Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/2517/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211138 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012211138.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom v Tulčíku 26, IČO: 31 303 862, zast. advokátkou JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, odboru výkonu štátnej správy, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6752/2012-2.2 zo dňa 26.9.2012, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.12.2012 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici, odboru starostlivosti o životné prostredie a vrátil mu vec na ďalšie konanie, súčasne sa domáhal náhrady trov konania.
Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o vydaní súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“) na výstavbu dočasnej približovacej lesnej cesty - dielec XXX a XXX na parcelách č. KN XXXX a XXXX/ X v k.ú. V. v lesných porastoch č. L. XXX a XXX na LC ML Brezno - Čertovica v dĺžke 650 m a šírke 4,0 m, s uvedením podmienok rozhodnutia podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody, pre žiadateľa Lesy mesta Brezno, s.r.o., Nám. M.R. Štefánika 20/15, 977 01 Brezno (ďalej len ,,žiadateľ“).
Žalobca v žalobe navrhol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.), ďalej z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.), ďalej z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.), ďalej z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.).
Žalobca v žalobe uvádza, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že toto obsahuje opis priebehu konania a opis podkladov rozhodnutia. Okrem iného je v ňom správne uvedené, že žalobca vo svojom vyjadrení k podkladom rozhodnutia uviedol ako dôvody, pre ktoré navrhol neudeliť žiadateľom žiadané súhlasy - narušenie kompaktnosti lesných porastov a zvýšenie fragmentácie biotopov európskeho významu a biotopov národného významu, narušenie kompaktnosti biotopov
chránených druhov, ich vyrušovanie pri výstavbe a samotnej prevádzke lesnej cesty, neprimerané sprístupnenie lesov nielen pre lesohospodárov, ale i pre pytliakov, zlodejov, vykrádačov hniezd, motorkárov a pod., ohrozenie výstavbou a užívaním ciest drobných bezstavcov, ktorých priestorové šírenie je výrazne limitované, napomáhanie šíreniu inváznych druhov rastlín, zvýšenie odtokových koeficientov oblastí, zmena režimu pôdnej vody. Podľa názoru žalobcu z odôvodnenia rozhodnutia však nijako nevyplýva, ako sa tento vyrovnal s námietkami žalobcu a jeho vyjadrením k podkladom rozhodnutia. O tom, prečo udelil súhlas sa správny orgán nezmieňuje, uvádza len, že vychádzal zo stanovísk správy NAPANTu. Žalovaný nepodal vysvetlenie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu a ako sa vyrovnal s konkrétnymi vyjadreniami žalobcu k podkladom rozhodnutia.
Úlohou správnych orgánov je posúdiť žiadosť žiadateľa a svoj názor, prečo možno z hľadiska záujmov ochrany prírody vydať súhlas na žiadateľom žiadanú činnosť zrozumiteľne uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odborná organizácia ochrany prírody Správy národného parku NAPANT vo svojom stanovisku odporúčala vydať súhlas na výstavbu dočasnej približovacej lesnej cesty za podmienok, že nedôjde k zmene stavu mokrade, najmä jej zasypávaním, odvodňovaním, a pod..
Poukázal tiež na to, že prvostupňový správny orgán najprv zaujal názor na základe žiadosti žiadateľa a stanoviska Správy NP Nízke Tatry, že žiadateľ je povinný požiadať o súhlas podľa § 6 ods. 4 ZOPK a neskôr na základe jednostranného vyjadrenia žiadateľa, že plánovaná výstavba nevedie cez mokrade, svoje stanovisko, bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania, zmenil. Takýto postup je podľa žalobcu nespôsobilý privodiť istotu o tom, že správny orgán zistil úplne a spoľahlivo skutočný stav veci a neumožňuje ani identifikovať správnu úvahu správneho orgánu v tejto veci. Žalobca namietal, že pokiaľ správny orgán prvého stupňa zaujal stanovisko, že žiadateľ je povinný požiadať o vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 4 ZOP, potom vydanie súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK je v rozpore s ustanovením § 6 ods. 4 ZOPK, keďže vydaním súhlasu na výstavbu lesnej cesty umožnil správny orgán prvého stupňa zásah do stavu mokrade bez toho, aby bol súhlas na takýto zásah udelený v správnom konaní. Navyše pokiaľ prvostupňový správny orgán dopĺňal dokazovanie vyjadrením Správy NP Nízke Tatry zo dňa 30.04.2012, ku ktorým nemal žalobca možnosť vyjadriť sa, v ktorom je uvedené, že výstavbou lesnej cesty dôjde k niektorým negatívnym javom, ale vzhľadom na charakter činnosti nepredpokladá negatívny vplyv v dotknutej lokalite, podľa žalobcu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by tieto negatívne javy boli akokoľvek identifikované. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.04.2012 uviedol konkrétne námietky proti udeleniu súhlasu na výstavbu lesnej cesty, s ktorými sa správny orgán ako ani žalovaný nevysporiadali, iba v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca nesúhlasí s vydaním súhlasu a poukázal na záporné dôsledky výstavby zvážnic.
Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
II.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 8.03.2013, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože obsahuje odôvodnenie plynúce z odborných stanovísk ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry zo dňa 26.03.2012 a zo dňa 30.04.2012, týkajúce sa udelenia a neudelenia súhlasu na výstavbu dočasnej približovacej lesnej cesty na územiach špecifikovaných v druhom stupni ochrany v súlade s ZOPK. V rozhodnutí sú presne uvedené dôvody, pre ktoré správny orgán udelil súhlas na výstavbu dočasnej približovacej lesnej cesty- dielec XXX,XXX na lesnom celku ML Brezno- Čertovica, na pozemkoch KN-C č. XXXX a XXXX/X v k.ú. V.. Správny orgán postupoval v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný zohľadnil tak stanoviská ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry, ako aj vyjadrenia žiadateľa č. 218-2012 zo dňa 10.04.2012 vrátane vyjadrenia Obvodného lesného úradu Brezno č. OLÚ-A/2012/00054/Psa zo dňa 10.04.2012, keď v odôvodnení rozhodnutia konštatovalo, že v územiach podliehajúcich osobitnej ochrane podľa zákona by mali mať pred záujmami lesného hospodárstva prednosť postupy zabezpečujúce ochranu lesných ekosystémov, rešpektujúce
požiadavky ochrany prírody a krajiny, a preto nesúhlasí so žalobcovým tvrdením, že prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán konali a rozhodovali v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 ZOPK.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom toho, že NAPANT vo svojom stanovisku pôvodne zaujal názor, že žiadateľ je povinný požiadať o súhlas podľa § 6 ods. 4 ZOPK a neskôr na základe jednostranného vyjadrenia žiadateľa, že plánovaná cesta nevedie cez mokrade zmenil svoj názor, žalovaný uvádza, že KÚŽP Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí nerozhodol o udelení, prípadne neudelení súhlasu na zmenu stavu mokradí, nakoľko sa v tomto prípade daný súhlas nevyžadoval. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, žalovaný považuje túto za neopodstatnenú, pretože žalobca žiadnym spôsobom v žalobe neodôvodňuje, prečo považuje z tohto dôvodu rozhodnutie za nezákonné.
K námietke týkajúcej sa nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a to, že prvostupňový správny orgán konal v rozpore s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď žalobcovi neumožnil vyjadriť sa k druhému stanovisku ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry zo dňa 30.04.2012, žalovaný uviedol, že KÚŽP Banská Bystrica oboznámila nielen so žalobcom uvádzanými podkladmi rozhodnutia, ale so všetkými podkladmi rozhodnutia, tak ako je uvedené v liste č. 03/2012/413-Ku zo dňa 30.03.2012.
Na podporu svojich tvrdení žalobca nenavrhol žiadne dôkazy, a preto v záujme zistiť presne a úplne skutočný stav veci, KÚŽP Banská Bystrica požiadala ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry o zaujatie stanoviska, to že žalobca nebol s týmto stanoviskom osobitne oboznámený, vedel už pri doručení rozhodnutia KÚŽP Banská Bystrica č. 03/2012/413-Ku zo dňa 21.05.2012. Žalobca v odvolaní zo dňa 11.06.2012 túto skutočnosť nijakým spôsobom nenamietal. V nadväznosti na uvedené poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 31/2002 ZSP, podľa ktorého môžu byť predmetom súdneho prieskumu len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.
Žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní predovšetkým zo stanovísk ŠOP SR, Správy NAPANT, v ktorých boli zohľadnené dopady výstavby lesnej cesty so zohľadnením záujmov ochrany prírody na dotknutom území NP Nízke Tatry. Z uvedeného dôvodu povolilo výstavbu predmetnej lesnej cesty v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny, pri dodržaní podmienok uvedených v stanovisku č. NAPANT/407/2012 zo dňa 26.03.2012, stanovených za účelom minimalizácie prípadných negatívnych dopadov a nakoľko nepredpokladá významné negatívne vplyvy v dotknutej lokalite. Na základe uvedeného preto nepovažovala za nutné konkretizovať negatívne javy, ktoré by mohli byť dôsledkom výstavby predmetnej lesnej cesty. Žalovaný zastáva názor, že v priebehu konania bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci bez akýchkoľvek pochybností a postupom žalovaného nedošlo k porušeniu práv žiadneho účastníka konania.
III.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že námietky žalobcu neboli dostatočným podkladom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 2 ods. 1 ZOPK, ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.
Podľa § 6 ods. 4 ZOPK, na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom.
