti zistenej choroby z povolania je treba právne nároky vyplývajúce z tejto skutočnosti posúdiť podľa práva platného v čase ich zistenia a stabilizácie dôsledkov choroby z povolania. Pokiaľ teda posudkom z roku 2009 bolo zistené a bodovo ohodnotené ďalšie sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, ktorá vznikla v roku 1999, nie je možné aplikovať pri vyčíslení odškodnenia právny predpis (vyhl. č. 32/1965 Zb.), ktorý platil v čase vzniku choroby z povolania. Je treba mať na zreteli účel náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vymedzený zákonom, podľa ktorého náhrada musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a musí byť poskytnutá v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Odškodnenie má totiž kompenzovať dôsledky zdravotného prípadne sociálneho hendikepu poškodeného a z toho vyplývajúce životné obmedzenia. Výška náhrady preto musí zodpovedať ich aktuálnej povahe a rozsahu, so zohľadnením perspektívy ich ďalšieho vývoja. Výklad a aplikácia zákona žalovaným je podľa názoru súdu v rozpore s účelom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože výšku odškodnenia fixuje na čas vzniku choroby z povolania, čo v prípade žalobcu znamená odškodnenie vo výške 60,- Sk/1 bod, ktoré je dozaista neprimeraná povahe následkov choroby z povolania a ich predpokladanému vývoju z hľadiska vplyvu na možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a spoločnosti. Žalobca v tejto súvislosti správne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Sžo 23/08, s ktorého závermi sa krajský súd stotožňuje. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i pobočky Sociálnej poisťovne Galanta vychádzajú z vyššie opísaných dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní priznal mu právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za štyri úkony právnej služby (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), z toho dva v roku 2012 po 127,16 eur - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,63 eur paušálna náhrada, a za 1 úkony v roku 2014 po 134 eur,- účasť na pojednávaní dňa 20.05.2014, 1x 8,04 eur paušálna náhrada, k tomu 20% DPH 82,32 eur. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 493,94 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania uplatnené jeho právnym zástupcom za úkon zo dňa 23.04.2014, pretože tento nepovažoval za úkon účelne vynaložený. Súd nežiadal od žalobcu, aby mu boli zaslané rozsudky Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 2516/2012-41 zo dňa 18.07.2013, č.k. 2 S 2593/12-61 zo dňa 05.02.2014, nakoľko o týchto rozsudkoch mal súd vedomosť. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.