Podľa § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK, na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu lesných ciest a zvážnic.
Podľa § 14 ods. 2 písm. a) ZOPK, na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e), i), j), l) a m) a o).
Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že žiadateľ - Lesy Mesta Brezno, s.r.o., požiadal KÚŽP o povolenie výnimky z § 35 a vydanie súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. c) ZOPK. K žiadosti bolo vydané odborné stanovisko ŠOP SR, Správa NP Nízke Tatry č. NAPANT/407/2012 zo dňa 26.03.2012, v ktorom ŠOP SR, Správa NPS Nízke Tatry posúdila možnosť výstavby uvedenej cesty a odporúčala vydať súhlas s navrhnutými podmienkami vykonávania činnosti. KÚŽP Banská Bystrica listom č. 03/2012/413-Ku z 30.3.2012 oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia a upozornil žiadateľa, že v prípade výskytu vodných tokov v trase cesty môže dôjsť k porušeniu ust. § 6 ods. 4 ZOPK a v prípade výskytu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, môže dôjsť k porušeniu ustanovenia § 6 ods. 2 ZOPK.
Žiadateľ v liste č. 218-2012 z 10.04.2012, doručeného KÚŽP Banská Bystrica 13.04.2012 objasnil, že trasa dočasnej približovacej cesty nezasahuje do žiadnej mokrade a že súhlas podľa § 6 ods. 2 ZOPK sa nevyžaduje, ak k poškodeniu a zničeniu biotopov dochádza v súvislosti s bežným obhospodarovaním lesných kultúr.
Žalobca listom zo 17.04.2012 zaslal KÚŽP Banská Bystrica vyjadrenie, v ktorom nesúhlasil s udelením súhlasu a povolením výnimky na výstavbu lesných ciest pre žiadateľa, pretože výstavbu pokladalo za neopodstatnenú a v rozpore zo záujmami ochrany prírody v danom území.
Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 03/2012/413-Ku zo dňa 21.05.2012 vydal žiadateľovi súhlas na výstavbu dočasnej približovacej lesnej cesty. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 12.06.2012 odvolanie. Prvostupňový správny orgán listom č. 03/2012/413-Ku z 18.06.2012 zaslal
odvolanie účastníkom konania s možnosťou vyjadriť sa. Následne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č. 6752/2012-2.2 zo dňa 26.09.2012 odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.05.2012 potvrdilo.
IV.
Krajský súd v Bratislave preskúmal rozhodnutie prvostupňového aj odvolacieho orgánu a dospel k záveru, že obidve rozhodnutia sú vecne správne. Správny orgán v konaní vychádzal z odborných stanovísk ŠOP SR č. NAPANT/407/2012 zo dňa 26.03.2012 a stanoviska č. NAPANT/554/2012 zo dňa 30.04.2012.
ŠOP SR odporučila vydať súhlas na výstavbu dočasnej približovacej lesnej cesty- dielec XXX,XXX. na parcelách č. KN XXXX a XXXX/X v k.ú. V. v lesných porastoch č. JPRL 302 a 303 na LC ML Brezno - Čertovica a zároveň uviedla, že navrhovaná cesta nie je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a nezasahuje do územia európskeho významu ani do CHVÚ 018 Nízke Tatry.
Z administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že KÚŽP v Banskej Bystrici v zmysle § 65 písm. k) bod 1 zákona požiadal ŠOP SR Správu NP Nízke Tatry o odborné stanovisko z hľadiska dotknutých záujmov ochrany prírody a krajiny k vyjadreniu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK k podkladom rozhodnutia vo veci konania o súhlase na výstavbu lesnej cesty v dieľcoch XXX,XXX v LC ML Brezno v k.ú. V. najmä čo sa týka záporných dôsledkov výstavby zvážnic a najmä vyhodnotiť možnosť ohrozenia biotopov, výstavbou tejto lesnej cesty. ŠOP SR Správa NP Nízke Tatry zaslala stanovisko listom č. NAPANT zo dňa 30.4.2012, v ktorom uviedla, že výstavbou predmetnej lesnej cesty dôjde k niektorým negatívnym javom ale vzhľadom na charakter územia a charakter činnosti nepredpokladá významný negatívny vplyv v dotknutej lokalite pri dodržaní stanovených podmienok. Tieto však nebudú predstavovať riziko pre biotopy naplňujúce skutkovú podstatu v odseku 3 a 4 čl. VI. Smernice 92/43/ EHS.
Predmetom úpravy zákona o ochrane prírody a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny predovšetkým 3 smernice, ide o smernicu Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení č. 97/62/EEC, ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a flóry a ich stanovíšť. Ďalej smernicu rady EC č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. 81/854/EEC, č. 85/411/EEC, č. 91/244/ EEC, č. 94/24/EC a č. 97/49/EC.
Krajský súd v Bratislave preskúmal rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a obsah súvisiaceho administratívneho spisu a dospel k záveru, že z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán v konaní nevychádzal len z tvrdení žiadateľa, ale ako podklad pre rozhodnutie si zabezpečil odborné stanovisko správy NAPANT, v ktorom boli zohľadnené dopady výstavby dočasnej približovacej lesnej cesty na územie Národného parku Nízke Tatry.
V stanovisku ŠOP SR Správa NP Nízke Tatry č. NAPANT/407/2012 zo dňa 26.3.2012 boli zohľadnené dopady výstavby dočasnej približovacej lesnej cesty, ktorá sa má realizovať v ochrannom pásme Národný park Nízke Tatry, na území, kde platí druhý stupeň ochrany podľa zákona. V predmetnom stanovisku odporúča KÚ ŽP Banská Bystrica udeliť súhlas na výstavbu dočasnej približovacej cesty - dielec č. XXX a XXX na lesnom celku ML Brezno - Čertovica na pozemkoch KN - C č. XXXX a XXXX/X k.ú. V. na území v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry. Ďalej mal súd z administratívneho spisu za preukázané, že na základe žiadosti KÚ ŽP Banská Bystrica č. 03/2012/413- KÚ zo dňa 23.4.2012 vyhodnotila ŠOP SR Správa NP Nízke Tatry vo svojom druhom stanovisku č. NAPANT 554/2012 zo dňa 30.4.2012 možnosť ohrozenia biotopov výstavbou tejto lesnej cesty. Uvedené stanovisko obsahuje podrobnú identifikáciu dotknutého územia, návrh riešenia, podmienky a odôvodnenie a vychádzali z neho vo veci aj rozhodujúce správne orgány, ktoré obsah stanovísk premietli aj do odôvodnenia svojich rozhodnutí.
Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k presvedčeniu, že správne orgány sa vecou riadne zaoberali. Pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady a v ich rozhodnutiach vyjadrené uváženie o potrebe zásahu do predmetného územia v podobe súhlasu podľa ust. § 13 ods. 2 písm. c) na výstavbu dočasnej približovacej lesnej cesty podľa zákona o ochrane prírody, nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.
Súd je tiež názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci preskúmavaného konania ovládania zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. K tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pokiaľ žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na prvostupňové rozhodnutie, s ktorým sa stotožnil, nie je dôvod považovať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné, pokiaľ takýmto nedostatkom netrpí aj prvostupňové rozhodnutie. Súd konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje, aké podklady boli pred vydaním rozhodnutia zadovážené, aké boli vyjadrenia účastníkov konania a ako sa s nimi správny orgán vysporiadal, ako hodnotil skutkový stav a aké ustanovenia právnych predpisov na vec aplikoval. Súd konštatoval, že nie je možné sa stotožniť s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.
Súd k námietke žalobcu, že žiadateľ bol v tomto prípade povinný požiadať o súhlas podľa § 6 ods. 4, súd uvádza, že v tomto prípade sa daný súhlas nevyžadoval, čo vyplýva zo správy ŠOP SR Správa NP Nízke Tatry a stanoviska NAPANT/407/2012 zo dňa 26.3.2012, nakoľko pripravovaná cesta nebude zasahovať do mokrade. Súd je názoru, že v danom prípade nie je potrebné udelenie súhlasu ani podľa § 6 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny, ani podľa § 6 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, nakoľko v danej oblasti nie je zaznamenaný výskyt mokradí, v súvislosti s ktorými by sa vyžadoval súhlas v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Krajský súd v Bratislave konštatoval, že k námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. e) OSP a síce, že v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keď žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán porušil procesné práva účastníka konania, je potrebné uviesť, že procesné porušenie práv účastníka konania nezistil. Na základe žiadosti KÚŽP Banská Bystrica č. 03/2012/413-KÚ zo dňa 23.4.2012 bolo vypracované ŠOP SR Správa NP Nízke Tatry druhé stanovisko NAPANT č. 554/2012 zo dňa 30.4.2012, keď podnetom danej žiadosti bolo zaujať stanovisko k vyjadreniu LZ VLK zo dňa 17.4.2012, v ktorom LZ VLK vyjadruje nesúhlas s udelením súhlasu a výnimiek na výstavbu lesných ciest. Zo spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán oboznámil žalobcu so všetkými podkladmi rozhodnutia tak, ako je uvedené v liste KÚ ŽP Banská Bystrica č. 03/2012/413-KÚ zo dňa 30.3.2012. Žalobca teda mal možnosť oboznámiť sa s celým spisom, so všetkými podkladmi a vyjadriť sa k nim, túto možnosť však žalobca nevyužil. Rovnako žalobca nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie, tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z ust. § 34 ods. 3 správneho poriadku.
Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňujú jeho zrušenie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.